Klíma si s vinármi robí, čo chce - aj vo Francúzsku

Vrtochy počasia, za ktorými je globálne otepľovanie, komplikujú život nielen slovenským, ale aj francúzskym vinárom. Mrazy a potom extrémne sucho, horúčavy a niekde búrky pripravili Francúzsko tento rok takmer o pätinu vína.

20.11.2017 15:00
vino-Viera a Yves Eychene-18cm-MAGAZIN Foto: ,
Francúzsko-slovenský vinársky pár Viera a Yves Eychenneovci z mesta Béziers zažil jeden z najdramatickejších vinohradníckych rokov vo Francúzsku.
debata

Francúzi hovoria o najkrutejšom vinohradníckom roku od jari 1961, keď mrazy odpili vinárom milióny hektolitrov vína. Mrazivá jar zaskočila vinárov aj v Languedocu – najslnečnejšej vinohradníckej oblasti Francúzska, kde v Béziers už takmer tri desaťročia dorába víno spolu s manželom Yvesom Slovenka Viera Eychenne.

"Na noc z devätnásteho na dvadsiaty apríl nezabudneme do konca života. Už dlhšie vládlo veľmi teplé počasie a vinič mal oproti normálnemu vývoju náskok viac ako dva týždne. Fľaškovali sme víno, a keď som ráno uvidela námrazu, zmocnila sa ma zlá predtucha. Nebola som schopná odhodlať sa ísť do vinice. Dcéra sa zberala odletieť do Anglicka, odviezli sme ju na letisko. Až potom som vkročila do vinohradu. Na dvoch zo štrnástich hektárov nám zelená vinica načisto zhnedla,“ opisuje šok z mrazivej aprílovej noci Viera Eychenne.

V Languedocu svieti slnko na vinohrady 320 dní do roka. Ako mráz potichu do viníc vošiel, tak sa z nich rýchlo vyparil. Nasledovali mesiace veľmi horúceho a suchého počasia, po zakvitnutí niektoré modré muštové odrody ako Merlot a Grenache spŕchli. Už to neveštilo nič dobré.

"Pokiaľ je dostatok zimných zrážok, vinič sa so suchom vyrovná. Teraz však prišla smrteľná kombinácia dlhotrvajúceho sucha a extrémnych horúčav. Ešte v poslednej dekáde októbra bolo v Béziers napoludnie 30 stupňov Celzia. Výdatný 50-milimetrový dážď prišiel do vinohradov až po zbere úrody,“ rekapitulovala tohtoročné počasie slovenská vigneron, ktorá má v miestnej vinohradníckej komunite rešpekt, veď ju pred pár rokmi ocenili titulom Vinárka roka.

Extrémne situácie si vyžadujú chladnú hlavu. Niektorí languedockí vinári sa pustili do zberu už v auguste. Yves a Viera chodili denne do vinohradu a ochutnávali bobule, ktoré ich miatli rýchlym dozrievaním. Radili sa s enológom Jeanom Philippom Escornom, čo urobiť. Padlo rozhodnutie neunáhliť sa. A urobili dobre. Vyčkali do plnej technologickej zrelosti hrozna a až v septembri zviezli do pivnice úrodu, ktorá uchováva nádej na dobré víno.

Odhadnúť vývoj vo vinohrade je nesmierne ťažké. Vierin manžel Yves sa však vo vinohrade narodil a prežil v ňom celý život.

"Každý rok nášmu rozhodnutiu, kedy obrať hrozno, predchádza nepretržité pozorovanie vinice. Sledujeme, ako sa zo dňa deň mení chuť a farba dozrievajúcich bobúľ. Alkohol z prvých vzoriek bol už relatívne vysoký, ale šupka stále nebola dostatočne vyfarbená ani zrniečka neboli hnedé, čo je znak zrelosti hrozna,“ opisuje tohtoročnú vinársku anabázu Viera Eychenne. "Keby sme neboli deň čo deň vo vinohrade, nezvolíme správny deň a hodinu zberu.“

Vlaňajší a tento rok priniesli languedockým vinárom mnoho poučení. V oblasti Hérault, kde hospodária Eychenneovci, vymrzli vinice na ploche 20-tisíc hektárov. Mráz mnohé vinohradnícke rodiny pripravil o celoročné príjmy. V reakcii na zlý rok sa do Francúzska už vlani začalo dovážať lacnejšie španielske víno.

Rozzúrení francúzski vinohradníci vypúšťali z kamiónov víno. Obchodníci Merlot zo Španielska stavali na police vedľa vína, ktoré z tejto populárnej odrody vyrobili Francúzi. Ľudia kupovali víno "poslepiačky“, nečítali etikety, na čo vinári reagovali požiadavkou na obchod, aby dôsledne označoval pôvod vína a nemiešal "hrušky s jablkami“.

Zhruba pred polstoročím došlo k obmene pôvodných languedockých odrôd za modernejšie sorty. Teraz sa ukazuje, že mnohé sa nevedia s nástrahami extrémne suchého a horúceho počasia vyrovnať. Trochu to pripomína Slovensko, kde vinohradníci vysádzali populárne svetové odrody do polôh, ktoré im vyložene nesadli.

Šíria sa choroby a škodcovia, vinice, ktoré sa v Languedocu bežne dožívali 80 aj 100 rokov, klčujú po 20 rokoch. "Zisťujeme, že kým nové technológie vinárom pomohli skvalitniť výrobu vína, vo vinohradoch treba byť pri obmene odrôd veľmi opatrný,“ hovorí Viera Eychenne. Terroir je daný matkou prírodou a pôvodné odrody ako napríklad Alicante Bouchet sa mu dlhodobo prispôsobovali. Osvedčil sa aj Marselan, kríženec Cabernetu Sauvignon a Grenache noir. Pravda, nad nimi stojí oveľa vyššie Syrah, lenže práve táto odroda, hoci má slnko veľmi rada, začína trpieť. Možno za nimi stoja zmeny vyvolané extrémnymi prejavmi klímy, možno iné príčiny.

"Stojí pred nami veľa hádaniek. Otázkou je, koľko času a peňazí bude stáť ich rozlúsknutie. Myslím si, že treba viac rešpektovať samu prírodu,“ dáva symbolickú bodku za týmto ročníkom Yves Eychenne, ktorý je spolu s manželkou členom bézierskeho syndikátu Vignerons indépendants – Nezávislých vinohradníkov a vinárov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #klima #vinárstvo