Na farme, kde chvíľu gazduje celá rodina

Ľudia dnes pátrajú po svojich predkoch, zostavujú si rodostromy, aby zistili, kto sú, odkiaľ prišli. Hľadajú svoju identitu. Jej súčasťou je aj jedlo, ktoré sprevádzalo predkov a sprevádza aj súčasníkov na životnej ceste. V kurze je kuchyňa starých rodičov.

04.04.2017 06:00
zabíjačka Foto: ,
Dostali ste chuť na zabíjačku?
debata (2)

V potravinovom návrate do minulosti sa premieta nielen nostalgia, ale aj racionálna túžba jesť zdravé a pôvodné potraviny.

Dostať sa k typickým nefalšovaným jedlám však nie je jednoduché. Z jedálnička sa vytratili, pretože sa od základov zmenil život nielen v mestách, ale aj na vidieku. Vidiečania masovo začali kopírovať život v mestách. Nie je to náhoda. Veľká zmena súvisí s premenou poľnohospodárstva.

Väčšina poľnohospodárskych podnikov sa dnes orientuje na pestovanie obilnín, olejnín, kukurice. Zeleninárske či ovocinárske farmy sú vzácnosťou, nehovoriac o mliečnych farmách či o chovoch ošípaných. Monokultúrne orientované poľnohospodárske podniky sú ultravýkonné, ale zamestnávajú už iba hŕstky vidiečanov.

Táto zmena sa nemohla nepremietnuť do života slovenského vidieka. V priebehu zhruba jedného štvrťstoročia ľudia takmer prestali chovať domáce zvieratá a pôvodne úžitkové záhrady premenili na okrasné.

Túto premenu v správaní ľudí podporili aj obchodné reťazce s bohatou ponukou potravín, nie však založenej na domácej, ale na zahraničnej produkcii. Po očarení z pohodlných nákupov prišlo vytriezvenie. Ľudia zistili, že mnohé potraviny sú plné rôznych náhradiek, ďalšie "unavené“ z dlhých celokontinentálnych presunov. Tradičné potraviny sa stali vzácnosťou.

Ako z kola von

Je vôbec možný návrat ku koreňom po nástupe generácie súčasných tridsiatnikov s inými predstavami o živote, aký mali ich rodičia? Je, ale nie mechanickým zopakovaním modelu, ktorý dominoval slovenskému vidieku v druhej polovici dvadsiateho storočia.

Jeden zo spôsobov, ako vrátiť poľnohospodárstvu jeho univerzálnosť, plnokrvnosť, príťažlivosť a zábavnosť – to, čo robíme nás musí baviť a zaujať aj okolie – ukazuje Gazdovský dvor Branovo, ktorý vybudovali v ZAD Dvory nad Žitavou.

Otcom myšlienky bol predseda družstva Stanislav Becík. Na branovskom dvore vybudovali gazdovstvo, aké mávali roľníci pred kolektivizáciou. Je, pravda, oveľa rozľahlejšie, veľkoryso koncipované nielen pre samotný chov všetkých domácich zvierat, ale aj pre návštevníkov.

Ako u starej mamy. Foto: Jozef Sedlák, Pravda
sliepka, sliepky Ako u starej mamy.

Ľudí lákajú do Branova hneď dve atrakcie – rodiny s deťmi tu vidia od kotkodákajúcich sliepok, čo práve zniesli vajíčka, cez kikiríkajúcich kohútov, kačice, husi, králiky, ovečky a kozičky až po kravičky a kone všetky "šlabikárové“ zvieratá. A takmer obratom sa zoznámia s produktmi domáceho chovu – v predajni sú v ponuke čerstvé mäsové či mliečne výrobky.

Ak dnes niečo chýba slovenskému poľnohospodárstvu, tak je to rozvinutá schopnosť viesť nevtieravý zábavný dialóg s verejnosťou vyúsťujúci do degustácie výrobkov. Stanislav Becík zabil na Gazdovskom dvore nie jednu, ale hneď niekoľko múch. Všimol si zmenu, ktorou prechádza slovenská spoločnosť a ponúkol odpoveď hodnú šikovného podnikateľa.

Taký sa nestará len o individuálny prospech podniku, ale hľadí ponad hranicu gazdovského dvora a družstevného chotára a vidí pred sebou dediny, v ktorých družstvo hospodári, ich obyvateľov, pre ktorých vytvára pracovné miesta a široké okolie, ktorému ponúka chutné potraviny a dnes čosi tak ľuďmi bez rozdielu veku mimoriadne cenené: zmysluplný program na voľný čas.

Veľká noc ide, čerstvé vajíčko sa zíde

Čochvíľa budú veľkonočné sviatky. Na Gazdovskom dvore rátajú so zvýšeným dopytom po čerstvých vajíčkach. Sliepky, ktoré behajú po branovskom dvore, zobú nielen zrno, ale aj to, čo zem hrabavej hydine ponúka. Majú nadostač vitamínu D, sú predsa na slnku, ak znesú vajce, je v ňom všetko, čo doň príroda môže dať. V kotercoch pobehujú malé králiky, v mnohých krajinách sú symbolom Veľkej noci, u nás je to viac jahňa či kozľa.

Na dvore sa pasú ovečky. K veľkonočnému stolu si možno v Branove objednať jahňa – celé i polovicu – alebo si kúpiť mladé ovečky na domáci chov. V záhrade poslúžia namiesto kosačky – vypasú všetku trávu a na konci babieho leta, keď baran či ovečka naberú váhu, sú súce do kotlíka. Mnohí už praktizujú posedenie s rodinou a priateľmi pri dobrom guľáši.

O poľnohospodárstve sa učene hovorí, že vysiela množstvo rozvojových impulzov. Ako vidno, aj dobre zorganizovaný gazdovský dvor ich doslova vyžaruje. Becík je náruživý chovateľ. Na Slovensku je v Branove jedna z mála husích a kačacích fariem a tiež tu chovajú, čo sa dnes málokde nájde, kohúty.

Ak niekto dostane chuť na kohúta na víne, nech zavíta do Branova a ponúknu tu aj najnovšiu špecialitu, hydinovú šunku vyrobenú z mäska 6-, 7-mesačných kohútov. Neobsahuje žiaden strojom oddelený separát z trupov hydiny, je to mäso z poctivo chovaných kohútov.

V Branove začínali predaj regionálnych výrobkov založený na klasickej slovenskej zabíjačke. Bravčové mäso je dodnes najpopulárnejšie medzi Slovákmi. Stanislav Becík vraví, že ich klobása nepotrebuje deklarovať, že obsahuje zvýšený obsah mäsa, veď je predovšetkým z mäsa a položartom-polovážne dodá: Z čoho iného by mala byť? Jaternice, tlačenky či kaša chutia, pretože je v nich to, čo tam má byť a čo hľadá zákazník. O chuť sa starajú šikovní mäsiari.

Obďaleč Gazdovského dvora vyrástlo zeleninové hospodárstvo. Je to odpoveď družstva na zvýšený dopyt po čerstvej slovenskej zelenine – pod fóliovými tunelmi tu pestujú rajčiny, papriku a uhorky. V každom ročnom období ponúka Gazdovský dvor niečo, čo je preň typické.

Návšteva, ktorá zmení život

Stanislav Becík, zakladateľ gazdovského dvora. Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Stanislav Becík Stanislav Becík, zakladateľ gazdovského dvora.

Do Branova jazdia ľudia nielen autami, ale v stredu a vo štvrtok sem prichádzajú starší Novozámčania linkovým autobusom, aby si nakúpili výrobky, ktoré im pripomínajú časy, keď boli mladí a ich rodičia na vidieku chovali hydinu, prasiatka a to, čomu hovoríme dnes špecialita, bolo bežným jedlom.

Vraveli sme, že šikovný podnikateľ dovidí ďalej, ako je hranica jeho chotára. ZAD Dvory nad Žitavou obhospodaruje polia aj v Úľanoch nad Žitavou. Nedávno tam družstvo otvorilo predajňu a ponúka sortiment potravín z branovského Gazdovského dvora.

Je to bonus pre dedinu a občanov, ktorí prenajímajú pôdu dvorskému družstvu. Keď sa už ľudia nevrátili na pôdu predkov a vedú iný spôsob života, možno ich k zemi vrátiť aj tým, že družstvo ponúkne niečo navyše v podobe chutného jedla.

Do Branovo chodia veľmi radi mladé rodiny. Obľúbenou atrakciou je jazda na koči, ktorý ťahajú čierne vraníky. Z koča ako na dlani vidno celú farmu, ako aj to, ako na nej spokojne žijú zvieratá. Prostredie vyžaruje pohodu, zmýva civilizačný stres a navodzuje kontakt s prírodou. Stanislav Becík vraví, že prvou návštevou farmy seje do detských hlávok semienka záujmu o poľnohospodár­stvo. Niektoré z detí, keď príde čas rozhodovania, čo študovať, si zvolí ako životný odbor chovateľstvo či pestovateľstvo. Možno si raz spomenú, že ich cesta k pôde, rastlinám a zvieratám sa začala rodičovským výletom na farmu.

Vraví sa, že dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky. A predsa sú možné živé návraty do minulosti či vlastne súčasnosti, ktoré sú príťažlivé a blízke zmýšľaniu dnešného moderného človeka. Takých živých hospodárstiev, aké je v Branove, by mohlo mať Slovensko oveľa viac. Krajina je plná spustnutých dvorov, ktoré by vedeli priniesť prácu stovkám vidiečanov, obohatiť trh o miestne špeciality a ukázať skryté možnosti podnikania a vôbec dobrého života na vidieku.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #poľnohospodárstvo #farma #kvalitné potraviny #Veľká noc #tradičné suroviny #Stanislav Becík