Zabudnutý jed

, 16.10.2019 06:00

„Zomrel mi brat, 52-ročný, na rakovinu kože. Zomrela mi neter, 46-ročná, na leukémiu. Medzitým švagor. Na rakovinu. Zomrel mi manžel, nedožil sa 75 rokov a presne o štyri roky syn, 52-ročný. Obaja na rakovinu,“ Márii Roškovej sa lesknú oči. Pohľadom prechádza ďalšie domy na ulici v obci Poša na východe Slovenska. „Tu zomrelo dievčatko, 16-ročné. Rakovina. 52-ročná učiteľka, tiež na rakovinu.“ Je to náhoda?

Kyjovský potok v tuneli pod cestou blízko...
Kyjovský potok v tuneli pod cestou blízko Nižného Hrušova. Autor: Andrej Barát, Pravda

Pani Rošková ukazuje na kopec, ku ktorému stúpa ulica. Za poľami a kríčím je pred zrakom okolia ukryté odkalisko Poša. Spolu s areálom bývalého štátneho podniku Chemko Strážske patrí k lokalitám, ktoré sú najviac znečistené polychlórovanými bifenylmi – PCB látkami v Európe. Už od 90. rokov 20. storočia vedecké štúdie túto oblasť Zemplína označujú za miesto, v ktorom je koncentrovaná jedna z najvážnejších environmentálnych záťaží Slovenska. S jedom zvaným PCB si štát nedokázal poradiť tri desaťročia. Za uplynulých šesť rokov nedokázal Okresný úrad Prešov rozhodnúť ani len o tom, kto má záťaž odstrániť.

Aj v Nižnom Hrušove, obci, ktorá susedí s Pošou, nám starosta Ján Fenčák hovorí, že ak by sme šli od domu k domu, v každom druhom nájdeme ľudí s rakovinou. Mnohí z nich priamo pracovali v podniku Chemko Strážske, ktorý v rokoch 1959 až 1984 vyrobil 21 500 ton zmesí obsahujúcich PCB. Používali sa v transformátoroch, kondenzátoroch, lepidlách, vo farbách, v mazadlách, tesneniach, plastoch ale napríklad aj v rúžoch na pery. Kedysi sa považovali za neškodné. Dnes patria medzi 12 látok, ktoré sú podľa Programu Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) natoľko nebezpečné pre zdravie človeka a prírodu, že sa musia úplne eliminovať zo životného prostredia.

Paradoxne vo chvíli, keď si západné krajiny uvedomili riziká a rušili výrobu PCB látok, továreň Chemko Strážske, naopak, využila uvoľnený trh a ešte viac zintenzívnila výrobu. Prepracovala sa do top desiatky najväčších producentov PCB látok na svete. V odpadovom kanáli fabriky sa podľa starších odhadov odborníkov nachádzalo 40-tisíc ton látok s obsahom PCB. Nebezpečné látky sa našli v rybách v Laborci, v Zemplínskej šírave.

Odpad, ktorý vznikal pri výrobe PCB látok, továreň vypúšťala podľa starostu Fenčáka aj do odkaliska v Poši. Nehromadili sa v ňom len PCB látky, ale aj benzén, fenoly či dokonca arzén. Čo z kokteilu vzniklo?

Tichá hladina

Vidíme mĺkve jazero alebo čosi ako vodnú nádrž, ktorá je len z jednej strany spevnená 16-metrovou hrádzou a betónovým múrom. Prírodovedca Slavomíra Senka tento pohľad zaskočí. „Práve vrcholí obdobie migrácie a normálne by sme mali na takejto rozsiahlej vodnej ploche (asi 33 hektárov) vidieť veľké množstvo vtákov. Potápky, kačky, lysky. Boli by tu ryby. Nie je tu však nič.“

Na brehoch bujnie trstina, pálka širokolistá. Vedci v nej namerali 1 000-násobne zvýšenú koncentráciu arzénu. „Zjari, keď sa žaby spájajú, idú k vode. Žaby tam prišli a už von nevyšli. Všetko bolo mŕtve,“ pridáva svoje pozorovanie odkaliska Jozef Piskor v krátkom dokumentárnom filme Trojuholník smrti – V prospech seba.

Za tunelom sa hromadí pena, niekedy dosahuje...
Za tunelom sa hromadí pena, niekedy dosahuje výšku pol metra, ukazuje starosta Fenčák. Autor: Andrej Barát, Pravda
Sudy s PCB, ktoré sa našli v areáli továrne.
Sudy s PCB, ktoré sa našli v areáli továrne. Autor: Imrich Makó

Odkalisko leží uprostred polí. Keď sa pýtame geomorfologičky Anny Kidovej z Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied, či môžu nebezpečné látky prenikať do podzemných vôd, odpovedá, že to závisí aj od toho, či pod odkaliskom vybudovali nepriepustnú vrstvu. Ak ju nemá, tak prenikajú. Geochemik Ľubomír Jurkovič z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave tvrdí, že na základe prieskumu bola na dne odkaliska identifikovaná nepriepustná vrstva ílov, ktorá podľa starších informácií reprezentuje izoláciu dna.

Nižnohrušovčania, ktorí na stavbe odkaliska pracovali, však tvrdia, že sa žiadna izolácia dna ani stien nerobila. V 80. rokoch minulého storočia navyše štát vydal zákaz pre okolité obce používať vodu zo studní, pretože vo vode boli zistené ťažké kovy aj PCB látky. Pani Mária Rošková svoju studňu nepoužíva dodnes. „Neviem, aká je v nej voda.“ Z odkaliska tečie potok Kyjov. Ten sa vlieva do Ondavy… Vráťme sa však ešte k jedovatému „prameňu“. K PCB látkam.

V roku 2014 priniesla organizácia IPEN, ktorá sa usiluje o odstránenie toxických chemikálií zo životného prostredia, štúdiu o PCB látkach v Číne. Spomína príbeh Gua Ruzhonga, elektrikára, ktorý 20 rokov pracoval s PCB látkami v čínskej fabrike na výrobu lokomotív. Keď mu ako 44-ročnému diagnostikovali rakovinu, s prekvapením zistil, že aj vysoké percento jeho kolegov má podobné zdravotné problémy. S PCB látkami prichádzali priamo do kontaktu, keď napríklad bez akýchkoľvek ochranných pomôcok opravovali netesniace kondenzátory. Guo Ruzhong nasledujúcich 20 rokov burcoval samosprávy, lekárov, vedcov, vedenie fabriky. Inicioval vyčistenie niektorých lokalít. No odškodnenie pre kolegov sa mu vybojovať nepodarilo.

Podľa americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) sú PCB látky pravdepodobne karcinogénne pre človeka. Karcinogenitu pri priamom kontakte potvrdili viaceré štúdie. Môžu mať však jedy nahromadené v odkalisku Poša a v areáli Chemko Strážske aj širší a dlhodobý vplyv v regióne? Teda nielen na ľudí, ktorí v továrni kedysi pracovali a prichádzali s jedmi do kontaktu? Naozaj môže mať vysoký počet ochorení na rakovinu v okolitých obciach súvis s PCB látkami, ktoré sa nahromadili v životnom prostredí?

Narušená rovnováha

Pýtame sa profesora Tomáša Trnovca, experta z oddelenia environmentálnej medicíny Ústavu ochrany zdravia na Slovenskej zdravotníckej univerzite (SZU) v Bratislave. „Nie je možné to potvrdiť, ale ani vyvrátiť. Ani tie najsofistikova­nejšie epidemiologicko-štatistické metódy to nedokážu.“ odpovedá. Už dávnejšie sa spolu s americkými vedcami pokúšal preskúmať spojitosť s rakovinou, no dopracovali sa k nejednoznačnému výsledku. Čo vôbec nespochybňuje závažnosť problému. Práve naopak.

V roku 2002 rozbehli slovenskí odborníci zo SZU dlhodobé pozorovanie skupiny asi 400 detí z dotknutého regiónu. Dnes majú 15, 16 rokov. Pravidelne ich vyšetrujú v spolupráci s primárkou pediatrického oddelenia nemocnice v Michalovciach Danou Jurečkovou. Zistenia boli publikované v uznávaných svetových vedeckých magazínoch. Na výskume sa podieľali vedci z USA, Talianska či zo Slovinska.

Pena často pokrýva celú hladinu. Záber je z...
Pena často pokrýva celú hladinu. Záber je z decembra 2018. Autor: Imrich Makó
Pena vytekajúca z potrubia v areáli továrne.
Pena vytekajúca z potrubia v areáli továrne. Autor: Imrich Makó

Čím viac PCB látok majú deti v krvi, tým sú podľa primárky Jurečkovej náchylnejšie na ochorenia dýchacích ciest, alergie. Rovnako sú náchylnejšie na poškodenie vnútorného ucha, obezitu, zubný kaz, poškodenie zubnej skloviny. PCB látky ovplyvňujú nástup puberty – vývin reprodukčných vlastností. PCB látky narúšajú imunitu aj hormonálnu rovnováhu. Majú vplyv na neurologický vývoj. Niektoré deti mali predĺžený reakčný čas. Inými slovami, je oslabená schopnosť človeka pohotovo reagovať na riziko, napríklad pri šoférovaní.

Prečo sa to všetko deje? „Keď sa molekula PCB dostane do organizmu, už v ňom zostane. Trvalo. Telo ju nevylúči, nemetabolizuje. Táto molekula sa veľmi dobre rozpúšťa v tukoch. To znamená, že prechádza cez bunkové membrány a tým sa dostáva k citlivým štruktúram,“ vysvetľuje profesor Trnovec.

Koľko ľudí na východnom Slovensku je vlastne vystavených rizikovému vplyvu PCB látok? Najnovšie údaje priniesla v tomto roku publikovaná štúdia v prestížnom magazíne Science of Total Environment, na ktorej sa podieľali experti zo SZU. Priemerný odhad znie, že v oblasti žije 23 457 (!) ľudí, u ktorých boli prekročené kritické limity pre expozíciu PCB látkami. Podľa profesora Trnovca v Nemecku alebo vo Francúzsku vyvolá rozruch, ak je v ohrození pár desiatok ľudí. Na Slovensku ide o desaťtisíce obyvateľov! „Už len tento samotný fakt je veľmi znepokojujúci,“ mieni Trnovec.

Vedci by vo výskume radi pokračovali, no podľa Trnovca je ťažké nájsť nielen finančnú podporu, ale vôbec záujem. Problémom je podľa neho tiež to, že na Slovensku je veľmi málo laboratórií, ktoré dokážu spoľahlivo určiť hladinu PCB látok v krvi alebo v zložkách životného prostredia. Pretože PCB látky sú účinné aj pri veľmi nízkych hladinách, ktoré nedostatočne vybavené laboratórium nemusí správne stanoviť. Jedno z mála certifikovaných laboratórií je práve na SZU.

Profesor Trnovec sa však zamýšľa nad tým, či je práve odkalisko tým najvážnejším problémom celej oblasti. Ako naznačuje názov spomínaného dokumentárneho filmu, oblasti medzi mestami Vranov nad Topľou, Strážske, Humenné prischlo označenie Trojuholník smrti. Kvôli trojici veľkých znečisťujúcich podnikov Chemko Strážske, Bukóza holding a Chemlon Humenné. Staré ekologické záťaže sa tu kumulujú. Lenže odkalisko Poša v skutočnosti nie je „len“ stará záťaž. Odkalisko je stále aktívne. Aj dnes sa doň vypúšťajú odpadové vody, a nikto nechce povedať obyvateľom, čo obsahujú.

Obchodné tajomstvo

„Odkalisko malo byť neaktívne už v roku 2000, no stále sa pokračuje v jeho činnosti. Súčasný prevádzkovateľ spoločnosť TP2, dcérska spoločnosť holdingu ENERGOCHEMICA, do čističky zváža nebezpečný odpad z východného Slovenska. Ktorá to vyčistí a následne sa odpadová voda dopravuje na odkalisko,“ opisuje starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák. Problémy sú tak podľa neho dva. Pôvodné znečistenie PCB a inými látkami, ktoré do odkaliska ukladal bývalý štátny podnik Chemko Strážske. A nové neznáme látky, ktoré tam podľa starostu ukladá firma TP2.

Keď sa na jednom rokovaní pýtal s ďalšími starostami predstaviteľov firmy, čo vlastne do odkaliska vypúšťajú, nedozvedeli sa nič. „Bolo nám povedané, že zloženie odpadovej vody nám neprezradia, pretože ide o obchodné tajomstvo. Čo nás zarazilo,“ hovorí Fenčák. Starosta oslovil predstaviteľov firmy TP2 aj na verejnom zhromaždení v obci Poša, aby povedali, čo vstupuje do odkaliska. „Dodnes na to nemáme žiadnu odpoveď.“ Firmy TP2 a ENERGOCHEMICA neodpovedali ani na naše otázky.

Na potoku Kyjov, ktorý vyteká z odkaliska Poša, pozorujeme bielu penu. Starosta nám ukazuje, že v niektorých dňoch pena pokrýva celú hladinu, dosahuje takmer polmetrovú výšku, čo sa nedá prehliadnuť už ani z cesty. A tak to ľudia, ktorí cestujú do práce autom alebo autobusom, často hlásia.

Podľa starostu sa však niekoľkokrát stalo, že prišli zamestnanci Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) a skonštatovali, že potok je v poriadku. Napríklad po kontrole peny 9. marca 2017 SIŽP tvrdila, že limity znečistenia vôd prekročené neboli. Penu vysvetľovala vírením usadenín na dne po daždi a topení snehu. A dodala, že nebol pozorovaný úhyn rýb ani iných vodných živočíchov.

Lenže podľa starostu v potoku Kyjov ryby nežijú už niekoľko rokov.

Miznúci život

„Ak by sme tam našli rybu alebo žabu, tak by sme výskali od radosti! My ich tam nepozorujeme už roky. Je to pre nás ďalší dôkaz, že veci nie sú v poriadku,“ hovorí Fenčák. Za pravdu mu dáva aj prírodovedec Slavomír Senk, ktorý v potoku ani po chvíli pozorovania nedokáže nájsť hmyz či drobné vodné organizmy, ktoré by sa tam za normálnych podmienok mali bežne vyskytovať.

Firma TP2 medzitým starostom predkladá vlastné rozbory. „Ich výsledky sú v normách, v limitoch. No nevzbudzuje to v nás dôveru, keďže vidíme, že v potoku život nie je,“ mieni starosta Fenčák. Potok Kyjov podľa neho z odkaliska odplavuje PCB látky a ďalšie jedy ďalej do krajiny a problém podľa neho zasahuje oveľa širšie územie.

Odkalisko Poša. Vrcholí vtáčia migrácia a vodná...
Odkalisko Poša. Vrcholí vtáčia migrácia a vodná hladina by normálne mala priťahovať stovky vtákov. Autor: Andrej Barát, Pravda

Podľa starších prieskumov a monitoringu povrchových a odpadových vôd v oblasti potoka Kyjov do roku 2005 sa z popolových sedimentov odkaliska v Poši mohlo uvoľniť do potoka Kyjov a následne do rieky Ondava každý rok 315 kilogramov arzénu. Podľa geochemika Ľubomíra Jurkoviča išlo o dôsledok lúhovania elektrárenských popolov ukladaných na odkalisku, ktoré boli výsledkom spaľovania nekvalitného uhlia v teplárni v areáli Chemka Strážske. No keďže tepláreň utlmila činnosť a znížilo sa množstvo plaveného materiálu na odkalisko, výrazne sa znížilo množstvo arzénu, ktoré sa dnes uvoľňuje do povrchových vôd. V Kyjovskom potoku však obsahy arzénu môžu stále prekračovať normy.

V Nižnom Hrušove sú ľudia presvedčení, že sa pred tromi rokmi muselo niečo na odkalisku zhoršiť. Čo konkrétne, netušia. „Rok 2016 považujeme v činnosti odkaliska za zlomový. Ešte predtým sa v okolí odkaliska dali pozorovať aspoň nejaké druhy vtákov. No vytratili sa a už sa vôbec neobjavujú,“ prezrádza Fenčák. Na miznúci život upozornili poľovníci.

Už sme spomínali zákaz používania studní z 80. rokov. Obce museli podľa starostu čakať, kým sa vybuduje vodovod napojený na Vodárenskú nádrž Starina. „Lenže keď si zrátate, aká je cena vody a koľko jej potrebujete na zavlažovanie záhrady, tak to nikto robiť nebude. Takže tie studne sa aj napriek všetkému používajú aj dnes,“ prezrádza Fenčák. A zdôrazňuje, že v regióne pôsobia pestovatelia zeleniny a kvetov. Ktorí svoju produkciu predávajú na celé Slovensko.

Záťaž sa však mohla vyriešiť už dávno.

Situácia bola alarmujúca už roky

Už v roku 2003 boli pripravené prostriedky na likvidáciu PCB látok v Zemplíne. Približne polovicu celkovej potrebnej sumy, čiže 10 miliónov dolárov, ponúkol Globálny fond pre životné prostredie (GEF) na unikátnu dekontaminačnú technológiu, ktorá mala byť zriadená v areáli Chemka Strážske. Štát mal prispieť tromi miliónmi dolárov, privátny sektor šiestimi miliónmi. V roku 2005 sa malo začať v rámci prvej etapy s likvidáciou PCB látok v továrni. V druhej etape by sa dekontaminovali oblasti mimo podniku. Projekt sa pre rôzne prieťahy nezrealizoval.

Ďalší projekt v spolupráci so štátom riešil Košický samosprávny kraj pod názvom Príprava zberu a zneškodnenia odpadov kontaminovaných PCB látkami vo vybraných lokalitách okresu Michalovce. Celkové náklady boli jeden milión eur. Cieľom bol podrobný geologický prieskum v priemyselnom areáli Chemka Strážske. Ani tento projekt sa nezrealizoval, pretože vlastníci neumožnili vstup na pozemky.

Chemko Strážske.
Chemko Strážske. Autor: Andrej Barát, Pravda
Prírodovedec Slavomír Senk na hrádzi odkaliska...
Prírodovedec Slavomír Senk na hrádzi odkaliska Poša. Autor: Andrej Barát, Pravda

Štátna kontrola sa po viacerých neúspešných pokusoch dostala do areálu v apríli tohto roka. Zúčastnili sa jej pracovníci Slovenskej agentúry pre životné prostredie, pracovníci odborov starostlivosti o životné prostredie z okresných úradov a správca majetku Chemko, a. s., Strážske v likvidácii. Zadokumentovali 504 ton PCB látok v skorodovaných sudoch v dvoch miestnostiach, pričom jedna bola bez spevneného podlažia. Z mnohých sudov obsah vytekal. Odhaduje sa, že desiatky sudov sa povaľujú v okolitých lesoch, v zasypaných jamách.

Minulý týždeň zasadal v Strážskom krízový štáb. Takmer šesť mesiacov po kontrole. „Zúčastnení zástupcovia sa zhodli, že situácia je alarmujúca a je potrebné ju okamžite riešiť. Príslušné okresné úrady v súčasnosnej dobe stanovujú rozsah ekologickej záťaže na svojom území, na základe ktorého bude v súlade so zákonom o civilnej ochrane vyhlásená mimoriadna situácia na stanovenom území a budú vykonávané záchranné práce na elimináciu tejto ekologickej záťaže,“ uvádza hovorca ministerstva vnútra Petar Lazarov.

Environmentálna záťaž s PCB látkami sa nebude dať vyriešiť okamžite, no ministerstvo ubezpečuje, že príslušné orgány vyvíjajú veľké úsilie, aby našli najvhodnejšie a najefektívnejšie riešenie. Ešte v tomto roku. Zdá sa, že sa veci zrazu pohli.

Lenže, po prvé, je október 2019. Slovensko malo ako členská krajina Európskej únie zlikvidovať všetky PCB látky do roku 2010! Obyvatelia Zemplína majú nárok pýtať sa, prečo to tak dlho trvalo. Najmä ak samotné ministerstvo vnútra nám v odpovedi priznáva, že o prítomnosti PCB látok v danej lokalite sú dostupné informácie desiatky rokov.

A po druhé, aktuálne dianie vôbec nerieši „jedovatý prívesok“ továrne Chemko Strážske – odkalisko Poša. Čo nám potvrdzuje aj hovorca ministerstva vnútra Petar Lazarov. „Aktuálne sa rieši iba areál Chemka.“ Dokedy majú ešte čakať obyvatelia Poše, Nižného Hrušova a ďalších dedín?

Kľúčové rozhodnutie

Bude to minimálne dovtedy, kým štát nerozhodne o tom, kto má odkalisko Poša vlastne vyriešiť. Má to byť štát, pretože do odkaliska vypúšťal toxické látky štátny podnik Chemko Strážske? Alebo súkromná spoločnosť TP2, ktorá dnes odkalisko využíva? Toto rozhodovanie trvá už šesť rokov. Stále bez výsledku.

Správne konanie o určení povinnej osoby za environmentálnu záťaž odkalisko Poša sa začalo 10. mája 2013 na Okresnom úrade v Prešove. Úrad mal podľa starostu Fenčáka už na začiatku k dispozícii množstvo dokumentov, štúdií, podkladov. „V máji tohto roku sme dostali informáciu, že do 60 dní bude určená povinná osoba. Lenže dnes už je táto lehota dávno za nami a povinná osoba určená nie je,“ prízvukuje Fenčák.

Z ministerstva vnútra prichádza odpoveď, že Okresný úrad Prešov v máji 2014 prerušil konanie, kým ministerstvo životného prostredia nedokončí a nedoručí prieskum pod názvom Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR. Išlo o rozsiahly 24-tisíc stranový súbor dokumentov. Prieskum bol doručený v októbri 2018 a Okresný úrad Prešov v konaní pokračoval.

Lenže potom sa podľa ministerstva vnútra vyskytli nové skutočnosti a bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. „V súčasnosti plynie lehota pre vyzvané subjekty na doloženie požadovaných listinných dôkazov. Rozhodnutie v danej veci dosť komplikuje aj skutočnosť, že 20. 2. 2019 bol na majetok dlžníka – Chemko, a. s., Strážske v likvidácii vyhlásený konkurz a správca konkurznej podstaty nám doteraz neposkytol relevantné informácie pre rozhodnutie v danej veci,“ odpovedá Lazarov. Na otázku, aké informácie potrebujú, sme už nedostali odpoveď.

Môžu sa Zemplínčania uspokojiť s takýmto vysvetlením?

„Ak sa za povinnú osobu neurčí štát, tak sa to nepohne,“ myslí si starosta Fenčák.

Pokuty, petície, pápež

Hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák presviedča, že odkalisko Poša patrí medzi priority rezortu. Vyratúva množstvo kontrol a pokút od inšpektorov životného prostredia za uplynulý rok. Napríklad 7 000 eur (marec 2019) pre spoločnosť Ekologické služby za to, že prevádzkovala kontrolované zariadenie na zneškodňovanie odpadov v rozpore so schváleným Prevádzkovým poriadkom zariadenia. 2 000 eur (december 2018) pre firmu TP2 za to, že vypúšťala odpadové vody z odkaliska Poša do potoka Kyjov bez povolenia. 41 625 eur (január 2019) pre Ekologické služby za vykonávanie priemyselnej činnosti bez integrovaného povolenia (rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné). 1 000 eur (august 2019) pre Ekologické služby za porušenie vodného zákona.

No na otázku, ako je možné, že po niektorých kontrolách SIŽP skonštatovala, že potok Kyjov je v poriadku, hoci obyvateľov znepokojila hustá pena, silný zápach a absencia živých organizmov, sme nedostali odpoveď.

Podľa Ferenčáka sú dve možnosti, ako sa s odkaliskom Poša vyrovnať. Prvá je pasívna, keď sa odkalisko zakonzervuje tak, aby z neho nemohli unikať nebezpečné látky. Aktívny variant počíta s tým, že by sa usadeniny s nebezpečnými látkami vybrali a znehodnotili.

Pred výberom vhodnej technológie však treba určiť, čo presne sa v odkalisku a jeho okolí nachádza. To by mal zistiť geologický prieskum, ktorý čoskoro rozbehne Štátny geologický ústav Dionýza Štúra.

Starosta Fenčák tento posun oceňuje, no podľa neho je zvláštne, že po tom, čo začali organizovať protesty v obci, aktívnejšie upozorňovať na problémy a spustili petíciu, takmer všetky dotknuté obce mali zakrátko kontrolu SIŽP zameranú na odpadové hospodárstvo. „Týkala sa všetkých, ktorí boli podpísaní v petičnom výbore. Upozorníte na niečo a hneď máte kontrolu.“

Petícia stále prebieha na stránke peticie.com pod názvom Petícia za ukončenie prevádzky Odkaliska Poša a jej následnú sanáciu. Starostovia, aktivisti a obyvatelia zbierajú podpisy, kde sa dá. Burcujú, upozorňujú, aby sa odkalisko Poša zase „neodsunulo“ niekam do stratena. Zatiaľ zozbierali asi 16-tisíc podpisov. Podľa starostu Fenčáka potrebujú aspoň 30-tisíc, aby sa odkaliskom Poša zaoberala vláda. Listom oslovili aj Prešovskú gréckokatolícku archieparchiu a Košickú arcidiecézu. Obe list podporili a pod petíciu sa podpisovali veriaci v kostoloch. List podporili aj vyšší predstavení šiestich reholí. List sa pritom odvoláva na encykliku pápeža Františka Laudato si’ z roku 2015.

„V deklarácii z Ria z roku 1992 sa tvrdí, že tam, kde hrozí vážna alebo nenapraviteľná škoda, nesmie byť nedostatok vedeckej neistoty zneužitý na odklad určitých opatrení, ktoré by mohli zabrániť poškodeniu životného prostredia. Táto zásada obozretnosti umožňuje chrániť tých najslabších, ktorí majú minimum možností sa brániť a zaobstarať si nezvratné dôkazy. Ak objektívna informácia predvída vážnu a nezvratnú škodu, aj keby nebol k dispozícii nezvratný dôkaz, mal by byť akýkoľvek projekt zastavený alebo pozmenený,“ píše sa v encyklike.

Ľudia odchádzajú

Na konci rozhovoru starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák povie poznámku, že keď sa objaví čo len podozrenie o kontaminovanej zemine pod diaľnicou pri Bratislave, tak sa to rieši okamžite. „O záťaži v odkalisku Poša sa vie desiatky rokov, a riešenia sú v nedohľadne. Sme zúfalí z toho, že musíme naháňať štátne orgány, aby konali. Dosah na životné prostredie je jasne deklarovaný odborníkmi. Tak na čo čakáme?“ pýta sa starosta. Kým všetci zo Zemplína odídu?

„Ľudia na východe majú problém nájsť si prácu. Majú problém s bývaním, chýbajú nájomné byty. A ešte k tomu je životné prostredie v zlom stave," hovorí Fenčák. „Na mladých je to už vidieť. Možno len polovica z nich zostáva, ostatní odchádzajú preč. Mnohí z nich na sociálnych sieťach reagujú – áno, aj toto je dôvod, prečo sme odišli preč. Oni si totiž veľmi dobre uvedomujú jednu vec. Že vplyv týchto toxických látok nie je okamžitý. Ale ukáže sa až po rokoch. A najmä, majú dosah na naše deti. Na našu budúcnosť.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku