Čo zachráni ovce? Viac zastrelených vlkov alebo väčšia podpora ovčiarstva?

, 12.12.2020 06:00
ovce, stádo, Oravská Polhora
Ovce pasúce sa v okolí Oravskej Polhory. Autor: ,

„Vlk je pekný, patrí do prírody. Chovateľom oviec neprekáža vlk. Prekážajú im škody, ktoré vlk pácha na ich stádach,“ zadíva sa uprene, až s výčitkou Anton Kozák, ovčiar z Oravskej Polhory. „Predstavte si ten pohľad. Prídem ráno ku stádu a vonku 12 oviec roztrhaných!“ Niektoré ešte z posledných síl dychčia. Chýba im bok alebo im visí skrvavená koža na krku.

Vlk hneď zjari strhol pánu Kozákovi sedem oviec. Takto ho navštevuje každý rok. Aj ďalších ovčiarov v slovensko-poľskom pohraničí. Ďalšiemu strhol 15. V susednej Rabči počas jednej noci dokonca 40.

„Mali sme aj návštevu medveďa. Len medveď je taký solídny a slušný. On si zoberie jednu, dve ovce. Odtiahne si ich od stáda, tam ich čiastočne zožerie. Na druhú noc sa vráti, aby to dočistil. Ale vlk… je lovec. Potrebuje uloviť, roztrhať,“ rozpráva Kozák.

Je problém nájsť zodpovedných pastierov. A najmä ich zaplatiť. „Nedokážem ich ohodnotiť. Možno by to aj mladí chceli robiť, možno by sa to aj niekomu páčilo. Lenže my dnes chceme od jedného pastiera, aby ráno stádo podojil, cez deň ho pásol, večer ho znova podojil a na noc strážil.“ Priblíži sa líška. Človek sa strhne na brechot psov. Prikradne sa kuna. Psy zase brešú a budia. A keď sa nadránom nakoniec ukáže vlk a psy po niekoľkýkrát zabrešú, dokáže človek otrávený z nespánku ešte vstať?

„Sú to len ľudia, nakoniec nevydržia. Takto sa fungovať nedá. Hoci jeden rok sme mali mimoriadne dobrého pastiera. Budil sa na brechot, zapálil petardy. Ale dobrí ľudia vám nepôjdu robiť za 500, 600 euro. Aby v noci strážili, cez deň dojili. Ekonomika je, žiaľ, tak nastavená. Buď to robím s nasadením, alebo to nechám tak,“ vyhŕkne Kozák. V Zuberci bačovia končia. Vysvetlenie je stručné. „Nemáme na to nervy.“ Prečo to ale ovčiar z Oravskej Polhory ešte nevzdal?

Tri poľské ministerstvá a žoch

Z vlniacich sa kopcov akoby viseli obrovské pásy nastrihanej látky – terasy, úzke podlhovasté políčka, čoraz vzácnejšia pripomienka dávneho hospodárenia v krajine, v ktorej veľa ľudí dnes zomiera na rakovinu hrubého čreva, hovorí pán Kozák, ako schádzame dolu. „A pritom máme liek. Žinčicu!“ presviedča. Keď zvažoval, že aj on sa na všetko vykašle a ovce nechá tak, jeden pán ho prosil, že to nesmie urobiť. Že bez ich žinčice zomrie.

Máme problém nájsť a ohodnotiť pastierov,...
Máme problém nájsť a ohodnotiť pastierov, hovorí chovateľ Kozák. Autor: Pravda, Andrej Barát

Je vedecky dokázané, aké blahodarné účinky na zdravie má slovenská bryndza. A ďalšie ovčiarske produkty. Miestni si podľa Kozáka zvykli, výrobky sa rozchytajú, podaktorí sa pomaly vracajú aj k jahňacine, nielen na veľkonočnom stole. Nie každé slovenské jahňacie tak prúdi do Talianska. Veď situácia na trhu nútila niektorých chovateľov zabíjať jahňatá hneď po narodení, živiť ich „dlhšie“ sa neoplatilo.

