Indickí farmári si nežijú ako v bavlnke

Hovorí sa - spať ako v bavlnke. Dotyk bavlny vzbudzuje príjemné pocity, je ako pohladkanie pestovanou rukou, ako ofúknutie teplým vetríkom. Cesta bavlneného vlákna z bieleho vatového chumáčika, spočiatku schovaného vo veľkom zelenom puku, až po kuchynskú utierku či tričko je dlhá. Od dlane zberačky cez továrenské stroje, kde ho zbavujú semien, stáčajú, krútia, namotávajú, votkajú do tkaniny. Zažila som bavlnenú story - spoločne s novinármi z celého sveta som bola jej súčasťou až v ďalekej Indii.

10.01.2017 06:00
bavlna, bavlník Foto:
Najstaršia písomná zmienka o bavlne pochádza z Indie z obdobia 1 500 rokov pred naším letopočtom.
debata

Vždy som sa čudovala slovnému prívlastku „trvalo udržateľný“. Znie tak neromanticky. Čo znamená byť trvalo udržateľný? Výrobok, čo ani po rokoch používania nestratí na kvalite? Prikrývka, ktorá ani po mnohých opraniach „nezašedne“ ? A trvalo udržateľný zdroj? Bohatý chlap definitívne odchytený v manželstve?

A aká je trvalo udržateľná bavlna? Čo dlho vydrží a dobre sa udržiava? Nie. Je to bavlna, ktorá vyrástla za určitých podmienok. Takých, čo berú ohľad aj na farmárov a ich rodiny, ktoré ju dopestovali. Ohľad na životné prostredie. Na tom záleží. Chceli by ste spať v posteľných obliečkach ušitých z bavlny, ktorú zbierala detská ruka namiesto písania v škole? Ktorú dopestoval farmár, čo denne riskuje zdravie, pretože robí postrek pesticídmi bez rukavíc a rúška cez tvár?

Za biele zlato mnohí platia vysokú cenu

Bavlna je jedným z najdôležitejších prírodných vlákien. Každý z nás ju denne používa a priamo ovplyvňuje životy 250 miliónov ľudí na zemi. Ľudia vo všeobecnosti vedia málo o tom, čo všetko predstavuje nazbierať a spracovať bavlnu, z ktorej majú ušité tričko, džínsy alebo kuchynské utierky. Tradičné pestovanie bavlny často znamená vysokú cenu, ktorú zaň platia farmári, ich rodiny, prostredie, kde žijú. Väčšina bavlny rastie a je zberaná ručne na malých farmách v rozvojových krajinách, intenzívne sa používa voda, pesticídy a chemické hnojivá. Bavlna je „smädná rastlina“, lenže, paradoxne, zvyčajne rastie v oblastiach s nedostatkom vody. Okrem toho sa s týmto všetkým často spája zneužívanie detí na prácu a zdravotné riziká spojené s používaním chemikálií.

Auto uháňa vyprahnutou krajinou indickej Maháraštry. Rozlohou tretí najrozsiahlejší indický štát, počtom obyvateľov dokonca druhý v poradí. Určite vám niečo povie pojem Mumbai (bývalý Bombaj), hlavné mesto s 18 miliónmi obyvateľov – najmä, ak ste videli Oscarmi ocenený film Milionár z chatrče, ktorý sa tam odohráva. Tento štát má typicky monzúnové počasie so striedaním sa horúcich, daždivých a chladnejších sezón. Teploty sa pohybujú od 22 v zime do 39 stupňov v najhorúcejších obdobiach. India produkuje takmer štvrtinu celkovej produkcie bavlny. Bavlna, toto „biele zlato“, pre nás exotický produkt, je tu v Maháraštre jednou z hlavných plodín, ktorú pestujú miestni farmári. Mimochodom, aj najstaršia písomná zmienka o bavlne pochádza z Indie z obdobia 1 500 rokov pred naším letopočtom.

Odporný odkaz konzumnej doby

Z hlavného mesta Dillí sme prileteli lokálnym letom do Aurangabádu v Maháraštre. Mesto s týmto názvom ešte turisti ako-tak poznajú, najmä vďaka atrakciám, ako je napodobenina Tádž Mahálu alebo jaskyniam pod ochranou Svetového dedičstva UNESCO, kde sú do skál vytesané nádherné výjavy, postavy bohov a stúpy. Z Aurangabádu vedie dvojhodinová cesta do oblasti pri meste Jalna. Odtiaľ nás čaká ešte ďalších 40 km jazdy. Krajina je rovná a potrebovala by zavlažiť, hoci tu nemožno hovoriť o púšti. Cestu lemujú igelitové vrecká, ktoré sú zachytené azda na každom kríčku, tie sú „trvalo udržateľné“, bohužiaľ, len v inom zmysle slova. Vydržia nekonečne dlho, kým sa rozpadnú. Lemujú prírodnú scenériu ako odporný odkaz konzumnej doby.

Toto nie je Tádž Mahál, ale kópia v Aurangabáde. Foto: Katya Matrioshka
India, Aurangabád, chrám Toto nie je Tádž Mahál, ale kópia v Aurangabáde.

Obchádzame jamy tak, že jazdíme v protismere a na poslednú chvíľu sa uhýbame nákladiakom s neodmysliteľným nápisom TATA, za ktorými sa kúdolia oblaky prachu. Konečne odbočujeme z rozbitej asfaltky do dediny, ktorá sa volá Ganešpur. Stodvadsať domov. Generácie tu žijú spolu v jednom dome. Ľudia sa živia farmárčením. V Indii, kde žije 1,2 miliardy ľudí, je 300 miliónov bez prístupu k elektrine, 50 miliónov bez prístupu k pitnej vode. Vo všeobecnosti najviac ľudí bez prístupu k čistej vode žije práve na indickom subkontinente. Toľko len na dokreslenie faktu, za akých podmienok sa tu žije. A keď neprší, tak sa len prežíva.

Farmári z Ganešpuru v bavlnených košeliach

Na zemi vedľa maštale, hneď vedľa domu mladého farmára Nitina, je natiahnutý veľký zelený igelit. Na ňom sú do polkruhu zoradené plastové stoličky. Farmári sú všetci slávnostne oblečení v bavlnených košeliach s dlhými rukávmi. Z ľavého vrecka košele im trčí mobil alebo pero. Mobil, ten má v Indii už prakticky každý. Časť z nich si posadá na zem pred nás do tureckého sedu. „Tlačová konferencia“ sa môže začať. Komunikácia je komplikovanejšia, pretože jazyk, ktorým hovoria, tlmočník prekladá do hindčiny a následne ďalší do angličtiny s indickým prízvukom. Áno, žije tu šesť stoviek obyvateľov. V tejto oblasti je subtropická klíma, ročne priemerne naprší 650–750 mm. Počas dobrých rokov to nie je zlé, veď na porovnanie, na Slovensku ročný priemerný úhrn zrážok kolíše od 500 mm v oblasti Galanty či Senca približne do 2 000 mm vo Vysokých Tatrách. Pestujú tu najmä bavlnu, sóju, kukuricu, cícer, z ovocia sú najdôležitejšie pomaranče, granátové jablká, hrozno, mango a guajava. Ďalej čili a paradajky.

„Predtým sme nemali možnosť dať si otestovať pôdu. Bavlnu sme zavlažovali záplavovým spôsobom, čím sme spotrebovali veľmi veľa vody,“ vysvetľuje 24-ročný farmár Nitin Andhare v žltej košeli, ktorý spoločne s mnohými ďalšími produkuje bavlnu v rámci trvalo udržateľného hospodárstva. „Polia sme postrekovali s odhalenými rukami, na nohách sme mali len šľapky,“ hovorí o období, kým sa ako jedna z piatich desiatok dedín v tejto oblasti zapojili do Iniciatívy za lepšiu bavlnu. Dnes zavlažujeme múdrejšími spôsobom, prostredníctvom kvapkovej závlahy. Pôdu nosíme na kontrolu do laboratória, aby sme nehnojili zbytočne. Snažíme sa používať najmä organické hnojivá, ktoré produkujú zvieratá," ukáže bradou na vedľa stojacu maštaľ. Kvapková závlaha znamená, že pomedzi rastliny sú naťahané plastové rúrky s dierkami.

Závlahová voda tak v prípade potreby prichádza cielene tam, kam má, priamo ku koreňom rastlín. Za farmármi prichádzajú tzv. facilitátori, ktorí ich priamo na poliach názorne učia lepším technikám farmárčenia. Napríklad sa dozvedia, že ak rastliny bavlníka nasadia hustejšie k sebe, dosiahnu vyšší výnos. Pre lepšie uchovanie hydratácie je dobré medzi ne nasadiť fazuľu mungo alebo arašidy. Zároveň v pôde vďaka tomu ostáva fixovaný vyšší podiel uhlíka, a to zlepšuje vlastnosti pôdy. Farmári, ktorí dosiahnu vyššie výnosy, majú logicky vyššie príjmy. Môžu poslať svoje deti do škôl, jedna z nich je dva kilometre odtiaľto.

Maďarský žurnalista sa Nitina pýta, či mladá generácia vidiek opúšťa a odchádza za lepším životom do mesta. „Veď farmár Nitin je mladá generácia, má len 24 rokov,“ kontrujem. „Zdá sa, že našiel ten lepší život tu.“ Všetci sa rozosmejú. Navzájom sa fotografujeme. „Usmejte sa,“ kričia. „Aj vy,“ odpovedáme. Sme pre nich atrakciou a oni pre nás takisto. Sem totiž turista nezablúdi!

Dom na indickom vidieku.
Indické ženy denne varia niekoľko hodín.
+5Kuchyňa je väčšia ako obytná izba.

Hodiny v predklone pod indickým slnkom

Kým ostatní postávajú v skupinkách v družnom rozhovore, využívam chvíľu a vchádzam do jedného z domov, kde z okna s drevenými okenicami vykúkajú deti. Vychádza najavo, že domček patrí práve Nitinovej rodine. Steny sú zo surového betónu, na strope plech, nechcem si predstaviť, ako sa takáto strecha rozhorúči napoludnie. Veľkú časť miestnosti zaberá obrovská klimatizačná jednotka s veľkou vrtuľou, ktorá človeku siaha až po prsia. Ďalšia vrtuľa, tentoraz štandardný elektrický ventilátor, je na strope miestnosti. Jednoduchá manželská posteľ, na ktorej sa pre tenučký matrac musí dosť tvrdo spať, klasický televízor z éry, keď sa ešte tie ploché nevyrábali. Nad posteľou kalendár a vešiak. Nábytku je tu minimum.

Po chvíli sa ideme všetci spoločne pozrieť do maštale, neskôr na pole. Bavlník je drevitá krovitá rastlina, ktorá dosahuje výšku 60 cm až viac ako meter. Farmári musia každý rok vysadiť nové rastlinky, pretože semienka získané z geneticky modifikovaných rastlín znova nevyklíčia. Takáto rastlina je však odolnejšia a produkuje vyšší výnos. 80 % bavlny vo svete pochádza z geneticky modifikovaných rastlín. Rastlinky je potrebné okopávať, odburiňovať, v období sucha umelo zavlažovať. Žatva sa tu začína približne po piatich mesiacoch od výsadby a 8–9 mesiacov trvá rastline, kým narastie do svojej maximálnej veľkosti. Veľké zelené puky, botanici im hovoria kapsuly, dozrievajú postupne, takže sa musia zberať v etapách. Zber bavlny je výsadou žien. Keď sa bavlnený puk doširoka roztvorí, šikovné prsty zberačky vytiahnu biely vatový chumáčik z objatia materských lístkov.

Keď sa jej v dlani nahromadí dostatok bieleho „páperia“, putuje do šatky, ktorú má prehodenú na chrbte. Práca na prvý pohľad nie ťažká, len si treba uvedomiť, že v závislosti od výšky rastlín sa hodiny vykonáva v miernom predklone a pod horúcim indickým slnkom. Mne osobne najvyšší bavlník siahal po plecia. Odtrhla som zopár chumáčikov a zhodou okolností som sa za najkrajšími musela zohnúť až takmer k zemi. Biele zlato. Na vyprodukovanie jediného kilogramu bavlneného vlákna sa spotrebuje – v závislosti od lokalizácie – 10– až 13-tisíc litrov vody! Na jedny džínsy potrebujete 600 gramov surovej bavlny.

Tam sa to začalo

Opúšťame bavlnenú komunitu v Ganešpure. „V samotnej Indii sme začínali s 50 farmármi. Dnes pracujeme so štyristo tisíc, ktorí pre nás produkujú bavlnu s certifikátom trvalej udržateľnosti,“ hovorí po ceste k autu Promod K. Singh, ktorý je odborníkom na bavlnu pre firmu IKEA. Tá predáva vyše 3 500 produktov obsahujúcich bavlnu. Ak si pôjdete ktorýkoľvek z nich kúpiť, môžete si byť istí, že bavlnené vlákno v ňom pochádza z trvalo udržateľného zdroja.

Doma na Slovensku si líham spať do perín oblečených v obliečkach zo známeho švédskeho obchodu s nábytkom a bytovými doplnkami. S pocitom, že tam niekde, ďaleko v Indii, v štáte Maháraštra, zberačka bavlny s bodkou na čele, oblečená v sárí pod horúcim tropickým slnkom vylúpla biely chumáčik vaty z objatia materských lístkov rastliny a poslala ho na dlhú cestu svetom. Videla som to na vlastné oči. Áno, práve tam niekde sa to začalo…

Iniciatíva za lepšiu bavlnu

Od 1. septembra 2015 všetka bavlna, ktorá sa používa v produktoch IKEA, pochádza z trvalo udržateľných zdrojov.

  • IKEA používa takmer 1 % svetovej produkcie bavlny.
  • IKEA nadviazala spoluprácu so Svetovým fondom na ochranu prírody WWF (mimovládna organizácia) a spolu s ňou je zakladajúcim členom Iniciatívy za lepšiu bavlnu BCI (nezávislá organizácia stanovujúca štandardy pre pestovanie tzv. trvalo udržateľnej bavlny), aby zmenila obchod s bavlnou. Výsledky indických farmárov z roku 2014 hovoria o náraste hrubej marže o štvrtinu, znížení používania pesticídov o polovicu, o štvrtinu menej syntetických hnojív a o 9 % sa znížila spotreba vody.
  • WWF a IKEA ako zakladajúci členovia BCI podporujú jej snahu, aby 30 % celosvetovej produkcie bavlny pochádzalo z trvalo udržateľných zdrojov, niektorí predpovedajú, že by sa tak mohlo stať už v roku 2020.
  • Zásobovateľská reťaz predstavuje niekoľko firiem v rozličných krajinách: pestovanie farmármi – čistenie bavlny – výroba priadze – textilná produkcia, čiže tkanie, farbenie – manufaktúrna veľkovýroba v podobe šitia – predaj hotového výrobku v maloobchode. V rámci dodávateľského reťazca IKEA striktne zakazuje detskú prácu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #India #bavlna