Ružový les. VIDEOREPORTÁŽ z miesta, ktoré poznačili chemické postreky

Výstražné tabule žiadne. Akurát obecné rozhlasy dedinčanov varovali, aby mesiac do Kolesárok nechodili a nezbierali lesné plody. Na zemi v kŕčoch hynul hmyz. Smrečiny zružoveli. Odborníci sa báli do nich vojsť. Podobné obrazy sa môžu na Slovensku objaviť znova.

Zákony neboli pred dvomi rokmi na Kolesárkach porušené, no i tak sa Štátna ochrana prírody s Lesmi SR dohodli na zastavení postrekov v lokalite. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná novinárov vtedy ubezpečila, že sa používa povolená látka, ktorou sa bežne striekajú obilniny, kapusta, hrach. A ružová farba na konároch a kmeňoch ľudí zbytočne znepokojila. Išlo o potravinárske farbivo pridávané do pesticídu, aby lesníci vedeli, čo už bolo postriekané. Dážď farbu predsa zmyje. Zmyje však skutočné riziko?

Bezpečná chémia

Lesy SR sa koncom novembra 2018 zaviazali, že v nasledujúcich štyroch rokoch nakúpia od firmy AGROFERT chemikálie takmer za 7,4 milióna eur. V balíku je objednávka na 36-tisíc litrov pesticídu Vaztak ACTIVE za 961 200 eur a na 18-tisíc litrov prípravku Roundup BIAKTIV za 157 727,20 eura.

VIDEO: Chemické postreky v Nízkych Tatrách

Vaztak obsahuje cypermetrín, ktorý podľa vedeckých štúdií zabíja všetko živé vo vode a je toxický nielen pre hmyz, ale aj pre človeka. Tehotnej žene dokáže poškodiť plod (ďalšie škodlivé vplyvy podrobne opisuje štúdia pod názvom Cypermehtrin Toxicity: A Review – Toxicita cypermetrínu: recenzia, ktorá vyšla v roku 2018 v Journal of Forensic Sciences And Criminal Investigation – Žurnál forenzných vied a kriminálneho vyšetrovania). Roundup obsahuje glyfosát, ktorý je podľa Medzinárodnej agentúry na výskum rakoviny a Svetovej zdravotníckej organizácie pravdepodobne karcinogénny pre ľudí.

Upozorňuje na to občianska iniciatíva My sme les, ktorá otvoreným listom z 13. decembra 2018 žiada ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú, aby dala zmluvu o nákupe chemikálií prehodnotiť. Aby sa nemrhalo verejnými financiami na nákup látok, ktoré môžu poškodiť zdravie krajiny, lesa a ľudí. Ministerstvo tvrdí, že na list odpísali už začiatkom januára, no iniciatíva My sme les dosiaľ nedostala žiadnu reakciu.

Ministerstvo pôdohospodárstva odpovedá pre Pravdu stručne. Zdôrazňuje, že obe chemické látky sú schválené Európskou chemickou agentúrou (ECHA), ktorá sídli v Helsinkách. „Napríklad herbicídna účinná látka glyfosát bola v posledných rokoch detailne posudzovaná. Hodnotenie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) konštatovalo, že nie je predpoklad, aby látka bola karcinogénna,“ odpisuje hovorca Vladimír Machalík a odporúča nám obrátiť sa na spomínané inštitúcie. Čo sme aj urobili.

EFSA v štúdii z roku 2015 skutočne nepreukázala jednoznačný vplyv glyfosátu na rakovinu. No úrad nám v odpovedi pripomína, že táto štúdia zároveň zistila, že glyfosát predstavuje vážne riziko pre vtáctvo. Oslovili sme aj ECHA. Hovorca Mikko Väänänen nám odpisuje, že v glyfosáte aj cypermetríne identifikovali hrozby pre zdravie človeka a pre životné prostredie. „Čo však neznamená, že nemôžu byť bezpečne používané na špecifické účely v rámci EÚ, ak je dodržaný návod na použitie,“ uvádza Väänänen. Zdalo by sa, že všetko je v poriadku a pochybnosti sú rozptýlené.

Lenže iba pred niekoľkými dňami Európsky parlament požiadal Európsku komisiu (EK), aby boli systematicky a dôsledne preskúmané všetky dostupné štúdie týkajúce sa karcinogenity glyfosátu. A tiež aby EK vypracovala epidemiologickú štúdiu o skutočných vplyvoch prípravkov na ochranu rastlín na ľudské zdravie.

Zaujímavé je však pozrieť sa aj na poslednú Väänänenovu poznámku – ak je dodržaný návod na použitie.

Nikoho a nič neohrozí

Rôzne druhy bystrušiek, medzi nimi aj vzácne a chránené, ale aj iné druhy chrobákov sa mecú, v agónii mykajú nohami. Na video ich nakrútil lesník Miroslav Kaliský, bývalý pracovník Lesov SR a Správy Národného parku Nízke Tatry. Spolu s kolegom entomológom narátali pod jedným stromom aj 50 uhynutých chrobákov. Bolo to v roku 2008 v doline Svarínka, krátko po chemických postrekoch.

V etikete k Vaztaku sa uvádza napríklad toto: Môže byť smrteľný po požití a vniknutí do dýchacích ciest. Veľmi toxický pre vodné organizmy. Zabráňte uvoľneniu do životného prostredia. Nebezpečný pre včely. Pre domáce hospodárske a voľne žijúce zvieratá zvlášť nebezpečný, osobitne pre prežúvavce! Pre ryby a ostatné vodné organizmy mimoriadne jedovatý! Dbajte o to, aby sa prípravok v žiadnom prípade nedostal do tečúcich a stojatých vôd vo voľnej prírode!

Pýtame sa Lesov SR, ako mienia Vaztak a Roundup používať. Hovorca Pavel Machava odpovedá, že dodržujú všetky štandardné postupy bezpečnosti ochrany zdravia, nespôsobujú škody na životnom prostredí. Neuvažujú o použití v národných parkoch. Prípravky využijú podľa potreby, a preto teraz nevedia povedať, na akej výmere a v akej lokalite sa bude postrekovať. A Vaztak podľa Lesov SR zabíja len jedného chrobáka. „Aplikuje sa na kmene sadeníc a kmene ihličnatých drevín, kde prípravok vsiakne a nikoho a nič neohrozí, jedine lykožrúta, ktorý sa bude prehrýzať cez kôru,“ uisťuje Machava.

Podľa českých expertov však podobné chemikálie zabijú všetok hmyz, s ktorým prídu do kontaktu. „Účinok tohto obranného zásahu je priam drastický. Celkovo bolo zahubených omnoho viac jedincov ďalších druhov hmyzu než lykožrúta smrekového,“ upozorňujú v štúdii experti Petr Kapitola a Petr Záhradník, bývalý riaditeľ českého Výskumného ústavu lesného hospodárstva a poľovníctva.

Vedci preukázali, že dochádza k zvýšenému úhynu mláďat vtákov, ktoré otrávený hmyz pozobú. Americká agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA) uvádza, že aj stopové množstvo týchto chemických postrekov otrávi vodu, v ktorej okamžite zabije všetky vodné organizmy. Chemické látky vsiaknu do pôdy, odkiaľ putujú do vodných tokov. Podľa EPA je ich toxicita pre vodné organizmy natoľko vysoká, že je nemožné navrhnúť dostatočne veľkú ochrannú vzdialenosť postreku od potokov, riek a jazier.

„Odborné výskumy ukázali, že zvyšky pesticídov v skutočnosti pretrvávajú v lesnom prostredí omnoho dlhšie, než je uvádzaná ich doba rozkladu. Napriek bežne uvádzaným 60 dňom môžu v pôde, kam sa dostanú aj pri dodržaní technológie aplikácie a všetkých bezpečnostných opatrení (!), zotrvať až rok. Ich negatívne dopady sa tak násobne predlžujú,“ varuje Jaromír Bláha, člen Rady českého Hnutia DUHA, ktorý sa podieľal na príprave českého Národného lesníckeho programu II. Bol svedkom zarážajúcich výjavov, ako sa v českých lesoch „dodržiavali“ návody na použitie.

Kto má špinavé ruky?

Bláha videl napríklad lesného robotníka, ktorý postrekoval bez rukavíc. „Ruky mal až po lakte fialové od farbiva, ktoré postreky obsahujú. Bol z Bieloruska a nikto mu nepovedal, s čím pracuje. Len mu to dali a odviezli ho na miesto, kde má striekať spílené kmene. Ruky si chodil oplachovať do potoka,“ opisuje Bláha.

„Často som videl celé skládky postriekané priamo nad potokom či pri lesných tôňach. Videl som skládky nastriekané chémiou, na ktorých sedeli výletníci a desiatovali, pretože tam nebola žiadna varovná tabuľa. Videl som barel, asi mal poškodené dno, pretože jed z neho vytekal a vsakoval do pôdy,“ pokračuje Bláha a zdôrazňuje, že to vôbec neboli ojedinelé situácie. „Aj napriek všetkým výstrahám a symbolom s lebkou a prekríženými kosťami, ktoré sú na obaloch.“ A zriedkavé neboli ani na Slovensku.

Lesník, filmár, fotograf a jeden zo zakladateľov iniciatívy My sme les Karol Kaliský nám opisuje, ako stretol v rôznych dolinách partie lesných robotníkov, ktorí takisto postrekovali les bez potrebných ochranných prostriedkov, hoci by mali mať okrem rukavíc ochranný overal aj respirátor. Keď sa ich pýtal, takisto nevedeli, aké to môže mať následky na ich zdravie.

„Raz sme na Čertovici pozorovali tetrovy. Bolo to v máji, vracali sme sa ráno cez Vyšnú Bocu a tam sme si všimli a vyfotografovali zaparkované nákladné auto s tisíclitrovými bandaskami naplnenými ružovo sfarbenou tekutinou. Vytekala na zem, tesne vedľa hotela. Behajú tam deti. Bolo to v roku 2009. Len vďaka tomuto objavu sme zistili, že v Národnom parku Nízke Tatry na viacerých miestach prebiehajú chemické postreky. Bez jedinej zmienky v médiách, bez predchádzajúceho upozornenia návštevníkov národného parku, turistov, rekreantov. Lesy na Slovensku sa striekali často bez toho, aby na to ľudí upozornili aspoň tabuľami. A pritom ľudia chodili do tých lesov zbierať maliny, huby, čučoriedky,“ hovorí Kaliský. A tak sa vraciame ku Kolesárkam.

Hoci lesní hospodári v posledných rokoch v médiách deklarujú, že všade pred postrekmi umiestňujú výstražné tabule, v Kolesárkach pred dvomi rokmi upozornenia pred vstupom do postriekaného lesa chýbali. Už niekoľko rokov tu však chýba ešte podstatnejšia vec. Pestrý les.

Silný les

Vietor priveje okrem vločiek aj akýsi bzukot. Ale včely predsa spia.

Dolina celý čas cerí na návštevníka smrekové zubiská. Len kde-tu rastie jedľa. Na širokých starých rúbaniskách bol pred niekoľkými rokmi vysadený opäť len smrek. „V minulosti tu však bolo veľa listnáčov. Rástli tu okrem jedlí a smrekov aj javory, jasene, bresty,“ hovorí lesník a ochranár Karol Kaliský. Už niekoľko rokov tu však rastie, rúbe sa a vysádza takmer rovnaká smreková monokultúra. Pozitívnych príkladov je stále veľmi málo.

Smrek sa v prirodzených podmienkach dožíva až 400 rokov. No tieto mladé smreky podľa Kaliského nemajú šancu dožiť sa vyššieho veku. Nerastú v prirodzenom prostredí a tvoria homogénny porast, ktorý je slabý voči víchriciam, lykožrútom, chorobám. „Táto mladina sa nedožije viac ako 80 rokov,“ mieni. A čo? Stále sme predsa v hospodárskom lese, kde sa má zarábať a primárne ťažiť drevo. Čo by ľudia chceli? Pestrosť, krásu, malebné zákutia, stabilný silný les, ktorému kraľujú mohutné staré stromiská? A na ktorom sa dá ešte aj zarobiť?

VIDEO: Pozrite si miesto, kde sú vyťažené zdravé storočné jedle.

Pred pár mesiacmi nás sprevádzal presne po takomto hospodárskom lese lesník Michal Tomčík, riaditeľ lesného podniku Obecné lesy Veľký Folkmar. Hoci aj u nich smrek postupne odchádza, prípravky na báze glyfosátu a cypermetrínu nepoužívajú. Jednak smrek u nich tvorí len päť percent zásob dreva. A aj tak sú zmierení, že o smrek v horizonte pár rokov prídu možno úplne. „Snažíme sa uplatňovať aktívnu ochranu, čiže odstraňovať napadnuté stromy včas. Vyťažiť a rýchlo odviezť,“ dodáva riaditeľ.

Chémiu považuje Tomčík za krajné riešenie, ktorému by sa do poslednej chvíle vyhýbal. „To, že sa idú tieto prípravky použiť v našich lesoch, je veľmi vážna otázka. Som si vedomý toho, že obrovským tempom prichádzame o zelené lesy aj vplyvom rozšíreného lykožrúta smrekového. Ak dokážeme povedať, že použitie chémie na jeho spomalenie je menšie zlo, ako keby sme o všetky ešte zdravé smrečiny prišli, tak to logiku dáva. Logiku však dáva aj to, že chemická loby je jedna z najsilnejších, a teda ak k tomu dosadíme úplatných ľudí, môže byť na prvom mieste obchod a zisk bez ohľadu na životné prostredie,“ naznačuje lesník.

„Vyčlenené peniaze na nákup chémie by som určite radšej použil na dotovanie prírode blízkeho hospodárenia. Na prestavbu rovnovekých smrekových monokultúr na stabilnejšie porasty. Teda na výberkové lesy a viacetážové, ktoré už teraz môžeme považovať za výrazne odolnejšie. Nielen proti chrobákovi, ale aj proti ostatným škodlivým činiteľom,“ presviedča. Prírode blízkym spôsobom, takým, aký využíva lesník Tomčík vo Veľkom Folkmari, sa na Slovensku hospodári iba na dvoch percentách lesov. Ako je to v ostatných hospodárskych lesoch? Jeden z príkladov vidno na Kolesárkach.

Bzukot silnie.

Medová hora

Pilčík odvetvuje jedľu. Dole sú na kope naskladané jedle. Zdravé, viac ako storočné stromy. V širokom páse sa ťaží celý jedľový les.

Problém vidí Kaliský v tom, že takýto jedľový les nedokáže človek ľahko obnoviť. Určite nie na rúbanisku vyprahnutom od slnka. Jedľa potrebuje tieň. „Rúbať materský porast nemá zmysel,“ hovorí. Zdravé mohutné jedle by sa pritom samy „starali“ o šírenie potomstva bez nutnosti drahej výsadby. A mohli by dať základ zaujímavému biznisu.

VIDEO: Čo sú chrobačiare?

„Vo svete sa čoraz viac hovorí o manukovom mede. Manuka je rastlina, ktorá rastie iba na Novom Zélande a v Austrálii. Producenti manukového medu majú jedinečné zdravotnícke osvedčenie. Tento med sa používa pri chirurgických operáciách na sceľovanie rán a rezov,“ prezrádza Rudolf Moravčík, správca Včelárskej paseky v Kráľovej pri Senci. Na Slovensku však máme ešte kvalitnejší med.

Hustý medovicový. Lesný. Včely ho nezískavajú vďaka kvetom. Jeho zdrojom je drobná chrobač. Vošky, puklice, červce, ktoré sa prisajú na ihličie, listy. Časť živín si nechajú a časť odovzdávajú ďalej. Osám, mravcom, sršňom. A včelám.

„Podľa analýzy z roku 1989 by slovenská krajina dokázala pri trochu ohľaduplnejšom poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve uživiť jeden až dva milióny včelstiev,“ hovorí Moravčík. Dnes ich je asi 250-tisíc. „Pričom je stále obrovský úhyn. Porasty sú udržiavané chemickými prípravkami, ktoré sťažujú včelám rozvoj.“

Podľa tej istej analýzy by slovenské lesy pri šetrnejšom hospodárení dokázali „dať“ každý rok 1 000 ton cennej medovice. „A to je med, ktorý sa predáva od 10 eur za kilo. Dokopy by to predstavovalo 10 miliónov eur ročne,“ prízvukuje včelár. Medovice je však podľa neho v súčasnosti veľmi málo. Vplýva na to viacero faktorov, nielen sucho. Prípravky na báze cypermetrínu zabíjajú podľa Moravčíka celý kolorit lesa, ktorý tvorbu medovice umožňuje.

Zo slovenských medovicových medov najlepšie účinky má jedľový med. „Svetové medy obsahujú asi 120 cenných látok. Medovicové ich majú 180. Jedľové, obzvlášť neskorý zber, keď med získava až zelený nádych, obsahujú až 200 cenných látok. Pomáhajú pri tvorbe krviniek, upokojujú, sú prospešné najmä pre ženy,“ dodáva včelár. „Nuž a keď hora začne medovať, jedna veľká 150-ročná jedľa uživí celé včelstvo.“

Táto už nie. Leží vystretá, zahádzaná snehom.

Chirurg

Pastvu včiel a ďalšieho hmyzu ničí aj glyfosát (Roundup). Striekajú sa ním podľa Moravčíka holé stráne po výrube, aby sa utlmilo malinčie, starčeky a ďalšie lúčne byliny a kríky, ktoré by mohli dusiť sadenice smrekov. „Kedysi sa tieto malinčia vyžínali ručne, dnes sa to robí chemicky,“ konštatuje včelár. Takto namáhavo a draho sa zakladá nový les.

Skutočný les však predstavuje kontinuum. Aj hospodársky taký dokáže byť, o čom sme sa presvedčili v spomínanom Veľkom Folkmari. Obecné lesy tam pred piatimi rokmi upustili od všeobecne rozšíreného rúbaňového spôsobu. Pretože, ako nám povedal lesník Tomčík, z ekonomického hľadiska to bola cesta do záhuby. Namiesto toho spoluutvárajú les s prírodou.

Náklady na výsadbu majú minimálne. Podporujú prirodzené zmladenie. Nerúbu veľké plochy, ale vyberajú stromy z lesa jednotlivo a veľmi šetrne, aby nepoškodili ostatné. Lesník Tomčík to prirovnáva k operácii živého organizmu. Neoplatilo by sa Slovensku mať viac takýchto chirurgov? Pretože podpora smrekových monokultúr vedie k nekonečnému kolotoču tých istých problémov. K ničivej vetrovej kalamite, k premnoženiu lykožrúta a k použitiu chémie ako posledného zúfalého pokusu.

VIDEO: Smreková monokultúra je ako kukuričná plantáž.

Precíznosť

Slovenský expert na podkôrny hmyz Rastislav Jakuš z Ústavu ekológie lesa SAV sa podieľal na boji s lykožrútom v Číne. „Ak tam siahnu po chémii, používajú ju veľmi precízne. Videl som robotníkov, ktorí spílili strom napadnutý lykožrútom, v rukách ho zniesli k ceste a až tam ho postriekali. Keď postriekali kmene na skladoch, zakryli ich fóliou. Nikto by si nedovolil používať chémiu nesprávne, v Číne existujú silné kontrolné mechanizmy,“ zdôrazňuje.

Na Slovensku však podľa neho kontrola takýchto postrekov nie je dostatočná. A problém je aj v tom, že Slovensko a Česko sú stále prochemicky orientované krajiny, hoci európsky trend je opačný. Vo Švédsku sa ustupuje od chémie v lesoch.

„Optimálne by bolo nepoužívať chémiu vôbec. No niekedy dokáže vyriešiť zložité situácie. Vnímam ju ako poslednú z možných metód, keď sa napríklad nestíhajú spracúvať kmene včas,“ mieni Jakuš. Európska lesnícka verejnosť podľa neho akceptuje jeden spôsob, podobný, s akým sa stretol v Číne. Postrek sa musí aplikovať priamo na spílený kmeň. Kľúčová je precíznosť aj načasovanie. Postrek sa musí urobiť v určenom čase, predtým, ako chrobáky začnú z kmeňa vyliezať. „Trendom je navyše robiť to na lesných skladoch a nie priamo v lese. Všetko má v rukách manažér lesného podniku. A ten, ak chce, môže to urobiť kvalitne a s minimálnymi škodami na lese. U nás však často dochádza k tomu, že sa to robí nesprávne,“ mieni expert.

VIDEO: Lesník a ochranár o rúbaniskách a chémii.

Pred dvomi rokmi sa v Kolesárkach postrekovalo od cesty s traktorom. Hovorí sa tomu „zamlžovanie“. „Je to vedecky neakceptovaný spôsob,“ hodnotí Jakuš. Úplne nezmyselné boli podľa neho aj staršie letecké postreky. „Keď sme o tom rozprávali odborníkom na konferenciách, tak si mysleli…“ Jakuš sa nadlho odmlčí a vysvetlí, že hľadá korektné slovo, „…že sme sa zbláznili. Tieto plošné aplikácie nič neriešia. Zabíjate včely, bystrušky, všetko možné, len nie chrobáka, ktorý je skrytý pod kôrou. Vnímam tieto postreky ako formálne. Tí, čo to robia, si myslia, že majú alibi. Ale nakoniec týmto poškodzujú les a znižujú jeho schopnosť brániť sa,“ upozorňuje Jakuš.

Lesy SR však tvrdia, že letecké postreky ani postreky porastových stien v roku 2019 robiť nebudú. Aplikácia bude iba lokálna.

Problém nie je v rezerváciách

Lenže ako bojovať s lykožrútom, ak nie chemicky? Odkôrňovať. Hoci je to drahšie. Alebo včas vyhľadávať a odstraňovať aktívne chrobačiare, stromy, ktoré napadol lykožrút. To zas vyčerpáva ľudské kapacity.

VIDEO: Odkiaľ prichádza lykožrút?

A nadbytok smrekového dreva po kalamitných ťažbách vyčerpáva trh. Cena dreva klesá. Deje sa to v Česku. „A ak sú náklady na vyťaženie stromov vyššie ako ich následné speňaženie, tak to nemá zmysel (ťažiť). Ekonomický. Ani ekologický či biologický,“ povedal nám v rozhovore lesník Miroslav Svoboda, profesor Lesníckej a drevárskej fakulty Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe. Aj v Kanade a USA lesníci rezignujú na boj s lykožrútom a zanechávajú obrovské plochy nevyťažené. Lokality ponechané na samovývoj sa podľa Svobodu obnovujú oveľa efektívnejšie a s nižšími nákladmi.

Riešením je nepodporovať slabé smrekové monokultúry. A nehľadať vinu v bezzásahových zónach, ale v hospodárskych lesoch. V Česku už dlhšie vedecky neobstojí argument, že lykožrút sa šíri práve z rezervácií, v ktorých im ochranári bránia spracovať kalamitu.

Na Slovensku predstavili vlani v októbri analýzu Ústavu ekológie lesa SAV a Štátnej ochrany prírody. „Hoci v ojedinelých prípadoch môže byť bezzásahové chránené územie zdrojom podkôrneho hmyzu pre okolité porasty, vo väčšine prípadov je to práve naopak – problém vznikne mimo rezervácie a odtiaľ sa šíri do okolia. Bezzásahové chránené územia preto možno zbaviť viny za aktuálne ťažko zvládnuteľnú situáciu s odumieraním smrečín spojeným s prudko rastúcou aktivitou podkôrneho hmyzu,“ píše sa v závere.

Zmysel

Zatiaľ čo niektorí vedci pripúšťajú použitie chémie za prísnych podmienok, environmentalisti, ekológovia, ochranári, ale aj niektorí lesníci sú striktne proti.

„Je najvyšší čas povedať dosť používaniu chemických postrekov vo všetkých našich lesoch. Vo svetle moderných poznatkov z ekológie lesa je takéto konanie neospravedlniteľné. Nejde pritom len o plytvanie verejnými financiami. Ide o priame ohrozenie zdravia ľudí a poškodzovanie životného prostredia. Lykožrút je len zámienka, ktorá má istej skupine ľudí poslúžiť na udržiavanie biznisu s chemikáliami, postaveného na prežitých a vedecky nepodložených postupoch ochrany lesa,“ hovorí lesník Karol Kaliský.

Lesy SR medzitým pridávajú ešte jeden argument na obranu. V lesoch sa použije iba 0,3 percenta celkovo použitých pesticídov na Slovensku. Nespresnili však, za aké časové obdobie. Pozreli sme sa na spotrebu cypermetrínu v jednotlivých rokoch a krajoch. A napríklad v roku 2007 dosiahla spotreba cypermetrínu v slovenských lesoch 70 percent objemu použitého v poľnohospodár­stve. V Žilinskom kraji bola v tom istom roku spotreba tohto prípravku v lesoch viac ako trojnásobne vyššia ako v poľnohospodár­stve. A v roku 2008 dokonca takmer päťnásobne.

Bieloba sa prestáva sypať. Čo vlastne hľadáme v Kolesárkach? Spadnuté chrobáky? Uhynuté vtáky? Stopy prchavej chémie po dvoch rokoch? Hľadáme zmysel toho všetkého.