Ale čo ovčia vlna? Za Kozákom príde Poliak. Dobre vie, ako to je. Najprv ponúkne pár centov za kilogram. S vlnou sa na Slovensku nerobí takmer nič, neexistuje spracovateľský závod ako napríklad v Česku. Vlna sa nedá zakopať, vyhodiť na skládku. Poliak príde neskôr znova, že zoberie vlnu. Ale už iba za odvoz a žochy. „Keď dáme strihať ovce, viem, že sme zarobili mínus 500 eur.“

Nielen preto sa trpko zahľadí na poľskú stranu. Stojíme asi päť kilometrov od krajiny, ktorá sa podľa Kozáka na ovčiarov pozerá úplne inak. „Do podpory sa v Poľsku totiž zapájajú tri ministerstvá. Ministerstvo poľnohospodárstva platí za udržanie chovu. Ministerstvo životného prostredia za vypásanie horských lúk a pasienkov. Ministerstvo kultúry za udržanie kultúrneho dedičstva. Zhovárame sa o platbách 90 euro za ovcu. Porovnajte si to s našimi 25 eurami.“ A teraz do počtov kafre vlk.

Jediná šanca?

Za každú vkom strhnutú ovcu prináleží chovateľovi náhrada. „Lenže byrokracia a finančné ohodnotenie sú na Slovensku na takej úrovni, že často pri menšom počte oviec túto udalosť ani nenahlasujeme. Toľko inštitúcií treba osloviť – životné prostredie, ochranu prírody, starostu, poľovnícke združenie, veterinára. Komisia v tomto zložení najprv udalosť vyhodnotí. Musím potom zavolať kafilériu, jeden výjazd stojí 50 eur. Aby mi nakoniec dali 40 eur za jednu ovcu,“ povie chovateľ.

Pohľadom skáče po horách a hovorí, že ovca do tejto krajiny patrí. Aj mladí ľudia. Ovce chová so synom. Podľa Kozáka nie je normálne, aby utekali za prácou z takého krásneho domova do cudziny. Aj vlk sem patrí. Ale čo s ním?

Medveď je taký solídny a slušný. On si zoberie jednu, dve ovce. Odtiahne si ich od stáda, tam ich čiastočne zožerie. Na druhú noc sa vráti, aby to dočistil. Ale vlk… je lovec.
Anton Kozák, chovateľ

Pán Kozák vyhral v súťaži elektrický ohradník. Hovorí, že to pomáhalo. No iba čiastočne. „Samostatný ohradník, nech by bol akokoľvek dobrý, vysoký, hustý – neochráni. Vlky obiehajú okolo ohradníka a keď sa 300-kusové stádo splaší, žiadna elektrina nepomôže. Prerazia ohradník, vybehnú von a vlky si robia, čo chcú. Skúšali sme aj kovové ohrady. Dolámali aj tie. Taká veľká je sila zľaknutého stáda oviec.“ A psy? Väčšina sa podľa Kozáka vlka bojí. Ale sú výnimky.

Takže – ak ovčiari nemajú z čoho zaplatiť viacerých pastierov, ktorí by sa striedali pri strážení, ak samotný elektrický ohradník nestačí, čo treba robiť? Podľa Kozáka existuje ešte jedno riešenie, ktoré by stálo za to vyskúšať – montovaná oblúková plechová hala, ktorá by sa dala po pasienkoch presúvať, ľahko zmontovať aj demontovať, v ktorej by ovce mohli prenocovať a vlka by nevideli. Podľa ovčiara by sa mohla na takýto prístrešok nasmerovať cielená podpora.

„Nemáme záujem na tom, aby sa vlk lovil. Ale v súčasnej situácii, v ktorej sa nachádza ovčiarstvo, v podmienkach horského pasenia oviec mimo ovčínov je lov vlka jediná možnosť, ako znížiť straty oviec,“ presviedča pán Kozák.

Rozbitá svorka

Naozaj však môže pomôcť odstrel vlka? Ale čo na tom možno spochybňovať?! Padne výstrel, vlk zomrie a už nepríde strašiť chovateľov.

„Môže to pomôcť ochrániť stádo, do istej miery,“ prikyvuje zoológ Jerguš Tesák, špecialista na veľké šelmy slovenskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody WWF – Slovensko. „Ale pomôže to iba na mesiac či dva. Vlk potom príde znova. Je to iba krátkodobé, nie dlhodobé riešenie. Je to ako keby ste sedeli v lete pri vode, iba plieskali komáre po rukách a nepoužili pri tom žiaden repelent. Prichádzajú znova.“ Ale to nie je všetko.

Výskumy vedcov, ktorí skúmajú správanie vlkov, dokonca naznačujú, že v určitých prípadoch môže odstrel útoky vlkov, naopak, ešte viac zintenzívniť. Naozaj je to možné?

Jerguš Tesák hovorí, že odpoveď nemusí byť jednoznačná. „Vlčia svorka nie je skupina jednotlivcov. Je to fungujúca rodina. Rodičovský alfa pár a potomkovia z viacerých vrhov. Rovnako ako v ľudskej rodine, aj vo vlčej má každý svoju úlohu. Najdôležitejšiu má vodiaci – alfa pár. Ten rozhoduje o tom, kedy sa ide loviť a čo sa ide loviť. Či pôjdu loviť divú zver alebo ovce,“ opisuje zoológ. Kráča po vlniacom sa Podpoľaní, zrazu sa zohne. A pomedzi ovčie prte ukazuje na líšie tlapky, medvedie aj vlčie stopy.

Skúsený vlk robí na základe pachových stôp, ktoré zanecháva zver v moči alebo v truse, akoby krvný obraz. „Zacíti, že v doline sa pohybuje slabší alebo chorý jedinec, a tak vyhodnocuje, či sa oplatí pokúsiť sa zver uloviť.“

Slovensko je až na pár regionálnych výnimiek...
Slovensko je až na pár regionálnych výnimiek jedinou krajinou v Európskej únii, kde je povolený lov vlka. Autor: CHRISTELS

A teraz si treba predstaviť, že zrazu zaznie výstrel. Druhý. A vlk alebo vlky, ktoré rozhodovali o love, náhle uhynú. Darmo je v zákonoch podmienka, že sa nesmie strieľať alfa pár. „Poľovník na diaľku nemá šancu stopercentne zistiť, že je to alfa. Táto podmienka je čisto papierová.“ Môže sa teda stať, že zo svorky zostanú len odrastené mláďatá. Skúšajú samy loviť jeden deň. Bez úspechu. Druhý. Ďalší a ďalší. Nevedia sa dobre rozhodovať, nemajú skúsenosť. Svorka je rozhodená, roztrúsená. „A tak sa môže stať, že dlho neulovia nič. Stratia kompas, ako sa majú správať. Hľadajú najbližšiu možnú potravu. Stane sa presne to isté, ako keď ide človek hladný nakupovať do supermarketu. Plánuje kúpiť len tri veci a nakoniec zaplní celý košík. To isté sa stane s vlkmi, keď uvidia stádo oviec. Zadrhnú nie tri, ale aj 15 alebo 20 kusov,“ opisuje zoológ Tesák.

„Takže áno, odstrel môže vplývať na zmenu štruktúry svorky. Môže vplývať na schopnosť svorky fungovať prirodzene a tým pádom môže navádzať svorku na to, aby sa utiekala k jednoduchším zdrojom potravy. A tou sú ovce,“ naznačuje.

No vzápätí zdôrazňuje, že urobiť v slovenských podmienkach štúdiu, ktorá by tento fenomén skúmala, by bolo obtiažne. Pretože na Slovensku neexistuje pre porovnanie vlčia svorka, ktorá by fungovala bez vplyvu ľudskej činnosti. Bez ťažby, ktorá núti niektoré svorky meniť teritórium. Bez odstrelu. Bez hospodárenia v krajine, ktoré mení väzby a závislosti v potravových reťazcoch. K vlčím útokom na stáda oviec dochádza podľa Tesáka najčastejšie na jeseň. Prečo?

Stádo. Najlepší priateľ psa

„Súvisí to zrejme s tým, že na jeseň vĺčatá dorastajú. Sú to stále v podstate štence, ale už sú na nerozoznanie od dospelého vlka. Apetít je väčší. No existuje ešte jedna hypotéza,“ rozpráva Tesák.

„Jeseň je TOP obdobím poľovačiek. Revíry sa intenzívne využívajú, veľa sa loví, je veľký pohyb v horách. A je pravdepodobné, že vlka to vyrušuje. Vyháňa ho to z jadrových území. Radšej pôjde na perifériu, kde sú napríklad aj ovčie stáda. Aj toto môže byť jeden z faktorov, ktorý má na časté útoky vplyv,“ mieni zoológ.

Keď sa ho pýtame na riešenia, zdôrazňuje jediné – pomoc ovčiarom s preventívnymi opatreniami. „Je na štáte, aby to ovčiarom refundoval alebo dotoval. Lebo sa to bežne robí v iných krajinách.“ Tesák verí, že ministerstvá na Slovensku nakoniec nájdu zhodu a štát pomôže chovateľom zabezpečiť oplôtky. Alebo strážne psy.

Funguje to dobre aj v Slovinsku – v dinársko-alpskej oblasti. Veľké šelmy im tu spôsobovali ročné škody vo výške 150-tisíc eur. Keď zaviedli preventívne opatrenia, zabezpečili elektrické oplôtky v kombinácii so psami, škody poklesli na 6-tisíc eur ročne!
Jerguš Tesák, zoológ

„Zimu by som využil na to, že si kúpim jedno-dve šteniatka strážneho psa. Čuvač, stredoaziat a podobne. A dám ich hneď k ovciam. Nehodím ich medzi ne, aby ich neušlapali, ale umiestnim ich do malej ohrádky, kde si môžu odbehnúť. Pomaly si vytvoria väzbu nie na farmára, ale na ovce. A čo sa stane na jar? Farmár rozloží stajňu a – šteniatka idú s ovcami. Teraz má farmár jednu-dve ovce so zubami a mocným hlasom,“ dodáva Tesák. Nie je to naivná predstava. Presne tak to funguje v krajinách, kde sa ešte udržalo ovčiarstvo a tradičný spôsob ochrany stád. V Rumunsku, Gruzínsku, Arménsku, Tadžikistane, či na Ukrajine, kde si to pán Tesák overil na vlastné oči.

Nepriatelia? Spojenci

"Takto to funguje v krajinách, kde tradícia nebola prestrihnutá. My sme si ju prestrihli komunizmom. Vlka sme pred desaťročiami skoro vyhubili, zistilo sa, že nie je potrebné držať psy na voľno, preto sa začali v 50. rokoch priväzovať,“ mieni zoológ.

Lenže úplne rovnakým spôsobom začali ochraňovať stáda aj v západoeurópskych krajinách, kde vlka v minulosti úplne vyhubili a kde sa musela spoločnosť v uplynulých rokoch nanovo vyrovnať s jeho pozvoľným návratom.

Presne takto začali ochraňovať stáda Švajčiari, Francúzi. Vo viacerých lokalitách sa obnovuje chov pyrenejského horského psa. „A dotuje to štát. Štát to aj kontroluje. Funguje to dobre aj v Slovinsku – v dinársko-alpskej oblasti. Veľké šelmy im tu spôsobovali ročné škody vo výške 150-tisíc eur. Keď zaviedli preventívne opatrenia, zabezpečili elektrické oplôtky v kombinácii so psami, škody poklesli na 6-tisíc eur ročne!“ prízvukuje zoológ.

Znie to tak „pekne“ a upokojujúco, rovnako ako je pekná a upokojujúca krajina Podpoľania, po ktorej pasienkoch sa prelievajú biele a čierne chumáče ovčej vlny. Ľahko sa tu filozofuje o tom, ako by nejeden mestský človek možno vymenil prácu kdesi v korporátnej sfére za pastiersku idylku. A mal by pokoj od civilizácie, koronavírusu. „Áno. A vydržal by asi dva týždne!“ zasmeje sa Tesák a pripomenie slová ovčiara z Oravskej Polhory.

Aj krajinu Podpoľania vyformovali ovce.
Aj krajinu Podpoľania vyformovali ovce. Autor: Pravda, Andrej Barát

„No predstavte si, presne takto to majú nastavené vo Francúzsku. Ide o letnú brigádu na horskej farme, pre niektorých je to práca snov. Človek príde do Álp, pasie ovce, je v horách. Možno by sme mohli takto vyzvať aj ľudí na Slovensku, či by nechceli strážiť ovce počas dvoch letných mesiacov v horách stredného Slovenska, užili by si pravú karpatskú divočinu. Keby nemuseli dojiť, lebo často sa pasú jarky alebo ovce na mäso. Zodpovedný človek by to hádam zvládol,“ rozhovorí sa zoológ a na dlho sa zadíva do Podpoľania posiateho krásnymi solitérnymi stromami, olemovaného ovocnými kríkmi.

„To ovce vytvorili našu krásnu krajinu. Vznikli pasienky, lúky. Stojí za to ju zachovať. Krajinu aj ovcu.“ V opačnom kúte Slovenska počúvame po druhýkrát takmer rovnaké slová, aké povedal ovčiar na Orave. Tak čo zachráni ovcu? Možno to, že si ľudia zapojení do sporu o vlka a ovce uvedomia, že vôbec nestoja proti sebe.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#vlk #pastieri #ovčiarstvo #ovce
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku