Taiwan zatvára jadrové elektrárne, mení sa na zeleného tigra

, 08.11.2017 07:00
Taiwan
Autor:

Pred desaťročiami získal prezývku ázijský tiger. Ulovil ju vďaka vynikajúcim ekonomickým výsledkom. Aj dnes sa obyvatelia Taiwanu hrdia, že ich hospodárstvo patrí medzi najvýkonnejšie na svete.

Sú napríklad lídrom v informačných a komunikačných technológiách, vo výrobe čipov, bez ktorých sa nezaobídu nijaký poriadny smartfón, navigácia či počítač. Od ostatných tigrov v regióne sa Taiwan líši. Zistil, že hospodársky rast nie je všetko. Svoju budúcnosť si predstavuje úplne inak. Mení sa na krajinu predovšetkým priateľskú k životnému prostrediu.

„Chceme modré nebo, dýchať svieži vzduch a piť čistú vodu,“ odpovedá stručne na základnú otázku, prečo sa Taiwan premieňa, minister ochrany životného prostredia Ying-Yuan Lee. Potom sa na okamih odmlčí a dodá: "Berieme veľmi vážne klimatické zmeny, ktorých sme na zemi svedkami. Taiwan nie je významný štát podľa rozlohy, ale podľa výkonu ekonomiky áno. Ľudia sa začali zaujímať o životné prostredie, pretože krajine sa darilo a oni zarobili, teraz majú viac času na veci verejné.“

Výkonné led svetlo napájané turbínou vnútri...
Výkonné led svetlo napájané turbínou vnútri hasičskej prúdnice.

Jeho tvrdenia podporujú aj prieskumy verejnej mienky, 60 percent Taiwancov napríklad dnes verí, že výrazný vplyv na ich domovinu majú klimatické zmeny.

Odpovede však, samozrejme, treba hľadať hlbšie. Hospodársky rozmach priniesol i negatíva: krajina patrí aj medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia na svete a jej brehy obmýva oceán, ktorý chorľavie. "Musíme dýchať jedy? A čo budeme jesť, keď bude more mŕtve a rýb nebude?“ začali sa pýtať Taiwanci.

"Najväčším znečisťovateľom ovzdušia je energetika, pretože Taiwan v súčasnosti vyše 49 percent elektriny vyrába z fosílnych palív, uhlia a olejov,“ spresňuje minister Ying-Yuan Lee. Pred rokmi obyvateľov ostrova navyše vydesila tragédia v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima a tiež turbulencie na svetovom trhu s ropou a so zemným plynom. Taiwan je totiž totálne závislý od dovozu energetických zdrojov.

"Fukušima otrávila vodu 250 kilometrov od Tokia. To je čertovsky blízko, lenže my máme tri jadrové elektrárne oveľa bližšie,“ argumentuje minister.

Nečudo, že v takejto konštelácii až 92 percent obyvateľov ostrova podporuje uprednostnenie obnoviteľných zdrojov energie.

A tak sa zrodila vízia nového – zeleného Taiwanu. Súčasne nastal čas ekologické predstavy aj uskutočniť.

Inštitút ITRI je pýchou Taiwanu. Lu Wen Chang...
Inštitút ITRI je pýchou Taiwanu. Lu Wen Chang predstavuje nové hliníkové batérie do mobilov: "Sú ľahšie, bezpečnejšie, stoja polovicu a nabijete ich za minútu. Autor: Jakub Prokeš, Pravda

Plán je jasný: V roku 2025 byť krajinou bez jadrovej energie, znížiť spaľovanie uhlia pri výrobe elektriny zo 45 na 30 percent, zvýšiť podiel zemného plynu v energetike z 32 na 50 percent a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie zo súčasného minima na 20 percent. Okrem toho do roku 2050 zraziť hladinu skleníkových plynov oproti roku 2005 na polovicu!

To je radikálny zámer. Akokoľvek ambiciózny projekt sa však ľahko napíše i nakreslí, ale ako ho uskutočniť?

"Už sme začali. Presviedčame ľudí, školy, študentov, podnikateľov…“ hovorí minister Ying-Yuan Lee. "Ani s výrobcom elektriny problém nebude. Taipower má monopol, je to štátna spoločnosť, a preto vždy urobí to, čo povie vláda a vedenie krajiny.“

Napriek výnimočným plánom, ktoré vo svete takmer nemajú obdobu, sa však o prerode Taiwanu na zelenú krajinu veľa nevie. Štát má totiž v medzinárodnej politike špecifické postavenie pre svoj zložitý vzťah s pevninskou Čínou; nie je členom bežných medzinárodných organizácií a jeho predstavitelia majú opakovane ťažkosti dostať sa na internacionálne stretnutia nižšej úrovne i na vrcholné summity. V pondelok sa napríklad začala v Bonne pod záštitou OSN Medzinárodná konferencia o klimatických zmenách a taiwanskí delegáti stále netušia, či na nej budú môcť vystúpiť.

"Tentoraz sa klimatický panel koná v Nemecku a Taiwan má s krajinami Európskej únie bezvízový režim, preto do poslednej chvíle veríme, že naši odborníci sa tam dostanú. Sme presvedčení, že v ochrane prírody, úspore energií a celkovom boji proti globálnym klimatickým zmenám by sme mohli inšpirovať aj ďalšie krajiny, dokonca im aj pomôcť,“ dúfa minister Ying-Yuan Lee.

Kremíkový guru

Medzi najvýraznejšie a tiež najúspešnejšie postavy prebiehajúcej zmeny na Taiwane patrí charizmatický podnikateľ Long-Jin Li.

Kremíkový guru Long-Jin Li (vpravo) a jeho...
Kremíkový guru Long-Jin Li (vpravo) a jeho viceprezident Kevin Chang z GET Green Energy. Autor: Jakub Prokeš, Pravda

"Zdroje na Zemi sú obmedzené, ľudská túžba je však neobmedzená. Znížme množstvo odpadu, používajme ho znova, recyklujme,“ privíta nás v sídle jeho firmy GET Green Energy. Sídli v modernom mrakodrape v metropole Taičung, necelú hodinu jazdy rýchlovlakom na juh od hlavného mesta Taipei.

V čiernom roláku a pod jednoduchým svetlohnedým dreveným krížom zaveseným nad jeho hlavou na bielej stene vyzerá šéf firmy skôr ako kazateľ. Čoskoro sa ukáže, že prvý dojem mal k pravde nesmierne blízko. Jeho otec bol totiž protestantským pastorom a samotný Long-Jin Li mal kedysi v Spojených štátoch prax klinického psychológa.

Rozpráva pomaly, zreteľne, akoby si chcel byť istý, že bolo správne pochopené každé jeho slovo: "Vyvinuli sme technológiu na recykláciu materiálov na báze kremíka. Odpadu tohto druhu sa v našej krajine vyprodukujú tisícky ton mesačne. My z neho vyrábame takmer stopercentne čistý kremíkový prášok. Veď všetko je z prírody a môže sa tam opäť vrátiť.“

GET Green Energy spolupracuje s výrobcami čipov, batérií, mobilov, počítačov, solárnych panelov, spotrebnej elektroniky i ďalšej techniky. Produkt firmy – či skôr nová surovina – sa dá použiť na výrobu čohokoľvek.

"Z nášho prášku vyrábame napríklad špeciálne nanovlákno a izolačnú vlnu. Je to zázračná surovina,“ dodáva kremíkový guru a ukazuje na vzorky moderného športového oblečenia a matrace. "Naše funkčné odevy vynikajúco regulujú teplo, keď sa v nich spotíte, nezapáchajú, sú odolné proti UV žiareniu, nevyblednú a navyše sú priateľské k alergikom,“ vyratúva benefity viceprezident GET Green Energy Kevin Chang.

Nadšenie vo firme je priam hmatateľné. Až sa človek čuduje, že tam nikde nevidí slogan Oblečte sa do odpadu. Nové tričká, vesty, vetrovky alebo nohavice z recyklovaných starých elektrosúčiastok sú priateľské k životnému prostrediu. Aj vďaka GET Green Energy dnes Taiwan vyrába viac ako polovicu svetovej produkcie nových, takzvaných funkčných textílií.

Keď firma v roku 2013 vznikla, boli piati, dnes zamestnávajú stovku ľudí doma a ďalších po celom svete. Do ich odevov sa obliekajú bežní ľudia i špičkové športové kluby. Lenže kremíkový prášok sa dá využiť aj inde, hoci na výrobu pneumatík, podrážok pre topánky, ale najmä nového typu batérií do smartfónov, ktoré sa toľko nezahrievajú a sú bezpečnejšie…

"Nie, nechcem byť druhý Bill Gates,“ rozosmeje sa Long-Jin Li pri otázke, kde vidí firmu o 10 či 20 rokov. "S mojím výrobným riaditeľom už vtedy budeme miliardári na penzii.“ Vzápätí však zvážnie a začne pomaličky vysvetľovať: "My dnes nikomu za nič neplatíme, to iní platia nám. Dvakrát – najskôr za recykláciu nebezpečného odpadu, potom za surovinu alebo hotové výrobky. V budúcnosti by sme chceli, aby nám platili trikrát. Plánujeme klientom prenajímať našu technológiu. Recyklačné jednotky im nainštalujeme priamo vo fabrikách.“

Viceprezident Kevin Chang dopĺňa: "Čoskoro začneme stavať továreň na recykláciu solárnych panelov v Španielsku. Tamojšia vláda pred rokmi do tohto druhu energetiky významne investovala a v roku 2020 sa väčšine tamojších slnečných elektrární končí životnosť. Staré kolektory bude treba recyklovať a nahradiť ich novými, modernejšími.“

Firma väčšinu zisku investuje do rozvoja, už teraz však desať percent z neho posiela do Afriky. Podporuje vzdelávanie a životnú úroveň tamojších detí. Na dobročinnosť prispievajú aj samotní zamestnanci.

"Prečo som sa dal na tento biznis?“ zamyslí sa nahlas Long-Jin Li. "Keď Boh stvoril Zem, hneď po kyslíku najviac využil kremík.“

Prírodný šampón? O'right!

Zelená ekonomika nedala spávať ani Stevenovi Ko. "Chcel som vyrábať nejaký ekologický produkt, ale nie iba taký, čo by eco friendly deklaroval na obale. Moja vízia bola, že benefity nebudú len ekonomické, ale aj sociálne.“

Takmer čistý prírodný produkt –...
Takmer čistý prírodný produkt – "najzelenší" šampón O'right. Autor: Jakub Prokeš, Pravda

Založil teda firmu O'right a začal vyrábať prírodný šampón. Dnes sídli v meste Taoyuan, zhruba polhodinku autom juhozápadne od hlavného mesta Taipei.

Na pozemku bývalej tehelne stojí moderná trojpodlažná budova. Na streche solárne panely a malá veterná elektráreň na výrobu elektriny i nádrže na zachytávanie dažďovej vody, ktorou sa splachuje na toaletách. Budova obrastená rastlinami je postavená tak, aby sa zbytočne neprehrievala – to aby sa ušetrilo na účtoch za klimatizáciu. Vnútri je veľa zelene, voda z kohútikov nad umývadlami sa spúšťa a vypína pedálom, ktorý sa ovláda nohou, čo vraj šetrí 65 percent vody, a iba jediný výťah.

"Je nákladný, používame ho na vyvážanie tovaru zo skladu. Iný sme nechceli. Ľudia chodia po schodoch, je to zdravšie. Ušetríme aj za elektrinu, všimli sme si totiž, že výťahy v budovách väčšinou premávajú prázdne; ľudia si zavolajú všetky a nastúpia aj tak iba do jedného,“ vysvetľuje výkonný asistent riaditeľa Nathaniel Dick.

Hlavný produkt – šampón – tvoria z 98 percent iba prírodné zložky. "Zatiaľ to nemôže byť sto, nik to nevie. Tí, čo to tvrdia, klamú,“ hovorí pevne Dick narážajúc na konkurenciu. "Fakt, že nejaký výrobok tvorí z 90 percent voda, ktorá je organická, ešte neznamená, že máte čistý organický produkt. My priznávame, že to nie je 100 %, ale nepoužívame ani kvapku formaldehydu, ftalátov, sulfátov, hormónov, umelých penidiel ani farbív.“

Steven Ko a Nathaniel Dick z O'right.
Steven Ko a Nathaniel Dick z O'right. Autor: Jakub Prokeš, Pravda

Steven Ko však chce viac. Nielen zelený produkt a firmu, všetko. Obal na šampóny sa preto lisuje z rastlinného odpadu. V prírode sa do roka rozloží a pri jeho výrobe sa do ovzdušia vypustí o 70 percent menej skleníkových plynov ako pri bežných nádobách. Vrchnák je z bambusu a na dne fľašky sa nachádza prekvapenie.

V šampónoch s vôňou zeleného čaju, goji a zlatej ruže nájdete semienka taiwanskej akácie, rastliny ktorá dokáže pohltiť najviac CO2. Šampón s vôňou kávy skrýva zas kávové zrná. "Z každej našej fľaše, kdekoľvek na svete, teda môže vyrásť nová rastlina,“ nadchýna sa riaditeľ Steven Ko.

V O'right sa sedí na pohovkách z...
V O'right sa sedí na pohovkách z recyklovaných kartónov. Autor: Jakub Prokeš, Pravda

Dnes má O'right 280 zamestnancov a vlasovú kozmetiku dodáva do profesionálnych kaderníckych salónov v Ázii, Kanade, ale aj Európe, najmä Rakúsku, Holandsku a Nemecku. Pýši sa certifikátmi, ktoré mu umožňujú vyhlasovať, že jeho šampón je „najzelenší“ na zemeguli.

Skúter na baterky

Neďaleko firmy O'right má hlavný stan spoločnosť GOGORO. Založili ju dvaja chlapíci, ktorí predtým pracovali pre Microsoft Billa Gatesa. Na Taiwan sa vrátili s tým, že chcú doma vyrábať niečo vlastné.

GOGORO taiwanský skúter na baterky.
GOGORO taiwanský skúter na baterky. Autor: Jakub Prokeš, Pravda

Koncept bol stručný: viac ako polovica ľudí na zemeguli žije v mestách, z toho 3 miliardy v štyridsiatich megamestách. Vyše 80 percent všetkých ľudí dýcha denne škodlivé splodiny, mnohé krajiny navyše uvažujú o obmedzeniach pre autá s naftovými motormi. Záver? "Vyrábame elektrické skútre,“ hovorí marketingová riaditeľka Didi Bethurum.

"Nebolo to však ľahké. Firma vznikla v roku 2011. Šesť rokov sa iba pripravoval projekt a vyvíjali batérie.“

GOGORO využíva systém Smart energy – najrýchlejšie dobíjateľné batérie na svete od firmy Panasonic. Rovnaké používa vo svojich prémiových elektromobiloch aj Tesla. Dobijú sa za neuveriteľných deväť sekúnd!

Skúter GOGORO má dve batérie, každá má 9 kilogramov. Ich hmotnosť je asi jediná nevýhoda skútra, vložiť takéto batérie do nabíjačky totiž nie je veľmi priateľské voči ženám. Ostatné je však ľahké. Štartuje sa klasicky kľúčikom alebo po novom – odtlačkom prsta či pomocou mobilnej aplikácie. Dojazd na jedno nabitie je 100 až 110 kilometrov, maximálna rýchlosť 95 km/h. Počet nabíjacích staníc: 430, v uliciach metropoly Taipei ich nájdete zhruba na každých 500 metroch. Denne zaznamenávajú v priemere 17-tisíc nabití. Za nabíjanie sa platí mesačný paušál.

„U nás je skôr zvykom mať vlastný skúter, ale GOGORO si nemusíte kupovať. Napríklad v Berlíne alebo Paríži ich ľuďom požičiavajú. Verím, že si ich tam obľúbia, na Taiwan sme priniesli nový životný štýl,“ tvrdí Didi Bethurum. "V Taipei máme masívny fanklub a keď nedávno usporiadal hromadnú jazdu mestom pre vyše 5-tisíc elektrických skútrov, bol to poriadny zážitok.“

Aj knižnica môže byť zelená

V taipejskej štvrti Beitou nestojí hocijaká knižnica. V roku 2006 získala medzinárodný certifikát prvej ekologickej stavby na Taiwane. Uprostred subtropického parku vyzerá ako trojposchodová loď v zelenom mori. "Postavili ju za rok a hlavné materiály sú oceľ, drevo, betón a sklo,“ uvádza nás sprievodkyňa.

Knižnica v taipeiskej štvrti Beitou získala ako...
Knižnica v taipeiskej štvrti Beitou získala ako prvá na Taiwane medzinárodný certifikát pre ekologické stavby. Zo zelene vytŕča ako obrovská loď. Autor: Jakub Prokeš, Pravda

Budovu s plochou takmer 2-tisíc štvorcových metrov postavili tak, aby mala minimálnu spotrebu elektrickej energie a vody. Fasáda je zelená, obrastená rastlinami, strechu pokrývajú solárne panely, ktoré vyrábajú elektrinu pre osvetlenie v knižnici. Dažďovú vodu zachytávajú a používajú na splachovanie, umývanie rúk i polievanie kvetov vnútri.

Je pondelok popoludní a knižnica je plná ľudí všetkých vekových kategórií. "Chodím sem rada,“ hovorí strapatá študentka. "Dobre sa tu cítim, je tu vždy dosť prirodzeného svetla na čítanie.“

Trafila klinec po hlavičke. Presne o to architektom a staviteľom išlo. "Aby sa zbytočne nemuselo svietiť, máme veľké okná a police s knihami sú vysoké iba 110 centimetrov. Svetlo zvonku prenikne do každého kúta,“ dodáva sprievodkyňa.

Za rok prišli s novinkou

Zelenou budúcnosťou sa inšpirovali aj na Národnej univerzite pre vedu a technológie. "Chcete usporiť peniaze? Šetrite energiu. Ako? Používajte ju efektívnejšie.“ Šesťčlenný tím učiteľov a študentov sa pýši zariadením, ktorému dali meno Gateway.

Gateway firmy 3Egreen za rok vyvinul malý tím...
Gateway firmy 3Egreen za rok vyvinul malý tím na Národnej univerzite pre vedu a technológie v Taipei, inžinier Bing Su druhý sprava. Autor: Jakub Prokeš, Pravda

"Monitoruje spotrebu elektriny, stačí ho len zacvaknúť na kábel a prepojiť s aplikáciou v mobile. Nič netreba strihať ani rozoberať, zvládne to aj malé dieťa. Gateway je bezpečný pre každého, netreba nijaké špeciálne odborné vedomosti,“ predstavuje novinku 40-ročný inžinier Bing Su.

Profesor Jing-Ming Guo dopĺňa, že sledovanie spotreby energie donúti veľmi rýchlo znížiť straty každého. Úspora? Najmenej 10 percent.

Zariadenie uviedli do predaja v lete, po roku vývoja, zatiaľ stihli predať iba zhruba 3-tisíc kusov, ale už sa oň zaujímajú i najväčší operátori v krajine. Tím pre svoj vynález už založil aj firmu, dal jej názov 3Egreen.

"Na našej univerzite je skvelé jej prepojenie s praxou,“ tvrdí študentka Alaa z Egypta. "Preto ju vyhľadávajú mladí ľudia z celej Ázie, najmä však z Indonézie, Vietnamu a Malajzie.

Gateway firmy 3Egreen monitoruje spotrebu...
Gateway firmy 3Egreen monitoruje spotrebu elektriny. Autor: Jakub Prokeš, Pravda

Krotitelia vetrov

Na západnom pobreží, slabú hodinku autobusom od Taičungu sa do neba týčia stožiare veterných turbín. Tristo dní do roka premieňajú silu neskrotného živlu, ktorý sa na ostrov rúti cez Taiwanský prieliv od pevniny, na elektrickú energiu. Lenže je to oriešok. Vietor býva vrtošivý.

Najstarší veterný park na Taiwane.
Najstarší veterný park na Taiwane. Autor: Jakub Prokeš, Pravda

"V posledných rokoch je ustavične silnejší. Máme tu dve desiatky turbín, žiaľ, pred dvoma rokmi sme o šesť prišli. Strhol ich tajfún,“ vysvetľuje starší technik Taiwanskej elektrárenskej spoločnosti Heng-Shan Lin. "Náš veterný park je najstarší v krajine a pri jeho výstavbe sa zohľadňovali iné kritériá ako dnes.“

Musela to byť riadna mela. Krídla oceľových vrtúľ majú vyše 20 metrov. Keď sa rozhodnú odletieť zo stožiarov a zaseknúť sa do zeme, dať turbínu do poriadku trvá mesiace. Niektoré stožiare sú bez vrtúľ ešte aj dnes.

Drevené móla v prírodnej rezervácii Gaomei.
Drevené móla v prírodnej rezervácii Gaomei. Autor: Jakub Prokeš, Pravda

Pohľad na rad mohutných veterných turbín je veľkolepý. Lokalita Gaomei je populárna. Neďaleko sa do mora vlieva rieka Dajia. Ustavične premiešavaná sladká a slaná voda a na míle široko-ďaleko plytké more a podmáčané pobrežie vykúzlili unikátne miesto pre tisícky rastlín a živočíchov.

Na jeseň a v zime sem napríklad ľudia chodia pozorovať vtáky. Žije tu aj obojživelná ryba Oxudercinae. V premočenom bahne sa svižne posúva prednými plutvami, ktoré však vyzerajú skôr ako krpaté nožičky. Tvor je to agresívny, chráni si svoje teritórium a útočí aj na väčšie kraby.

Víchor v prírodnej rezervácii rozopína bundy, strháva čiapky. Sem-tam niekomu ufrnkne z hlavy klobúk. Ľuďom to však neprekáža. Príroda ponúka jedinečné divadlo. Skupinky školákov behajú po drevených mólach plaziacich sa ponad plytké more, raz ukazujú k turbínam na pobreží, raz dole do vody. Vzrušene pritom štebocú.

Pod nimi sa naháňajú všakovaké kraby a tancujú obojživelné ryby. Obďaleč si hrdo vykračujú volavky. Nečudo, že japonskí turisti zaradili Gaomei pre kombináciu impozantnej techniky a unikátnej prírody do top desiatky miest, ktoré na Taiwane musíte vidieť a zažiť.

"Býva tu veselo,“ usmeje sa Heng-Shan Lin. "Aspoň si ľudia uvedomia, aká je príroda zázračná. Tiež vidia, že skrotiť silu vetra je drina. Bojujeme však aj s opačným extrémom, sú roky, keď sa tu od júna do septembra ani steblo trávy nepohne,“ dodáva a zadíva sa na more v diaľke. Masa je matne sivá, ťažká ako olovo. Iba kde-tu vrcholce vĺn vietor rozstrapatil do biela.

Najväčšia atrakcia lokality – obojživelná ryba...
Najväčšia atrakcia lokality – obojživelná ryba Oxudercinae. Autor: Jakub Prokeš, Pravda

Taiwanci sa však už rozhodli. Do roku 2025 chcú zvýšiť podiel výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov dvadsaťkrát – na pätinu z celkovej spotreby! Dnes pokrýva iba jedno percento. Preto vo veľkom stavajú nové lesy veterných parkov na pobreží i na mori, vo vnútrozemí budujú háje solárnych panelov; ustavične hľadajú vhodné lokality na nové moderné veterné a slnečné elektrárne.

Vetra však v lete niet, a v noci zas nie je slnko…

Všetko je v hlavách

"Skladovanie energie je veľká výzva,“ priznáva Eugene Chien. "My sa s tým však musíme popasovať. Tak ako aj s inými víziami a cieľmi. Všetko je v hlavách ľudí.“ Bývalý trojnásobný minister – zahraničia, dopravy a komunikácií, a dokonca prvý minister životného prostredia ostrovného štátu – dnes šéfuje neštátnej organizácii TAISE – Taiwanskému inštitútu pre udržateľnú energiu.

Má na starosti osvetu, vzdelávanie, organizuje semináre, kampane, zabezpečuje analýzy. Eugene Chiena uznávajú doma i v cudzine, ako ministra ho rešpektovali traja prezidenti, dve vlády rôznych strán. Získal mnoho prestížnych ocenení.

Dnes má 71 rokov, ale vyzerá na oveľa menej. Vtipkuje, srší energiou, neúnavne vysvetľuje čo, ako a prečo chce Taiwan dotiahnuť.

V čistých uliciach hlavného mesta napríklad nenájdete odpadkové koše. Ľudia si musia nosiť odpad domov. Aby ho produkovali čo najmenej, sú motivovaní aj finančne. Za odvoz odpadu platia podľa jeho hmotnosti.

"Nejde tu však iba o peniaze, núti to ľudí premýšľať nad súvislosťami. Napríklad nad tým, že žijeme na ostrove, ktorý je citlivý, závislý od vrtochov počasia i od dovozu energie. Preto vzdelávame všetkých, environmentálnu výchovu majú aj deti v školách,“ vysvetľuje Chien a zdôrazňuje, že treba hľadať nové riešenia.

"Sme napríklad svetovým lídrom v manažovaní dopravy, preto u nás nemáme na cestách takmer nijaké zápchy. Kedy je najlepšie vyraziť autom na cestu si každý nájde v mobile,“ vyratúva. Najväčšie ciele sú však iné: už o osem rokov chce krajina prosperovať aj bez jadrovej energie a do roku 2050 mieni znížiť množstvo skleníkových plynov na polovicu. Dovtedy musí vedieť energiu usporiť, vyrobiť po novom i skladovať.

"Tým sa to však neskončí. Trvalo dvadsať rokov, kým svet začal brať vážne znečisťovanie vzduchu, oveľa ťažšie je však prestať znečisťovať vodu a začať znižovať množstvo nežiaducich látok v nej – o tom sa hovorí iba v poslednom čase. Najväčšia výzva však bude nájsť spôsoby, ako vyčistiť odpadmi zamorenú pôdu,“ pokračuje Chien.

Jeho charizmu Taiwan využíva doma i vo svete, bývalý politik veľa cestuje, vysvetľuje, zháňa podporu. Každú sobotu dopoludnia má napríklad vlastnú živú 40-minútovú reláciu o ochrane životného prostredia v rozhlase. O čom presne je? pýtame sa. "Musíme sa zmeniť, nie čakať!“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#technológie #Taiwan #príroda #ekológia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Sweet Rose Gerbera Mix

Sweet Rose Gerbera Mix

29,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk