Spútame aj poslednú divokú rieku?

Vodohospodári musia chrániť životy a majetok pred povodňami. Prírodovedci musia chrániť prírodu riek. Ako dva nezmieriteľné tábory stáli proti sebe na brehoch rozvodnej Belej, poslednej divokej rieky na Slovensku. Obe strany však musia spolupracovať. Inak za to spoločnosť draho zaplatí. Napríklad aj pre chýbajúcu vodu v krajine, bez ktorej sa život pod tlakom zrýchľujúcej sa klimatickej zmeny stane neznesiteľným.

20.12.2018 06:00
rieka, Belá, Foto: ,
Rieka Belá si ešte na pár úsekoch zachovala prirodzenosť…
debata (10)

Z oblohy sa valí des.

Podľa údajov Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu napršalo v polovici júla vo Vysokých Tatrách za pár dní desať percent (!) ročného úhrnu zrážok. Väčšina spadla v území nad hornou hranicou lesa. Na holé skaly, alpínske lúky, kosodrevinu.

Voda sa valí do dolín, napĺňa Belú a ďalšie tatranské toky. Rieka mohutnie, strháva kusy lesa, lávky, posúva ťažký Kokavský most, poškodzuje vodovod, „preskakuje“ do prastarého koryta a zalieva cestu z Pribyliny do Liptovskej Kokavy, načahuje sa za cestami a domami.

Záchrana

Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) ťažkými mechanizmami prehĺbil a narovnal korytá. Kde sa rieky predtým rozvetvovali do spektra ramien, prebagrovali ich na jeden rovný tok. Rýchlo navŕšili hrádze zo štrku a kameňov. Hlbočiny zasypali. Naplavené stromy odstránili. „Odborníci z Katedry hydrotechniky Slovenskej technickej univerzity boli pri zabezpečovacích prácach po povodni na toku Belá a nevzniesli žiadne výhrady,“ zdôrazňuje hovorca štátneho podniku Marián Bocák.

Majitelia rodinných domov v lokalite Tri vody píšu vodohospodárom, že sa konečne cítia bezpečne. Ďakovný list prichádza aj z obce Liptovská Kokava. „Rieka Belá spôsobila viaceré škody na majetku našich občanov, Roľníckeho družstva a Pozemkového spoločenstva bývalých urbarialistov obce Liptovská Kokava,“ píše starosta Július Porubän.

Nie všetci ďakujú. Šoféri buldozérov chodia na kávu do bufetu pri Kokavskom moste. Do rovnakého, kde sa chodievajú zahriať vodáci, chatári, turisti.

…na niektorých miestach z nej však buldozéry... Foto: Andrej Barát, Pravda
rieka, Belá, …na niektorých miestach z nej však buldozéry vytvarovali kanál. Bolo to všade nevyhnutné?

„Čo to porobili? Veď horská riava sa vytvaruje sama, ju netreba za peniaze tvarovať. Prečo buldozérom rozhrabali celô riečisko?“ počúvame rozhorčené reakcie miestnych. Sotva dokážu odborne posúdiť úpravy v rieke. Ale možno inštinktívne tušia výčitku vedcov.

Dlhá krátka povodeň

Správne by sme mali napísať, že Belá je poslednou divočiacou a migrujúcou riekou na Slovensku. Celé desaťročia je nevyčerpateľným predmetom výskumov desiatok vedcov. Povodeň tieto poznatky ešte viac prehlbuje. Čo ich ničí, sú podľa vedcov neadekvátne zásahy.

„Hoci si uvedomujeme, že v blízkosti tokov sa nachádzajú ľudské sídla a cestné komunikácie, a preto boli povodňové záchranné práce nevyhnutné, nesúhlasíme s rozsahom a charakterom zabezpečovacích prác,“ píšu v stanovisku predstavitelia Slovenskej limnologickej spoločnosti a Slovenskej ichtyologickej spoločnosti. Nepozdávajú sa im najmä obrovské presuny štrku. „Tieto úpravy sú robené narýchlo, nepremyslene a bez ohľadu na potreby ochrany prírody.“

Vedci pridávajú ešte jeden postreh. Riekou Belá sa 18. – 19. júla 2018 neprehnala 100-ročná ani 30-ročná voda. Ale päťročná. V Liptovskom Hrádku bol 19. júla vyhlásený 2. stupeň povodňovej aktivity. No hladina rieky spadla pod úroveň 2. stupňa ešte ten istý deň. Aj napriek tomu sa 2. stupeň oficiálne odvolal až po dvoch mesiacoch – 21. septembra. Od ministerstva vnútra dostávame odpoveď, že to bolo preto, aby sa stihli zabezpečovaci­e práce.

Vodohospodári si najali firmy. „Práce sme neboli schopní zabezpečiť vlastnými kapacitami v celom rozsahu,“ vysvetľuje hovorca SVP Bocák. Ak je vyhlásený povodňový alebo mimoriadny stav, netreba robiť verejné obstarávanie. Zákazky sa zadávajú priamo. Nerobí sa projekt, ale vychádza sa z cenovej ponuky firiem. A náklady sa hradia z rezervy vlády alebo z rezervy ministerstva vnútra.

Rieka Belá počas júlovej povodne. Foto: WWF SLOVENSKO/ ANDREA RÚFUSOVÁ
povodeň, Belá, rieka Rieka Belá počas júlovej povodne.

„Domnievame sa, že reálnym účelom týchto zásahov nie je protipovodňová ochrana, ale umelé navyšovanie prác za účelom čerpania väčšieho množstva finančných prostriedkov,“ mienia vedci v stanovisku. Celkové náklady Slovenského vodohospodárskeho podniku na zabezpečovacie práce na tatranských tokoch presiahli 1 milión eur. Na Belej to bolo 794 833,11 eura.

Boli peniaze daňových poplatníkov vynaložené efektívne? A naozaj to zvýši bezpečnosť? Pri hľadaní odpovedí sa musíme vrátiť k tomu, čím je Belá výnimočná.

Spojené nádoby

Divočiaca a migrujúca. Belá v krajine pulzuje. Po väčšej povodni „preskočí“ do nového koryta. Splieta si nové ramená. Stačí zatvoriť oči a človek sa stratí v hluku kameňov, ktoré rieka so sebou nesie. Zrazu ich vyloží a stočí sa. Zaplaví kus lesa, odvalí z brehu. Stiahne smrek, ktorý sa vzprieči a pod ním voda divoko vymieľa dno. Kto by na takomto nebezpečnom mieste žil?

Jedno z najvzácnejších a najrozmanitejších spoločenstiev, aké sa na Slovensku zachovalo. Myrikovka nemecká sa upína na štrkových laviciach, aby neskôr uvoľnila miesto vŕbe. Chladné kamenné polia, ktoré rieka opustila, na jar zakvitnú vzácnymi kvetmi. V hlbočinách striehnu lipne, pstruhy. V plytčinách sa rozvíja ich potomstvo. Na dne prítokov zápasia raky. Loví tu vydra riečna.

Belá neničí, Belá počas povodní neúnavne tvorí. „Rýchlo sa meniaci prietokový režim zvyšuje výkon rieky, čím zabezpečuje transport veľkého množstva sedimentov. V súčinnosti s eróziou brehov podmieňujú formovanie širokých a plytkých korýt,“ naznačuje geomorfologička Anna Kidová z Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied. „Počas vysokých povodňových prietokov dochádza k dôležitému geomorfologickému efektu prepojenia ramennej sústavy korýt na nive a pririečnej zóny s hlavným korytom.“ A toto je kľúčové.

Povodeň so sebou strhávala celé kusy lesa. Foto: WWF SLOVENSKO/ ANDREA RÚFUSOVÁ
povodeň, Studený potok Povodeň so sebou strhávala celé kusy lesa.

Belá sa sama ustavične pretvára. Tým podmieňuje rozmanitý život. A rozmanitý znamená odolný a stabilný. „Zachovanie prirodzených vlastností morfológie koryta (zachovanie procesov, ktoré tvarujú koryto) úzko súvisí so zachovaním jej ekologického významu a funkcie. Môžeme ich považovať za prepojené nádoby, lebo jedno bez druhého by neexistovalo,“ mieni expertka. Môže sa človeku vypomstiť, ak to nerešpektuje?

Dravšia, rýchlejšia

„Nedocenený význam vzácnych morfologických procesov rieky Belá môžeme demonštrovať práve na príklade povodňových zabezpečovacích prác. Predstavujú necitlivé a nešťastné riešenie. Odzrkadľujú neznalosť a nepochopenie procesov fungovania rieky vrátane jej ramennej sústavy,“ naznačuje geomorfologička.

„Nahrnutie riečneho materiálu do tvaru širokého U s vysokými brehmi, čiže vytvorenie hrádzí umelého koryta, jednoznačne eliminovalo prirodzený viackorytový pôdorys rieky a izolovalo aktívne korytá od ostatných bočných ramien. Čo viedlo k likvidácii pôvodného stáročia sa vyvíjajúceho riečneho systému typického bohatstvom a rôznorodosťou habitatov,“ pokračuje.

Predtým sa Belá mohla rozlievať do množstva ramien, do lesa. Po úpravách tečie v jednom koryte. No oveľa dravšie, s väčšou energiou. „Takto upravený vodný tok môže pri budúcej povodni znamenať ešte väčšie riziko ohrozenia majetku alebo životov ľudí v dôsledku zrýchlenia odtoku v koryte,“ upozorňuje Anna Kidová.

Existuje množstvo príkladov, kde vodohospodári prestali spútavať rieky tam, kde to nie je nevyhnutné. Ale, naopak, snažia sa prirodzenosť rieky využiť v prospech spoločnosti. V Spojenom kráľovstve, na Novom Zélande, v Austrálii, ale aj u susedov v Česku.

Zhovárame sa o tom s Miloslavom Šindlarom, českým staviteľom vodných diel. Cez mestá a obce treba rieku previesť rýchlo preč. Ale prečo nevyužívať potenciál voľnej krajiny na tlmenie povodní? „Niekde je naozaj vhodnejšie dať riekam potrebný priestor, kde sa môžu prirodzene vylievať, pretože čím viac budú spútané, tým väčšie škody budú vytvárať,“ hovorí inžinier. Oplatí sa to. A nestráca sa voda.

Miliónové dielo zadarmo

Voda z Belej presakuje do brehov, do lesov a tie zas spätne napájajú rieku. Geomorfologička to prirovnáva k špongii. Ak sa koryto prehĺbi, komunikácia ustane. A celé okolité prostredie môže vysychať.

Na Studenom potoku v Starej Lesnej, kde sa tok upravil podobne ako na Belej, si niektorí ľudia museli po reguláciách dať prehĺbiť studne. V okolí vyschli niektoré pramene a ramená.

Studený potok pred povodňou... Foto: Alexandra Vasilenková
Studený potok Studený potok pred povodňou...

Ekológ a autor filmu Živá rieka Erik Baláž ukazuje na široké brehy Belej. Rieka je všade pod nohami. „Akoby sme mali pod zemou obrovskú priehradu, ktorá sa v čase povodní napúšťa. A napĺňa sa tým efektívnejšie, čím väčší má rieka priestor na rozlievanie.“ Sú to zároveň obrovské zásoby pitnej vody. „V čase sucha táto voda z podzemia dopĺňa rieku. Ak neumožníme rieke komunikovať s nivou, budeme mať väčšie povodne a sucho."

Video

Nie je to dohad, ale desaťročná prax obyvateľov žijúcich pri Moravskej Sázave v blízkosti poldra Žichlínek, kde vodohospodári obnovili meandre, mokrade a umožnili rieke komunikovať s nivou. Kým celé Česko sužovali horúčavy, v okolí Žichlínka bol stále dostatok vody. „Dokazujú to aj čísla – namerané prietoky nad nádržou a pod ňou,“ dodáva Šindlar.

Po príklady však netreba ísť za hranice. Slovenskí vodohospodári v spolupráci s prírodovedcami a ochranármi sprietočnili už niekoľko dunajských ramien. Z obnoveného „dialógu“ rieky s ramenami prosperuje celé okolie. Bez veľkých vodných nádrží sa spoločnosť nezaobíde. No nie sú jediným spôsobom, ako v krajine zadržať vodu. Žichlínek stál asi 12,2 milióna eur. Sprietočnenie jedného Veľkolélskeho ramena na Dunaji milión. Prečo však nevyužiť diela, ktoré príroda vytvorila zadarmo?

Buldozér

S bielymi goliermi a čiernymi kabátmi tancujú nad hladinou pri Kokavskom moste. Mráz vyhnal vodnáre potočné z Tichého a Kôprového potoka. Prezimujú na Belej. Skáču pod vodu a hľadajú potočníky, podenky a ďalšie drobné živočíchy, ktoré žijú na dne. Alebo žili?

Podľa SVP sa zabezpečovacie práce na Belej robili len na dĺžke približne 3,5 kilometra. Jeden z buldozérov sa však presúval po vlastnej osi priamo korytom rieky od Kokavského mosta až po Liptovský Hrádok, čo je vzdušnou čiarou viac ako 14 kilometrov.

Niekoľkotonový stroj niekde síce len odhŕňal korene a stromy, no narušil štruktúru dna. Rieku na viacerých miestach zaplavilo ligotavé bahno. Jemné ako íl. Vyplnilo medzery medzi kameňmi, upchalo priestory, v ktorých existovali drobné vodné organizmy. Nie, nezadusilo to všetok drobný život, ktorý je potravinovou základňou v rieke. No výrazne ho ochudobnilo.

Video

„Keďže dochádzalo k masívnym presunom štrkov na dne, museli pri tom zahynúť milióny jedincov bentických bezstavovcov a isto aj množstvo rýb,“ tvrdí hydrobiológ Tomáš Derka. „Tieto spoločenstvá sa dokážu zregenerovať za predpokladu, že sa nezničí koryto. Bohužiaľ tam miestami došlo k jeho silnej degradácii.“

Počas povodne vznikli v bočných korytách Belej hlbočiny a v nich sa ukrývali pred valiacimi sa kameňmi lipne. Buldozér ich zahrnul štrkom. SVP nám odpovedá, že nemá vedomosť o úhyne rýb. Slovenský rybársky zväz (SRZ) urobil 18. októbra inventarizačný prieskum. „Zásahom na rieke Belá došlo k poškodeniu biotopov rýb, pričom to má vplyv aj na druhové zloženie, početnosť a vekovú štruktúru ichtyofauny. Odhad mortality rýb dosiahol na rieke Belá 15–20 percent,“ píšu rybári v správe.

Studený potok po zabezpečovacích prácach. Foto: ALEXANDRA VASILENKOVÁ
Studený potok. Studený potok po zabezpečovacích prácach.

Všetky tieto škody a ďalšie sa v súčasnosti zratúvajú a vyčísľujú. SRZ si objednal znalecký posudok. Aký je jeho účel? „Získať fakty o hodnote škody, ktorú zásah spôsobil, a o financiách, ktoré sme zo štátneho rozpočtu uvoľnili na to, aby sme si zničili životné prostredie,“ prezrádza Ľudevít Kurpas, predseda Miestnej organizácie SRZ Liptovský Hrádok. Nechcú sa však súdiť.

„Chceme so SVP spolu komunikovať. Servisným a zabezpečovacím prácam sa na Belej nevyhneme. Chceme len, aby sa používali inovatívne spôsoby zabezpečenia, zvýšila sa efektivita zásahov a minimalizovali sa dopady,“ dodáva Kurpas. Čo sa vlastne podobnými zabezpečovacími prácami chráni?

Nebezpečná rieka

Analýza pracovnej skupiny Slovak Rivers Lab na Geografickom ústave SAV ukazuje, ako hospodárske využívanie krajiny ovplyvnilo životný priestor Belej. Riečny koridor sa zúžil z 2,5 štvorcového kilometra s priemernou šírkou 108,1 kilometra v roku 1949 na plochu s veľkosťou 1,4 štvorcového kilometra s priemernou šírkou 60,8 kilometra v roku 2009.

Domy v lokalite Tri vody sa postavili na mieste, kde sa kedysi do Belej vlieval potok Račková. V Starej Lesnej sa pri povodni ratovali majetky, ktoré si ľudia postavili takisto v zóne, kde sa Studený potok môže vyliať. A plánujú sa ďalšie podobné stavby. Napríklad v lokalite Rybníky pri Liptovskej Kokave. Na rovnakom mieste, kde sa Belá vyliala v roku 1997. Momentálne je táto investícia v procese EIA. Ak investor uspeje, starosta Július Porubän hovorí, že stavbu povolí. Neobáva sa, že to voda zaleje?

„Povodeň sa vylúčiť nedá. Niekedy je škoda väčšia, voda zoberie most. Niekedy poisťovňa vypovie zmluvu. Belá je nevyspytateľná. No nevidím to dramaticky. Ľudia tu žijú,“ hovorí starosta a naznačuje, že každý podnikateľ by mal počítať s určitým rizikom. „Som rád, že sa spravila rozsiahla regulácia Belej, rieka už zasahovala hlboko do súkromných pozemkov,“ pokračuje s tým, že súkromný majetok predsa chráni ústava.

Územný plán obce už od roku 2006 počíta s ďalšou výstavbou v blízkosti Rybníkov. A tá už procesom EIA prešla úspešne. „Pôjde o veľké rekreačné stredisko so 64 lôžkami a hodinovou kapacitou 780 ľudí. Bude sa stavať budúci rok alebo v roku 2020,“ hovorí starosta. Na otázku, či nie je kontraproduktívne tlačiť výstavbu stále bližšie k rieke, starosta odpovedá protiotázkou. Majú ľudia žiť v rezervácii?

Letecký pohľad na Studený potok v roku 2015. Foto: EUROSENSE
Studený potok. Letecký pohľad na Studený potok v roku 2015.

A hovorí, že Liptovská Kokava je kvôli Belej v 2. pásme ochrany, čo sťažuje výstavbu. Susedná Pribylina je v 1. pásme. „Ich ročný príjem za lôžka predstavuje asi 80-tisíc eur. Náš je 800 eur. Je to diskriminácia.“

Čo ak diskriminácia Liptovskej Kokavy spočíva v niečom inom? Čo ak ľudia, ktorí budú ochotní zaplatiť za to, že uvidia jednu z posledných divokých riek v Európe, pôjdu inam?

Prestíž alebo hanba

Zážitkový turizmus je odvetvie, ktoré vo svete raketovo rastie. A je úzko previazané s pozorovaním autentickej prírody. Tento trh v roku 2010 vygeneroval 89 miliárd dolárov. O tri roky neskôr to bolo už 263 miliárd dolárov, vypočítala Univerzita Georgea Washingtona v USA. V tom sú zarátané peniaze, ktoré boli ľudia ochotní minúť, aby vnímali skutočné vône, zvuky a farby prírody.

Video

Belá je zaradená do sústavy chránených území európskeho významu a spĺňa všetky atribúty. Skrýva sa v brehových porastoch deväťsilov, tienia ju jelšové lužné lesy (ktorých existencia priamo závisí od hydrologického režimu), preteká voňavými smrekovo-čučoriedkovými porastami. Kreslí dynamickú mozaiku obrazov – biotopov, kde žijú rôzne organizmy. Ostrovy, plytčiny, hlbočiny, jazierka, podmáčané plochy, balvany. „Rieka Belá je unikát, z ktorého môže v rámci turizmu profitovať celý región. Len z nej nemôžeme urobiť zregulovaný kanál. Divoké rieky má zmysel chrániť len v ich dynamickom stave,“ prízvukuje riaditeľka WWF Slovensko (Svetový fond na ochranu prírody) Miroslava Plassmann.

Chápe obavy ľudí pred prírodným živlom. „No chceme poukázať na to, že protipovodňové úpravy na riekach by sme mali robiť inak – s cieľom zachovať dobrý ekologický stav riek a ich prírodné hodnoty.“ Poškodenie ekologického stavu na Belej je podľa nej v rozpore s Rámcovou smernicou o vode. „Je potrebné hľadať riešenia, ktoré nám umožňujú zachovať prírodné hodnoty a zároveň minimalizujú povodňové škody na majetku a zdraví. To znamená nedovoliť stavby v blízkosti toku či v inundačnej zóne, čo je bohužiaľ prípad i na Belej.“

A po technickom narovnaní v roku 2018. Podobne... Foto: EUROSENSE
Studený potok A po technickom narovnaní v roku 2018. Podobne sa upravovali aj ďalšie tatranské toky.

Existuje idea, že by sa Belá mohla zaradiť medzi Ramsarské lokality. Nemalo by to síce žiadnu právnu „váhu“, no prinieslo by to Slovensku veľkú prestíž. Alebo hanbu, ak by sa do Belej stále zasahovalo necitlivo ako napríklad do UNESCO pralesov v Poloninách.

Príroda porušená bola, zákon nie?

Štátna ochrana prírody vykonala expertné hodnotenie vplyvov zásahov v Belej na biotopy. Spadá pod ministerstvo životného prostredia, rovnako aj SVP. Pýtame sa, aké sankcie uloží minister životného prostredia László Sólymos.

„Vodohospodári postupovali výlučne v rámci protipovodňovej legislatívy, ktorá im postup prikazuje, a to aj v bezzásahových územiach. Faktom však ostáva, že dopady na biotopy boli negatívne. A tieto skúsenosti z rieky Belá boli obratom zapracované do novely zákona o ochrane prírody, aby sa podobné situácie už v budúcnosti neopakovali. Nakoľko práve ochrana zvyškov prírody Slovenska je pre rezort absolútnou prioritou,“ odpovedá hovorca Tomáš Ferenčák. V 5. stupni ochrany sa podobné zásahy zakážu, v 3. a 4. stupni sa postup musí dohodnúť so ŠOP.

Inštitút pre ochranu prírody však v spolupráci so združením VIA IURIS plánuje podať podnet na okresnú prokuratúru v Liptovskom Mikuláši a na Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Podľa riaditeľa Inštitútu pre ochranu prírody Mariána Jasíka je osobitne znepokojujúce zničenie biotopu s myrikovkou nemeckou, jediného väčšieho na Slovensku. Podľa právnika VIA IURIS Imricha Vozára bol zákon porušený viackrát. Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši si nesplnil povinnosť odvolať 2. povodňový stupeň hneď, keď voda klesla. „Na legálne umožnenie výkonu povodňových prác poslúžilo práve nezákonné neodvolanie 2. stupňa povodňovej aktivity.“

Zároveň okresný úrad na rieke Belá doteraz, napriek zákonnej povinnosti, nevyhlásil inundačné územie. Toto územie ohraničuje, kde sa môžu vykonávať práce počas povodne. Keďže však toto územie vyhlásené nebolo, rieka sa mohla upravovať neobmedzene. Rovnako sa neurobilo ani posúdenie povodňového plánu z hľadiska vplyvov na prírodné hodnoty rieky Belá ako územia európskeho významu, čo je v rozpore so zákonom o ochrane prírody.

Video

„Povodňové práce na rieke Belá tak boli vykonané bez ohľadu na to, čo spôsobia z pohľadu zásahu do prírodných hodnôt,“ upozorňuje Vozár. Správca vodného toku mal zo zákona žiadať, no nepožiadal, o výnimky, keďže v rieke žije napríklad chránená vydra riečna. Nie je však pre Belú neskoro?

Vzťahy

„Belá sa dá do pôvodného stavu sama. Otázkou ostáva, za akých čas,“ naznačuje geomorfologička Anna Kidová. Klimatická zmena a prehlbujúce sa sucho to sťažujú.

Najskôr by sa Belá mala podľa Miroslavy Plassmann výraznejšie meniť pri jarnom roztápaní snehu. Ale zimy sú v posledných rokoch nevyspytateľné. Ak bude chýbať sneh, prietoky budú nízke a rieka si koryto neprebuduje do prirodzenej podoby. Voda môže v uniformných upravených úsekoch premŕzať natoľko, že v nej nebudú môcť prežívať žiadne ryby.

Ekológ Erik Baláž sa však zahľadí ďaleko za horizont Liptovského Hrádku, kde sa Belá vlieva do Váhu. „Najväčším problémom Belej je paradoxne Váh.“ Úsek medzi Liptovským Hrádkom a Liptovským Mikulášom patril k najcennejším vodáckym lokalitám na Slovensku. „Tu sa zrodil vodácky šport. Olympionik Michal Martikán.“ Dnes je však pretvorený vodnými úpravami, dielami, elektrárňami. Mnohé vodácke firmy skrachovali. A keď sa podľa ekológa zmenil Váh, významne to zasiahlo aj Belú.

Video

„Mimoriadne dôležité pre rieky je totiž vzájomné prepojenie. Presúvanie sedimentov. Ryby tiahnu desiatky, stovky kilometrov.“ Väzby sa prerušili. Medzi riekami. Medzi riekami a ľuďmi. A nielen na Belej.

Nemožno spochybniť ochranu života a majetku pred riečnym živlom. Naozaj ho však treba celý draho spútať? Nebolo by výhodnejšie aspoň niekde rešpektovať a využiť jeho tvorivú silu?

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovenský vodohospodársky podnik #Belá #divoká rieka