Posledné dva roky ešte viac postriebrili vlasy muža, ktorý sa bezmála polstoročie venuje šľachteniu viniča. Z opálenej tváre vinohradníka vyžarovala uprostred jesene spokojnosť. Vinica prekonala dramatický rok 2017, ale finále Korpásovi ukázalo, že cesta, ktorou sa uberá spolu so svojím synom Ondrom, je správna.
Korpásovci ešte v roku 2008 začali s krížením najznámejšej slovenskej muštovej odrody Dunaj s Merlotom a tiež Cabernetom franc, a potomstvá sledujú už niekoľko rokov. Cieľom je vyšľachtenie červeného vína, ktoré by bolo syntézou francúzskej ušľachtilosti, elegantnej veľkoleposti a energie a krásy južného Slovenska.
Selekcia prírodou
Desiatky šľachtencov prešli vlani aj tohto roku zaťažkávacou skúškou, akú vie vymyslieť iba príroda. Ide o najlepšiu – prirodzenú selekciu odohrávajúcu sa v reálnom priestore. Vinič, ktorý ňou prejde, je naozaj dobrý.
Najlepšie šľachtence z projektu Lavína prekonali tohto roku dve vlny mrazov. Odolali januárovým aj neskorým aprílovým nájazdom mrazivého vzduchu, ktoré prišli zo Štiavnických a z Krupinských vrchov. V jesennom finále priniesli dobre vyzreté strapce so sladkými, tmavomodrými až atramentovými bobuľami.
V októbri ešte niektoré strapce viseli na kroch, premieňajúc energiu slnka na cukor. Nádherné babie leto dávalo príležitosť zistiť výkonnostné a kvalitatívne maximá novošľachtencov. Dvojica mužov pracujúca vo vinohrade od svitu do mrku to brala ako satisfakciu za úzkosť a obavy, ktoré sa zmocňujú každého vinohradníka pri zlom priebehu počasia.
K spokojnosti prispievali aj cibéby, ušľachtilou plesňou napadnuté hrozienka, ktoré sa začali tvoriť na niektorých odrodách – veltlíne, tramíne či Devíne, ale aj Rulenke. Cibéby sú dielom vzácneho prírodného úkazu, a ten neprichádza každý rok.
Okrem toho Korpásovci stihli spracovať časť úrody z novošľachtencov ašpirujúcich stať sa vysnívaným červeným vínom. V desiatkach malých nádob sa pomaly premieňal rmut na víno. Mušt z neopakovateľného ročníka, v ktorom si síce mrazy zobrali takmer tretinu úrody, ale napokon sa tešia vinári.
Keď sa Ondrej Korpás zamyslí nad svojím 47. vinohradníckym rokom, označí ho "z hľadiska šľachtiteľského za vynikajúci“.
Otec so synom zistili tohto roku veci, ktoré nemožno nasimulovať v nijakom laboratóriu. Novošľachtence z projektu Lavína napríklad vysadili na svahu, kde bezpečne vedeli, že kry nepoškodí jarný mráz. Potvrdilo sa, že ide o najlepšiu pasáž vinohradu, rúbanianske grand cru. No jeden z kandidátov na Lavínu kríženec Cabernetu franc a Dunaja bol vysadený v rizikovejšej časti vinohradu. Skvele odolal náporu aprílového mrazu a už 15. septembra v jeho bobuliach namerali 25 stupňov cukru podľa normalizovaného muštomera.
V reálnych podmienkach priam v šprintérskom tempe uložil kríženec veľké množstvo cukru do bobule. Korpásovci majú pred sebou ker schopný splniť dávny slovenský sen o dobrom červenom víne. Ani teplé južné Slovensko nie je zaliate slnkom ako Taliansko či Španielsko. Preto sa hľadá odroda, ktorá efektívne uloží v kratšom čase silu slnka do bobule.
Petrech, Ďurčová, Antala
Teraz sa objavuje šľachtenec schopný prekonávať klimatické riziká najsevernejšej zóny pestovania viniča. Práca, ktorú začala robiť pred vyše polstoročím Dorota Pospíšilová za výdatnej spolupráce Ondreja Korpása a vyústila do vyšľachtenia Dunaja, úspešne pokračuje. Na obzore sa črtá kvalitatívne nové slovenské červené víno.
Pomáha šľachtiteľom globálne otepľovanie? Ako sa to vezme, veď okrem horúceho leta prináša zvýšenú frekvenciu extrémnych prejavov počasia. Práve s nimi sa musia tvorcovia novej odrody popasovať.
Nie náhodou povedal Ondrej Korpás, že končiaci sa vinohradnícky rok bol zo šľachtiteľského hľadiska vynikajúci. Išiel až na samú dreň možností viniča a, pravdaže, aj samotných šľachtiteľov. Ťažký rok preveril správnosť ich šľachtiteľského konceptu.
Prechádzka po októbrovom vinohrade je svojráznou exkurziou do budúcnosti slovenského vinohradníctva. Na Starom vrchu sa vyvíjajú odrody určené pre 21. storočie. Prežívame dobu rozmaznávanú luxusnými vínami zo Starého a Nového sveta, ale aj storočie bažiace po novinkách – vínach z prv neznámych či nedocenených končín. Slovensko má potenciál, prírodný aj ľudský, ponúknuť originálne víno, ktoré bude lákať k spoznávaniu našej krajiny.
Koľko novošľachtencov sa ponúka do užšieho výberu? Ondrej Korpás mladší hovorí, že v lepších ročníkoch ako teraz vari päťdesiat, ale hlavne vlaňajší skromnejší rok upozornil na TOP 10 krížencov. Niektoré nemajú len kódové označenie. Jeden z novošľachtencov nesie označenie Petrech, ďalší Ďurčová či Antala.
Sú to vína, kandidáti na odrodu, ktoré sú spojené s Korpásovými priateľmi. Buď chutili pri ochutnávkach – jeho celoživotnému druhovi ešte zo študentských čias Miroslavovi Petrechovi, alebo boli nájdené vonku na parcele semenáčov, kde ker za krom skrýva iné tajomstvá – skúsenou medzinárodnou hodnotiteľkou vín Editou Ďurčovou, či už-už boli zvečnené maďarskou televíznou režisérkou – Zuzanou Antalovou pri oberačke, ale pršalo…, meno však ostalo.
Je dobré, keď vína ochutnávajú ľudia, cez ústa ktorých prešli tisícky vín, práve oni vedia rozlíšiť nuansy, vyzdvihnúť ich silné, ale aj slabé stránky.
Ako vzniká botrytické víno
Požehnaním dobrého juhoslovenského vinohradu sú cibéby. Nie všetky odrody sú súce na tvorbu cibéb, hrozienok, ktorých vzhľad, ale najmä aromatický prejav, zmenila ušľachtilá pleseň Botrytis cinerea Persoon. Navonok sú nevábne, zoschnuté, zošúverené, ale vínu pridávajú úplne nový vnem a rozmer. Botrytické víno je svojráznou obdobou syrov, ktoré nadobudli neuveriteľnú vláčnosť a takisto jemnosť pôsobením ušľachtilých plesní. No kým v zrecích pivniciach možno vytvoriť podmienky na kultivovanie ušľachtilej plesne, v prírode treba trpezlivo čakať, než sa zjavia príhodné podmienky.
"Aby sme sa mohli pokúsiť o víno s označením cibébový výber, musí byť najprv v bobuli určité množstvo cukru,“ vysvetľuje Ondrej Korpás starší. "Ak je cukornatosť pod 20 stupňov, bobuľa zhnije, cukru musí byť viac, aby obrazne povedané réžiu prevzala ušľachtilá pleseň. A, samozrejme, šťava musí obsahovať aj dostatok kyselín. Odrody, ktoré ich nevedia vytvoriť, neposkytnú hrozno súce na špeciálne výberové víno,“ hovorí skúsený vinohradník.
Za tohtoročnými cibébami sú výdatné septembrové dažde. Na Starom vrchu padlo okolo sto milimetrov vody. Skvelý slnečný príkon vytvárajúci v bobuliach dosť cukru a hmly dvíhajúce sa z Parížskeho močiara umožnili zrod cibéb. V jednom momente a v jednom bode sa preťali všetky priaznivé okolnosti. To býva zriedka. Ale ten čas prišiel. Rok plný zvratov, napätia, stratených aj opäť obnovených nádejí smeruje do finále. Vo vinici sa urodilo hrozno umožňujúce zrod vína vybočujúceho z obvyklého priemeru.
Talianska ponuka
Korpásovcom ide karta. Paralelne s projektom Lavína šľachtia aj stolové odrody. O tie tohto roku prejavili záujem Taliani, konkrétne najväčšia množiteľská firma štepov na svete Vivai Cooperativi Rauscedo. Na Slovensku paradoxne zostalo šľachtenie viniča na samej periférii záujmu.
Nadchýname sa úspechmi slovenských vinárov, ale štát sa neveľmi zaujíma o budúcnosť, ktorá nespočíva len v obnove vinohradov, ale aj v podpore vinohradníckeho výskumu a šľachtenia. Rozvíjajú ho nadšenci zo svojich skromných prostriedkov.
Už dávnejšie bol slnečný kraj medzi Štúrovom a Novými Zámkami označený za územie schopné vyprodukovať stolové hrozno pre celé bývalé Československo. Ondrej Korpás pokračuje v programe, ktorý sa cieľavedome rozvíjal v rokoch jeho vinohradníckej mladosti.
Nikdy sa ho nevzdal a spolu so synom vytvorili celú plejádu nielen muštových, ale aj stolových odrôd.
Talianov na ne upozornila Tatárka Asia Khafizová, teda podľa obvyklého prepisu z ruštiny Asia Chafizová. Táto nadaná výskumníčka pracovala roky u vynikajúceho moravského šľachtiteľa Miloša Michlovského. Nemohla nespoznať šľachtiteľskú prácu Korpásovcov.
Keď sa ocitla v Taliansku, začala novošľachtence z Rúbane porovnávať so svetovým sortimentom. A teraz prišla ponuka na spoluprácu.
Zdá sa, že keď to nejde doma, pôjde to vo svete. Potom si možno uvedomíme hodnotu vlastného vinohradníckeho výskumu aj územia, na ktorom sa ešte s vypätím síl hŕstky šľachtiteľov rozvíja.