Ako zasadiť priateľa, ktorý nás prežije?

„Dážďovka!“ ukazuje zaskočené dievča do vykopanej jamy. Spolužiaci sa obracajú s rýľom, oháňajú sa s kladivom, podaktorí zručne, iní nemotornejšie, ako keby sa vrátili do prváckych lavíc, keď sa ešte iba učili skrotiť pero. Zababušení v kapucniach, skrytí pred dobiedzajúcim mrholením, no nakoniec s víťazným úsmevom, keď v areáli Základnej školy na Malinovského ulici v Partizánskom zasadili ďalšiu jabloň. Aj takto vyzerá generácia tých, čo budú sadiť stromy. A možno aj tých, čo po dlhých desaťročiach znova spoznajú tajomstvo hviezdy vo vianočnom jablku.

18.12.2019 06:00
Bruno Jakubec, žiaci ZŠ, sadenie stromov Foto: ,
Bruno Jakubec pomáha žiakom zo ZŠ Malinovského v Partizánskom uväzovať ovocné stromy.
debata (6)

Celý svet sa podujal sadiť stromy. Etiópia, Anglicko a Čína dokonca v miliónových počtoch. Slovenské mestá plánujú vysadiť stovky, tisíce stromov. A často ovocných. Je to prosté. Strom je tá najúčinnejšia klimatizácia. Najjednoduchšia a najzrozumiteľnejšia odpoveď na rôzne tváre klimatickej krízy, stratu biodiverzity. A ovocný strom je ľahkou odpoveďou na problémy s potravinovou bezpečnosťou. Stačí len pichnúť prútik do zeme. Naozaj?

Veda o jame

V areáli ZŠ Malinovského je desať veľkých jám pripravených pre sedem jabloní a tri hrušky. „Deviataci ich vykopali s veľkou radosťou. Radšej ako na hodine sedieť,“ usmieva sa riaditeľka Alena Barancová. A Bruno Jakubec, odborný garant projektu SadOVO uznanlivo pokyvuje hlavou. Pekné jamy. No chybičku predsa našiel.

Pôda sa skladá z viacerých častí. A každú je dobré odložiť pri výkope zvlášť. Najvrchnejšia sa volá trávny drn (mačina), drží silno pohromade vďaka tráve a korienkom a využije sa na záver ako súčasť akejsi mininádrže. Hlbšie je tmavšia časť, ktorá je úrodnejšia. Mala by ísť na jednu stranu, a tá pod ňou, o čosi svetlejšia, menej úrodná, s kameňmi na stranu druhú. Nemiešať (to je tá chyba). Aby sa mohli v opačnom poradí prisypať ku koreňom.

Z čoho vyrobiť kôl? Agát alebo dub. Smrek rýchlo zhnije. A kam treba oporu umiestniť? Smerom k prevládajúcemu vetru. Alebo k ihrisku, aby chránila stromček pred loptou. „Ak je otvorená východná expozícia, kôl dáme z východnej strany,“ vysvetľuje ekológ. Keď totiž jarné ranné slnko zohrieva zmrznutý kmeň, môže sa miazga zohriať natoľko, že kôra praskne. Kôl kmeň zatieni a ochráni.

Zvoní. V škole. Potom v kostole a vzduch pretína veľké kladivo. „Postavte sa pred seba! Jeden drží kôl a druhý bije. Takto mu nedáš po ruke, keď ti ujde kladivo,“ upozorňuje žiakov ekológ. „A nie tým špicom! Búchaj tou tupou stranou!“ varuje jednu z dvojíc. „Keď sa po búchaní odštiepi vrchná časť kolíka, s nožíkom ju môžeš zahraniť.“ Jednému to ide šikovne, no druhému sa nožík v rukách akosi šmýka, neposlušne sa krúti až padá na zem. Krehnú prsty. Možno by už chcel ten strom konečne dať do zeme. Ale ešte nesmie. Pretože nevie, ako hlboko.

Učiteľka Zuzana Hradiská (vpravo) vyberala so... Foto: Andrej Barát, Pravda
Zuzana Hradiská, žiaci ZŠ, sadenie stromov Učiteľka Zuzana Hradiská (vpravo) vyberala so žiakmi odrody v okolí školy.

Malá vodná nádrž

„Stromček nesmieme utopiť, ale ani posadiť príliš plytko. Musíme ho zasadiť do takej výšky, v akej predtým rástol. To správne miesto nám prezradí farba, ktorá sa mení medzi koreňom a nadzemnou časťou,“ počúvajú školáci ďalšie inštrukcie a potom sa pozerajú, ako treba korene ostrihať do zdravého dreva smotanovej farby.

Odštiepené časti treba odstrániť, aby strom neohrozila infekcia. Vzápätí ekológ namočí korene do kalu, vody zmiešanej s kompostom. Korene tak obalí výživnou vrstvou a zároveň označí miesto, pokiaľ sa strom zasadí do zeme.

A potom motyky a rýle zhŕňajú najprv svetlejšiu, menej úrodnú zem do rohov jamy, aby vytvorili lôžko, do ktorého vsypú tmavšiu, úrodnejšiu zeminu premiešanú s kompostom.

„Celá výsadba trvá okolo polhodiny. No netreba sa ponáhľať. Ak niečo oklamete, vynecháte, spočiatku to nevidno. Ale potom sa ľudia čudujú – prečo strom nerastie dobre? Je dôležité dodržať celý postup. Strom posadíme raz za život a môže nás prežiť,“ upozorňuje žiakov Drahomír Stano z Matice ovocnej, ktorá zabezpečuje výsadbu. Pomáha zeminu navŕšiť do mierneho kopčeka a vôkol kladie drn (mačina). V svahu by stačil polmesiac, na rovine do kruhu, aby vznikla zálievková miska. „Akoby malá priehrada. A aj to pekne vyzerá,“ dodá Stano.

Navrch ešte rozprestrú mulč – čo môžu byť listy, slama, seno, tu zvolili štiepku. Toľko, aby sa vrstva za rok rozložila. Udržiava vlhkosť a do pôdy vracia živiny. Ešte úväz v tvare osmičky, aby kôl nepoškriabal kmeň. A pletivo. Celý postup zopakujú pracanti ešte deväťkrát a pri ZŠ Malinovského už rastie nový ovocný sad.

V rámci projektu SadOVO na 11 základných aj stredných školách odborníci spolu so žiakmi vysadili vyše 100 ovocných stromov. Projekt realizuje Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene a vďaka finančnej podpore Nadácie Tesco. A hoci samotné sadenie stromov vyzerá zložito, stále je to len veľmi malá časť celého príbehu.

Udržanie pestrého genofondu má však zmysel najmä pre šľachtenie. V čase meniacej sa klímy sa môžu staré odrody hodiť.
Bruno Jakubec, ekológ

Nové staré chute

Vrátime sa o niekoľko mesiacov dozadu, keď učiteľka biológie a geografie Zuzana Hradiská so žiakmi preskúmava okolie ZŠ Malinovského. Starý ovocný sad pri rieke Nitra. Potom bádajú v sadoch učiteľov, babičiek. Trhajú jabĺčka, ovoniavajú a listujú v knižke 50 na 50 – Atlas starých odrôd jabloní a hrušiek. Ochutnávajú jedno prekvapenie za druhým.

„Niektoré chutili po banánoch. Iné po malinách! Niektoré boli sladkokyslé, osviežujúce, veľmi šťavnaté. Jednoducho úplne iné, než na aké boli deti zvyknuté z obchodov,“ prezrádza učiteľka. „Boli rady, že konzumujú jabĺčka, ktoré stačí pošúchať o blúzu, netreba ich umývať a zbavovať pätnástich postrekov. Vedeli, že jedia niečo zdravé.“ A našli ich takmer za domom. Spoznávali ďalšie staré a krajové odrody – zabudnuté farby, tvary a vône krajiny. A potom vybrali také, ktoré budú rásť za oknami ich školy. Sudetská reneta, veľmi chutná. Podobne Hviezdnatá reneta. Alebo Panenské české, čo bude veľký strom s bohatými úrodami. Viliamovo. Landsberská reneta. „Dobré, veľmi chutné, mierne sladkokyslé, aromatické žlté jabĺčko,“ opisuje Jakubec. Práve túto odrodu našli žiaci v sade pri rieke. Vysadili si ju spolu s ďalšími deviatimi stromami. Uviazali ku kolu, oplotili. Už konečne hotovo? Nemá to koniec.

Na jar príde Jakubec a starším žiakom ukáže, ako strom rezať po výsadbe. A ako neskôr tvarovať korunu. Školáci to v rámci rovesníckeho vzdelávania naučia mladších. V novej, najpriestrannejšej učebni, kde papiere rozfukuje vietor, kde si možno ohmatať matematiku. Ako vyrátať, aký vysoký je strom? Napríklad pomocou Christenovho výškomeru. Už budú vedieť vyrátať objem gule, kocky, ale ako vyrátať objem objektu s geometricky nepravidelným tvarom – jablka? Ľahko – ponorením do kvapaliny. Učiť sa tu dá čokoľvek, množstvo tipov ponúka publikácia Učenie (sa) vonku nás baví, ktorú nedávno vydal Inštitút aplikovanej ekológie – Daphne. Vedecké výskumy ukazujú, že deti vonku sa v skutočnosti lepšie sústredia.

Strom treba posadiť do takej výšky, v akej... Foto: Andrej Barát, Pravda
sadenie stromov, Bruno Jakubec, korene Strom treba posadiť do takej výšky, v akej predtým rástol.

Jeden dospelý strom podľa Jakubca v budúcnosti dá 100 až 300 kilogramov ovocia. V celom školskom sade sa urodí aj tona. Celkom prirodzene sa objaví otázka – pôjde toto ovocie rovno na desiatu, k obedu do školskej jedálne? Smie?

Pýtame sa ministerstva školstva a to nás nasmeruje na Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ). Ovocie v malých množstvách do škôl môže dodávať iba registrovaný dodávateľ, ktorý sa zaregistruje v miestne príslušnej pobočke regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. Hovorkyňa ÚVZ Daša Račková dodáva, že dodávateľom samým pre seba môže byť aj škola. Ak sa zaregistruje. Pýtame sa jej na vlastný názor, či takýto postup nie je „od veci“. Nedostávame odpoveď. Slovenskí ovocinári už dlhšie upozorňujú na to, že ovocie do škôl nedodávajú výlučne slovenskí dodávatelia. Je to v poriadku? Kým mladé stromčeky v školských sadoch vyrastú do plnej rodivosti, potrvá to minimálne 20 rokov. Dovtedy sa hádam podobné otázky vyriešia.

Celá výsadba trvá okolo polhodiny. No netreba sa ponáhľať. Ak niečo oklamete, vynecháte, spočiatku to nevidno. Ale potom sa ľudia čudujú – prečo strom nerastie dobre? Je dôležité dodržať celý postup. Strom posadíme raz za život a môže nás prežiť.
Drahomír Stano, Matica ovocná

Hviezda

Stromy, ktoré odborníci v rámci projektu SadOVO vyberajú, budú dlhoveké a väčšie ako stromy v intenzívnych sadoch. „Budú plniť tie isté funkcie, len vo väčšej miere,“ naznačuje ekológ Jakubec. Zabezpečia väčší tieň, viac kyslíka, „podržia“ pôdu, zadržia vodu. No tým, že im človek dovolí zostarnúť a nevyrúbe ich po krátkom čase, aby sad omladil, vznikne biotop pre množstvo organizmov. Ktorým v súčasnosti vo voľnej krajine chýbajú bútľaviny, rôzne výškové stupne.

Rovnako má nesmierny význam zachovať v slovenskej krajine gény celej palety takmer 300 odrôd jabloní (na celom svete ich je asi 10 000) a 200 odrôd hrušiek (na svete celkovo 3 000). Nepotrebuje ich príroda. Ale človek. Väčšia rozmanitosť znamená väčšiu odolnosť. „Udržanie pestrého genofondu má však zmysel najmä pre šľachtenie. V čase meniacej sa klímy sa môžu staré odrody hodiť. Sú veľmi špecifické v chutiach a možnostiach využitia. A tiež pre zachovanie kultúry, histórie, tradícií a napríklad aj zvykov,“ mieni ekológ.

Mnohé sme zabudli a vynárajú sa ako zvláštne pripomienky dávnej väzby so stromami. Keď sa napríklad zakopávala placenta ženy po pôrode pod strom. Alebo sa do kôry vtĺkali mince. Magickým rituálom bolo vysadenie stromu pri narodení dieťaťa. Keď žena chcela vedieť, či sa vydá, vzala tri týždne pre rozpučaním čerešňovú halúzku a kropila ju vodou, ktorú priniesla v ústach z prameňa. Keď čerešňa rozkvitla, vydala sa.

Jeden zvyk sa predsa zachoval. Prekrajovanie jablka na vianočnom stole. Niektoré deti sa na rodičov asi uškŕňajú – čo je to za kúzlo, keď jablko z obchodu má v strede vždy peknú hviezdu? Stačí však prekrojiť staré odrody a človek pochopí. Niektoré majú jadrovník plný semien, pri niektorých sú celkom bežné vnútorné hniloby. A kedysi, keď nebola chemická ochrana, bolo skutočne väčším umením vybrať spomedzi všetkých tých rôznorodých ovocných stromov, ktoré obkolesovali gazdovstvo, také jablko, ktoré ukrýva hviezdu.

Starší žiaci odovzdajú skúsenosti mladším. Foto: Andrej Barát, Pravda
žiaci ZŠ, Partizánske, sadenie stromov Starší žiaci odovzdajú skúsenosti mladším.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #základná škola #sadenie stromov