Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Williamsonovo panstvo leží v Cairngormskom národnom parku v lone škótskej Vysočiny. Statok s výmerou 13 500 akrov, čo je 5 402 hektárov, vyrástol uprostred krásnej prírody. Tiahne sa od rieky Spey pomedzi jazerá Loch Inch a Loch Alvie k Monadhliathskym pahorkom. Ročne sa sem vydávajú stovky Škótov, aby tu oddychovali. Niektorí poľujú na jelene a snehule (operencov z rodu tetrovorodých) alebo rybárčia, iní sa len tak túlajú po vzácnych škótskych lesoch, jazdia na bicykloch alebo štvorkolkách, strieľajú z luku a maškrtia domácu stravu.
Jamiemu robia sladké starosti: "Turistov musíme kŕmiť, ale za krmivo neplatíme, oni platia nám,“ neskrýva sarkazmom nasiaknuté potešenie úspešný podnikateľ. Územie, ktoré mu patrí, žičilo vždy vynachádzavým ľuďom.
Jamieho rodina kúpila panstvo Alvie&Dalraddy pred sto rokmi od škótskej aristokracie. Krásne lesné panstvo patrilo kedysi rodine Whiteheadovcov. Jeden z jej príslušníkov skonštruoval prvé torpédo. Bola to podnikavá rodina, vybudovala dve fabriky – jednu v Británii a druhú v Nemecku. Z prvej zásobovali počas prvej svetovej vojny torpédami anglické loďstvo a z druhej nemecké… Už pred sto rokmi bol kapitálu svet malý a jedno, kto a ako ho rozmnožoval.
V júni pozvali škótski novinári kolegov z Európy, aby im ukázali, ako sa hospodári na škótskych farmách. Škótsko neoplýva úrodnými oblasťami, leží podstatne severnejšie ako Francúzsko, ustavične tu prší, na Alvie&Dalraddy spadne ročne od 800 do 900 milimetrov zrážok. Možno preto je takmer celý rok krajina zelená a plná pasúcich sa čried dobytka a najmä oviec. Takmer celé Škótsko je posiate kamennými alebo elektrickými oplôtkami. Lenže keby sa Jamie Williamson spoliehal len na chov rožného statku, nelíšilo by sa jeho panstvo ničím od ostatných malých, stredných či veľkých fariem.
Jamie však pochopil ducha doby, ktorej vládne vysoké životné tempo ľudí poväčšine už usadených vo veľkých mestách. Aspoň raz do roka túžia všetci vyraziť do prírody vyvetrať si hlavu od permanentného stresu a nadýchať sa čerstvého vzduchu. Williamson prečítal ich túžby a za zážitky akéhokoľvek druhu na jeho farme, lúkach, pastvinách, lesoch si necháva dobre zaplatiť. Pravda, jedno mu treba nechať, ponúka návštevníkom očakávanú pridanú hodnotu na úrovni 21. storočia.
Chatky len pre švihákov
Williamson nie je poľnohospodár, je vyštudovaný lesník. Univerzitné roky prežil v Kanade, pochodil svet krížom krážom, bol dobrý pozorovateľ a je ešte lepší hospodár na rodnom panstve. To je síce na škótske pomery nadpriemerne veľké, ale štyri pätiny z takmer päť a pol tisíchektárového veľkostatku, čo je výmera jedného veľkého slovenského družstva hospodáriaceho v šiestich- siedmich katastroch, pripadá na holé kopce a močariská. Hej, sú tu krásne vresoviská, ale tie samy osebe bohatstvo neprinesú.
Dávno pred Jamie Williamsonom Škóti začali niektoré územia Vysočiny zalesňovať. Kde je les, tam je život. V druhej polovici 19. storočia zalesnili predchodcovia Williamsonovcov aj panstvo Alvie. Vznikol les s výmerou 800 hektárov, v ktorom rástla škótska borovica, červený smrek a nórska jedľa. Lesy poskytli prirodzený úkryt pre jelene, a keď Robert Whitehead na začiatku 20. storočia začal robiť selekciu vysokej, podarilo sa mu vytvoriť mimoriadne kvalitné stádo škótskeho lesného jeleňa. Aristokrat mohol pozývať seberovnú smotánku na poľovačky.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Lenže časy sa zmenili, kapitalizmus každým desaťročím pritvrdzoval a Williamsonovci museli nájsť spôsob, ako prežiť, urobiť celé hospodárstvo ekonomicky nielen samonosným, ale aj výnosným. A tu sa ukázal Jamie ako mimoriadne premýšľavý muž.
Má rád humor, uťahuje si zo seba, ale ešte radšej z druhých. Hneď vie, ako si získať pozornosť hlúčiku novinárov. "Na rovinu vám poviem, že teraz chovám viac turistov ako oviec, ponúkam tisíc postelí v luxusných chatkách pre švihákov, čo radi poľujú, strieľajú a rybárčia a takmer 200 karavanov pre menej majetných turistov. Tieto mestské ovečky vynášajú viac ako mojich 830 blackfaces (škótske plemeno oviec s roztomilou čiernou tváričkou).“
Les, močiare a vresoviská prichýlili vysokú a vtáctvo. Ročne tu panskí poľovníci ulovia vyše tridsať statných jeleňov, k tomu niekoľko srncov a 400 snehúľ. Williamson si necháva zaplatiť za ubytovanie a právo loviť v jeho revíri. Keď urobí hostinu z úlovku, platia hostia za mäso aj kulinársky zážitok. "Skasíruje“ panských poľovníkov za všetko – a tí zaplatia, pretože im garantuje stopercentnú šancu úlovku. Možno to nie je pravá poľovačka z dávnych čias, ale v pretechnizovanej dobe sa cenia aj zvyšky dobre spravovanej divočiny s pôvodnými obyvateľmi lesa, močiarov a riek.
Recept ako od Baťu
Hrdý Jamie Williamson ukazuje karavany a chatky, kde ubytováva hostí. Na poznámku, či niektoré z nich nie sú príliš blízko pri sebe, mávne rukou. "Aké tam blízko, väčšina z vás býva v mestách, takže vzdialenosť 50 či 100 metrov je luxusná medzera suseda od suseda. Mojich hostí nenapadlo sťažovať sa mi. Sú spokojní, že žijú na lesných čistinkách a ráno ich budí spev vtáctva,“ vysvetlí Jamie.
Keď sa pochváli, že v kolónii karavanov je obchod, kde sa predáva zelenina, ovocie, mlieko, mäso a všakovaké iné dobroty pochádzajúce len z jeho farmy, Slovákovi nevdojak zíde na um, že tento Škót tuším chodil do Baťovej školy práce. Aj ten vedel dokonale uzavrieť kolobeh výrobkov, ktoré ponúkal svojim robotníkom a majstrom. Postavil pre nich aj domy, jednoducho peniaze sa museli krútiť vnútri firmy. Williamson podniká podobným spôsobom. Všetko, čo farma, les a polia vyprodukujú, kúpia jeho hostia. V obchode si tiež môžu objednať aktivity ako rybárčenie, túry na štvorkolkách, jazda na koni, streľba na asfaltové holuby a lukostreľba.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Williamsonovi rodičia mali na dvoch akroch – necelom hektári kedysi záhradu. Jamie ju prispôsobil požiadavkám doby, pestuje tu jahody a maliny, všetko pod fóliovými tunelmi a predáva, akože ináč, svojim hosťom.
Williamsonovo hospodárenie pripomína trochu éru slovenských roľníckych družstiev z čias, keď prirodzenou súčasťou podnikania na pôde boli tzv. pridružené výroby. Williamson má lomy na ťažbu štrku, piesku, žuly, bridlice, pýši sa aj kováčskou dielňou. Aj niektoré slovenské družstvá udržali dodnes bohato diverzifikované podnikanie. Napríklad PD Dolný Lopašov má kameňolom, PD Mestečko a PD Hlohovec preskočili zložitosťou výroby aj Williamsonovu kováčsku dielňu, keď vyrábajú rôzne poľnohospodárske stroje na zber krmovín alebo sejbu obilnín, ponúkajú jogurty, kozie syry alebo zabíjačkové špeciality.
Jednoducho aj my vieme pohnúť rozumom, ako to vie Jamie Williamson, ktorý má vlastnú pílu, kde vyrába drevnú štiepku. Škót jej vyrobí toľko, že štiepkou vyhrieva nielen všetky obydlia na svojom panstve, chatky, ale má jej dosť aj pre susedov. Bodaj by nie, za hodinu jeho štiepkovačka spracuje desať kubíkov málo kvalitného dreva na štiepky.
Objaviteľ snov
Jednou z najčastejších otázok, ktorej Jamie Williamson čelil, bolo, ako sa mu bude hospodáriť, keď Veľká Británia vystúpi z Európskej únie. "Rátam s tým, že dotácie budú z roka na rok nižšie a nižšie, preto sa usilujem čo najviac rozvrstviť podnikanie a využiť všetky možnosti, ktoré moje rodinné panstvo ponúka,“ odvetil Williamson. Za svoju perspektívnu klientelu označil dobre situovaných dôchodcov.
"Mnohí túto vrstvu obyvateľstva prehliadajú, ale ja v nej vidím veľký potenciál. Penzisti tvrdo pracovali po celý život a teraz si chcú užiť slnko jesene. Prečo by som im neponúkol návrat do čias ich zamilovanej mladosti? Je to jednoduché, stačí čítať tie najobyčajnejšie ľudské túžby a nájsť spôsob, ako ich plniť. To je vlastne môj recept na podnikanie,“ odpovie Jamie Williamson.
Inak, sám už je v dôchodkovom veku. Na tvári mu stále hrá šibalský úsmev, nedá na sebe znať únavu, stále povzbudzuje novinárov: "Nože sa pýtajte, keď už ste ku mne prišli.“ Nemá tajomstvá a nebojí sa, že konkurencia ho dobehne. "Alvie&Dalraddy sú jedinečné, preto sem ľudia radi chodia,“ vraví sebavedomý Williamson.
Škótsko drsnosťou aj krásou prírody pripomína podhorské a horské oblasti Slovenska. Ak obe krajiny niečo odlišuje, tak je to samozrejme flóra, ale aj rozsah chovaných zvierat. Škótsko má toľko obyvateľov čo Slovensko, ale chová takmer sedem miliónov oviec. My tristotisíc. Na rozdiel od Slovenska je jahňacina prirodzenou súčasťou škótskeho jedálneho lístka. Na panstve Alvie pripravili mladú jemnú jahňacinu, ktorá skvele pasovala k čílskemu červenému kabernetu. Zážitok z večere umocňovala panská jedáleň, lustre, tartanový obrus na stole, na stenách trofejné parožie a obrazy starých majstrov a k tomu všetkému výhľad do záhrady s kvitnúcimi rododendronmi.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Jamie Williamson sa v rozohrávaní podnikateľských príležitostí našiel. Nehovoril o zlej vláde v Londýne, o neznesiteľnej lady Thatcherovej, ktorá škrtla podpory na obnovu lesa. Zakaždým jasnozrivo odhadol budúce potreby spoločnosti a začal ich podnikateľsky rozvíjať.
"Potrebujeme, samozrejme, chovať ovce, dobytok, ukázať ľuďom pôvodné škótske plemená – Shorthorn Highland a aké sú ich možnosti, keď sa skrížia s výkonnejšími plemenami (Aberdeen Angus, limousin), ale poľnohospodárstvo je iba pevný základ, od ktorého sa odvíja atraktívnejšia turistika vo všetkých jej možných prejavoch od poľovačiek až po obyčajnú prechádzku lesom,“ povedal Jamie Williamson.
Energický sedemdesiatnik sa vôbec nezberá odpočívať, v hlave má ešte plno plánov. "Obyvateľstvo na planéte pribúda rýchlejšie, ako rastie výroba potravín. Biznis, základom ktorého je dobre vedené poľnohospodárstvo, má perspektívu a keďže vo Veľkej Británii po roku 2020 začne klesať produkcia dreva a cena energií stúpne, je obnoviteľná výroba drevoštiepky takisto odvetvím s veľkou budúcnosťou.“
Ľudia si však chcú život najmä užívať a práve tu Williamson našiel spôsob, ako premeniť ľudské sny o prírode plnej dobrodružstva na skutočné nezabudnuteľné zážitky. Škótska Vysočina je malebná, dobre udržiavaná a spravovaná aj vďaka prezieravým a podnikavým hospodárom, ako je Jamie Williamson.
Kto raz navštívi Škótsko, dostane chuť pozrieť sa sem ešte raz a neodradia ho ani tri-štyri spŕšky dažďa za deň, hmly, vietor. Keď sa vyčasí a olovené nebo sa rozostúpi, krajina, kúpajúca sa v lúčoch slnka, sa zaodeje do priezračnej čistoty a nezvyčajne jasných farieb. Spektrum svetla na severe Európy je úplné iné ako nad kontinentálnym vnútrozemským Slovenskom. Tú krajinu sa oplatí vidieť a človek, či chce alebo nechce, vystrúha poklonu Škótom, ako sa o svoju domovinu poctivo starajú.