Rieka a les. Vzťah za milióny eur

, 21.03.2018 06:00
rieka, les, Vydrice
V najbližších týždňoch sa bude rozhodovať o osude Vydrice. Autor: ,

V lesoch nad Bratislavou sa v uplynulých dňoch podarilo niečo nevídané. V poslednej chvíli sa zastavila ťažba v pramenisku Vydrice. Lesníci, ochranári, aktivisti z občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty a odborníci vytvárajú pracovnú skupinu, budúci týždeň sa zíde po prvý raz. Kým sa nedohodnú, rúbať sa nebude. Čo ťažbu zabrzdilo?

Sledovať tento proces sa oplatí, pretože jeho výsledok môže inšpirovať ľudí, ktorí chcú zachrániť lesy a rieky v ďalších regiónoch Slovenska. A jednak aj preto, že sa v tomto prípade skrýva nečakaná pointa vzťahu lesov a riek. Ak do tejto väzby človek bezohľadne vtrhne, bude platiť. Ak ju podporí, môže na tom celá spoločnosť zarobiť.

Vydrica je riečka, ktorá si nerušene preteká Malými Karpatmi, územím pod silným urbanizačným tlakom. Najmä jej horný úsek, kde sa malo ťažiť, vyzerá takmer prirodzene. Vlní sa pomedzi stromy a poskytuje podmienky pre život vzácneho raka riavového. Energiu sem chodia načerpať tisícky ľudí pracujúcich v hlavnom meste. Softvéroví inžinieri, vedci, právnici, pracanti.

Hlavy bežcov tienia bociany čierne. Pri brehoch sa zatrbliece rybárik riečny. Medzi bukmi a jelšami sa zjaví žlna, tesár čierny. Prívetivé marcové slnko prebúdza salamandry škvrnité. Pre lepšie porozumenie vzťahu rieky a lesa však musíme začať inde. Vo Vysokých Tatrách pri väčšej a hlučnejšej rieke Belá. Aj v jej povodí, v Tichej a Kôprovej doline sa malo pred niekoľkými rokmi masívne rúbať. Ťažbu sa podarilo zastaviť a aj vďaka tomu si Belá zachovala svoj pôvab. Ak sú Vysoké Tatry najmenšími veľhorami na svete, Belá je zmenšeninou veľkých divokých alpských tokov. Je poslednou divočiacou riekou na Slovensku.

Banka

Rieka to nie je len hučiaci prúd Belej, ktorý ľudia pozorujú z brehu. Obrovské množstvá vody sa presúvajú pod ich nohami, pod povrchom. Začína sa to ešte v zdravých prirodzených lesoch pod Kriváňom. Vodu nezachytávajú len stromy, kríky, tráva, ale najmä lesná pôda.

„Veľmi dôležitá je vrstva humusu. Drobné organizmy miešajú humus s minerálmi a vytvárajú štruktúry, v ktorých sú malé kapsuly na vodu. Dalo by sa povedať, že na procese zachytávania vody sa podieľa celý les. Od baktérií, húb, rastlín až po cicavce,“ hovorí ekologička Andrea Rúfusová z neziskovej organizácie WWF Slovensko (Svetový fond na ochranu prírody). Ani pri silných dažďoch voda z prirodzeného lesa neodteká rýchlo preč, ale vsakuje pod povrch.

Hydrobiológ Tomáš Derka pri meandroch Vydrice.
Hydrobiológ Tomáš Derka pri meandroch Vydrice. Autor: Andrej Barát, Pravda

Neviditeľný podpovrchový odtok je veľmi pomalý. A to je kľúčové. „Množstvo vody sa v celom povodí rozloží na dlhšie obdobie. Prostredie dokáže aj z jednorazových zrážok žiť dlhšiu dobu,“ dopĺňa odborník na ochranu lesov Milan Janák z WWF Slovensko.

Belá strháva strom. Vzniká prekážka. Živel sa vzpína, hľadá si cestu, rozomieľa dno. Až nakoniec pod padnutým stromom vytvorí hlbočinu. Zaplní sa rybami. Celým húfom. Ak by tu podľa ekológa Erika Baláža bola hlbočina bez stromu, vôbec by v nej nebolo toľko rýb. „Možno desatina. Pretože by tu nemali pred vydrou množstvo úkrytov z konárov a koreňov.“

Na širokej štrkovej lavici sa vnárame do nezvyčajného červeného prostredia. Tvoria ho prúty mladých vŕb a vzácnej myrikovky nemeckej, ktorú možno na Slovensku nájsť už len na Belej, na Dunajci a ešte na hornom toku Torysy. O niekoľko rokov tu už bude ševeliť 10 metrov vysoký vŕbový les. A po myrikovke nebude ani stopy, pretože nedokáže rásť v tieni. Stratíme ju? Nie, medzitým vyrastie o niekoľko metrov ďalej na novej štrkovej lavici, ktorú vytvorila rieka.

Belá divočí a migruje. Mení svoje koryto každý rok. Na kamenných poliach, kde ešte vlani hrkotali v prúde balvany, môže byť dnes ticho a sucho. A v máji tam zakvitne pestré a náhodné spoločenstvo desiatok druhov rastlín, ktoré rastú po celom prúde. Dokonca aj extrémne vzácnych, ktoré sa vyskytujú až v dvojtisícových nadmorských výškach. Napríklad pyštek alpínsky. Jednu lokalitu poznajú vedci vysoko v Západných Tatrách. Druhá, posledná, je pri Belej. Rieka je bankou rýb aj semien lesa.

Vždy nová rieka

Belá každý rok odvalí kusisko z iného brehu, zaplaví inú časť lesa, vykreše do krajiny nové ramená, nové zákruty. Takto to kedysi robili aj ostatné rieky na Slovensku, kým ich ľudia nespútali do opevnených brehov a neprehradili. „Existujú príbehy pltníkov, ktorí sa plavili po Váhu, a vždy na jar, keď začali splavovať drevo, zrazu nevedeli, kadiaľ ísť. Nanovo museli vyznačovať trasu,“ rozpráva ekológ Baláž.

Dokonca ani väčšia povodeň neznamená ničenie, ale neúnavné pretváranie a životu to vyhovuje. Vznikajú nové zákruty, nové tône, miesta, niekde voda zrýchľuje, inde sa pomaly prelieva, v niektorých ramenách takmer stojí a každé z týchto prostredí je akoby malým mestom, ktoré obýva iné spoločenstvo. Veľké ryby vyhľadávajú hlbokú vodu, ale kapor a šťuka sa kedysi vytierali v plytko zaplavených lesoch. „A keď voda opadla, pastieri do lesov nahnali svine, aby sa na malých rybkách napásli,“ prezrádza Baláž.

Z vody vytiahol list, ktorý spracovali drviče.
Z vody vytiahol list, ktorý spracovali drviče. Autor: Andrej Barát, Pravda

Kým sme sa vôbec dostali k hlavnému korytu Belej, prekročili sme niekoľko ramien. Ktoré sa začínajú znenazdajky pod kameňmi. Alebo vyvierajú z piesku. Skauti si tu v lete kopú malé jamy a z nich si naberajú pitnú vodu. Voda z rieky totiž vsakuje na rôznych miestach pod povrch. Vyviera a ramenami sa znova vracia do hlavného toku. Aby sa zakrátko znova stratila vo vrstve štrku, kameňov, piesku. Takto sa neprestajne filtruje a čistí.

Práve prirodzená dynamika riek a lesov je zárukou rozmanitosti života. A zároveň aj čistoty vody, jej kvality a schopnosti krajiny pozdĺž rieky zvládať zlé časy. Extrémne dažde či suchá. Presúvame sa späť k Vydrici, aby sme nazreli do tajomstiev korešpondencie medzi riekou a lesom.

Cechy

Cez sivé jelše presvitá na hladinu Vydrice veľa svetla. Nie nadlho. Čochvíľa sa prederú na povrch zelené listy a tie riečku úplne zatienia. A život v nej odstavia od hlavného zdroja energie v prírode. Od slnka. Ako je však možné, že rieky patria medzi najbohatšie a najproduktívnejšie biotopy na svete? Samotná dynamika vodného živlu na to nestačí.

Lesy posielajú rieke listy. Práve tie slúžia ako náhradný zdroj energie, ktorý rozbieha zaujímavú manufaktúru drobných vodných organizmov. „Ako prvé sa do listov pustia drviče,“ vysvetľuje hydrobiológ Tomáš Derka, expert na bentické bezstavovce (drobné organizmy žijúce na dne vodných tokov). Načahuje sa rukou do mokrých napadaných listov, z niektorých zostali už len sieťky, žilnatiny a mrvia sa v nich priehľadné kriváky. „Potom sú tu zoškrabávače, ktoré zoškrabávajú mikroskopické nárasty (biofilm) z kameňov. Zberače zberajú drobné čiastočky na dne, filtrátory ich zachytávajú v prúde.“ Vedci zadeľujú tieto druhy podľa toho, čím sa živia, do ekologických gíld. Alebo takzvaných cechov. Každý cech využíva iný zdroj a plní inú funkciu v riečnom ekosystéme.

Práve listy sú dôležitým zdrojom energie.
Práve listy sú dôležitým zdrojom energie. Autor: Andrej Barát, Pravda

Ak je v suchozemskom svete základom všetkého hmyz, v rieke stoja na začiatku „cechy“ drobných živočíchov a dominujú larvy hmyzu. Na jednom štvorcovom metri zdanlivo prázdneho potoka sa ich hemžia tisíce. Tvoria mimoriadne rozmanitú a celoročnú potravu pre ryby a iné predátory. Ich početnosť láka vtáky…

Aj do Vydrice padajú celé kmene, konáre. Poskytujú útočisko pre malé vodné organizmy a zároveň sa na nich zachytávajú listy a ďalšia organická hmota. Distribúcia energie (potravy) je pozvoľná.

Čo ak príde víchrica? Pováľa stromy a zvyšné stojace kmene dorazí nejaký drevokazný hmyz? S distribúciou energie to bude ťažšie, no stále aj takýto zdanlivo mŕtvy les dokáže priaznivo vplývať na vodu. Len človek musí odolať a nesmie doň zasiahnuť a ťažiť drevo.

Zistil to na Šumave popredný český hydrobiológ Jiří Kopáček, ktorého výskum aj vlani zbieral ocenenia a citujú ho desiatky významných vedeckých časopisov. Celé prostredie Šumavy v minulom storočí poznačili kyslé dažde. Dramaticky sa zmenilo pH vôd. Zostávajúce horské smreky zničili víchrice a lykožrút. Ľudia nezasahovali a nechali obnovu lesa na prírodu, za čo dodnes zaznieva kritika.

Kopáček však zistil, že pH prostredia sa v bezzásahovej zóne časom znormalizovalo (na úroveň spred 50 rokov!) a do vôd sa vrátili druhy, ktoré tu takmer vymizli. Svojím výskumom tvrdí nielen to, že bezzásahovosť je jedným z najefektívnejších spôsobov opätovného zalesňovania území poznačených kalamitami. Ale že takýto spôsob je najšetrnejší z hľadiska ochrany množstva a kvality vôd.

Čo sa však udeje, ak sa predsa spustí masívna, nešetrná ťažba s ťažkými mechanizmami?

Blato

Stroje utlačia pôdu. Zničia vrstvu humusu. Rozrušená lesná pôda už nedokáže zadržiavať toľko zrážok. Voda nevsakuje tak výdatne pod povrch, ale rýchlo steká dole po povrchu. Holiny po ťažbe nevytvárajú bohaté zásoby vody na horšie časy. „Celé povodie začne trpieť suchom,“ vysvetľuje ekológ Janák. Suchom trpí aj mladý les, ktorý sa tu snaží uchytiť.

Lesné traktory vytvárajú ryhy. Na cestách, zvážniciach dochádza k silnej erózii. Nielenže z prostredia „uteká“ voda, ale s ňou aj pôda. Preto sa aj pri nedávnom oteplení z odlesnených oblastí namiesto potokov valili kalné hnedé stružky.

Jedno z ramien pri Belej s priezračnou vodou.
Jedno z ramien pri Belej s priezračnou vodou. Autor: Andrej Barát, Pravda

Blato, ktoré unáša prúd, rozladí riečny ekosystém. Drobné čiastočky pôdy pôsobia ako brúsna pasta a zraňujú organizmy, obrusujú rybám žiabre. Blato a piesok zanášajú dno, vypĺňajú medzery medzi kameňmi, drobné škáry, postupne upchajú všetky priestory, v ktorých existujú malé vodné organizmy. Nemajú kde žiť. To vôbec neznamená, že sa z rieky vytratí život. Dramaticky sa však zmení pestrosť tohto života.

