Banány v akcii. Farmári v priepasti

, 07.06.2017 07:00
banány
Nálepky, ktoré lepí žena na banány z Ekvádoru, potvrdzujú, že majú férový pôvod. Ľudia by sa však mali zaujímať o viac, než len o nálepky. Autor:

Elegantná dáma má kyslú tvár. Prehŕňa sa v debničke so zlacnenými banánmi, trsy nehodné jej vkusu ledabolo odhadzuje a šomre. „Strašné.“ Pribehne pán, ktorý v banánovej kope rukami rovno bagruje. Dokladač škatuľu s dogniaveným ovocím zoberie a vyhodí, prináša novú. Strašné veci sa však dejú na opačnom konci Zeme. Keď obchodník vypláca farmárovi almužnu s vysvetlením, že ceny banánov v Európe sú opäť nízke. A farmár nieže nemá na výplaty, na lekára, na školu pre deti, nemá na prežitie.

Spolu s akciovými banánmi si ľudia do košíkov často vkladajú nútenú prácu, zneužívanie žien a detí. Odnášajú si so sebou útrapy ženy, ktorú plantážnik nútil tehotnú pracovať s nebezpečnými chemikáliami. Jej príbeh a ďalšie nedávno priniesli v reportáži český novinár Jakub Freiwald s aktivistami Stanislavom Komínkom, Pavlou Kotíkovou a Barborou Trojak na stránke storyofbanana.com (je dostupná aj v slovenčine).

Kupujúci nevedomky akceptujú príbehy tisícov pracovníkov na obrovských plantážach, ktorých bez upozornenia spolu s banánmi postrekujú lietadlá s pesticídmi vrátane rakovinotvorných látok Mancozeb a Glyphosate. Píše sa o tom v správe medzinárodnej neziskovej organizácie Oxfam. Prečo nemajú pracovníci ochranné pomôcky? Je to lacné.

Chémie musí byť viac. Banány sa pestujú ako monokultúra, je zraniteľná voči chorobám. Ako pripomína britský denník The Guardian, už v 60. rokoch trh s banánmi takmer skolaboval, keď prevažovala odroda Gros Michel alebo Veľký Mike. Tento banán chutil oveľa lepšie ako dnes, no zdecimovala ho panamská choroba. Nahradil sa menej chutnou, no odolnejšou odrodou Cavendish, ktorá dnes tvorí 99 percent exportovaných banánov. Tento druh sa opäť pestuje v nekonečných monokultúrach. V posledných rokoch ho likviduje plesňové ochorenie Black Sigatoka. Plantáže musia ročne vykonať aj 50 leteckých postrekov. Ak by to nerobili, ich produkcia by klesla o 35 až 50 percent.

Pred Vianocami roku 2013 sa na Slovensku objavili správy, že na banánových plantážach v Kostarike sa premnožili chrobáky. Zjedli pätinu úrody, krajina vyhlásila stav núdze. No slovenské vianočné hodovanie nebolo ohrozené, akurát na šupke banánov bolo „trošku viac chémie“, keďže plantáže použili viac postrekov. Stačilo si po ošúpaní poriadne umyť ruky. Škoda, že vtedajšie správy nehovorili nič o tom, že sa u pracovníkov plantáží zvýšilo riziko rakoviny.

Odvaha malých

Na banánovom trhu však pôsobí aj množstvo malých farmárov. U nich panuje familiárnejšie prostredie, budujú sa normálne ľudské vzťahy, dôvera aj zodpovednosť za zamestnancov. No práve malých farmárov dokážu turbulencie na trhu rozkolísať ešte viac.

Slovensko minulý týždeň navštívila Fabiola Ramónová z Ekvádoru, prezidentka asociácie malých pestovateľov ASOGUABO. Jej otec pestoval banány odjakživa. Pozemky rozdelil medzi deväť súrodencov. „Najväčším problémom bola nestabilita. Malí pestovatelia nemali istotu, nevedeli, za akú cenu od nich vykúpia banány. Často ich tlačili na najnižšie ceny, ktoré im nepokrývali náklady. Nieto aby získali ešte niečo navyše.“

Banán je spôsob, akým nalákať ľudí do supermarketu
Lianne Zoeteweijová, ASOGUABO

Štandardný box s banánmi váži asi 18 kilogramov. Od pestovateľov by sa mal normálne vykupovať za šesť dolárov. Lenže často je to iba 1,5 dolára. A takýto mizerný zárobok trvá niekoľko mesiacov po sebe. Vtedy sa začínajú obrovské komplikácie. Banka nedá farmárovi úver na preklenutie ťažkého obdobia. Farmár nemá na výplaty. Nemôže investovať do svojho domu, do vzdelania detí. Nie je to život, ale prežívanie. Pre malých pestovateľov je nemožné dostať sa na medzinárodný trh.

No predsa sa v roku 1998 skupina 14 drobných farmárov z ekvádorskej oblasti El Guabo rozhodla, že obíde všetkých výkupcov, exportérov, dodávateľov a pošle jeden kontajner s banánmi priamo do supermarketu COOP vo Švajčiarsku. „Švajčiari neboli veľmi naklonení. No pestovatelia im banány aj tak poslali. S tým, že nemusia zaplatiť. Len nech im dajú aspoň šancu ukázať sa,“ opisuje Lianne Zoeteweijová, ktorá vedie obchodné aktivity v združení ASOGUABO.

Bol to nesmierny risk. 17 ton banánov, veľká časť živobytia 14 rodín, cestovalo cez Atlantický oceán. Nie je to komodita, ktorá sa dá uskladniť. Musí sa previezť a rýchlo sa dostať na pulty. Uspeli. Do rovnakého supermarketu dodávajú banány dodnes. Spojili sa do združenia ASOGUABO, ľahšie sa presadzujú, vyjednávajú férové ceny. Zapojili sa do programu Fairtrade (Férový obchod). Mnohým členom sa podarilo z biedy prepracovať do strednej vrstvy. Môžu si dovoliť lekárov, posielajú deti na štúdium. Spoločne investujú do fariem, vyšších výnosov.

Takže toto je riešenie? Obísť všetky články reťaze, ktoré sa na biznise s banánmi nabaľujú? Tu je hlavný zdroj nerovnosti a nespravodlivos­ti? Nie.

Za banánmi zo supermarketu sa neraz skrýva...
Za banánmi zo supermarketu sa neraz skrýva tvrdá práca, extrémna chudoba, vykorisťovanie. Na snímke sú muži s banánmi z Ugandy.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: WIKIPEDIA/EMESIK

Najlepšia reklama je žltá

Na stránke storyofbanana.com je banán rozkrájaný podľa toho, koľko kto dostane z jeho predajnej ceny. Exportér 4,3 percenta. Dovozca 18,8. Supermarket 41 percent. Pani Ramónová a pani Zoeteweijová neprišli na Slovensko len rozprávať o skúsenostiach. Chceli sa stretnúť s manažérmi obchodných reťazcov. Kým v Poľsku sa stretli u obchodníkov s nadšením, na Slovensku na stretnutie neprišiel nik. "Povedali, že nemajú čas. Nemajú záujem. A banány aj tak dostávajú zo zahraničných centier,“ naznačila Klára Tóthová zo Slovenského centra pre komunikáciu a rozvoj, ktoré spoločne s organizáciou Živica pozvalo obe dámy na Slovensko.

„Banán je spôsob, akým nalákať ľudí do supermarketu,“ upozorňuje pani Zoeteweijová. „Mlieko, chlieb a banány sú tri produkty, ktoré si ľudia kupujú každý týždeň na Slovensku alebo v Poľsku, a podľa ktorých sa orientujú. Ak niekde vidia banány za jedno euro, je to lacný supermarket. Idú nakupovať tam.“ Keď pred pár rokmi nemecký reťazec Aldi vopred zverejnil cenu banánov, vznikol podľa pani Zoeteweijovej žargón – Aldi plus 1, Aldi mínus 2. „Podobne sa orientovali aj Poliaci podľa ceny banánov v obchodoch Biedronka. Biedronka plus 1, Biedronka plus 2.“

Vo chvíli, keď sme sa rozprávali, ponúkalo slovenské TESCO banány zlacnené o 41 percent za 0,99 eura. Boli na titulnej strane letáka v strede. Slovenská Billa určila pre banány zľavu 35 percent, cenu 1,09 eura a opäť výrazný priestor na titulnej strane letáka s heslom – Oslávte zdravo Deň detí.

Billa tvrdí, že aj keď ich banány nemajú označenie Fairtrade, dodávateľ ich ubezpečil, že sú pestované vo férových podmienkach. „Pri ich pestovaní nie je v žiadnom prípade využívaná detská pracovná sila a sú ponúkané za férové ceny,“ odpovedá hovorkyňa Denisa Pernicová. TESCO nám neodpovedalo.

Ako nesadnúť na lep?

O férovosti obchodu a dobrom pôvode potravín presviedčajú zákazníkov rôzne nálepky. Už sme spomenuli Fairtrade, do ktorého sa zapojili farmári z ASOGUABO. Fairtrade v skratke znamená, že ak sa box s banánmi normálne vykupuje za šesť dolárov, pri Fairtrade programe je to o dolár viac, ktorý by sa mal použiť na rozvoj komunity. Dolár rozrátaný na 18 kilogramov banánov nepredstavuje žiadne citeľné zdraženie pre konečného spotrebiteľa. Pri banánoch s nálepkou BIO sa boxy s banánmi vykupujú približne o tri doláre drahšie. Pani Ramónová nás však upozorňuje, že práve značka BIO sa kvôli stúpajúcemu dopytu a vyššej cene zneužíva. „Ak je veľký dopyt, niektorí farmári do BIO banánov prihadzujú aj obyčajné.“ Je ťažké to spätne dokázať. Pri Fairtrade sa kvôli jednodolárovému navýšeniu neoplatí podvádzať.

Reťazec Lidl pred časom vyhlásil, že všetky banány, ktoré bude predávať v Nemecku a vo Veľkej Británii, budú s certifikátom Rainforest Alliance. Je to nálepka s malou zelenou žabou. Takéto banány sa dali kúpiť aj na Slovensku. Organizáciu založil v roku 1987 24-ročný Američan David Katz, ktorého trápilo ničenie dažďových pralesov a úbytok vzácnych druhov. Človek, ktorý si kupuje takýto banán, má pocit, že robí niečo dobré. Niekto možno spozornel, ako môže byť pri certifikovaných banánoch stále tak nízka cena. Ale veď – bola tam nálepka.

V septembri 2016 však publikovali neziskové organizácie Oxfam a Banana Link výsledky vyšetrovaní, podľa ktorých dochádza aj na farmách s certifikátom zelenej žaby k potláčaniu práv, vyplácaniu nižších ako minimálnych miezd, uzatváraniu pochybných pracovných zmlúv. Používa sa chémia, pracovníci sú opäť bez ochranných prostriedkov a poškodzuje sa ich zdravie.

Čo robiť? Podľa Petry Ježekovej z neziskovej organizácie Živica si stačí viac zisťovať, aká cesta sa skrýva za banánom, ktorý si človek práve ide ošúpať. Overovať si, premýšľať, porovnávať. A nielen exotické, ale aj domáce slovenské potraviny. Nie sú to subdodávatelia ani supermarkety, čo krivia svet. Ale ľahostajnosť.

Keď sa človek začne viac zaujímať o pôvod banánov, objaví ešte jeden zaujímavý fakt. Banány sa vo svete nenápadne zbližujú s čokoládou, kakaom. Banánovníky aj kakaovníky sa začínajú objavovať na rovnakých plantážach, kde sa obe rastliny navzájom chránia a podporujú. Farmári sa ich spoločným pestovaním snažia chrániť proti vydieraniu. Pretože aj v tabuľke lacnej čokolády sa môže skrývať veľa nerovnosti. Zmeniť sa to snaží malá firma z Ivanky pri Nitre – čokoládovňa Lyra Chocolate.

Katarína Jaklovská pred vrecami s čokoládovými...
Katarína Jaklovská pred vrecami s čokoládovými bôbmi z Kolumbie. Autor: Andrej Barát, Pravda

Dôvera

Spoločnosť založili účtovník Milan Lukáč, obchodník Martin Dukát a čokolatiér Karol Stýblo. Agentúry vydali začiatkom februára správy o tom, že ako prví na svete uzavreli medzinárodnú zmluvu s indiánskym kmeňom Shuarov z ekvádorského regiónu Taisha, ktorí sú pestovateľmi najkvalitnejšieho kakaa. Vôbec sa však nezmienili o tom, ako si zástupcovia kmeňa v slovenskej čokoládovni všetko intenzívne fotili, natáčali na video a okamžite posielali príbuzným a priateľom cez internet domov. Boli tak veľmi nadšení z výletu? Nie, do poslednej chvíle nechceli veriť, že ich niekto z Európy berie vážne a chce s nimi uzavrieť férový obchod.

„Posielali domov obrázky, aby im verili, že tu naozaj existuje fabrika, že sa tu spracúva ich kakao a vyrába sa tu čokoláda,“ opisuje Katarína Jaklovská z čokoládovne. Predtým Shuarov oslovili Španieli. Zobrali si bôby. Nezaplatili za ne niekoľko mesiacov. Iní nezaplatili vôbec. Slováci sa dohodli, že budú od Shuarov vykupovať kakaové bôby za trhovú cenu, plus niečo navyše. Neposielajú im finančné dary na stavbu nemocnice, chod školy alebo komunitného centra. „Pomáhame im s informáciami. Dávame im know-how,“ prezrádza pani Jaklovská.

Shuarovia síce zdedili po svojich predkoch malé kakaové políčka, no chýba im znalosť, ako sa o ne starať tak, aby mohli ich plody dobre predať. Je to pritom oáza najkvalitnejšieho kakaa, pretože v Ekvádore sa pred 15 rokmi podujali farmári vysádzať inú rodivejšiu odrodu. Chceli zvládať nárast dopytu. Lenže "nové“ kakao stratilo výraznú chuť, arómu aj miesto na trhu. Shuarovia si strážia svoje pôvodné kakaovníky, nepoužívajú žiadnu chémiu, ani na postreky či hnojenie. Kakaovníky sa opeľujú len vďaka vetru, čo je málo efektívne. Hmyz to nerobí, pretože hmyzu kvety kakaovníka nevoňajú. Ak treba zvýšiť výnosnosť, musí sa o to pričiniť človek.

Nabádajú ich na agroforesterálny spôsob pestovania, ktorý desaťročia trvajúcim výskumom overili v susednej Kolumbii v spoločnosti CasaLuker. Ide o ekologické spoločné pestovanie troch druhov naraz – kakaovníkov, banánovníkov a drevín na drevo. „Z banánovníkov majú farmári výnos už v prvom roku, čo im pomôže preklenúť obdobie, kým začnú plodiť kakaovníky. To je v treťom až piatom roku. Banánovníky dodávajú svojimi listami živiny do pôdy. Dreviny určené na drevo chránia kakaovníky pred vetrom. A z ich dreva si môžu farmári postaviť dom, fermentačné centrum. Nemusia kvôli drevu klčovať ďalší kus pralesa,“ vysvetľuje pani Jaklovská. Výnosnosť malej farmy sa takto môže zdvoj- až strojnásobiť.

Kakaové bôby zváža auto pravidelne do fermentačného centra v regióne Taisha. Fermentované a spracované ich predávajú. Sú na tom oveľa lepšie v porovnaní s malými farmármi v Dominikánskej republike, od ktorých vykupujú dve veľké firmy nespracované kakao za dolár, aby ho fermentovali, usušili (čo nie je nijako finančne ani technologicky náročný proces) a ďalej predávali za štyri doláre.

Načo sa však Slováci toľko snažia zmeniť spôsob farmárčenia kdesi v Ekvádore? Kvôli dôvere. A istote, že dostanú najkvalitnejšie kakao a nie bluf.

Čokoláda z Ivanky pri Nitre má overený pôvod,...
Čokoláda z Ivanky pri Nitre má overený pôvod, je ručne zdobená a patrí k najlepším na svete. Autor: Andrej Barát, Pravda

Stratený domov

Fládrový javor na husle Stradivariho musel rásť vo výške najmenej 1 000 metrov. Aj kvalitná čokoládová „hudba“ má svoj pôvod vo vysokých horách. Na políčkach olemovaných skromnými chatrčami, kde ľudia vlastne ani nevedia, ako čokoláda chutí. Doniesli im ju Slováci a potom si fotili Ekvádorčanov so zamazanými ústami. Na revanš museli ochutnať tradičný nápoj chicha. „Žena si odhryzne zo sladkého zemiaka, požuje, vypľuje do vedra. Kde to kvasí s enzýmami zo slín. Mama potom špinavou rukou chytí vysušenú tekvicu, naberie z vedra, druhou špinavou rukou utrie okraj a podá,“ usmieva sa pani Jaklovská. Odmietnuť by znamenalo urážku.

No čo ak táto tradícia spolu s ďalšími zmizne? Aj keď Slováci dodávajú do Ekvádoru len know-how a lepšie zárobky, čo ak sa prepašujú do ich tradičného prostredia hodnoty a spôsoby západnej civilizácie a tento kakaovo-banánový svet sa predsa stratí?

Netreba si robiť ilúzie. Shuarovia už dávno chodia v rifliach, tričkách, nenosia kroj a mladí strácajú záujem o farmárčenie. Odísť, to je často jediná túžba, rovnako ako tisícov mladých na Horehroní, v Novohrade, na Spiši, v karpatských horských obciach. Vypadnúť z tejto biedy. Pracovať v meste.

A pritom opustiť skvost, ktorý majú doma. To jedinečné kúzlo kakaových bôbov, ktoré do seba vstrebávajú všetky orieškové, karamelové vône pralesa a horské tóny úplne rovnako ako víno vťahuje auru kraja, kde zreje.

„Nechceme ich zotročiť. Nezasahujeme do ich kultúry. Nechceme ich z nej vytrhnúť. Chceme ich, naopak, podporiť v tom, čo tvorí ich základ,“ dodáva Jaklovská. Snažia sa ich primäť znovuobjaviť ich poklad, ktorý si ľudia na opačnom konci planéty nesmierne cenia. Alebo aj nie. Ak im je jedno, že si kúpia čokoládu alebo banány s najlepšou cenou, ale bez poctivého príbehu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zneužívanie detí #supermarkety #nútená práca #farmári #banány
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Perla ruža tulip color

Perla ruža tulip color

29,99
Irigo Aranžmán veniec Home oranžový

Irigo Aranžmán veniec Home oranžový

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk