Na poľskej riviére

Každé leto prichádzajú desaťtisíce Slovákov do Chorvátska. I túto sezónu zažíva Jadran obrovský nápor turistov, prakticky z celej Európy. Aj my sme sa rozhodli stráviť voľné dni pri mori, ale cestujeme úplne opačným smerom. Na sever, až k poľskému pobrežiu chladného Baltského mora. Do relatívne blízkej, no v súčasnosti medzi našincami takmer neznámej časti nášho svetadielu.

17.08.2018 10:00
Moltava, nábrežie, Poľsko, Gdansk Foto:
Nábrežie rieky Motława, stavba celkom vpravo je stredoveký žeriav, pôvodne poháňaný ľudskou silou.
debata

Náš rýchlik smeruje cez Katovice a Varšavu až k piesočným morským brehom na severe a ukrajuje stovky kilometrov. Rozľahlá krajina je pomerne jednotvárna, no svojsky pôvabná. Tvorí ju šíra rovina, iba miestami predelená miernymi pahorkami, s hustými borovicovo-brezovými lesmi a jazerami.

Hoci má Poľsko takmer 40 miliónov obyvateľov, míňame iba riedko zaľudnené oblasti, s roztrúsenými a od seba vzdialenými dedinkami a samotami. Na zelených pastvinách sa pasú ovce, no najmä hovädzí dobytok, a belejú sa početné kŕdle bocianov. Stereotyp „okorení“ pohľad na gigantický a mohutne opevnený hrad Rádu nemeckých rytierov v Malborku, ako aj prechod cez rieku Visla povedľa 160 rokov starého mosta pri meste Tczew, so štvoricou veží ozdobených cimburiami, kedysi vôbec najdlhšej mostnej stavby na svete.

Mesto moreplavcov

Hneď ako vystúpime na gdanskej hlavnej železničnej stanici a prejdeme vestibulom krásnej tehlovej staničnej budovy i podchodom, ocitáme sa uprostred vravy a ľudskej masy. V centre mesta totiž prebieha tradičný Jarmok svätého Dominika s viac než 700-ročnou tradíciou, pýšiaci sa nielen bohatou ponukou regionálnych špecialít, ale i výrobkov z vychýreného baltského jantáru.

Ulice lemujú úzke a bohato zdobené meštianske domy, Gdansk totiž v dávnych časoch ovládal Rád nemeckých rytierov, inokedy obchodný spolok nemeckých miest Hanza, pričom mnohí jeho obyvatelia patrili k boháčom a zámožným obchodníkom. Počas bojov cez druhú svetovú vojnu bola prímorská metropola zničená až na 90 percent, často v jej centre stoja iba napodobeniny pôvodných stavieb.

V sopotskej maríne sú uviazané člny a jachty z... Foto: Juraj Červenka
Sopotská marína, člny, mólo V sopotskej maríne sú uviazané člny a jachty z rôznych krajín baltského regiónu.

Keď nazrieme do nejakého z dvorov, vidíme, že budovy sú obývané a z opačnej strany predstavujú typicky fádnu povojnovú architektúru. V každom prípade architekti navrhli obnovu Gdanska citlivo a neraz do najmenších detailov. Napríklad dažďovú vodu odvádzajú do kanalizácie kamenné chrliče, fantastické bytosti, občas s grotesknými, inokedy strašidelnými výrazmi v tvárach.

Atmosféru dôležitého prístavného mesta v sebe Gdansk nezaprie. Trávniky parkov zdobia ťažké lodné kotvy, keď vstúpime v nedeľňajšie ráno, počas bohoslužby, do Kostola svätých Petra a Pavla, okamžite si všímame makety plachetníc visiace zo stropu. Majú námorníkom prinášať šťastie a božie požehnanie, aby sa aj z rozbúreného mora dokázali vždy bezpečne vrátiť domov.

Dav turistov pozostáva síce predovšetkým z Poliakov, hojné zastúpenie však majú i Nóri a Švédi prichádzajúci výletnými plávajúcimi kolosmi do prístavu na okraji mesta. Reštaurácie lákajú hostí jedálnymi lístkami v škandinávskych jazykoch, my si, samozrejme, vystačíme so slovenčinou či angličtinou a okamžite prichádzame na chuť lahodnej poľskej polievke z kvasených uhoriek, skvelo dochutenej kôprom.

Už zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov, navyše zo všetkých smerov, vidieť vežu Baziliky svätej Márie. Pojme až 25 000 veriacich a stavbe údajne patrí svetové prvenstvo, ako vôbec najväčšiemu kresťanskému chrámu z červených tehál. V hlavnej lodi svätostánku stojí niekoľko kaplniek, najnápadnejšia, s oltárom pripomínajúcim spenené vlny, nesie pomenovanie po moreplavcoch a je zasvätená božskej ochrankyni morí.

Bolestivá história

„Vo dne i v noci sa ponáhľajú obyvatelia Gdanska k moru, s rybárskymi sieťami v rukách, a čakajú na priaznivú vodu. Počas odlivu sa brodia, z dna potom naberajú všetko, čo ich siete zachytia. Na breh prichádzajú s plnými sieťami, kde už čakajú ich ženy, aby následne spolu úlovok triedili,“ písal koncom 16. storočia Adam Wachendorff, tajomník nemeckého obchodného zväzu Hanza.

Aj v súčasnosti brázdia hladinu rieky Motława, spájajúcej centrum Gdanska s otvoreným morom, početné lode, na ich palubách však sedia takmer výlučne výletníci. Niektoré smerujú na polostrov Westerplatte, miesto, kde 1. septembra 1939 výstrelmi z lode Schleswig-Holstein oficiálne vzplanul požiar druhej svetovej vojny. Mimochodom, pred vypuknutím najkrvavejšieho konfliktu v histórii ľudstva tvorili väčšinu gdanskej populácie Nemci, po skončení vojny Poliaci, zmene národnostného zloženia žiaľ predchádzali nespočetné ľudské tragédie. Ešte vzdialenejšou destináciou výletníkov je Helská kosa, uzučký pás piesočnej pevniny, kedysi tvoriaci prírodnú ochrannú bariéru mesta a jeho okolia.

Najdlhšie drevené mólo v Európe patrí k hlavným...
Pohľad z veže Baziliky svätej Márie, centrum...
+5V sopotskej maríne sú uviazané člny a jachty z...

V Gdansku sa novodobá história poľského národa písala doslova veľkými a podčiarknutými písmenami. V roku 1980 v priestoroch gdanských lodeníc založil elektrikár Lech Wałęsa a jeho druhovia odborové hnutie Solidarita, ktoré získalo masovú podporu a napokon prispelo k pádu totalitného komunistického režimu. Na mieste legendárneho štrajku, v tieni lesa prístavných žeriavov, dnes stojí moderné Európske centrum solidarity, v ktorého vestibule historici osadili výstavu fotografií o neutešenom a fádnom živote v bývalej Poľskej ľudovej republike.

Odstrašujúco pôsobia zábery totálne prázdnych regálov v obchodoch s potravinami, zástupov ozbrojených milicionárov a odhodlaného davu ľudí túžiacich po zmene. Pár blokov obďaleč zase nachádzame dokonca kus Berlínskeho múra, privezený na znak úcty z nemeckého hlavného mesta. Na hnutie Solidarita sú obyvatelia Gdanska nesmierne hrdí – vlajočky organizácie visia z nejedného okna, jej názov nesie i každoročný miestny maratón, dokonca „Solidarnośćou“ sa pýšia i fanúšikovia futbalového klubu Lechia Gdansk na svojich početných grafitoch.

Letecký deň

Gdansk vytvára spolu s jeho najbližšími susedmi, mestami Gdyňa a Sopot, tzv. Trojmestie. Ide o zastavanú plochu priamo na baltskom pobreží, s dĺžkou približne 35 kilometrov a 800-tisíc obyvateľmi. Gdyňa má úplne iný charakter než starobylý Gdansk – často so širokými bulvármi, s budovami postavenými v štýle Art deco a neskoršieho socialistického realizmu. „Obyvatelia Gdyne radi prirovnávajú príbeh svojho mesta k slávnejšiemu Dubaju.

Pred sto rokmi sa na týchto miestach rozprestierala malá dedinka, Poliaci však chceli byť v obchode nezávislí, keďže v Gdansku mali v tom čase hlavný vplyv Nemci. Preto vystavali svoj vlastný veľký prístav, Gdyňa vyrastala v 20. a 30. rokoch,“ vysvetľuje lokálpatriot a občasný sprievodca, inak učiteľ poľštiny, Grzegorz Tarnowski. O bohatej námorníckej histórii Poliakov nás presviedča i prechádzka po gdynskej pobrežnej promenáde, kde sú priviazané dve veľkolepé a hrdé plavidlá. Torpédoborec Błyskawica v časoch druhej svetovej vojny brázdil vody Atlantického oceánu a chránil spojenecké konvoje. Posádky rýchlej a elegantnej plachetnice Dar Pomorza zase získali mnohé prestížne ceny zo svetových súťaží jachtárov.

Gdansk vkusnou architektúrou v sebe nezaprie... Foto: Juraj Červenka
Gdansk, Hanza Gdansk vkusnou architektúrou v sebe nezaprie nemeckú minulosť, veď patril i do slávneho spolku Hanza.

„V Sopote som sa narodil. Kedysi k nám prichádzalo veľa turistov z Čiech a zo Slovenska, no v deväťdesiatych rokoch prestali. Zo zahraničia prichádzajú nanajvýš vo väčšej miere Nemci, aj tí najmä z východnej časti. Je to škoda, naše pobrežie je iné, svojské, krásne,“ tvrdí barman Czesław, rodák z tretieho spomenutého mesta severopoľského Trojmestia. A má pravdu.

Žiarivožltá farba kilometrov pieskových pláží kontrastuje s tmavomodrou hladinou mora na jednej strane a so sýtou zeleňou lesov na strane druhej. A na konci leta ani to obávané Baltské more nie je tak neznesiteľne studené, ako sa hovorí. Prvé kroky sú síce nepríjemné, k odvahe neprispieva ani pohľad na záchranárov hliadkujúcich v zapnutých vetrovkách. Napokon nám odvahu dodáva hlúčik šantiacich detí…

Pobrežnú časť Sopotu tvoria vily, hotely, kultúrne či zdravotnícke zariadenia a slávne pol kilometra dlhé drevené mólo, vôbec najdlhšie svojho druhu v Európe. Nad mólom poletujú viaceré druhy morských vtákov, väčších i menších, tichších i hlučnejších. Sopotskej oblohe však jednoznačne vládnu čajky striebristé, pokryté zväčša svetlým perím a s rozpätím krídel až okolo metra a pol. Sledujeme, ako obratne plachtia a iba občas ladne zamávajú krídlami.

Turisti operence zvyknuté na prítomnosť ľudí kŕmia, vtáky im zobú priamo z prstov, a preto môžeme zreteľne vidieť ich nápadný žltý zobák s veľkou červenou škvrnou. Letecký deň, ktorého aktérmi sú stovky čajok, zostáva v našich pamätiach vrytý ako jeden z najsilnejších zážitkov z „poľského Baltu“.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Poľsko #cestovanie #Gdansk #Sopot #Jadran