Devínčan Ivan Gajdoš prežíva svoj prvý „včelársky rok“, ktorý na rozdiel od kalendárneho začína, keď sa na poliach končí žatva. V marci si kúpil tri včelstvá a s trémou, a najmä pokorou začiatočníka, sa pustil do včelárenia. O život včiel sa však zaujímal oveľa skôr, hoci v jeho rodine nikto včelárom nebol. Zaplatil si včelársky kurz a školil sa u skúseného včelára Dušana Dedinského. Nakúpil knihy a na internete pozná azda každé včelárske video naspamäť. Nevzdelaný a neskúsený včelár môže urobiť veľa chýb, ale včely si s tým poradia a dajú mu šancu, aby sa s nimi naučil pracovať alebo sa tejto myšlienky radšej vzdal.
Ku včelám bez parfumu
Každé ráno, skôr než sa naraňajkuje, skontroluje svoje včielky. Sú to živé tvory, s ktorými neustále prichádzajú nové situácie. Jednou z obávaných začiatočníckych pohrôm je rojenie včiel, ku ktorému môže neskúsený včelár prispieť, ak im nevytvorí dostatočný priestor. „Ak je matka zamestnaná kladením vajíčok a má na to komfortné prostredie, ani včielky nemajú dôvod myslieť na hlúposti, ako vyletieť s rojom na síce najbližšie, ale často najmenej dostupné miesto. Ak sa tak stane napriek všetkým opatreniam, môžu za to včely, lebo sú jednoducho rojivé… Ako ľudia,“ dodáva Ivan. Ak je "mladý včelár“ v úzkych, otvára internet alebo zvolí jedného z priateľov na telefóne – včelárov s niekoľkoročnými skúsenosťami.

Čo včely nemajú rady? „Ak viem, že pôjdem k včelám, neobliekam sa do tmavého. Považovali by ma za medveďa, svojho nepriateľa. Tiež si odpustím parfum, ktorý prekáža včielkam aj mojim malým vnukom. Takže zabijem "dve muchy” jednou ranou. Neodporúča sa tiež k úľom priblížiť po tom, čo sa v sparnom dni osviežite pohárom piva. To dievčatá nemajú rady, rovnako ako zvuk kosačky. Na rozdiel od ľudí im jej hukot prekáža nielen v nedeľu.“
Sladké medobranie
V kaviarni Eden sa stretáva s ďalšími devínskymi včelármi. Rozhovory o futbale a iných chlapských radovánkach vystriedali debaty o slečnách v žlto-čiernych overaloch. Publikum, aj to nevčelárske, je za tieto rozhovory vďačné. Hlavne, keď sú podporené nejakým tým pohárom čerstvo vytočeného medu. Veď kde sa dozviete, ako dlho žije včela, čo robí trúd a čo je to svadobný let? Aj slovná zásoba zúčastnených sa rozširuje. Pribudol do nej letáč, česno, matečník…

V minulosti sa nechal med odkvapkať z plástov alebo sa plásty lisovali, čím sa však ničili. Dnes sa med z plástov získava najčastejšie odstredivou silou medometu. Prvé, májové stáčanie medu bolo pre Ivana sviatosťou. V antikorovom súdku skončilo tridsať kíl agátového medu. Nasledovali ďalšie tri stáčky viac-menej podobnej výdatnosti. Ivan sa teší z lipového, gaštanovo-bazového a slnečnicového medu. Podľa čoho vie, aký med stáča do pohárov? „Kvety majú svoje vegetačné obdobie a kvitnú v inom období. Keď v okolí kvitne lipa, cítiť ju aj v mede. Na deväťdesiat percent to vychádza. Zloženie medu sa dá určiť aj podľa farby, vône a chuti.“ Napriek bohatej úrode Ivan zatiaľ med nepredáva. Tvrdí, že včelári pre radosť a tú chce odovzdávať ďalej. Ak však budúci rok bude podobne úrodný, možno svoj nadšenecký altruizmus prehodnotí. Ktovie? Previerkou bude zima. Nepísané pravidlo hovorí, že skutočným včelárom sa stanete až po tom, čo vám včelstvo prezimuje.
