Prežila som snehovú búrku v Oklahome: Mínus 20 stupňov, brutálna totálna Sibír

Okrem Texasu zasiahli minulý týždeň snehové a mrazivé búrky aj niekoľko ďalších štátov na juhu USA. V regióne nie sú takéto mrazivé teploty obvyklé. Z mesta Edmond v štáte Oklahome je hranica s Texasom vzdialená asi dve hodiny cesty. "Aj tu bolo dvadsať stupňov pod nulou, to sa mi za pätnásť rokov v USA ešte nestalo,“ píše naša spolupracovníčka Nina Michalíková. V skratke opisuje počasie troma slovami: brutálna totálna Sibír.

26.02.2021 06:00
Winter Weather Oklahoma Foto: ,
Cesty v Oklahoma City počas zimnej búrky v nedeľu 14. februára.
debata (26)

Štvrtok

"V pondelok bude snehová kalamita. Už teraz sú vykúpené potraviny,“ oznámil mi manžel Juan, keď prišiel domov z práce. Nevenujem tomu pozornosť, lebo Juan zbožňuje drámu. To je vlastnosť, ktorú má spoločnú s Američanmi.

Piatok

Poobede idem do potravín. Juan mal pravdu. Regály vo Walmarte sú poloprázdne. Pripomína mi to situáciu po vypuknutí korony.

"Pane bože,“ prechádzam sa po obchode a vzdychám.

"Ste ok?“ pýta sa predavačka.

"Áno, ďakujem. Chcela som špagety, ale sú vypredané. Asi kvôli počasiu.“

Regál, kde býva chlieb, je prázdny. Regál s mäsom tiež. Nemajú ani jednu konzervu fazule. Zelenina je tiež vykúpená, okrem brokolice, predraženej kapie a zopár vreciek šalátu. Nemajú žiadne banány ani zemiaky. Ešte aj ovsené vločky sú fuč. Vajcia majú, tak pre istotu naložím do košíka tri kartóny. K tomu dve balenia vody, posledné dve balenia tortíl, zopár avokád, tofu, jogurt a orieškové maslo.

Nákup za 120 dolárov naložím do auta a americká panika kvôli snehovej búrke sa môže začať.

Počas zimnej búrky všetci vykupovali chlieb. Foto: SITA/AP, Jacob Ford
Winter Weather Texas Počas zimnej búrky všetci vykupovali chlieb.

Nedeľa

Deň sv. Valentína. Vonku je 12 stupňov pod nulou a sneží.

Po obednom telefonáte s mamou na Slovensku idem von, keďže fitko je zatvorené. Oblečenie na teploty pod nulou nemám, lebo v Oklahome ho netreba. Môj najteplejší sveter sme kúpili s rodičmi vo Viedni, keď som chodila na strednú. Má vpredu dieru a scvrkol sa praním, ale to pod kabátom nebude vidno. Ten je tiež viac na dizajn ako proti mrazu. Šál nosím, iba keď idem v zime na Slovensko. Čiapku s brmbolcom som so sestrou kúpila v New Yorku na Empire State Building a odvtedy som ju na hlave nemala. Rukavice nemôžem nájsť, tak vyrážam bez nich, s rukami vo vreckách kabáta.

Ľudia kráčajú po ulici počas snežnej búrky v... Foto: SITA/AP, Sue Ogrocki
Winter Weather Oklahoma Ľudia kráčajú po ulici počas snežnej búrky v Oklahoma City. Snímka z nedele 14. februára.

Brodím sa snehom na ulici pred domom. Smerujem k hlavnej ceste pri vchode do našej komunity. Končí sa tam chodník, takže ďalej sa dá peši dostať iba s rizikom, že človeka prevalcuje auto. Cesta je prázdna. Chvíľu stojím v snehu a rozhliadam sa. Za normálnych okolností tu prechádza jedno auto za druhým vo dvoch prúdoch každým smerom. Dnes je tu úplné ticho. V kope snehu sú vyjazdené koľaje. Niektorí odvážlivci zjavne šoférujú na vlastné riziko, lebo cesta nie je odhrabaná ani posypaná. Sneh napadol a zamrzol.

Naša komunita v meste Edmond v Oklahome. Foto: Nina Michalíková
nina 4 nasa komunita Naša komunita v meste Edmond v Oklahome.

Na spiatočnej ceste je počasie neznesiteľné. Kráčam s prižmúrenými očami, lebo ľadový vietor mi fúka sneh do tváre. Newyorskú čiapku mám stiahnutú až po krk. Okolo prechádza čierne SUV a spomalí. Otvorí sa okno.

"Ste ok?“ pýta sa šoférka. Jej spolujazdec je zjavne v šoku, že nejaký šialenec sa dobrovoľne prechádza v snehu.

"Áno. Išla som sa trochu prejsť, ale zjavne to nebol dobrý nápad.“

Auto odchádza a ja ľutujem, že som sa tvárila ako majster sveta. Počítam každý krok. Rifle na mne začínajú mrznúť. Plastové členkové topánky kúpené v 90-percentnej zľave už premokli. Prechádzka mi pripomína náš minuloročný rodinný výlet do Tatier. Vyviezli sme sa na Štrbské pleso a o pol hodinu bolo po turistike. Jediný človek v našej výprave, ktorý nemohol prežiť tatranskú chumelicu, nebol môj mexický manžel, ale ja.

Doma vletím do kúpeľne a stiahnem zo seba mokré šaty zmrznuté ako plech. Tvár, ruky aj nohy mám červené ako rak. Vleziem do postele a perinou si zakryjem aj hlavu. Bez pohnutia čakám, kým rozmrznem. Potom začínam pracovný deň v home office.

Večer otvorím stránku univerzity, kde učím. "Pre nepriaznivé počasie bude univerzita v pondelok zatvorená. Všetky predmety – aj predmety, ktoré sa vyučujú on-line – sú zrušené.“ Moji študenti sú určite vo vytržení, ale ja nie. Som pozadu, lebo školu zatvárajú už druhýkrát za posledný týždeň.

"Nebezpečné veterné mrazy a snehová búrka sa očakávajú začiatkom budúceho týždňa. VAROVANIE PRED VETERNÝMI MRAZMI A SNEHOVOU BÚRKOU PLATÍ OD POLNOCI DO ZAJTRA VEČER.“ Skopírujem varovanie z internetu a posielam ho sestre na messenger.

"Ohoho. A keď je to verzálkami, treba spozornieť,“ žartuje.

"Však? Ale fakt je tu brutálne počasie.“

"Divné.“

Pondelok

Zobudím sa na bolesť zuba, ktorý sa mi zlomil cez víkend. Som v panike. Čo ak potrebujem korunku? S dentálnou poistkou ma pred troma rokmi korunka stála skoro tisíc dolárov. Nečudo, že v Spojených štátoch nemá veľa ľudí zuby. Vládny šek na 1 200 dolárov s popisom "Platba za ekonomický dosah, prezident Donald J. Trump“ miniem na zubára. A ešte si možno budem musieť doplatiť.

V zubárskej ambulancii nikto nedvíha. Od včerajška nasnežilo dvadsať centimetrov snehu a pre snehovú kalamitu zubár zjavne neordinuje. Dám si na zub analgetický gél na stlmenie bolesti a dúfam, že nedostanem infekciu. Vonku je Sibír. Dvadsať stupňov pod nulou.

Utorok

Hodina demografie sa nemôže začať bez litra bezkofeínovej kávy. Idem do garáže, kde máme niekoľko balení vody. Zoberiem dve plastové fľašky a cítim, že sú zamrznuté. Voda nám v garáži ešte nikdy nezamrzla.

Vonku to vyzerá ako v záverečnej scéne z Troch orieškov pre Popolušku. Svieti slnko, sneh sa trbliece, ale zdanie klame. Stále je 12 stupňov pod nulou.

"Ako prežívate sibírske počasie?“ pokúšam sa o vtip na začiatku on-line hodiny. Študenti, ktorí majú zapnutú kameru, zdvíhajú palec a naznačujú, že sú ok.

"Včera mi auto zapadlo v snehu, museli ma vyhrabať,“ napísal niekto do četu.

"Ja som sa bola prechádzať v snehovej búrke,“ rozprávam im moju historku. Smejú sa.

Preberáme príčiny smrti – prenosné choroby, neprenosné choroby a zranenia.

"Ktoré príčiny smrti sú najbežnejšie v rozvinutých krajinách?“ začínam diskusiu.

"Ľad a sneh,“ napísal študent.

"Dnes mi to tiež tak pripadá.“

O druhej prišla esemeska od Juana, že končí skôr kvôli počasiu. Ja robím pre koronu z domu, ale on je elektrikár a od šiestej ráno mrzne v novopostavenej budove bez okien. O pár minút poslal fotku cesty zavalenej snehom. "Neviem, koľko potrvá, kým dorazím domov. Musím ísť pomaly, cesty sú hrozné,“ vysvetľuje.

Z izolácie kvôli korone som už na nervy, a teraz ešte počasie. Juanove varovné esemesky ma nemôžu odradiť od cesty do fitka. Podľa internetovej stránky by malo byť otvorené, ale telefón nikto nedvíha. Idem 30 kilometrov za hodinu na ceste, kde je povolená rýchlosť 70. Snažím sa zapadnúť do vyjazdených koľají, ale auto sa aj tak šmýka sprava doľava. Šofér za mnou je nervózny. Pri prvej príležitosti ma predbehne. Fajn, choď, dobrý nápad – upaľovať po ľadovom snehu. O pár minút sa slimačím tempom doveziem na križovatku, kde kaskadérsky šofér skončil na obrubníku a zjavne potrebuje odtiahnuť.

Už z diaľky vidím, že parkovisko pred fitkom je prázdne. Na dverách visí papier s dočasnými otváracími hodinami: Pondelok – zatvorené. Utorok – otvorené. Streda – otvorené. Je utorok, haló! Pritláčam nos na sklo vchodových dverí. Vnútri je tma a na pulte pri vstupe visí oznam: "Zatvorili sme o jednej.“

Kopy snehu pred fitkom 3 dni po búrke. Foto: Nina Michalíková
7 kopy snehu pred fitkom 3 dni po burke Kopy snehu pred fitkom 3 dni po búrke.

Idem rovno domov. Nezastavím sa ani v potravinách, lebo moje opotrebované BMW s letnými pneumatikami sa ťažko borí snehom. V Oklahome nikto nevymieňa v zime pneumatiky a pojem reťaze je tu neznámy.

Posledný úsek je najhorší, lebo cesta ide do kopca. V panike začínam konverzáciu so svojím autom.

"To zvládneš, nemôžeme tu zostať trčať. To bol fakt nápad ísť do fitka.“

Oranžová kontrolka so symbolom auta v šmyku sa okamžite rozsvieti.

„Prečo títo hlupáci nemôžu odhrabať cestu?” kričím v aute sama pre seba.

Zázrakom sa dopravím k našej ulici. Posledný manéver je odbočka doľava.

"Kde si bola?“ pýta sa Juan vo dverách.

"Vo fitku.“

"A čo si zistila?“

"Že je zatvorené.“

Idem do izby a prezlečiem sa do šiat na cvičenie. Juan prifrčí hneď, ako začuje moje tréningové techno.

"Čo robíš?“

"Cviky na zadok.“

Streda

Ráno otvorím chladničku, aby som zistila stav zásob. Ak čím skôr nepôjdem do obchodu, tak budeme jesť iba špagety s kečupom. Oblečiem sa a idem odhrabávať sneh. Nemáme snehovú lopatu, tak si musím vystačiť s rýľom. Sused oproti sa tiež snaží dostať z garáže, ale bez úspechu. Ja to nevzdávam. Nasadám do auta, zacúvam k ceste, a tam zapadnem. Juan počul moje dupanie na plyn. V bunde a v pyžamových nohaviciach stojí vo dverách, pripravený mi asistovať. Dnes nerobí, kvôli snehu sú všetci doma.

"A ty sa kam chystáš? Nevidíš tú cestu?“

"Idem do obchodu.“

Som tvrdohlavec, ale teraz zjavne nebude po mojom. Nedostanem sa ani pred garáž, nieto ešte do obchodu.

Cesta vo štvrtok 3 dni po kalamite je stále... Foto: Nina Michalíková
6 Cesta vo stvrtok 3 dni po kalamite stale praznda Cesta vo štvrtok 3 dni po kalamite je stále prázdna.

Štvrtok

Ráno volám do fitka. Ako vždy, nikto nedvíha.

Volám zubárovi. Asistentka Ronda zdvíha telefón.

"Sme pozadu kvôli snehovej búrke, museli sme preobjednať všetkých pacientov. Najbližší možný termín je o týždeň.“ Beriem. Nemám na výber.

"Aké sú cesty?“ píšem Juanovi.

"Hrozné. Nič neodhrabujú. Nechcú platiť,“ zopakuje pobúrene svoju teóriu.

Moji študenti štatistiky majú dnes on-line test. Na obed mi píše študentka Carol. "Bolo by možné predĺžiť deadline testu do piatka večer? Nemám internet ani laptop. Knižnica je zatvorená. Mobil použiť nechcem a moje auto je zapadnuté v snehu.“

Sneh je okrem korony ďalší dobrý dôvod, ako sa vyhnúť testu. Do večera ešte pár podobných mailov dostanem. Na posilnenie nervov si dávam poslednú Horalku z balíka, ktorý mi poslala mama ešte pred Vianocami. Potom volám domov.

"Čo sa ti stalo s rukou?“ pýta sa mama, keď zbadá moju chrastu od zápästia až po lakeť.

"Išla som vyniesť smeti v papučiach,“ vysvetľujem svoju hlúposť. Snehová kalamita v Oklahome počas korony je na zbláznenie. Zatiaľ som to prežila takmer bez nehody.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba
Viac na túto tému: #počasie #Texas #Oklahoma #snehová búrka