Holíč: Kontajnery z Ázie verzus dedičstvo Veľkej Moravy

, 19.11.2020 06:00
Veľkomoravský kostol svätej Margity Antiochijskej
Veľkomoravský kostol svätej Margity Antiochijskej. Zápis veľkomoravských pamiatok v Kopčanoch a Mikulčiciach do zoznamu UNESCO padne, ak sa blízko nich postaví logistické centrum. Autor: ,

Z Holíčskeho zámku vyráža nezvyčajná cesta rovná ako pravítko. Spája dva vzácne svety, začína sa v baroku, v sídle cisárov, a končí sa vo Veľkej Morave, v archeoparku, ktorý sa uchádza o zápis medzi pamiatky UNESCO, tie najvzácnejšie na svete. Lenže chce sa k nej pripojiť ešte tretí svet. Moderný, veľký, technický. Architekti z jednej strany barokovej cesty už kreslia obrie portálové žeriavy, ktoré stohujú lodné kontajnery z Ďalekého východu. Milión kontajnerov ročne. Prichádzajú na vlakoch, neskôr na lodiach, odchádzajú na kamiónoch. Prežije to barok? A čo Veľká Morava a UNESCO?

Projekt má názov Multimodálne logistické centrum Holíč (MLC). Nejde o vzdialené predstavy a nejasné plány, v súčasnosti už beží takzvaný proces EIA, začali sa posudzovať vplyvy projektu na životné prostredie. Za projektom stojí spoločnosť DOE Europe SE so sídlom v Prahe.

História projektu siaha do roku 2015, keď sa do Europe SE za podpory čínskych investorov pokúšala postaviť kontajnerové prekladisko, na rieke Morava medzi Hodonínom a Holíčom, ktoré malo konkurovať prístavu v Rotterdame, a ktoré malo byť súčasťou vízie „Námornej Hodvábnej cesty 21. storočia“. Po rieke sa mali plaviť 190 metrov dlhé lode s kapacitou pre 300 kontajnerov. Podľa českého spravodajského portálu iDNES.cz by z Hodonína vychádzal nákladný vlak každú hodinu. Denne ďalších 160 kamiónov.

Obyvatelia Hodonína, ale aj úradníci a politici sa postavili proti, spísali petíciu, argumentovali ohrozením estetiky mesta, riečnych ekosystémov a znehodnotením čistej vody. Zástupca spoločnosti DOE Europe SE Ján Vlček sa vyjadril, že ak bude niekto stále klásť prekážky do cesty, tak sa prekladisko postaví na slovenskej strane. Ale prečo práve tu?

Kratšia cesta z Ázie

Odpoveď sa odhalí pri pohľade na mapu Európy. Riečne územie medzi Hodonínom a Holíčom je v strede medzi dvomi významnými námornými prístavmi. Rotterdam v Holandsku a Konstanca (Constanța) v Rumunsku.

Ak by sa obrovské námorné kontajnerové lode z Ázie po prekonaní Suezského prieplavu nemuseli plaviť až do Rotterdamu, ale iba do prístavu Konstanca, námorná cesta by sa skrátila približne o 5000 kilometrov. Časová úspora predstavuje 6 až 8 dní. „Skrátenie celej námornej dopravy je asi 20 percent a predstavuje úsporu 10 až 15 percent dopravných nákladov,“ spresňuje slovenský odborník na lodnú dopravu Juraj Pavelek v odpovedi, ktorú pripravil spolu s českými kolegami, s ktorými sa podieľajú na projekte MLC. Ako by dopravný uzol v Holíči fungoval?

Takáto výstavba by predstavovala zásadné narušenie vizuálnej integrity územia a degradáciu historickej kultúrnej krajiny.
Ľubica Pinčíková, viceprezidentka Národného komitétu ICOMOS Slovensko

„V takomto centre (kontajnerový hub) by sa zhromažďovali, triedili zásielky tovaru na linke Ďaleký (Stredný) východ – Európa a región by bol obsluhovaný rozvozom po železnici a v malom objeme prípadne i po ceste. Ucelené zásielky by do tohto centra boli dopravované vlakmi, neskôr, po dobudovaní vodnej cesty, aj loďami,“ dodáva pán Pavelek. Doprava tovarov z Ázie môže byť vďaka tomu lacnejšia, rovnako to môže uľahčiť export tovarov v opačnom smere, zo strednej Európy na Stredný a ďaleký východ.

Autori projektu MLC tvrdia, že sa opierajú o kľúčový dokument Európskej komisie, prijatý ešte v roku 2011 – Biela kniha: Plán jednotného európskeho dopravného priestoru. Európska únia sa zaviazala znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 60 percent v porovnaní s rokom 1990. Čo sa dá zefektívnením dopravy. Presun veľkého množstva tovarov z kamiónov na železnice a riečne lode sa javí ako jasný ekologický krok. Menej kamiónov = menej emisíí. Ale k ekológii sa vrátime neskôr.

V prospech výstavby MLC zaznieva ešte jeden argument. V rozhovore ho zdôrazňuje primátor Holíča Zdenko Čambal. „Ak by sa to vybudovalo, tak to priamo vygeneruje 500 pracovných miest.“ Ďalšie miesta vzniknú podľa neho nepriamo vďaka sieti subdodávateľov. Lenže čo ak vybudovanie MLC znemožní vznik pracovných miest nadviazaných na historické klenoty krajiny?

Krajina Slovanov

Archeopark Kopčany bol tento rok nominovaný na prestížnu cenu CE ZA AR. Vlani v súťaži Stavba roka záskal cenu verejnosti. Za prístup plný citu a rešpektu.

V krajine sa vlnia sotva viditeľné pieskové duny, pripomienka dávno oslobodenej rieky Morava a na jednej z dún stojí dvojica. 200-ročná lipa (Strom roka 2018) a drobný Kostol svätej Margity Antiochijskej. Pred pár rokmi sa o ňom hovorilo veľmi opatrne, dnes s istotou – zachoval sa ešte z čias Veľkej Moravy!

Stojí na druhom brehu Moravy, a predsa patrí do aglomerácie v českých Mikulčiciach, jedného z najvýznamnejších centier Veľkej Moravy. Pred tisícročím bol krajinný reliéf členitejší, rieka zvlnenejšia, sýtiaca množstvo ramien a lužný les. Existuje dokonca hypotéza, že vďaka dynamike koryta Moravy kopčiansky kostolík kedysi stále nie na slovenskom, ale na moravskom brehu.

Do ramennej sústavy vrástol slovanský hrad so systémom priekop, ostrovov, mostov. V bahnistých sedimentov sa našli monoxylóny – člny vydlabané z jedného kmeňa. Na vrchole akropoly sa vypínal kniežací palác a bazilika, v okolí ktorej sa našli hroby vládnucej vrstvy. „V byzantských historických prameňoch sa spomína, že Slovania obľubovali nížinné miesta, mokrade, lužné lesy a blízkosť vody,“ prezrádza archeológ Peter Grznár z Krajského pamiatkového úradu Trnava.

Logistické centrum má vyrásť v tesnej blízkosti...
Logistické centrum má vyrásť v tesnej blízkosti barokovej cesty, cyklotrasy a novej aleje. Autor: Andrej Barát, Pravda

Archeopark Kopčany a Mikulčice sa uchádza od roku 2009 o zápis do zoznamu pamiatok svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Prechádzka po obyčajnej ceste vykladanej svetlými kameňmi zrazu získava iný rozmer. Človek to nestihne všetko vnímať, pretože zrazu ho čerstvo vysadená rodová aleja láka do ďalšieho sveta geometrie a účelnosti.

Udržateľný barok

Po kostolíku míňame prvé barokové ruiny, no vďaka pútavému rozprávaniu archeológa Grznára sa premieňajú na živé stavby. Najprv takzvaná „Kačenáreň“ (ďalšia kultúrna pamiatka) s priľahlým rybníkom, kde sa nezvyčajným spôsobom chytali divé kačice (využívali sa na to špeciálne vycvičené kačice a krátkosrsté psy). Už pred 250 rokmi šlo o veľkú atrakciu, čoskoro sa obnoví. Žrebčín v Kopčanoch sa takisto už obnovuje, hostí spoločenské akcie, múzeum, vôkol sa pasú kone.

Popri barokovej ceste vedie úplne nová cyklotrasa a pozdĺž nej robotníci práve rozmiestňujú ďalšie nové stromy vo veľkých baloch. Cesta pokračuje cez niekdajšiu barokovú záhradu. Dnes zabudnutú a obsadenú zopár stromami, no dá sa obnoviť, pretože sa zachovali dobové pôdorysné plány. A napokon ďalší unikát, ktorý presahuje hranice Slovenska – Holíčsky zámok. „Kaštieľov a zámkov je na Slovensku veľa. Ale zámok v Holíči nepatril nejakej miestnej šľachte, bolo to výpravné cisárske sídlo – Františka Lotrinského a Márie Terézie,“ upozorňuje pán Grznár a pripomína, že najbližšiu analógiu možno nájsť jedine v rakúskom zámku Schloss Hof.

„Predpokladá sa, že po ukončení obnovy by mohol mať Holíčsky zámok rovnako silný turistický potenciál.“

Zámok je len zlatou špičkou. František Lotrinský vybudoval rozsiahle hospodárske zázemie. „Vznikli fabriky, napríklad holíčska majolika, kde sa vyrábala keramika, ktorá sa vyvážala do celej Európy. Množstvo chovateľských staníc, takzvané švajčiarske dvory, kde sa vyrábali syry švajčiarskeho typu. Vznikol ucelený barokový ideál. Dnes sa používa módny výraz – trvalá udržateľnosť. Nerz ide o prázdnu floskulu. No ak sa niekde tento pojem skutočne naplnil v skutkoch, tak je to areál Františka Lotrinského,“ zdôrazňuje archeológ.

Projekt prinesie 500 pracovných miest....
Projekt prinesie 500 pracovných miest. Zamestnanosť však prináša aj žrebčín v Kopčanoch. Stačilo ho začať rekonštruovať. Autor: GOOGLE

Dokazuje to napríklad fakt, že odchyt kačíc a prevádzka Kačenárne trvali nepretržite 182 rokov! Zanikli až v roku 1918 v súvislosti s veľkými spoločenskými zmenami. „Hospodárske prevádzky tvorili s krajinou jeden harmonický celok. A tento unikátny areál sa nám zachoval až do súčasnosti.“ A pointa?

Nejde len o zachovanie pamiatok ako takých. Skrývajú v sebe nesmierny potenciál pre budúcnosť a rozvoj celého regiónu. Spomínali sme Schloss Hof. Oslovujeme Annamáriu Dudášovú zo spoločnosti Schloß Schönbrunn Kultur-u. Betriebsges. m. b. H, ktorá okrem zámku Schloss Hof prevádzkuje ďalšie tri pamiatky vo Viedni. V roku 2019 ich celkovo navštívilo 5 522 000 ľudí. Samotný Scholss Hof. má ročne 180 000 návštev­níkov.

A pritom tento „rakúsky cisársky barok“ nemá pripojenie na Veľkú Moravu. Ako by do toho zapadol zvuk 40-metrových žeriavov, kamiónov, vlakov?

Umieračik pre UNESCO

Holíčsky primátor Zdenko Čambal hovorí, že nevie posúdiť, či môže mať výstavba logistického centra negatívny vplyv na zápis regiónu do UNESCO. No odmieta názor, že sa napríklad zníži potenciál návštev Holíčskeho zámku.

„Určite to nebude mať vplyv. Lebo je to niekde úplne mimo barokového územia, do ktorého spadá Holíčsky zámok aj s ‚príslušenstvom‘.“ Jeho tvrdenie nesedí. Plocha, na ktorej má vyrásť MLC, tesne kopíruje rovnú barokovú cestu, ktorá prepája zámok s archeoparkom.

Holíčsky zámok bol cisárskym sídlom. A významom...
Holíčsky zámok bol cisárskym sídlom. A významom je porovnateľný až so zámkom Schloss Hof v Rakúsku. Autor: VLADIMÍR KAMPF

Podľa pamiatkarov je absurdná predstava, že sa ľudia budú prechádzať po barokovej krajine popri logistickom centre. „Ide o hrubý zásah do krajiny, ktorý na niekoľko desaťročí negatívne ovplyvní rozvoj tohto územia. Areál logistického centra obsahuje veľké haly, portálové žeriavy vysoké 40 metrov, bol by to veľmi rušivý prvok. Logistické centrum zmení toto cenné územie na industriálnu perifériu,“ zdôvodňuje pán Grznár, prečo Krajský pamiatkový úrad Trnava vydal zamietavé stanovisko. Už nie Holíčsky zámok ani kostolík z 9. storočia, ale kontajnerové prekladisko sa stane novou dominantou tejto krajiny.

Pohľad zblízka na terminál v Duisburgu.
Pohľad zblízka na terminál v Duisburgu. Autor: JÖRN BOEWE

Nuž a podľa Anny Tuhárskej z Pamiatkového úradu SR výstavba MLC pochová snahy o zápis archeoparku Kopčany – Mikulčice do UNESCO. „Pri posudzovaní nominácie sa zohľadňuje najbližšie susedstvo. Ak by sa v priamom susedstve postavil priemyselný areál, nominácia by bola bezpredmetná.“ Uvádza prípad z nemeckého mesta Drážďany. Postavil sa nový most, ktorý síce nestál priamo v strede mesta, no rušil diaľkové pohľady na historické centrum. „Už to bol dostatočný dôvod na to, aby historické centrum Drážďan zo zoznamu UNESCO vyškrtli.“

Trnavský župan Jozef Viskupič pripomína, že do zápisu do UNESCO Trnavský samosprávny kraj investuje značné prostriedky spolu s Juhomoravským krajom. „S ktorým sme len nedávno dokončili projekt z rekonštrukcie prístupových komunikácií vrátane lávky pre peších a cyklistov cez rieku Morava. Budeme trvať na tom, aby investičný zámer (výstavby MLC) v prenesenom a skutočnom význame nešpatil scenériu tejto historicky významnej oblasti, v ktorej sa nachádza aj Holíčsky zámok, Kostol svätej Margity Antiochijskej či veľkomoravské hradisko. Aj v tejto súvislosti je pre nás prioritou napĺňanie cestovnoruchového potenciálu regiónu presahujúceho naše hranice.“

Znepokojene reaguje Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla ICOMOS, hlavný poradný orgán UNESCO. „Takáto výstavba by predstavovala zásadné narušenie vizuálnej integrity územia a degradáciu historickej kultúrnej krajiny. Zámer vybudovať logistický areál v priestore medzi Holíčskym zámkom a Kopčanmi popri barokovej ceste spájajúcej tieto dve územia do jedného celku by znamenal bezprecedentnú devastáciu historickej kultúrnej krajiny, narušenie a možné zničenie dôležitých archeologických lokalít veľkého významu,“ píše v stanovisku viceprezidentka Národného komitétu ICOMOS Slovensko Ľubica Pinčíková.

Starosta Kopčian Dušan Dobecký to povie priamo. „Bolo by to ako päsť na oko. Podobný je aj názor poslancov, prebrali sme to na porade. Nabúralo by to všetky naše doterajšie snahy oživiť túto lokalitu, jej historické a kultúrne dedičstvo. Vybudovali sa nové cyklotrasy, občania si kupovali stromy pre rodovú aleju. Ideme obnovovať Kačenáreň. Rozbehli sme toľko aktivít. Nehovorím, že ten projekt nie je dobrý. Ale myslím si, že do tejto lokality takéto niečo nepatrí. Viem si prekladisko predstaviť niekde pri diaľnici. Ale pri Morave, kde je kus peknej prírody?“ pýta sa starosta, čím upozorní na jednu prostú a čoraz ohrozenejšiu ľudskú potrebu, ktorá dnes vytŕča vďaka koronavírusu.

„Kam majú ísť ľudia, keď je covid, aby sa nezbláznili v činžiakoch? Pozrite sa do lesov, na lúky pri rieke, sú plné! Viete si predstaviť, že sa budú ľudia bicyklovať alebo korčuľovať blízko kontajnerov?!“ S estetickým rozmerom krajiny súvisí aj ekologický. Musíme sa na záver vrátiť tam, kde Slovania našli útočisko. K lužným lesom. K vode.

Nemalo by byť prioritou zachovať prastarú krajinu?
Nemalo by byť prioritou zachovať prastarú krajinu? Autor: Andrej Barát, Pravda

Zostane nejaká voda?

Kontajnerovému prekladisku zatiaľ stačia vlaky, zaobíde sa aj bez vodnej cesty. Ak by sa v budúcnosti napojilo na riečnu dopravu, autori konceptu presviedčajú, že by si to vyžiadalo len minimálne úpravy na dolnom toku Moravy. Nákladné lode by sa len v určitom úseku plavili v pôvodnom koryte, využívali by najmä laterálny kanál.

„Predpokladáme, že veľká časť vodnej cesty by bola podobne ako pri už vybudovaných spojeniach v Európe vedená novovybudovaným kanálom, iba časť cesty by smerovala v pôvodnom koryte rieky Morava. Podobne funguje kanál Dunaj-Mohan, kanál Mittelland v Nemecku, rôzne kanálové spojenia vo Francúzsku alebo v Holandsku, ale aj kanál Čierna voda – Konstanca v Rumunsku,“ uvádza v odpovedi pán Pavelek.

Zatiaľ nám ponúknuté varianty riešenia sú pre súčasné prírodné hodnoty rieky Morava veľmi problematické a až likvidačné.
Dušan Valachovič, riaditeľ Správy CHKO Záhorie, ŠOP SR

Autori konceptu dokonca tvrdia, že kanál by pomáha v čoraz výraznejších obdobiach sucha a pri povodniach. „Myslíme si, že ekosystém dotknutých riek môže byť ovplyvnený len pozitívne, a to dotáciou vody do deficitných oblastí v rieke Morava i v okolitých systémoch. Pôvodný tok rieky Morava nebude negatívne zmenený. Aj prítoky budú v prípade období sucha lepšie zásobené vodou a budú mať vyššie stavy, ako to vidno teraz,“ dopĺňa pán Pavelek. Naozaj to však ide dokopy? Na jednej strane rozvoj riečnej plavby, ďalšie umelé úpravy riek a na druhej cieľ Európskej únie postupne vracať riekam dobrý a čo najprirodzenejší stav, nevyhnutný pre prežitie klimatickej krízy?

Kriticky sa vyjadruje riaditeľ správy CHKO Záhorie Dušan Valachovič. “Nepoznám spôsob, akým chcú zabezpečiť dlhodobejšiu funkčnosť. Nezohľadňujú však špecifické vlastnosti rieky. Morava je najmútnejší tok na území SR, akákoľvek zdrž na Dolnej Morave rýchlo podľahne sedimentácii. V prípade Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros sa prognóza o zanesení zdrže a plavebného kanála už naplnila. Kľúčovou otázkou bude dostatok vody pre zabezpečenie plavby. Prietoky v rieke v posledných rokoch neumožňujú plavbu dlhé obdobia v roku. Zatiaľ nám ponúknuté varianty riešenia sú pre súčasné prírodné hodnoty rieky Morava veľmi problematické a až likvidačné.“

Pán Valachovič pripomína, že v dotknutom území sa nachádza viacero chránených území v rámci siete NATURA 2000. „Už dnes signalizujú posun k suchším stanovištiam. Čo potom, keď akýkoľvek zvyšok prietoku vody v Morave bude prevedený na podporu lodnej plavby? Stavby vodnej cesty by poškodili alebo úplne zničili minimálne 14 (!) území zaradených do sústavy NATURA 2000 bez možnosti akýchkoľvek kompenzačných opatrení. Ekonomická efektivita vodnej dopravy je vykúpená vo vnútrozemí značnou a trvalou devastáciou krajiny, prírodných hodnôt a vodných zdrojov.“ Ale ako sa potom majú napĺňať klimatické ciele Európy? Ako sa má zefektívňovať doprava a ako sa majú znižovať emisie?

Akú si zvolíme cestu?

Oslovujeme hydrobiológa Miroslava Očadlíka, ktorý pracoval vo Výskumnom ústave vodného hospodárstva, v súčasnosti pôsobí v slovenskej pobočke Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) ako expert na vodné ekosystémy.

„Podľa Európskej komisie má vnútrozemská plavba potenciál prispieť k environmentálne udržateľnému rozvoju dopravy. Na druhej strane však priznáva jej výrazný negatívny dosah na riečne ekosystémy – čo je v rozpore s Rámcovou smernicou o vode. Práve zachovanie rovnováhy medzi rozumným využívaním riečnej krajiny a ochranou prírody by malo byť našou prioritou,“ mieni expert.

Na Dunaji je už dnes pre intenzívnejšie sucho čoraz náročnejšie zabezpečiť celoročnú plavbu. „Pre jej zabezpečenie sa stále využívajú čisto technické prístupy ako bagrovanie či úprava koryta. Tie vedú k negatívnemu dosahu na biodiverzitu a strate ekosystémových služieb rieky a jej okolia.“

Hore baroková cesta, dole sa vinie veľkomoravská.
Hore baroková cesta, dole sa vinie veľkomoravská. Autor: VLADIMÍR KAMPF

Existuje jedno riešenie bez drastického vplyvu. „Investície do inovatívneho dizajnu a pohonu riečnych plavidiel a lepšej logistiky. Namiesto toho, aby sme upravovali rieky na plavbu, budeme upravovať lode tak, aby boli schopné plavby aj pri nižších prietokoch,“ naznačuje pán Očadlík.

Spochybňuje však samotnú logiku argumentu „menej kamiónov = menej uhlíka“. „Nedáva to zmysel, pretože výstavba logistického centra by vytvorila ponuku nasledovanú zvýšeným dopytom po doprave a produkcia uhlíka dopravou by sa v konečnom dôsledku zvýšila.“

Na znižovaní uhlíkovej stopy sa podľa Očadlíka významne podieľajú práve zachované mokrade, lužné lesy, aluviálne (zaplavované) lúky. Uhlík sa v nich ukladá do pôdy a do biomasy.

Osud barokovej cesty napokon nie je spätý len s minulosťou krajiny. Ale s jej budúcnosťou.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Zoznam svetového dedičstva UNESCO #UNESCO #barok
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku