Pezinský organ demontovali pri rekonštrukcii kostola, ktorá zhltla priveľa peňazí, a tak na samotný organ už nezostalo dosť. „Bol v žalostnom stave, napadnutý červotočom a hrozilo zrútenie celej konštrukcie, ktorá ho niesla,“ vysvetľuje viceprimátor mesta Pezinok Marián Šipoš.
Financovať reštaurovania organu je o to ťažšie, že nástroj ešte na listine národných kultúrnych pamiatok zapísaný nie je, samotný kostol však áno. "Sami sme z toho prekvapení, lebo ide o jedinečný nástroj slovenského organára, jeho dosiaľ najväčšie dielo, a svojou konštrukciou, zvukom a prevedením je na Slovensku unikátom“, dodáva viceprimátor. Mesto však k obnove nástroja pristupuje tak, ako keby už národnou pamiatkou bol, preto ho zverilo do rúk skúsenému reštaurátorovi Vladimírovi Gazdíkovi.
Slovenský unikát
Práca organára je náročná, musí vedieť robiť s drevom, s kožou, s kovom, poznať techniky, ktorými sa pracovalo či v dobe baroka, alebo romantizmu. A navyše by sa mal vyznať aj v hudbe. Vladimír Gazdík je nielen organár, ktorý vie vdýchnuť nový život starému nástroju, ale aj organista, ktorý si s radosťou sám na organe zahrá.
„Pezinský organ bol už v zlom stave, napadnutý červotočom, veľa píšťal nehralo alebo hralo inak,“ vysvetľuje reštaurátor Vladimír Gazdík. Pri reštaurovaní nevymieňa staré prvky za nové, ale každý nefunkčný kúsok nahradí obdobou toho pôvodného – ako keď sa opravuje starý obraz. Pri reštaurovaní sa zároveň z organu odstraňujú všetky nepôvodné, dodatočne pridané prvky, ktorými ho „plátali“ v priebehu rokov a ktoré boli "neštýlové“, nehodili sa k nemu. A čím je vlastne pezinský organ unikátny?
"Postavil ho Martin Šaško mladší (1863)(1835 – 1878), syn významného organára z Brezovej, v roku 1863. Bolo to jeho prvé samostatné dielo, a hneď zhotovil veľký a premyslený organ – mal 25 registrov – na porovnanie, o rok neskôr iný organár na Slovensku postavil organ s ôsmimi registrami. Je to naozaj významné dielo a mladý Šaško predviedol, čo dokáže. Zakomponoval do nástroja veľa na svoju dobu moderných prvkov, skriňu rozčlenil dokonca na štyri skrine, použil veľa registrov a rôzne tvary píšťal, medzi nimi aj veľké, aké sa v tom čase na Slovensku nepoužívali,“ vysvetľuje reštaurátor.
Medzi opravou a reštaurovaním je veľký rozdiel: pri oprave nedávate pozor na to, čo je staré, jednoducho to vymeníte za nové, modernejšie. Reštaurátor sa snaží zachovať všetko, čo je pôvodné, aj keď je to poškodené. "Je to náročná, ale krásna práca,“ vyznáva sa Vladimír Gazdík. Stretáva sa aj s organmi, ktoré sú úplne zničené, kde musí sám dotvoriť až polovicu. Pri obnove nástroja sa snaží pochopiť, ako majster rozmýšľal, ide si obzrieť aj ďalšie jeho práce. Jednoducho sa všemožne prispôsobuje štýlu pôvodného majstra, aby zachoval v nástroji duch doby, ktorý doň vdýchol jeho tvorca. "Preto je dôležité, aby organ na konci vyzeral tak, ako ho mladý Šaško postavil. Musí tak aj hrať, jeho zvuk musí byť podobný tomu, ako si ho predstavoval mladý Šaško,“ dodáva reštaurátor.
Medzi opravou a reštaurovaním je veľký rozdiel: pri oprave nedávate pozor na to, čo je staré, jednoducho to vymeníte za nové, modernejšie. Reštaurátor sa snaží zachovať všetko, čo je pôvodné, aj keď je to poškodené.
Práce sa začali dávno, na novopostavenej empore už vidno niektoré zreštaurované diely, ako je spodná časť skrine prvého manuálu a ďalšie časti, pri kostolných laviciach ležia zabalené mechy. Organ je však najkomplikovanejším a aj veľmi drahým nástrojom. Hneď po hlavnom oltári je to tá najdrahšia vec v celom kostole. Obnova toho pezinského trvá tak dlho kvôli financovaniu, počas 15 rokov bola viackrát prerušená práve pre nedostatok peňazí. Reštaurovanie menšieho organu trvá približne rok, ten pezinský je však veľký a je v ňom viacero komplikácií.
Adoptujete si píšťalu?
„Je škoda, keď je taký vzácny nástroj kdesi porozkladaný, pretože nemáme na to, aby sme ho mohli dať dokopy,“ povzdychne si farár Ján Ragula, ktorý spravuje pezinskú farnosť. Keď štátne ani mestské peniaze nestačia, na organ vyhlásili zbierku a kto chce, môže si aj „adoptovať“ jednu z jeho píšťal.
Foto: archív Vladimíra Gazdíka
"Organ má v chráme svoje miesto nielen preto, aby zaznel pri liturgii, ale môže potešiť aj ucho človeka, ktorý nechodí na bohoslužby, no má rád hudbu. Aj ja mám radosť z organovej hudby a dúfam, že keď už bude na svojom mieste, prídu si na tomto kráľovskom nástroji zahrať organisti,“ dodáva farár. Pripomeňme, že história organu siaha až do antických čias. Pre tento nástroj komponovali skladby Bach, Händel, Pachelbel, Liszt aj Čajkovskij či Ján Levoslav Bella.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Kedy teda budú môcť ľudia znova počuť zvuk vzácneho organa? Reštaurátor Vladimír Gazdík dúfa, že čoskoro. Blíži sa totiž 160. výročie, odkedy Martina Šaško mladší organ postavil a rok nato 130. výročie jeho úmrtia, takže tento termín vníma ako svoj záväzok. "Bol by som rád, keby v roku 2023 organ už stál na svojom mieste a mohli sme robiť koncerty. Veľa vecí už je zreštaurovaných, treba ho len dokončiť, aby jeho tóny zaplnili krásne obnovený kostol,“ dodáva majster reštaurátor.
A kto by chcel dovtedy potešiť svoje oko aj ucho, nech sa vyberie napríklad do Kežmarku. V oboch tamojších evanjelických kostoloch majú krásne organy, podobne sa pre organ oplatí navštíviť aj kaplnku na Oravskom hrade.