Naruší sa optimálne využívanie energie v prostredí. Tomáš Derka to prirovná k štátu. „Akoby sme slobodnú trhovú ekonomiku zmenili na štátom dirigovanú. Z normálnej funkčnej krajiny by sme urobili Venezuelu alebo komunistickú diktatúru, kde všetci trpia. Až na pár vyvolených oportunistov. To isté sa deje v rieke.“ Netrpia však len bentické bezstavovce. Pocítia to aj ľudia.

Aby sa do rieky dostala erodovaná pôda, stačí z lesa ubrať veľmi málo. Pred dvoma rokmi vypracovali lesníci a vodohospodári z USA štúdiu, ktorá zisťovala vzťah medzi cenou za čistenie vody od erodovanej pôdy a podielom lesa (pod názvom Effect of Forest Cover on Drinking Water Treatment Costs). Zistili, že ak sa podiel lesov zníži iba o jedno percento, zakalenie vody sa zvýši o 3,9 percenta. S tým rastú aj náklady na čistenie vody. Podľa Inštitútu environmentálnej politiky sa na Slovensku znížil podiel lesov od začiatku tretieho tisícročia v národných parkoch o 12 percent. Tieto zmeny môžu mať negatívny dosah na zdravie našich riek.

Zdravie horných úsekov tokov je však dôležité aj z hľadiska povodní.

Rýchla voda

Okolie Vydrice neprerastá prales, kde 300 rokov nevkročila noha drevorubača. Ak by to tak bolo a pri rieke by sa vyrúbalo 200 stromov, vyzeralo by to nepekne, ale bola by to len malá jazva, ktorú si prales o niekoľko desaťročí zacelí.

V lesoch Vydrice sa však normálne hospodári. Predsa sa však v jej okolí udržali prirodzené mokrade. Stratiť aj tie by bolo podľa environmentalistu Jaromíra Šíbla nerozumné.

Už sme spomínali, že kľúčová je pomalosť podpovrchového odtoku. Ak sa oslabí schopnosť prostredia spomaliť odtok vody, výsledkom môže byť povodeň na konci rieky. „Pred niekoľkými rokmi bleskové povodne vyplavili v Malých Karpatoch celé dediny. Častá, Dubová. Keď si predstavíte, kadiaľ Vydrica tečie, najhorší scenár by bol, že zaplaví v Bratislave celú Patrónku. Zatiaľ k tomu nedošlo. Ale pri bleskovej povodni je dobrá každá retenčná štruktúra (taká, ktorá zadržiava vodu, pozn. red.),“ upozorňuje pán Šíbl.

Voda sa v bočných ramenách filtruje.
Voda sa v bočných ramenách filtruje. Autor: Andrej Barát, Pravda

„Nad Račou už budujeme poldre. To znamená, že počítame s tým, že môže prísť povodeň. Staviame umelé napúšťacie jazierka a betónové poldre, aby nám Raču a Krasňany nevytopilo. Krajinu sme zmenili natoľko, že nedokáže sama zadržiavať vodu. Tie umelé zásahy by sme vôbec nepotrebovali, ak by celé územie Vydrice bolo prirodzené,“ tvrdí predseda občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty Jakub Mrva a poukazuje aj na otepľovanie.

„Čím viac vody by sme dokázali v mestskom prostredí zadržať, o to viac by vďaka vyparovaniu fungovala prirodzená klimatizácia. Bez nároku na energiu. Tú dodáva slnko.“ Ľahostajnosť voči zdraviu riek a lesov však ľudí pripravuje aj o výnosný biznis. S pitnou vodou.

Voda za všetky peniaze

Vlani nám dekan Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene Viliam Pichler nadšene ukazoval obrázky lesov v pohorí Catskill, ktoré si sám nafotil. O lesy sa tamojší lesníci starajú veľmi jemným spôsobom, pretože pohorie Catskill zásobuje pitnou vodou celý Manhattan, svetové finančné centrum. Ušetrili päť miliárd dolárov, pretože nepotrebovali stavať čistiarne vody.

Cyprus musel pre enormné sucho už v roku 2008 kúpiť 8 miliónov kubických metrov pitnej vody. Šesť mesiacov ju dovážal veľký tanker. Cyperská vláda zaplatila 40 miliónov eur. V rovnakom roku dovážala pitnú vodu Barcelona z Francúzska. Vlani zvažoval dovoz pitnej vody v tankeroch Rím. Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšími zásobami pitnej vody. „Klobúk dolu pred ľuďmi, ktorí vybudovali a spravujú verejnú sieť vodovodov. Je to úžasná vec. Najnovšie skúmame krasové vyvieračky a je pre mňa fascinujúce zistiť, kam až siahajú potrubia od zdrojov k ľuďom,“ rozpráva zoológ Tomáš Derka pri meandroch Vydrice a vzápätí rozvinie provokatívnu myšlienku.

Červené porasty vŕby a myrikovky.
Červené porasty vŕby a myrikovky. Autor: Andrej Barát, Pravda

„Jednu vec však ľutujem. Že som kedysi podporil zákaz vývozu pitnej vody, ku ktorému bol prijatý aj ústavný zákon… Až neskôr som si uvedomil, že by sme mohli pitnú vodu vyvážať a mohli by sme na tom zarábať. Bohužiaľ, ľudia si vážia až to, na čom sa dá zarábať. A tak by sme zrazu vytvárali podmienky na to, aby sa nám pitná voda v krajine akumulovala a obnovovala. Museli by sme chrániť riečne ekosystémy.“ A lesy. Biznis by sa otočil. Už by sa na les nepozeralo ako na zobchodovateľné drevo. Ale na zdroj vody, ktorú by sme mohli predávať Cypru, Barcelone, Rímu.

Lenže slovenské lesy a porasty pri riekach sú čoraz zaujímavejšími nehnuteľnosťami.

Kto vykúpi les?

Ak sa les „iba“ vyrúbe, o pár desaťročí aj tak narastie. Či už vďaka prírode, alebo aj lesníkom. Hovorca štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky Marián Nosáľ pripomína, že na Slovensku sa vysadí 30 miliónov stromčekov ročne (na porovnanie, Spojené kráľovstvo začiatkom tohto roka ohlásilo megaprojekt, v rámci ktorého chce 50 miliónmi stromov opätovne zalesniť časť severného Anglicka). A napokon v lesoch pri Vydrici lesníci aj tak uplatňujú a chceli uplatňovať skôr šetrnejšie spôsoby ťažby, výberové, aby presvetlili les. Šetrná ťažba nie je problém, drevo sa nejako ťažiť musí. Problematické sú skôr holiny.

Ešte vážnejším problémom je však developerská činnosť. Ak sa les vyrúbe, zrovná a namiesto neho vyrastú budovy. Blízko Vydrice sa skutočne plánuje výstavba komplexu vilových domov. Podľa Šíbla číhajú všade v lesoch v širšom okolí Bratislavy spiace projekty ako časované bomby. Pôvodne štátne lesné pozemky získavajú neraz súkromníci rôznymi zámenami za pozemky, ktoré kúpili na východe Slovenska. Potom už len stačí počkať na zaváhanie samosprávy. "Keď sa na obecných zastupiteľstvách na poslednú chvíľu menia územné plány. Predloží sa 200 zmien, sú tam len vypísané parcely, čísla, nikto nevie, čo presne to je. Ak to schvália, odrazu sa z miesta označeného ako les stane malopodlažná výstavba,“ opisuje schému environmentalis­ta Šíbl.

Podobne sa podľa neho napríklad premenila veľká časť lužných lesov v Čunove na apartmánové bývanie. Jediné dlhodobé systémové riešenie je podľa neho také, aby štát alebo samosprávy vykupovali a sceľovali pozemky pod chránenými územiami. S čím aj počíta zákon o ochrane prírody, no nevyužíva sa to.

Ako príklad uvádza rakúsky národný park Donau-Auen (Dunajské luhy). „Bol som pri tom, keď začínali od nuly. Pôvodne chránené územie tvorili mestské, obecné a súkromné lesy. Keď sa štát rozhodol, že tam nepostaví priehradu, vyčlenil financie na výkup pozemkov. Dokonca sa organizovali verejné zbierky.“

Relax

Stále sme však neodhalili argument, pre ktorý sa podarilo zastaviť ťažbu v pramenisku Vydrice. Nebola to nakoniec ani pitná voda, povodne, sucho či vzácne živočíchy. Ale oddych. „Lesy SR akceptujú skutočnosť, že okolie riečky Vydrica v Malých Karpatoch predstavuje významnú rekreačnú zónu pre obyvateľov Bratislavy a jej okolia,“ odpovedá hovorca Nosáľ.

Štátny podnik podľa neho chce posilniť mimoprodukčné funkcie lesa, ekologické aj spoločenské. Na štátnych lesníkov sa navyše už koncom minulého roka obracalo množstvo občanov s otázkami, prečo sa pripravuje ťažba. Všimli si označené kmene. „Lesy SR v záujme upokojenia situácie pristúpili k dočasnému odloženiu ťažby,“ dodáva hovorca.

Pod padnutým stromom vzniká hlbočina.
Pod padnutým stromom vzniká hlbočina. Autor: Andrej Barát, Pravda

Takýto postoj je v slovenských podmienkach výnimočný. A je to ďalší míľnik v snahe o ochranu lesov nad Bratislavou. „Pred približne ôsmimi rokmi sa podarilo v meste vyzbierať asi 11-tisíc podpisov za vytvorenie prírodnej rezervácie s pracovným názvom Evolučný park Vydrica. V tom čase to bola jedna z najväčších petícií na území Bratislavy,“ hovorí Mrva.

Väčšia časť Vydrice preteká cez bratislavské mestské lesy. Koncom roka 2014 sa aktivistom podarilo presvedčiť mestských poslancov, aby sa na tomto území znížil objem ťažby z 18-tisíc na 5-tisíc kubíkov dreva. Čo predstavovalo výpadok v príjmoch 350-tisíc ročne. Koľko však mesto získa?

Autentický les

Podľa občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty výrazne rastie počet ľudí, ktorí hľadajú útočisko v autentickom lese. Už nepotrebujú detské preliezačky, bufety. Možno nevedia rozoznať hospodársky les od prirodzeného, bežné od vzácnych foriem života, no predsa vycítia pekné, harmonické prostredie. Nechcú počúvať rev motorových píl, netúžia po brodení sa v koľajach od traktorov a nákladiakov.

V hlavnom meste výrazne narástol počet predajní s bicyklami. A vďaka elektrobicyklom sú aj vzdialené zákutia dostupnejšie. Čoraz viac ľudí beháva v prírode. Chcú a vlastne potrebujú zdravé rieky a lesy.

Skupina juhokórejských vedcov zverejnila v roku 2009 zaujímavú štúdiu v časopise Environmental Health and Preventive Medicine. Skúmali vzťah lesov so psychickým zdravím. Zážitky v lese podľa nich podporujú fenomén, ktorý psychológovia nazývajú flow (prúdenie). Vyjadruje totálnu koncentráciu. Človek je natoľko pohltený tým, čomu sa venuje, až zabúda na priestor a čas. Takýto stav mysle sa javí ako konkurenčná výhoda v presieťovanom svete plnom rušivých podnetov.

Univerzita Illinois v Urbana-Champaign spustila pred dvoma rokmi rozsiahly výskum, v ktorom hľadá súvis medzi stromami, lesmi v mestskom prostredí a výdavkami v zdravotníctve. Analyzujú dáta o verejnej zeleni a o zdravotnom poistení približne štyroch miliónov obyvateľov. Jedným z cieľov je vytvoriť na internete bezplatný nástroj na odhad ušetrených nákladov. Vedúci vedeckého tímu Matthew Browning predbežne smelo odhaduje, že každý investovaný dolár do výsadby a údržby mestských stromov dokáže znížiť výdavky v zdravotníctve o 10 až 100 dolárov. Výskum dokončia budúci rok.

21. marec je Medzinárodným dňom lesov a hneď na to 22. marec patri Svetovému dňu vody. V kalendári stoja nerozlučne pri sebe. Uvedomujú si však tento vzťah aj tí, ktorí rozhodujú o krajine?

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Vydrice #ťažba dreva #Iniciatíva Naše Karpaty
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Perla žlté  ruže

Perla žlté ruže

44,99
Flower box čierna kocka "M" červené ruže

Flower box čierna kocka "M" červené ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk