Stredomorská anémia ešte stále trápi Albáncov. Chýbajú nemocnice aj vybavenie

, 22.11.2019 06:00
albánsko, nemocnica
Lekár Endrit Susaj (vľavo) je hrdý na svoje hematologické oddelenie aj napriek tamojšej zložitej situácii. Autor:

Dedičné ochorenie nazývané aj talasémia, ktoré sa vyznačuje zásahom do procesu krvotvorby spôsobujúcim pokles hemoglobínu, a teda červených krviniek v tele, ešte stále komplikuje život tisícom ľudí na celom svete. No najčastejšie tým, ktorí žijú v Stredomorí. Jej najagresívnejšia forma však pri nedostatočnej transplantácii krvi môže skončiť až smrťou.

“Potrebujem 250 transfúzií krvi mesačne na to, aby som dokázal pomôcť všetkým 120 talasemickým pacientom. Denne môžeme vymeniť krv až ôsmim ľuďom trpiacim týmto ochorením, no sme spádová oblasť, nie vždy to stačí,” vysvetľuje mladý albánsky lekár, Endrit Susaj v nemocnici v albánskom meste Lushnja, ktorá je jednou z dvoch zariadení v celej krajine vybavených na liečenie takýchto ochorení.

Rastúci počet odberov krvi

Napriek situácii pôsobí optimisticky a sprevádza nás po oddelení, kde sa denne stará o odber krvi niekoľkým desiatkam pacientov. Veľká väčšina, až 80% všetkých odberov, však podľa jeho slov prebieha v mobilných staniciach, ktoré takto nazbierajú krv od darcov z blízkych, aj vzdialenejších miest v oblasti. “Ľudia sa o možnosti darovať dozvedia oveľa ľahšie ako kedysi. Máme organizácie ako Červený kríž, Asociáciu pre darcov krvi a ďalšie, ktoré darovanie promujú prostredníctvom cielenej kampane. Aj vďaka tomu sme už v polovici tohto roka dosiahli rovnaké počty darcov ako za celý rok 2018,” dodáva Endrit.

Nemocnica v meste Lushnja je jedným z dvoch...
Nemocnica v meste Lushnja je jedným z dvoch centier v celom Albánsku, kde dokážu pomôcť pacientom s krvným ochorením. Na snímke riaditeľka SAMRS Lucia Kišš (vľavo) a miestna lekárka z nemocnice v Lushnje. Autor: SlovakAid

Mladý lekár sa po atestácii vo Francúzsku vrátil naspäť domov a od marca 2018 má tak v nemocnici, ktorá je jedinou funkčnou zdravotnou jednotkou pre vyše 170 000 obyvateľov priľahlých miest ako Berat, Kucove, Fier, Elbasan či Vlora, na starosti hematologické a imunohematologické oddelenie. Na otázku, prečo sa vrátil, a či je spokojný, len pokrúti hlavou.

“Situácia pacientov a aj nás lekárov sa zlepšuje, no stále je vážna. Vrátil som sa, pretože moju atestáciu vo Francúzsku financovala vláda a návrat bol jednou z podmienok získania finančnej pomoci. No s mesačným platom 400 eur a každodenným dochádzaním z Tirany do Lushnje, sa lekárske povolanie dlhodobo robiť nedá,” priznáva Endrit, pričom medzitým upriamuje našu pozornosť na nekvalitné podmienky, v ktorých vykonáva svoje zamestnanie. Hematologické oddelenie, a hlavne jeho časť určená na odber krvi, nemala ešte donedávna stabilný zdroj elektriny a prístrojmi potrebnými na zistenie cukru či hemoglobínu v krvi disponuje len vďaka jednorazovému mikrograntu vo výške 10 000 eur. Nemocnici ho poskytlo Slovensko prostredníctvom oficiálnej rozvojovej pomoci SlovakAid v spolupráci s albánskym združením Together for Life.

Vládne investície v nedohľadne

Práve relatívne malé, no v tomto prípade významné finančné injekcie, ktoré sa rýchlo dokážu pretaviť do konkrétnej veci, pomáhajú nemocnici v Lushnje poskytovať kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť ako kdekoľvek inde v krajine. Albánska vláda totiž do zdravotníctva investuje len málo.

“Už jednu dekádu ministerstvo zdravotníctva do tejto nemocnice neinvestovalo ani cent,” priblížila situáciu Arlinda Shehu, programová manažérka združenia Together for Life. Zároveň dodala, že postupu vlády nerozumie, keďže ide o jediné miesto, kde okrem Univerzitnej nemocnice v Tirane, dokážu Albánci dostať kvalitnú starostlivosť v prípade ochorení súvisiacich s krvou.

Projektová manažérka združenia Together for...
Projektová manažérka združenia Together for Life nám počas návštevy priblížila situáciu albánskeho zdravotníctva. Autor: SlovakAid

Zdravotníctvo začalo byť prioritou vlády až po roku 2000, keď sa počet zdravotníckych zariadení, vrátane vojenskej nemocnice a špecializovaných prevádzok, zvýšil na päťdesiatjeden. Vláda však svojou neskorou mobilizáciou nechala možnosť zahraničným zdravotníckym zariadeniam expandovať do Albánska a poskytovať oveľa kvalitnejšie služby za vysoké príplatky, čo problémy štátnych nemocníc nijakým spôsobom nerieši.

Nový inkubátor

V Lushnjanskej nemocnici majú veľa problémov aj v rámci iných oddelení. To novorodenecké, na ktorom ročne podľa projektovej manažérky privedú na svet 859 až 900 novorodencov, čo je viac ako v regionálnej nemocnici v meste Vlora, majú len jeden funkčný inkubátor. “V súčasnosti sú dva absolútnou nutnosťou,” dodáva Shehu a ukazuje pritom na novorodenca so sterilným obalom okolo hlavy, ktorý súrne potrebuje nové zariadenie. To by mala nemocnica z ďalších prostriedkov SlovakAid dostať o niekoľko týždňov, čím sa neakceptovateľná situácia mnohonásobne zlepší.

Nemocnica v Lushnje disponuje len jediným...
Nemocnica v Lushnje disponuje len jediným funkčným inkubátorom. Druhý je však pri počte narodených detí nevyhnutnosťou. Autor: SlovakAid

“V celej krajine, na ľuďoch, lekároch aj pacientoch, je vidno veľké odhodlanie pomôcť krajine a zlepšiť kvalitu života. A veci sa menia k lepšiemu. Len to chce čas a pomoc zvonku, ktorá možno nie je v státisícoch eur, ale má priamy a okamžitý dosah na životy ľudí,” dodáva na záver Arlinda Shehu, ktorá sleduje vývoj nemocnice od začiatku a verí, že budúcnosť zdravotníctva v Albánsku je jasnejšia, než sa zdá a investované peniaze prichádzajúce zo zahraničia naozaj padajú na úrodnú pôdu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#talasémia #rozvojová pomoc #Albánsko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku