Stúpame nahor do lesa nad Bartošovou Lehôtkou do lokality Snoža, kde na seba niekoľko rokov narážajú dva záujmy, ochrana prírody a ťažba nerastov. V rašelinisku uprostred lesa rastie rosička okrúhlolistá a zároveň je tu aj významné ložisko bentonitu. Oboje sú známe aj ako liek.
Rosička je mimoriadne vzácna, zachovala sa už len na niekoľkých miestach na Slovensku. Ľudia ju ako liečivú bylinu využívali pri ochoreniach dýchacích ciest, vysokom krvnom tlaku a cukrovke.
„Vidieť ju iba koncom júna, v júli a v auguste. Potom jej telíčko zmizne, zostanú iba koreňové systémy. Teraz na jar sa ešte len prebúdza,“ vysvetľuje stredoškolský učiteľ biológie na dôchodku Anton Lycius. „Na tele má lepkavé výbežky, do ktorých sa zachytí hmyz, rastlina ho zovrie a vysaje dusíkaté látky.“
Nezískava dusík z pôdy ako bežné rastliny, pretože prostredie, v ktorom sa naučila žiť po tisíce rokov, veľa dusíka neobsahuje. „Sú to mimoriadne podmienky. Kyslé prostredie, mokraď a ílovité podložie, ktoré neprepúšťa vodu. Tým podložím je bentonit,“ vysvetľuje pán Lycius.
Bentonit sa uplatňuje vo vyše 40 odvetviach priemyslu. Všade tam, kde je potrebná vodotesnosť, nepriepustnosť. V stavebníctve, pri ukladaní nebezpečných odpadov, v chemickom, gumárenskom, naftárskom, textilnom priemysle. Číri sa s ním víno, ocot. Liečia sa s ním zažívacie ťažkosti.
V súlade so zákonom
V lokalite Snoža platí prvý stupeň ochrany prírody. Nie je tu žiadna prírodná rezervácia. Štát tu však zákonom chráni ložisko nerastu. V roku 2010 vydalo ministerstvo životného prostredia osvedčenie o výhradnom ložisku bentonitov (28. júna). Následne Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici vyhlásil Chránené ložiskové územie (23. septembra 2010). To má rovnaké postavenie ako chránené krajinné územia, akurát ním štát chráni nie prírodné dedičstvo, ale zásoby nerastných surovín pred sťažením alebo znemožnením vydobytia.
V lokalite chce ťažiť spoločnosť Regos. Časť územia odlesnila a vybagrovala. Občianske združenie Kremnické vrchy pre život mieni, že firma svojou činnosťou zničila vzácny biotop. Iniciovalo štyri trestné oznámenia, šesť oznámení na Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP), viacero kontrol a vyšetrovaní.
„Vo všetkých prípadoch sa vyšetrením preukázalo, že spoločnosť Regos povolenú banskú činnosť vykonáva len v súlade so zákonom, a že ani v jednom prípade sa nepotvrdilo porušenie zákona,“ zdôrazňuje Jozef Hodermarský, prokurista firmy Regos. Tvrdí, že v dobývacom priestore sa rosička nenachádzala a k narušeniu mokrade nedošlo. Tieto tvrdenia podporuje vyjadreniami štátnych orgánov, prikladá aj záznamy z kontrol SIŽP.
A v tomto tkvie podľa aktivistu Ľubomíra Nemčoka jadro problému. „Štátne orgány by mali zastupovať verejný záujem. No zdá sa, že v tomto prípade chránia súkromný záujem ťažiť, a nie životné prostredie. Nebojujeme s ťažiarmi, ale so štátnymi orgánmi, ktoré musíme presviedčať o tom, aký je skutočný stav vecí. Máme žijúcich svedkov, ktorí potvrdia, že na tomto území bola mokraď.“ Lenže dôkazy o existencii vzácnej rosičky mali k dispozícii aj štátne orgány. Len ich prehliadali.
Zapatrošený objav
Pán Lycius nám ukazuje odpoveď SIŽP na jeho podnet číslo 5153–27057/45/2015/Dan. V texte sa uvádza, že pracovníčky Štátnej ochrany prírody Správy CHKO Štiavnické vrchy vedia o výskyte chránenej rastliny v tejto lokalite len od mája 2015.
Štátna ochrana prírody však o rosičke vedela prinajmenšom od roku 2010, keď o objave rosičky informovali súbežne dvaja ľudia. Pán Lycius to 9. júna 2010 oznámil Slovenskej akadémii vied. A o tri dni skôr objav rosičky zapísal do Bulletinu Slovenskej botanickej spoločnosti dobrovoľný strážca prírody Jaroslav Slašťan. Oba nálezy teda nahlásili ešte pred vydaním spomínaného osvedčenia o výhradnom ložisku bentonitov.
„Váš údaj je veľmi vzácny a v území ojedinelý,“ odpovedá na objav pána Lyciusa Kornélia Goliašová, vedúca oddelenia taxonómie vyšších rastlín Botanického ústavu SAV. Informáciu o objave zasiela SAV aj na riaditeľstvo Štátnej ochrany prírody. A niekde tu sa správa o vzácnom objave zrazu stráca.
„Podľa informácií od kolegov zo Správy CHKO Štiavnické vrchy im táto informácia nebola z riaditeľstva ŠOP SR v roku 2010 preposlaná, a preto sa o výskyte rosičky okrúhlolistej nemohli touto cestou dozvedieť,“ odpovedá nám ŠOP s tým, že viacero ľudí, ktorých by sa to mohlo týkať, u nich už nepracuje. „Nevieme zistiť, z akého dôvodu nebola takáto informácia o výskyte chráneného druhu rastliny na príslušnú správu CHKO preposlaná. Nevieme si predstaviť dôvody, prečo sa tak nestalo. A preto tento postup považujeme za nesprávny.“
Topánky sa zabárajú čoraz hlbšie. Zem je poddajnejšia. Vidno, že na okrajoch vybagrovanej jamy v Snoži sa zachovali zvyšky mokrade. Pán Lycius strieda jednu fotografiu za druhou, rašelinisko nasnímal v roku 2010 zo všetkých strán. Vidno hustú zarastenú mokraď. Ukazuje zábery rosičky aj s lapenou muchou. Rosička sa tu neobjavila zrazu až v roku 2015. Ani v roku 2010. Ale oveľa skôr.
Video: Pán Lycius si odfotografoval miesto, kde bola predtým vzácna mokraď. Dnes sa tu pripravuje ťažba.Poškodzuje. Nepoškodzuje
Pán Lycius ju prvýkrát objavil v roku 1961 s manželkou. Chodil ju ukazovať študentom. „Ani by mi vo sne nenapadlo, žeby toto miesto mohol niekto ohroziť. Nemali sme potrebu to vtedy niekomu hlásiť.“ Beztak sa o rosičke v týchto miestach už dávno vedelo.
Písala o tom aj pamiatkarka Barbora Glocková, ktorá pri svojom bádaní v kremnickom archíve narazila na pozoruhodnú výzvu z roku 1924. Okresný policajný náčelník sa obracia na notariát v Kremnici, obecný úrad, četnícku stanicu, Správu štátnych hôr a župný úrad, aby ochránili rosičku a zabránili jej nelegálnemu zberu.
„Hneď v úvode náčelník zdôvodňuje nariadenie ministerstva ČSR o jej ochrane, ktoré tlmočí uvedeným úradom, keďže v poslednom čase vyvstala všeobecná obava, že by mala byť táto dôležitá a nenahraditeľná rastlina vykynožená.“
Ešte sa vráťme k odpovedi SIŽP na podnet pána Lyciusa. V závere SIŽP konštatuje, že firma Regos neporušila zákon o ochrane prírody. Čo však protirečí samotnému textu. „Odlesnením a skrývkou realizovanou spoločnosťou Regos v ťažobnom priestore bentonitového lomu (parcela KN-C č. 499/9 v k. ú. Bartošova Lehôtka) došlo k odkrytiu rašeliniska a zároveň k zmene vodného režimu na ploche lomu a v jeho okolí… Zmenou vodného režimu v takomto rozsahu môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu Prechodné rašeliniská a trasoviská kód Ra 3, kód Natura 7140,“ píše sa v stanovisku.
SIŽP nám odpovedá, že oni pri vyvodzovaní záverov štátneho dozoru iba vyhodnocujú všetky predložené dokumenty – rozhodnutia, vyjadrenia orgánov štátnej správy. „Ani jedno vyjadrenie vydávané v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny príslušných okresných úradov pred vydaním rozhodnutia Banského úradu o určení dobývacieho priestoru neupozornilo na výskyt rosičky okrúhlolistej v jeho bezprostrednej blízkosti, a teda aj na potenciálne nebezpečenstvo zásahu do jej biotopu.“
Inšpekcia priznáva, že rosička sa v území nachádza, no vraj nerástla priamo v dobývacom priestore, ale iba na susedných parcelách. „V záznamoch z kontrol nebolo nikdy spochybnené, že v danom území sa vyskytuje rosička okrúhlolistá, ale jej výskyt bol zaznamenaný mimo dobývacieho priestoru.“ Podobne reaguje aj ministerstvo životného prostredia.
„Priamo v oblasti, kde došlo k odkryvu vegetácie a pôdneho krytu, neboli v minulosti potvrdené rašelinisko ani rosička okrúhlolistá. Miesto výskytu tohto druhu sa nachádzalo v inej časti lokality danej oblasti. No ministerstvo spraví všetko v rámci svojich možností, aby daná činnosť nemala negatívne dopady na vzácne druhy.“
Video: Vzácna rastlina rosička okrúhlolistá prežila aj vďaka tomu, že obec v susednom katastri nepristúpila na ťažbu.
Podľa aktivistu Nemčoka je to úplne logické. „Veď bagre to zničili, čo tam možno teraz nájsť?“ Zostali už len fotografie. Pán Lycius vyťahuje zábery rosičky, ktoré priamo na mieste urobil britský prírodovedec z Univerzity Cambridge Tim Cockerill. „Hovoril, že ani si neuvedomujeme, aké bohatstvo tu máme.“
Dialóg
Vlastníkom pozemkov v lokalite Snoža je Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica. Okresný úrad Žiar nad Hronom zaslal biskupstvu v roku 2015 upozornenie, že sa na jeho majetkoch nachádza vzácna rosička. Zároveň žiada biskupstvo „o prijatie takých technických opatrení, aby nedošlo k možnému ovplyvneniu a následne k zmene vodného režimu“. Pýtame sa biskupstva, ako mieni zastaviť ničenie biotopu a ako vykompenzuje škody. Riaditeľ Martin Dado odpovedá, že nedisponujú rozhodnutím okresného úradu ani rozhodnutím Štátnej ochrany prírody o porušení zákona.
Firma Regos ťažbu bentonitu v lokalite Snoža dosiaľ naplno nerozbehla. „Aby sme preukázali, že nám záleží na vyriešení vznesených námietok zo strany verejnosti. Verili sme, že v priebehu roka, dvoch sa veci vysvetlia a urovnajú a nájde sa vhodné riešenie a ťažba bude pokračovať. Ale ako ukazuje vyše trojročná realita a skúsenosť, zo strany aktivistov sa nejedná o dialóg, neuznávajú žiadne zákonné riešenie a trvajú len na splnení svojich požiadaviek,“ mieni Hodermarský.
Plánujú sa stretnúť s novým vedením obce Bartošova Lehôtka. „Pokiaľ ale uvidíme, že ani v samosprávnych orgánoch nebude záujem o dialóg, v dobývaní na ložisku budeme pokračovať,“ upozorňuje prokurista a dodáva, že firma Regos je jedinou na Slovensku, ktorá ťaží bentonity na základe environmentálnej štúdie o vplyvoch ťažby na životné prostredie (EIA), ktorú schválilo ministerstvo životného prostredia.
Pred tromi rokmi však ministerstvo zažaloval obyvateľ neďalekej obce Lutila. Žalobu podporilo združenie VIA IURIS, týka sa posudzovania vplyvov na životné prostredie na činnosť Ťažba bentonitu na ložiskách Lutila I. a Stará Kremnička III. Žalobných dôvodov bolo viac.
Sťahovanie
„Dokumentácia z posúdenia vplyvov na životné prostredie, ktorá by mala byť objektívnym podkladom pre rozhodnutie, bola spracovaná spoločnosťou, ktorá zároveň bude vyťažený bentonit spracovávať. Ide o jednoznačný konflikt záujmov. Je zarážajúce, že ministerstvo tejto skutočnosti nevenovalo žiadnu pozornosť,“ mieni Imrich Vozár, právnik VIA IURIS.
Okrem toho nedošlo podľa právnika k posúdeniu kumulatívnych vplyvov na životné prostredie, dôsledkov na obyvateľov v spojitosti s ďalšími aktívnymi lomami. A navyše terénne dáta, o ktoré sa dokumentácia EIA opierala, údajne nepochádzali z dotknutej lokality, kde sa mala ťažba rozšíriť. Súd zatiaľ nevytýčil termín pojednávania.
Firma Regos naďalej trvá na tom, že nie je pravda, že by sa v ťažobnom území nachádzali chránené rastliny alebo živočíchy. A že by nejako poškodzovali vzácnu mokraď. List od inšpekcie pánovi Lyciusovi (odpoveď na podnet číslo 5153–27057/45/2015/Dan.) dokonca označujú za podvrh.
Video: Štátne orgány napočítali pri kontrole v lokalite Snoža jednu salamandru. My sme ich našli viac ako desať.A ak by to aj bola pravda, štát podľa prokuristu Hodermarského našiel riešenie, ako vyriešiť problém, keď sa v jednej lokalite prelína nárok na ťažbu s potrebou chrániť prírodu. Rosička sa môže presťahovať. S týmto návrhom prišiel Okresný úrad Žiar nad Hronom.
Daniel Dítě, jeden z najrešpektovanejších botanikov na Slovensku a expert na rašeliniská hovorí, že sú druhy, ktoré by sa presúvať dali, ale rosička medzi ne nepatrí. „Rosička je špecialista. Teoreticky by sa dala presunúť na iné rašelinisko, ale kde? Každé rašelinisko je veľmi špecifické a v tejto oblasti nie je takýto biotop vôbec hojný. Presťahovanie nemá zmysel. Najlepšie by bolo zachovať celý biotop, veď tam nerastie len rosička, ale aj ďalšie druhy, ktoré tvoria zaujímavé spoločenstvo. Presádzanie je zbytočné, predstavuje čistenie si svedomia, no nie perspektívu pre daný druh.“
Napokon presťahovanie rosičky už Štátna ochrana prírody vyskúšala v 90. rokoch 20. storočia v Štiavnických vrchoch. Po dvoch rokoch tam mokraď a s ňou aj vzácna rastlina zanikli. Nerast zostane. Kým ho niekto nevyťaží.
Zlato
„My sme istá moc. My máme silu sem pritiahnuť kapitál. Vy máte bohatstvo v zemi, ktoré momentálne má hodnotu nula. Ono bude mať hodnotu len vtedy, keď ho dostaneme na svetlo božie,“ rozpráva vo filme Obliehanie mesta Viktor Pomichal, riaditeľ firmy Ortac, ktorá plánovala pri Kremnici ťažiť zlato a striebro. Film mal slovenskú premiéru koncom marca a zachytáva konflikt ťažobných spoločností, aktivistov a samospráv.
„Zlato neprinieslo šťastie Kremnici, lebo panovníci všetkých čias ho používali pre svoje záujmy. Vdova po Karolovi Robertovi odviezla domov päť ton zlata, aby podporila pozíciu svojho syna v Neapole. Mária Uhorská, vdova po Ľudovítovi Jagelovskom, vydržiavala bruselský dvor niekoľko desiatok rokov. Z kremnického zlata bola vybudovaná Viedeň, Budapešť. Kremnica zostala malým mestečkom. Počet jej obyvateľov sa zásadne nezmenil.
Pokiaľ aspoň trochu osohu z ťažby a zo spracovania zlato-strieborných rúd malo zopár zahraničných mešťanov, dnes by sme povedali zahraničných podnikateľov, pre baníkov to bola práca poznačená strádaním, chorobami, úrazmi, často s následkom smrti,“ hovorí v dokumente bývalá primátorka Kremnice Zuzana Balážová.
Podľa dokumentaristov Zuzany Piussi a Víta Janečka si vtedajšie vedenie Kremnice zvolilo „binárny“ postoj. Nehľadali s ťažiarmi kompromis. „Odmietali sa s nimi stretnúť. Postoj vedenia mesta znel – my nechceme ťažbu.“ To podľa filmárov primalo spoločnosť Ortac, aby sa pokúsila ovplyvňovať verejnú mienku nepriamo. Formou PR kampane. Rozbehli sa tiež komunitné mikroprojekty (podpora miestnych šachistov, dôchodcov).
Video: Režiséri Zuzana Piussi a Vít Janeček rozprávajú o novom filme Obliehanie mesta.Film zachytáva rokovanie zastupiteľstva v Lúčkach o tom, či prijmú finančný dar od firmy Ortac. „Poslanci vtedy argumentovali – veď oni po nás za to nič nechcú,“ krúti hlavou Janeček. Skutočne? Dar nakoniec odmietli.
Konfliktov je viac
Filmári po nakrúcaní zistili, že podobné problémy riešia viaceré obce a mestá. „Je nesporné, že existuje nerovnováha. Námietky environmentálneho charakteru majú zjavne nižšiu prioritu. Film ukazuje proces, keď sa to zarazí na miestnych obyvateľoch, ktorí majú bytostný záujem nedať si svoje prostredie,“ hovorí Janeček. Kremničania ani obyvatelia Bartošovej Lehôtky nie sú sami.
V Sološnici sa chystá ťažba melafýru v lokalite, ktorú chce obec vyhlásiť za chránené pamiatkové územie. V Podpoľaní sa pripravuje ťažba zlata. Pri Jahodnej, šesť kilometrov od Košíc, urán. V Smilne, Krivej Oľke a Ruskej Porube sa občania postavili na odpor proti prieskumu na ťažbu ropy. Boja sa o vodné zdroje.
V okolí Nového Mesta nad Váhom sa ľudia boja o mimoriadne kvalitný zdroj dojčenskej vody. Aj tu sa chystá ťažba uránu. Celý tokajský vinohradnícky región by ovplyvnila ťažba perlitu. A aj tu sa chystá prieskum ložísk uránu. „Viete si predstaviť, že by sa uvažovalo o nejakom podobnom prieskume vo Francúzsku na území Champagne?“ pýta sa právnik Jozef Šuchta, odborník na banskú legislatívu.
A tak sa vraciame k otázke z úvodu. Čo je cennejšie? Rosička alebo bentonit? Tekovský terroir alebo tekovský urán? Najcennejší je podľa filmárov rozhľadený a aktívny občan.
Z čoho chceme žiť?
„Až keď ľuďom začne ktosi vŕtať pri dome a chodiť s veľkými autami, keď nemajú čistý vzduch a praskajú im domy, obmedzuje ich hluk, až potom sa začínajú prebúdzať. A zrazu zisťujú, že sa niečo schvaľovalo niekde, kam neprišli, čomu nevenovali pozornosť,“ zdôrazňuje režisér Janeček.
Ľudia si neskoro uvedomia, že odignorovali základnú vec – komunálne voľby. „Ak sa komunite podarí zvoliť si starostu, ktorý naozaj premýšľa o záujmoch ľudí, znamená to obrovské posilnenie ich možností.“ A platí to aj naopak.
Bývalý starosta Bartošovej Lehôtky Ľubomír Bielik podľa aktivistu Nemčoka nikde nezverejnil informáciu o chystanej ťažbe bentonitu. „Nebolo to na výveske, nevyhlásil to v rozhlase, nebolo to na internete. Dozvedeli sme sa o tom až po štyroch mesiacoch. Už dávno prešla doba, kedy sme sa mohli voči tomu odvolať.“ Potvrdzuje nám to aj súčasná starostka Zlatica Groschová. „Nikde to nebolo zverejnené,“ hovorí s tým, že za to žalovali exstarostu na Ústavnom súde. Neuspeli.
„Podľa zákona to má zverejniť obvodný banský úrad,“ vysvetľuje exstarosta Ľubomír Bielik. Pýtame sa ho, či aj napriek tomu necítil potrebu informovať občanov. Presviedča nás, že informácia predsa len bola na obecnej výveske pri obchode. Tvrdí, že aj keby sa obec postavila proti ťažbe, nezmôže nič, pretože ťažba je podľa neho v záujme štátu. „Je to výhradné ložisko. Tam sa nemôže nič iné robiť, len ťažiť. Obec z toho žije, ide to do rozpočtu. Z podielových daní. Z čoho chceme žiť?“ pýta sa.
Je to dôležitá otázka. Aká je iná perspektíva rozvoja daných území? Lenže práve avizovaná ťažba tie „ďalšie možností“ neraz zahatá v zárodku. Keď sa o možnej ťažbe uránu pri Novom Meste nad Váhom dozvedel investor, ktorý tu chcel vybudovať športovo-rekreačný areál, odišiel. „Rovnako sa stiahla aj firma z okolia Spišskej Novej Vsi, keď sa dozvedela o plánoch dobývať urán v Novoveskej Hute,“ upozorňuje právnik Šuchta.
Video: Podľa právnika Jozefa Šuchtu sa v novom návrhu surovinovej politiky pripravuje obmedzenie účasti verejnosti a samospráv pri rozhodovaní o ťažbe.
Hlas
V doteraz najväčšej a najúspešnejšej environmentálnej petícii na Slovensku v roku 2010 sa približne 113-tisíc ľudí postavilo proti ťažbe uránu. Vyvrcholila zmenami banského a geologického zákona. Obce a mestá napríklad získali právo zamietnuť návrh na určenie uránového prieskumného územia (2010). Podarilo sa dokonca presadiť aj úplný zákaz ťažby uránu (2014), ktorý môže prelomiť iba referendum v danej obci.
V súčasnosti však podľa právnika Šuchtu hrozí, že sa účasť verejnosti a samospráv na rozhodovaní o ťažbe obmedzí. Prvým krokom má byť pripravovaný návrh surovinovej politiky, ktorý rieši ministerstvo hospodárstva. Ide o strategický dokument, ktorý určuje priority využívania nerastného bohatstva.
Podľa Šuchtu sa mal pôvodne pripravovať za účasti nielen baníckej obce, ale aj za účasti environmentalistov, vedcov z rôznych odborov. „Prax však bola taká, že návrh pripravili len zástupcovia baníkov, banskej štátnej správy, stavovskej baníckej organizácie. Vypracovali text a hotový ho zaslali iba Združeniu miest a obcí Slovenska (ZMOS) na pripomienkovanie.“ Na pripomienkach za ZMOS spolupracoval pán Šuchta.
Listuje v návrhu a cituje sporné vyjadrenia. „Dlhodobá nesprávna komunikácia viedla k vzniku všeobecnej opozície voči banským a hutníckym projektom. Tlak miestnych komunít a mimovládnych organizácií spôsobil nesystémové zásahy do banského práva, čím sa časť rozhodovacej právomoci presunula na úroveň samosprávy, kde je veľmi ťažké presadiť odborné argumenty…
Tieto novely banského zákona boli účelovo presadené aktivistami s cieľom znemožniť vo všeobecnosti povoľovanie banskej činnosti, často v rozpore s odborne a komplexne posúdenými vplyvmi na životné prostredie.“
Tiež sa v texte píše, že by bolo vhodné zaviesť nové regulačné nástroje a tak „zabrániť blokovaniu využívania ložísk miestnymi samosprávami a špekulantmi, ktorí blokujú ložiská a bránia ich využívaniu“.
Podľa Šuchtu sa akoby vraciame o vyše 15 rokov dozadu, ešte predtým, ako sa aktivistom podarilo vybojovať novely banského a geologického zákona, keď Slovensko čelilo infrigementu zo strany Európskej komisie. „Tá nám v tom čase pohrozila, že ak nebude zabezpečená dostatočná účasť odbornej aj neodbornej verejnosti v rozhodovacích procesoch týkajúcich sa banských záležitostí, odníme nám všetky formy finančnej pomoci. To je najvážnejšia sankcia, akú Európska únia môže uložiť.“
Neexistuje rosička. Ani veta
„Ministerstvo hospodárstva SR opakovane dôrazne odmieta tvrdenia, že by sa v navrhovanom materiáli mala obmedziť účasť verejnosti, samospráv, aktivistov a mimovládnych organizácií pri povoľovacích konaniach na ťažbu nerastných surovín,“ odpovedá nám hovorca ministerstva Maroš Stano.
Navyše tvrdí, že dokument spornú vetu, na ktorú sa odvolávame (zabrániť blokovaniu využívania ložísk miestnymi samosprávami…) neobsahuje. Pýtame sa ho, či to znamená, že sa z textu už vyhodila, pretože ZMOS o takejto zmene nevie.
„Ministerstvo hospodárstva principiálne nekomentuje pracovné verzie materiálov a návrhov. V tomto prípade ide o viac ako dva roky príprav a desiatky zmien a doplnení, ktoré sú výsledkom diskusie a odrazom reálneho vývoja v rôznych oblastiach,“ odpovedá Stano.
Právnik Šuchta zdôrazňuje, že aktivisti nie sú proti tomu, aby sa na Slovensku využívalo nerastné bohatstvo. Nikto nechce blokovať ťažbu. Ľudia chcú celkom úprimne chrániť prírodu. „Súhlasíme s tým, že je potrebné posilniť surovinovú sebestačnosť. Ale nie je možné to urobiť na úkor zdravia, bezpečia obyvateľov, ktorí žijú v okolí, a kvality životného prostredia. Oni musia mať účasť v týchto procesoch. Aj na základe Aarhuského dohovoru (prijatý v Dánsku v roku 1998), ku ktorému sa Slovenská republika zaviazala.“
Je potrebné klásť otázky, či štát skutočne dané suroviny potrebuje, alebo ich potrebuje súkromník. A čo ak sa niektoré suroviny dajú získavať efektívnejšie recykláciou, a nie ďalším zasahovaním do prostredia?
Čo je viac? Rosička alebo nerast? Urán či voda? Existuje niekto, kto bude poznať jasnú odpoveď. Naše deti.