Slovensko môže byť ťažobná veľmoc. V odpade

, 20.04.2019 06:00
pneumatiky, skládka, gumy
Miroslav Slovák z podniku, ktorý vyrába materiály na chodníky z použitých pneumatík. Autor: ,

Slovensko sedí na nerastnom bohatstve. Zlato, striebro, urán, vzácne kovy, ropa. Tak prečo neurobiť túto krajinu bohatou, úspešnou a sebestačnou? Pýtajú sa ťažobné spoločnosti. Pretože vybrať toto bohatstvo zo zeme by zanechalo nenapraviteľné škody na prírode a krajine. Boli by sme bohatá púšť. Odpovedajú aktivisti. Je tu však ešte jedna možnosť, ako cenné suroviny „ťažiť“, neukrajovať z krajiny, a dokonca ešte pomôcť v boji proti klimatickej zmene. Skrýva sa v odpadoch.

Zbaviť trh jednorazových plastových výrobkov je dôležité. No podľa Európskej environmentálnej agentúry je najrýchlejšie rastúcim druhom odpadu niečo iné než plastové tyčinky, slamky či taniere. Sú to mobily, počítače, spotrebiče. Elektronika. Odhaduje sa, že k budúcemu roku Európska únia ročne vyprodukuje až 12 miliónov ton elektroodpadu. Je to však odpad?

Nemecká nezisková spoločnosť AfB od roku 2004 zbiera staré počítače. Dnes zamestnáva vyše 380 ľudí v piatich krajinách. S jej zástupcom sa zhovárame o tom, ako v máji otvorí pobočku aj v Trnave. Niektoré počítače opravia, repasujú a znovu predajú tým, ktorí si nemôžu dovoliť nový počítač. Iné rozoberú na cenné materiály, ktoré sa dajú opätovne využiť vo výrobe. Podľa štúdie Technickej univerzity v Berlíne svojou činnosťou ročne ušetria 11 600 ton emisií CO2, tiež 36 560 megawat­thodín energie. A ušetria 16 440 (!) ton železa ročne. Toto železo sa nemuselo niekde vyťažiť.

Stojíme pred haldou starých pneumatík v Bučanoch, aby sme vzápätí videli, ako sa dajú z 95 percent znovu zužitkovať a rozdeliť do materiálov pre oceliarne, stavbárov a cestárov. Odhady sa rôznia, no ročne sa na Slovensku vyhodí 22– až 40-tisíc ton pneumatík. Zhruba takýto objem nerastných surovín by sa teoreticky nemusel ťažiť pre dlažby, chodníky, detské ihriská. Veď tie sa už niekoľko rokov na Slovensku vyrábajú z opotrebovaných gúm.

Video: Prehriate priestory sa snažíme ochladzovať. Aj pri výrobe klimatizácie vzniká veľa textilného odpadu.

Príkladov sa dá nájsť viac. Stačí zmeniť pohľad na to, čo je surovina a kde ju získať. No prvá by mala byť otázka, či štát naozaj potrebuje ťažiť niektoré suroviny. Bolo by naivné myslieť si, že recykláciou dokážeme pokryť všetky potrebné primárne zdroje. No rovnako je naivné dôverovať tvrdeniam, že Slovensko môže napríklad ťažbou uránu či ropy posilniť svoju surovinovú sebestačnosť.

Komu pomôže urán a ropa?

Hoci na Slovensku platí od roku 2014 plošný zákaz ťažby uránu, snahy o jeho ťažbu v Jahodnej, šesť kilometrov od Košíc, neutíchajú. Často zaznieva argument, že Slovensko predsa postavilo výrobu energie na atómových elektrárňach.

Ťažba uránu by však dodávky jadrového paliva nijako neovplyvnila, upozorňuje Martin Ondera zo Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. „Obvyklý produkt ťažby a spracovania uránu – U308, takzvaný žltý koláč, nie je priamo použiteľný ako palivo do jadrových elektrární. Cena U308 predstavuje len zlomok celkovej ceny jadrového paliva. Navyše, Slovensko nemá na výrobu jadrového paliva vlastné kapacity a ani nie je predpoklad, že by ich v budúcnosti mohlo mať. Výrobu jadrového paliva v súčasnosti v Európe zvládajú len dve firmy – ruský TVEL a francúzska Areva. Majú uzatvorené dlhodobé kontrakty s vlastnými dodávateľmi, a teda nemajú motiváciu pre nákup U308 ako produktu slovenských uránových baní,“ naznačuje Ondera.

Ceny U308 sú aktuálne relatívne nízke a podľa Onderu by ťažba uránu bola nerentabilná aj vzhľadom na environmentálne a zdravotné riziká. Ložisko v Jahodnej je v blízkosti dvoch z trojice zdrojov pitnej vody pre Košice.

O vodu sa boja aj obyvatelia obcí Smilno, Oľka, Ruská Poruba, ktorí sa postavili proti ťažbe ropy na severovýchode Slovenska. Zo štyroch prieskumných území na ropu a zemný plyn, ktoré boli vydané spoločnosti Alpine Oil and Gas (AOG), dnes zostalo v platnosti iba jedno – prieskumné územie Svidník s rozlohou 34 km2.

Firma postupovala podľa hydrogeologičky Eleny Fatulovej netransparentne. „V dokumentácii predloženej v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie neposkytla žiadne konkrétne informácie o rozsahu a spôsobe budúcej ťažby. To vyvoláva vo verejnosti veľké podozrenie, či ťažobná spoločnosť neuvažuje s ťažbou bridlicového plynu a bridlicovej ropy.“ Tento spôsob môže ohroziť vodné zdroje. Spoločnosť AOG tvrdí, že už preinvestovala 20 miliónov eur. Sľubuje 200 pracovných miest a dva milióny eur na komunitné granty. A používa podobný argument, že by malo byť záujmom Slovenska znížiť svoju závislosť od dovozu ropy.

Podľa hydrogeologičky Fatulovej to však odporuje strategickému dokumentu z roku 2004 – Aktualizácia surovinovej politiky SR pre oblasť nerastných surovín. V ňom sa uvádza, že „vlastné geologické zásoby ropy a zemného plynu vzhľadom k celkovej spotrebe sú zanedbateľné“. Ropa sa využíva aj pri tvorbe ciest, asfaltových chodníkov, povrchov ihrísk, športovísk, striech. Nuž a ropy využiteľnej na tento účel má Slovensko nadostač. Netreba ju však dovážať ani dolovať z hlbín zeme. Práve ju vyťahujú chlapi v montérkach zo skládky s pneumatikami.

V starých pneumatikách sa skrývajú tri...
V starých pneumatikách sa skrývajú tri suroviny. Kov, textília a guma. Autor: Andrej Barát, Pravda

Tri podoby starej pneumatiky

Čierne koleso sa reže, drví a delí na tri materiály. Kov, zušľachtenú oceľ, ktorú dokážu znovu zužitkovať oceliarne. Textil, ktorý vyzerá ako sivá vata, sa využíva na izolácie v stavebníctve. A napokon kaučukový – gumený granulát. „S každou spracovanou pneumatikou nemusíme dovážať ropu, pretože kaučuk je ropný produkt,“ naznačuje Miroslav Lipa, konateľ spoločnosti Pyroplant, ktorá sídli v Bučanoch.

Video: Zo starých pneumatík sa dá získavať kvalitný kov, textil pre výrobu izolácií a ropný produkt – kaučuk.

Výrobou dlažbových kociek zo starých pneumatík a rôznych povrchov na chodníky, cyklochodníky, parkoviská, ihriská a športoviská sa zaoberajú aj iné firmy na Slovensku už vyše desať rokov. Spoločnosť Pyroplant má však ako jediná v Európe technológiu, ktorou dokáže materiál z recyklovaných pneumatík striekať na povrchy. Recyklovanou gumou možno pokrývať strechy. Uplatní sa všade tam, kde je potrebná hydroizolácia. Na tento účel sa bežne používa ďalší ropný produkt – materiál EPDM, ktorý sa na Slovensko dováža a kvôli ktorému sa musela niekde ťažiť ropa. Načo, keď je materiálu dosť na smetiskách? A koľko ho vlastne je?

Odhad o 40-tisíc vyhodených pneumatikách ročne považuje pán Lipa za značne podhodnotený. „Ide o nespočítateľné množstvo, veď skládky sú stále plné. Koľko pneumatík sa ukrýva v garážach, koľko ich je nahádzaných na družstvách, kde nimi pozakrývali siláže? Nezmizlo to. Bežne nachádzame pneumatiky, na ktorých je vyrazené Made in Czechoslovakia!“ 200–300 rokov trvá, kým sa pneumatika rozloží.

„Inšpirovalo nás to, že v zahraničí sme videli, ako spracovatelia odpadu platia za pneumatiky. Nakupujú ich, získavajú z nich materiál, ktorý umiestňujú na trh tak, aby sa im to vrátilo. Zamýšľali sme sa nad tým, ako je možné, že u nás sú ich plné zberné dvory, potoky, lesy, a nikto nemá o tento produkt záujem. A keďže nám nebolo ľahostajné životné prostredie, začali sme sa programu venovať,“ presviedča Lipa.

Cena

Firmu Pyroplant založili so spoločníkom Miroslavom Slovákom pred šiestimi rokmi. Výrobná linka funguje druhý rok. Vyladili technológie, receptúry. Čo vyladiť nevedia, je záujem spoločnosti.

Z hľadiska spotreby energie sú na tom ich produkty zhruba rovnako, ako keby ich vyrábali z ropných látok. „Je to však prácne. Niekomu privezú hotovú surovinu. No kým sa k nej dostaneme my, je to oveľa náročnejšie. Aj na zamestnancov, priestory, odvody, dane z nehnuteľnosti,“ naznačuje Slovák. Ľudia na Slovensku sa podľa neho zaujímajú o recykláciu čoraz viac, tušia, že je to čosi dôležité pre budúce generácie, no pri cene sa každý začne škrabať po hlave. A s tým by mohol podľa Lipu pomôcť štát.

Cena dlaždice z recyklovanej gumy je ešte porovnateľná s cenou dlaždice vyrobenej z ropných produktov. No už nedokáže konkurovať napríklad cene betónových dlaždíc. „Keď prídete v Holandsku do stavebnín, máte pred sebou dva vizuálne rovnaké výrobky. Rozdiel je v cene. Výrobok z recyklátu je oslobodený od dane, je lacnejší a preto sa predáva viac,“ vysvetľuje Lipa.

Video: Vlastnosti dlaždíc z recyklovaných materiálov sú porovnateľné s bežnými výrobkami.

Aj ďalšie európske krajiny podľa neho výraznejšie podporujú výrobu z recyklovaných surovín a dopyt po nich než Slovensko. Podľa Lipu by to malo byť v záujme štátu, aby sa výrobky z recyklátov prednostne umiestňovali na trhu, pretože sa tým znižuje tlak na ťažbu.

Guma...
Guma... Autor: Andrej Barát, Pravda, Andrej Barát
Z gumy dokážeme vyrobiť napríklad aj dlažbové...
Z gumy dokážeme vyrobiť napríklad aj dlažbové kocky, ukazuje pán Slovák. Autor: Andrej Barát, Pravda

Najväčší odpad

Slovensko sa v recyklácii drží stále na chvoste Európskej únie, dokonca aj v rámci krajín V4. Ministerstvo životného prostredia už dávnejšie priznalo, že cieľ recyklovať 50 percent komunálneho odpadu na budúci rok nesplníme. V roku 2017 sme podľa dát z Eurostatu recyklovali 29,8 percenta (priemer EÚ bol 46,4). Približne desať percent odpadu spaľujeme. 60 percent vozíme na skládky (už v roku 2014 takmer úplne prestali voziť komunálny odpad na skládky Švédsko, Belgicko, Dánsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko).

Lenže komunálny odpad predstavuje v celej Európe menej než desať percent z celkového objemu odpadu. Najväčšou zložkou je odpad zo stavebníctva. Betóny, tehly, konštrukcie z búracích prác predstavujú takmer tretinu celkového odpadu. Aj v tomto Slovensko patrí ku krajinám s najnižšou mierou recyklácie. Podľa Európskej komisie sa práve v stavebnom odpade skrýva veľký potenciál na získavanie surovín. A podľa obyvateľov Sološnice predstavuje alternatívu voči rozširovaniu ťažby melafýru. Ak ju nezastavia, postupne im „zhltne“ kopec Veľký Petrklín.

„Je neoddeliteľnou súčasťou masívu Malých Karpát a je miestotvorným prvkom obce Sološnica a celého regiónu. Rozšírením dobývacieho priestoru by boli nezvratne zničené územia, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu. Ide o lipovo-javorové sutinové lesy a sucho- a kyslomilné dubové lesy,“ upozorňuje Marta Mikušová z Ochranárskeho spolku Sološnica. Žije tu 20 ohrozených druhov z Červeného zoznamu IUCN. V blízkosti sa nachádzajú významné vodárenské zdroje. Sološničania sa usilujú vyhlásiť Obecné chránené územie, no zatiaľ bez úspechu. A ponúkajú aj náhradu za ťažbu. Stavebný odpad.

„Samotná firma ALAS na svojej webovej stránke uvádza, že už od roku 2010 má dva zberné dvory na stavebný odpad. Takže túto cestu náhrady prírodných zdrojov poznajú,“ mieni Mikušová. Čo spoločnosť ALAS priznáva, no tvrdí, že nie je možné recyklátom úplne nahradiť niektoré špecifické oblasti využitia. „Najmä v dopravnom staviteľstve, ako sú vrchné vrstvy asfaltových vozoviek, cementobetónové kryty diaľnic či letísk, kamenivo pre účely železníc, je nutné použiť sopečné horniny,“ odpovedá nám generálny riaditeľ spoločnosti ALAS Rostislav Fojtů.

Melafýr je takáto sopečná hornina. Iné sopečné horniny, napríklad čadič, sa ťažia kvôli minerálnej vlne. Ložiská sopečných hornín sa nachádzajú najmä na území chránených krajinných oblastí. Aj tomuto konfliktu možno predísť „ťažbou“ čohosi nepravdepodobného. Textilu zo starých áut.

Horúčavy

Pri novej výstavbe sa prehliada podstatná vec – dramaticky prispieva k prehrievaniu prostredia. Zaberá sa pôda, ktorá sa počas horúceho leta vyhriala na 30 stupňov. Umelé povrchy a strechy sa rozpaľujú až na 60 stupňov. Všetky stavby treba nákladne ochladzovať a izolovať.

Elegantným riešením sa zdajú ľahké extenzívne strechy, na ktoré sa používa spomínaná minerálna vlna, kvôli ktorej sa ťaží čadič. Alebo ešte lepšie zelené strechy s trávnikom, ktoré „dýchajú“, ochladzujú prostredie, zadržiavajú vodu. Lenže aj pre ne treba niekde „vyťažiť“ množstvo zeminy. Načo, keď máme poruke hotový materiál, ktorý výborne izoluje, je mimoriadne odolný voči nepriaznivému počasiu, je priateľský k životnému prostrediu, dokáže pomôcť pri hospodárení s vodou a ešte sa na ňom aj udrží zeleň? Ide o autotextílie.

Video: Prehriate priestory sa snažíme ochladzovať. Aj pri výrobe klimatizácie vzniká veľa textilného odpadu.

Sú ich plné skládky a ešte pred niekoľkými rokmi si nikto s týmto druhom odpadu nevedel dať rady. 15 percent sa spaľovalo. Slovenská spoločnosť PR Krajné vyrába unikátnou technológiou z autotextílií materiál, ktorý konkuruje minerálnej vlne. A v mnohých aspektoch ju predstihuje. „Sme štyri- až sedemkrát lacnejší z hľadiska spotreby energie. Našich 1 000 m2 odpadu, ktorý bol uložený na skládke, dokáže ušetriť minimálne 50 ton horniny, ktorá by sa musela vyťažiť, pretaviť, niekde odobrať z prírody,“ presviedča konateľ Juraj Plesník. Takejto streche navyše stačia iba dva centimetre substrátu pre machy a rastliny. Pri bežných typoch je to zvyčajne päť až sedem centimetrov zeminy. „Spojili sme princíp odpadu ako suroviny s výrobkom, ktorý má pozitívny vplyv na klimatickú zmenu.“

Video: Parkoviská, cesty a koľajiská sú v lete tepelnými ostrovmi. No vďaka lepšiemu manažmentu vody a inovatívnym materiálom by dokázali prostredie ochladzovať.

Ich materiál sa neuplatní iba na strechách. Dokážu premeniť aj parkoviská a chodníky z rozhorúčených plôch na prvky, ktoré pomáhajú ochladzovať prostredie. Zadržia vodu a postupne ju odparujú. Nie je to sci-fi. Košice sa pýšia novou tichou električkovou traťou, ktorá na ploche 8 400 m2 zadržiava vodu a ochladzuje mesto. 600 metrov takejto trate je v Ostrave. Lenže, kde vziať vodu na ochladzovanie, keď sa predlžujú obdobia sucha?

Staré počítače sú zdrojom vzácnych kovov a železa.
Staré počítače sú zdrojom vzácnych kovov a železa. Autor: AfB

Na začiatku treba myslieť na koniec

„Predstavte si firmu, ktorá má 1 000 zamestnancov. Denne musí pre každého firma kúpiť 30 litrov vody. Na pitie, hygienu. To je 30 000 litrov. Za túto vodu firma zaplatí dvakrát. Keď ju nakupuje, a vzápätí, keď ju púšťa do kanalizácie,“ naznačuje pán Plesník. Miesto toho však môže firma túto vodu čistiť vo vlastnej čističke a polievať ňou strechu. Oplatí sa to. Na experimente počas výstavby závodu Jaguar v Nitre sa vďaka streche z materiálov od firmy PR Krajné ušetrilo 50 percent nákladov na chladenie mobilnej bunky.

„Jeden gram vody dokáže pri svojom odparení ochladiť až jeden kubický meter vzduchu o 1,8 stupňa Celzia,“ spresňuje Plesník. „Všetky tieto fantastické hodnoty dnes ležia na skládkach.“ Prečo?

Problémom je opäť aj cena. „Stále bojujeme s cenou a snažíme sa konkurovať niekomu, kto nekompromisne exploatuje neobnoviteľné zdroje. Kritérium šetrenia, zachovania pre ďalšie generácie, je na trhu uplatňované minimálne. Lenže na trhu musí panovať zodpovednosť za to, čo bude zajtra,“ prízvukuje Plesník. „Navýšenie koeficientu ceny by malo predstavovať spoločenskú zodpovednosť za zníženie podielu čerpania z neobnoviteľných zdrojov.“

Niektoré mestá chcú ísť príkladom a investujú do inovatívnych striech. V Česku je to Plzeň. Na Slovensku Zvolen. Samosprávy sa podľa Plesníka nemôžu vyhovárať, že nemajú peniaze na zelené strechy a vodozádržné plochy, keď im 95 percent nákladov pokryjú dotačné programy.

Video: Ako chladiť budovu bez klimatizácie? Dá sa na to využiť materiál z odpadu, machy a voda.

Riešenie majú v rukách aj výrobcovia. „Život výrobku sa začína posúdením jeho konca. Ak niekto uvedie na trh čosi, o čom nevie, akým spôsobom to zhodnotí ako surovinu, tak vytvorí presne to, čo sa momentálne deje s plastovými obalmi a tyčinkami,“ hovorí Plesník. Kľúč má však v rukách zákazník. „Ak sa nevytvára spoločenský dopyt po alternatívnych materiáloch len preto, že ľudia nechcú kupovať drahšie výrobky, tak sa títo istí spotrebitelia nemôžu stavať na ochranu prírodného bohatstva. Pretože nevytvárajú páku na trhu!“

Najužitočnejší odpad je napokon ten, ktorý sa nevyprodukuje. Stačí trochu prestaviť uvažovanie a objaví sa nečakaná odpoveď. Nemecká spoločnosť AfB pôvodne nechcela zarábať na elektroodpade a návrate starých počítačov na trh. „Zámer nevychádzal z toho, že chceme profitovať na renovácii počítačov. Základnou myšlienkou bolo zamestnať ľudí so zdravotným znevýhodnením,“ prezrádza konateľ slovenskej pobočky Marek Antoňák. Polovicu zo všetkých 380 zamestnancov spoločnosti AfB tvoria ľudia so zdravotným znevýhodnením. Aj v chystanej trnavskej pobočke, sociálnom podniku, budú polovicu zamestnancov tvoriť autisti, vozičkári a ľudia so špecifickými potrebami, ktorí si len s problémami hľadajú normálnu prácu. Aj vďaka nim sa nemusí ročne niekde vyťažiť 16 440 ton železa.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#tažba #skládka odpadu #pneumatiky #nerastné bohatstvo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
64,99
Flower box biela kocka "L" červené ruže

Flower box biela kocka "L" červené ruže

37,99
Smútočná kytica krémové ruže

Smútočná kytica krémové ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk