Priženie sa ako rieka, rýchlo vysychá. Dobro

, 07.08.2019 06:00
Radka Gažíková, osveta zdravia, asistentka...
Radka Gažíková, asistentka osvety zdravia v Krížovej Vsi. Autor: ,

Rómska osada pri Krížovej Vsi o pol piatej ráno. Manžel Radky Gažíkovej už odišiel do práce, keď zrazu vo dverách ktosi zastane. Postava búcha na okno. „Tu máš! Volaj!“ podáva vystrašenej Radke zdravotnú kartičku. „Ale kam mám volať?! Prečo?!“ pýta sa Radka. Pán jej len čosi odvrkne. Radka necháva dcérku doma a stráca sa v bludisku domcov. Vylezie po akomsi rebríku hore, potom dole a tam leží pani. Po mozgovej príhode.

Ležala tak celú noc. Radka rýchlo volá záchranku. Sama nie je zdravotníkom, profesionálom, ani sa na to nehrá. Je laik. Asistentka osvety zdravia. A predsa kľúčový člen organizácie Zdravé regióny, ktorú Svetová zdravotnícka organizácia označila ako príklad dobrej praxe.

Sedíme u Radky doma v obývacej izbe, neskôr sa stretávame v Rudňanoch s ďalšími jej kolegami, zhovárame sa s expertom metodikom Michalom Kubom a počúvame ďalšie príbehy o tom, aké bariéry v prístupe k zdravotným službám Rómovia z osady neraz nevedia sami prekonať. Nevedia sa zorientovať. Pôrodnicu môžu mladé vystrašené rodičky vnímať ako vesmírnu stanicu. Netušia, akú majú zdravotnú poisťovňu. Niektorí Rómovia majú problém komunikovať, nielen s lekármi. Iní sa hanbia. Či dokonca sa boja ísť k lekárovi. Pretože, čo ak im povie, že zomierajú?

Nie je za tým len bieda. Ale aj sociálne vylúčenie. Ťažko predstaviteľná uzavretosť, ktorú azda najvýstižnejšie vykresľuje skúsenosť pána Kuba, keď sa ho jeden Róm z osady opýtal – to aj gadžovia majú vši?

Horšie ako v rozvojovom svete

V segregovaných a separovaných rómskych komunitách žije podľa atlasu rómskych komunít z roku 2013 približne 130-tisíc ľudí. No podľa aktuálnych dát, ktoré pre organizáciu Zdravé regióny dodala Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, žije v 260 vylúčených komunitách, kde pôsobia asistenti osvety zdravia, viac ako 140-tisíc ľudí. Polovicu tvoria deti do 18 rokov. Ešte v decembri minulého roka publikoval Inštitút finančnej politiky správu, podľa ktorej Rómovia využívajú zdravotnú starostlivosť o tretinu menej než majoritná populácia. Podľa zistení Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa Rómovia dožívajú nižšieho veku, o šesť rokov menej než majorita. Ak však žijú priamo v osadách, tak je to iba 53 rokov oproti 70 rokom u nerómskej populácie.

Kým traja zo štyroch Slovákov žijú bez akýchkoľvek chronických zdravotných problémov, v rómskych komunitách nimi trpí každá druhá žena. Dojčenská úmrtnosť je trikrát vyššia. „Najhoršie vychádza okres Trebišov, kde je až 30 úmrtí na 1 000 detí. Hranica pre rozvojové krajiny je 18!“ upozorňuje pán Kubo.

Lenže je tu ešte niečo, čo už majorita takmer nevníma. O čom si podľa Michala Kuba väčšina ľudí tejto krajiny myslí, že to už neexistuje. Že sme to už dávno eliminovali. Tuberkulóza. „Ochorenie, o ktorom nepočujeme, a predsa pribúda 300 prípadov ročne. Z toho 80 percent predstavujú Rómovia. No čo je ešte horšie, v roku 2017 bolo 45 prípadov detskej tuberkulózy, z toho 44 bolo rómskych detí.“

V mnohých osadách je vďaka organizácii Zdravé...
V mnohých osadách je vďaka organizácii Zdravé regióny 100-percentná zaočkovanosť. Autor: Andrej Barát, Pravda

Problémom je mumps, žltačka, syfilis. Pred rokom zasiahla východ Slovenska epidémia osýpok. Zaočkovať bolo treba 2 500 ľudí. A teraz, ako to urobiť? Nahnať zdravotníkov v bielych plášťoch do osád a poďho pichať injekcie. A pokúsiť sa ignorovať hurhaj, hnev, bitky, konflikty. Nie, takto to vôbec neprebiehalo.

Rómovia stáli v radoch. A plynulo pokojne postupovali k lekárom. Niekde zaočkovali 150 ľudí naraz. Vo Vrbnici to bolo 418 ľudí. Za jeden deň! Odpoveď na otázku, ako to dokázali, sa skrýva aj v úsmeve Radky.

Poriadok

Vybavuje. Vysvetľuje. Presviedča, že očkovanie je nevyhnutné. Sprevádza do nemocnice. Tlmočí lekárovi do slovenčiny, čo rómskeho pacienta trápi. A spätne pacientovi v rómčine vysvetľuje, aký bude postup. Telefonuje. Zisťuje. Odváži dieťa. Dohliadne na užívanie liekov. Spoluorganizuje hromadnú vakcináciu. Pomáha.

V minulosti začínala ako dobrovoľníčka. Mala 17 rokov, zelenú brašnu a v nej čierne uhlie, tlakomer. „Chodila som po osade a merala ľuďom tlak.“ Dnes má modrý batoh s komplexnejším vybavením a stále neodbytné oči. „Nikdy by som nepovedala, že sú tu až také problémy. Čo sa týka hygieny, ale aj po psychickej stránke,“ rozpráva žena, ktorá býva v osade. Kde začať? V odpade.

„Povedala som si, že zorganizujem brigádu. Zašla som za starostom, vypýtala som si náradie. Vysvetlila som mu, že mám na srdci zmeniť naše životné prostredie. Aby sa tu lepšie dýchalo. Najprv som zapojila desať mužov a upratovali sme tam, kde to bolo katastrofálne, kde vás pohltil smrad. Na druhý deň sme pokračovali. Potom som do toho zapojila aj koordinátorov z aktivačných prác a navrhla som, že polovica ľudí by pracovala v dedine, polovica v osade. Funguje to do dnešného dňa,“ prízvukuje Radka.

V bytovkách urobila menný zoznam rodín, ktoré sa mali striedať pri upratovaní. Nebolo to ľahké. No pravidelne ich kontrolovala. „A bol to dobrý pocit, keď som ráno o šiestej išla do roboty a videla som ženu, ako sama od seba vzala metlu a upratovala.“

Metla v ruke. „Možno banálna vec. Ale v rómskych osadách, kde nemajú ľudia prístup k vode, ku kanalizácii, k ďalším službám, ide o veľký progres v ich živote. Ľudia cítia, že všetko so všetkým súvisí,“ presviedča nás expert na terén Richard Koky.

Rómovia sú najväčší experti na to, čo potrebujú. Nie je to nič, čo k nim prichádza od stola. Človek z komunity je odborník na osadu, z ktorej pochádza. Každá je iná. Fungujú v nej iné väzby, sú tam iné sociálne podmienky a infraštruktúra.
Michal Kubo, expert metodik

V smetiach sa predtým hromadili potkany. V osade sa vyskytovala tuberkulóza. Infekčné hnačky, žltačky. Odkedy sa poupratovalo, tieto riziká sa zmenšili. „Tuberkulóza sa stabilizovala aj vďaka osvete a očkovaniu. Už nemáme nové prípady,“ hovorí Radka. „V celom okrese Kežmarok sa za posledné tri roky nevyskytuje žltačka typu A,“ dopĺňa koordinátor Ondrej Pompa, ktorý v rámci okresu usmerňuje 12 asistentov osvety zdravia. Nejde však len o základnú väzbu medzi hygienou a zdravím. Ide aj o vôľu žiť.

Kto si ich vypočuje?

Jednej klientke sa vôbec nechce meniť zanedbané prostredie domácnosti. Nemá sa takto žiť – dohovára jej Radka. Treba prať, deti umyť! Chodí k nej mesiac. Zbytočne. Až ju to prestane baviť . Naštve sa. A hovorí jej – budeme to robiť spolu. A zrazu jej Radka umýva okno, bieli jednu stenu. Druhú. Celé týždne sa zaoberá jednou osobou. „Učila som ju krok po kroku. Tu je čistá voda. Tu prášok. Takto sa perie. Treba dať sušiť. Nemusíš veci vyhadzovať. Učila som ju základným hygienickým návykom. Mala som jasný cieľ. Až kým niekto nepovie – aha, tá žena je iná, nemá doma luxus, no deti má čisté, nezanedbané,“ opisuje Radka.

Opustenému dievčaťu zas prefarbila vlasy. Okúpala ju. Dala čisté veci. „Mama jej zomrela, keď bola malá. Otec sa o ňu nestaral. Nemala u koho vidieť, že sa má umyť. Stačilo ju len trochu posunúť. Povedala som jej – si krásna. Máš hodnotu v spoločnosti. Nemusia na teba ľudia ukazovať prstom.“

Alebo pani, ktorá si dvakrát v priebehu týždňa chcela siahnuť na život. „Navštívila som ju a pýtala som sa – počúvaj, nežila si takto. Prečo si sa dostala do takéhoto stavu? A ona mi zrazu rozprávala, že deti sa o ňu už nezaujímajú. Iba keď má dôchodok. Či jedla, nejedla, bola im ukradnutá. A pritom po ničom netúžila, len aby niekto prišiel, aby sa porozprával, vypočul si ju. Ona cítila, že je neužitočná pre tento svet.“

A teraz pointa. V osade pri Krížovej Vsi žije asi 1 900 Rómov. Okrem Radky tu pracuje ešte jedna asistentka osvety zdravia. To je 800 príbehov na jedného človeka. Nie je namieste otázka, ako to stíhajú. Ale ako dokážu neodmietnuť klienta aj po pracovnom čase. Kohosi, kto zaklope trebárs o pol piatej ráno na okno. „Dobro sa v osadách rozšíri za päť minút. Asistent si však nemôže dovoliť povedať nie, nepomôžem ti. Lebo na to dobro človek rýchlo aj zabúda,“ vysvetľuje Radka. No stále je to len časť odpovede.

Asistentky osvety zdravia Zdenka Pokutová (prvá...
Asistentky osvety zdravia Zdenka Pokutová (prvá sprava) a Kvetoslava Berkyová (tretia sprava) pracujú s komunitou v Rudňanoch. Autor: Andrej Barát, Pravda

Prečo by to mali robiť Rómovia?

Zdravé regióny sú štátnou príspevkovou organizáciou patriacou pod Ministerstvo zdravotníctva SR. Aktivity sa realizujú vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Organizácia bola zriadená v roku 2017, no myšlienka siaha až do roku 2003 do mimovládneho sektora. Vtedy projekt pod názvom Zdravé komunity naštartovala Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC) v 11 segregovaných osadách na východnom Slovensku. Podľa Michala Kuba to nebolo ľahké zháňať každý rok peniaze zo súkromných zdrojov.

Už v roku 2010 Svetová zdravotnícka organizácia publikovala prípadovú štúdiu o slovenskom projekte v medzinárodnom zborníku. O tri roky neskôr sa začala užšia spolupráca so štátom, kde dôležitú úlohu zohrala platforma pre podporu zdravia znevýhodnených skupín a ministerstvo zdravotníctva uvažovalo o tom, že zo Zdravých komunít vytvorí národný projekt, prevezme know-how.

„Bol som pri tom v roku 2013. Objavili sa silné názorové prúdy, medzi ktorými prebiehala diskusia o tom, kto by to mal vlastne robiť. Majú to byť Rómovia? Jedna strana tvrdila, že nie. Pretože nemajú zdravotnícke vzdelanie. Mali by mať aspoň maturitu. Na druhej strane boli ľudia, ktorí sa pýtali: Dobre, a boli ste niekedy v osade? Naozaj si viete predstaviť, že do osady príde niekto z majoritného prostredia a začne tam robiť poradenstvo?“ prezrádza pán Kubo. „Nakoniec sa nám podarilo všetkých presvedčiť, že toto je cesta. Dať šancu priamo Rómom z rómskych komunít.“

Znížili kvalifikačné kritériá. Stačí ukončená povinná školská dochádzka. „Ak by sme dali ako podmienku maturitu alebo stredné vzdelanie, tak by nám možno až 95 percent ľudí, ktorých v súčasnosti zamestnávame, odpadlo. A navyše, človeka s maturitou to z rómskej komunity celkom prirodzene ťahá preč,“ dodáva Kubo.

To neznamená, že by nechceli žiť lepšie. Že by nechceli prácu! Skrátka, naučili sa žiť v takomto prostredí, naučili sa byť aj v takomto systéme šťastní.
Radka Gažíková, asistentka osvety zdravia

Zapojenie Rómov priamo z osád má podľa neho etickú legitímnosť. „Rómovia sú najväčší experti na to, čo potrebujú. Nie je to nič, čo k nim prichádza od stola. Človek z komunity je odborník na osadu, z ktorej pochádza. Každá je iná. Fungujú v nej iné väzby, sú tam iné sociálne podmienky a infraštruktúra,“ argumentuje Kubo. Človek z osady pozná jazyk, a najmä jemné rozdiely vo vzťahoch. Niektorí sa nenávidia, iní majú k sebe veľmi blízko. Vie načať aj citlivejšie témy. No čo je najdôležitejšie, asistenti osvety zdravia dokážu nenápadne strhnúť ostatných.

Najväčší zamestnávateľ Rómov

„Asistenta postupne začnú vnímať ľudia z komunity inak. Nielen ako človeka, ktorý im vie vydláždiť cestu k úradom, otvoriť správne dvere, pomôcť k zmene kvality života. No sám pôsobí ako vzor. Má prácu, zlepšuje svoj život a zlepšuje komunitu,“ mieni expert na terén Richard Koky. Radka s manželom stavia nový dom. Tehlový, na vysporiadaných pozemkoch. V tesnom susedstve osady.

V organizácii Zdravé regióny pracuje 320 zamestnancov, z toho je 86 percent Rómov priamo z marginalizovaných rómskych komunít. Spolupracujú s 852 lekármi. Tiež s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva, so špecializovanými pracoviskami. Pre svojich terénnych pracovníkov organizujú školenia. Kurzy prvej pomoci, kurzy asistencie pri pôrode v domácom prostredí, školenia na tému epidemiológia infekčných ochorení, žena a reprodukčné zdravie, dojčenie, starostlivosť o novorodenca, hygiena a upevňovanie hygienických návykov, drogy, zdravotný systém SR a mnohé ďalšie. Vyškolili šesť laktačných poradkýň, ktoré získali celosvetovo uznávaný certifikát. Sú to historicky prvé laktačné poradkyne v marginalizovaných rómskych komunitách. Plán je rozšíriť ich tím na 20.

Vlani v apríli začali testovať novú pracovnú pozíciu – asistentov osvety zdravia v nemocniciach. „Predstavte si Rómku, ktorá má 16, 18 a zrazu sa ocitne v prostredí, kde sú biele plášte. Pre ňu je to ako NASA. Úplne iné prostredie. Možno sa bojí, je vyplašená. Nevie dodržiavať inštrukcie od lekárov a sestier, ktoré sú z toho takisto nervózne. Čo je aj legitímne, pretože sestier je málo a pacientov veľa,“ naznačuje pán Kubo.

Toto všetko sa snažia riešiť asistentky. Trpezlivo vysvetľujú nemocničný poriadok, ukazujú nemocničné zariadenie, snažia sa predchádzať konfliktným situáciám a čiastočne odľahčujú prácu aj nemocničnému personálu.

Búrajú mýty

Podľa Kuba možno nie všetko je ideálne. „No z nemocníc máme pozitívnu väzbu. V dôsledku zlepšenia hygieny a dodržiavania pokynov lekárov sa zlepšila sa hojivosť rán. Eliminovali sa napäté situácie. Naše asistentky dokonca púšťajú k pôrodom, pomáhajú utešovať mamičky a vysvetľujú im, čo bude nasledovať.“ Zatiaľ pôsobí osem takýchto asistentiek v nemocniciach v Košiciach, Kežmarku, Trebišove a v Michalovciach. Do roku 2020 by chceli ich počet zdvojnásobiť.

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach o ich práci vedie výskum. Odborníci najprv identifikujú východiskový stav, aby potom mohli o pár rokov zmerať výsledky. Okrem toho vytvárajú jedinečné podrobné profily lokalít, ktoré sú zamerané na stanovenie zdravotných potrieb a na to, čo všetko je potrebné v lokalite zmeniť, aby sa situácia v oblasti zdravia zlepšila. Jeden kľúčový fakt je však známy už dnes.

V mnohých osadách a obciach sa podarilo vďaka práci asistentov osvety zdravia dosiahnuť 100-percentnú zaočkovanosť detí. Podľa správy Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky z januára tohto roku sa v niektorých regiónoch nepodarilo dosiahnuť ani 95-percentnú hranicu zaočkovanosti, potrebnú na zabezpečenie kolektívnej ochrany populácie proti osýpkam. Táto hranica nebola dosiahnutá pre ročníky narodenia 2016 v Bratis­lavskom, Trenčianskom a Banskobystrickom kraji. Pre ročník narodenia 2015 v Bratis­lavskom a Trenčianskom kraji.

„Dosiahnuť 100-percentné zaočkovanie u majority je sci-fi. Tento výsledok vyvracia mýtus, že Rómovia nespolupracujú. Že sa o seba nestarajú,“ dodáva pán Kubo.

Expert pre terén Richard Koky (vľavo) a...
Expert pre terén Richard Koky (vľavo) a koordinátor Ondrej Pompa. Autor: Andrej Barát, Pravda

Samozrejmosť

Cesta do Rudnian sa vinie spolu s Hornádom a potokmi. Na brehoch kde-tu postávajú dospelí Rómovia a tvár nastavujú lúčom. So spokojným výrazom. Až v tomto obraze sa odhalí skutočný význam slov, ktoré povedala Radka Gažíková o niekoľko kilometrov ďalej v Krížovej Vsi.

„Veľakrát tých ľudí obdivujem, že žijú len tak. Pre dnešok. Niektorí z nich sú skutočne šťastní. Rodina je pokope a ak sú zdraví, tak ich už len toto napĺňa,“ hovorí a potom sa zrazu tak prísne pozrie. „To neznamená, že by nechceli žiť lepšie. Že by nechceli prácu! Skrátka, naučili sa žiť v takomto prostredí, naučili sa byť aj v takomto systéme šťastní.“

Asistenta postupne začnú vnímať ľudia z komunity inak. Nielen ako človeka, ktorý im vie vydláždiť cestu k úradom, otvoriť správne dvere, pomôcť k zmene kvality života. No sám pôsobí ako vzor.
Richard Koky, expert na terén

Deti sa celé lesklé vysmievajú slnku. Namočili sa v potoku. Čistá radosť. Voda. Taká samozrejmá vec. Kdesi doma stačí otočiť kohútikom a tečie. V osade pri Trebišove čakajú ľudia ráno dve hodiny v rade na vodu. Kým si môžu nabrať z jediného zdroja pre tisícky ľudí.

V Rudňanoch chlapi z osady „podrezali“ svah, aby získali vodu, ktorá vyviera zo zeme, priamo z hory, ktorá sa týči nad ich domami. Voda napĺňa rezervoár. V čase našej návštevy však vyschol.

Býva tu asi 2 600 Rómov. Pomáhajú im dve asistentky osvety zdravia. Kvetka Berkyová a Zdenka Pokutová. Koordinuje ich Peter Molek. Opisujú viacero príbehov, no spája ich jedno. Strach.

Už idem sama

Kvetka má 65 rokov. Predtým pracovala ako sociálna pracovníčka v komunitnom centre. V základnej škole ako asistentka učiteľa. „Robila som všelijaké práce. Mám certifikáty. Spolupracovala som s materskou školou.“ Asistentku osvety zdravia robí piaty rok. Keď v nemocnici v Spišskej Novej Vsi idú prepúšťať nejaké dieťa z Rudnian, volajú jej, aby dala vedieť matke. „Stačí mi povedať len meno matky a hneď viem, o koho sa jedná. Už aj to vybavíme.“ 2 600 ľudí pozná podľa mena matky.

„Možno niekto povie, že táto práca v skutočnosti neznamená nič. Ale pre nás je to poslanie. Keď pomáhate ľuďom, ktorí nevedia čítať, písať, nepoznajú zákony.“ A majú veľké obavy zo zlých správ.

Pozývajú ženy na preventívne prehliadky, na mamografie. Prídu, sprevádzajú ich. Jednu ženu však dlho, dlho márne prehovárali. „Mne nie je nič. Som zdravá,“ odbila ich. A vzápätí pýtala tabletky. „Chodila za mnou – daj mi niečo, tuto ma furt bolí. Ale ja nemám tabletku. Musíš ísť so mnou na vyšetrenie. Nakoniec sa dala presvedčiť.“ Lekári jej našli cystu.

Kvetku objímala. Plakala. Bozkala. Už má po operácii. No potom sa jej objavila ďalšia cysta. „Už mi len povedala, že ide sama. Dokázala to sama! Už som tam s ňou nemusela byť. A toto je výsledok našej práce. Ja chcem, aby Rómovia sami chodili na vyšetrenia. A ukázali lekárom, všetkým, že vedia rozprávať.“ Z potokov je rieka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Svetová zdravotnícka organizácia #rómska komunita
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku