Potulky po USA: Fazuľa v Chicagu, Hotel Plaza v New Yorku aj megaklavír Toma Hanksa

03.04.2021 06:00
Známe hodiny na najstaršom obchodnom dome v...
Známe hodiny na najstaršom obchodnom dome v Amerike, Marshall Field´s. Autor:

Za normálnych okolností by som sa tento mesiac chystala niekam na konferenciu, ale počas pandémie sa v Amerike konferencie konajú on-line. V home office teda zapnem laptop a otvorím Zoom. Na obrazovke sa zjaví zopár neznámych tvárí a niektorí zúčastnení si ani nezapnú video. Žiadne cestovanie, žiadne zážitky, ako to bývalo pred vypuknutím korony, píše naša spolupracovníčka Nina Michalíková. Už 15 rokov žije v USA a na University of Central Oklahoma učí štatistiku a demografiu.

New York City pred koronou

V izbe hotela strategicky blízko Empire State Building čakám mamu so sestrou. Keď po niekoľkých hodinách dorazia z letiska, je to pocit za milión. Po rokoch plánovania sme konečne zrealizovali naše rande v New Yorku. Kam ísť? Čo im ukázať?

Metropolitné múzeum umenia je prvé na zozname našej mamy. "Budem v impresionizme,“ oznámi potom, ako sme vystáli nekonečný rad pred vchodom. Vytiahne z tašky zápisník a ceruzku a je jasné, že v sekcii s obrazmi, ktoré doteraz študovala iba v knihách, strávi celé hodiny. So sestrou prevrátime oči.

"Tak fajn, tu ťa vyzdvihneme,“ uisťujeme ju. Naše niekoľkohodinové behanie po múzeu sa skončilo s bolesťou v nohách na lavičke v sekcii impresionizmu, kde si mama ešte stále robila poznámky.

New York: Pred Metropolitným múzeom umenia
New York: Pred Metropolitným múzeom umenia Autor: Nina Michalíková

Okolo Sochy slobody sme sa plavili ako praví Newyorčania bezplatným trajektom z Manhattanu na Staten Island. Príjemné augustové počasie sa nedalo porovnať s mojou návštevou v apríli, keď som na palube stála v zimnej bunde. Ďalší bod programu – Empire State Building. "Preboha, to teda nie. To je strašne vysoko,“ odmieta mama môj návrh pozrieť si New York z 86. poschodia. "Čo? To je hlavná atrakcia!“ protestovala som sklamane, ale nepomohlo.

"Hotel Plaza, najdrahší hotel v New Yorku,“ citujem slávnu frázu z filmu Sám doma, keď prechádzame cez cestu k majestátnemu hotelovému vchodu. So sestrou ešte stále šetríme na jednodňový pobyt s výhľadom na Central Park. Nateraz sa musíme uspokojiť s tým, čo je dostupné smrteľníkom – prehliadkou hotelovej lobby.

V najslávnejšom obchode s hračkami FAO Schwarz si sestra plánuje zahrať nohami na klavíri ako Tom Hanks vo filme Veľký. O pár minút sa jej želanie splní a vychádzame z obchodu. A vtedy na polici pri vchode uvidím obrovský žltý taxík.

"Dali by ste mi ho do tašky?“ prosím predavačku pri pokladni. Prikývne, spod pultu vytiahne červenú papierovú tašku trikrát väčšiu ako taxík a pridá aj zopár zlatých krepových papierov. Žmurknem na sestru, schmatnem tašku s taxíkom a víťazoslávne vyjdem z obchodu. Až potom mi napadne, že je 11 hodín a taxík budem so sebou vláčiť celý deň. Doma o mne doteraz koluje historka, ako som "behala s taxíkom po New Yorku“.

Filadelfia: Výhľad
		z One Liberty Observation Deck.
New York: Slávny
		klavír v hračkárstve, na...
+8New York: Pred
		Metropolitným múzeom umenia

New York City po korone

Cestujúci zo štátov, ktoré nemajú s New Yorkom hranicu, musia mať negatívny test na koronavírus tri dni pred príchodom do New Yorku. Každý cestujúci musí absolvovať trojdňovú karanténu a test na štvrtý deň. Turisti po príchode do New Yorku vyplnia vstupný formulár v rámci programu na sledovanie kontaktov.

Reštaurácie a bary sú otvorené na 35 percent svojej kapacity, ale vnútorné aj vonkajšie stolovanie je zatvorené od 23.00 do 5.00. Rúška sú povinné vždy s výnimkou jedenia a pitia. Kiná fungujú v kapacite na 25 percent s maximálnym počtom 50 ľudí. Sály musia spĺňať vylepšené štandardy filtrácie, vetrania and čistenia vzduchu. Všetky šou v divadlách na Broadway sú zatiaľ zrušené.

Chicago pred koronou

S manželom Juanom sme pred pár rokmi absolvovali 36-hodinovú cestu autobusom z Dallasu do New Yorku cez Chicago a pri pohľade na chudobné okrajové štvrte mesta mi prechádzal mráz po chrbte. Tentoraz som strávila celý pobyt v centre Chicaga a to vyzeralo úplne inak: energicky, grandiózne a na rozdiel od New Yorku aj čisto. Hotel mal fantastický výhľad na rieku Chicago a mrakodrapy, s výnimkou Trumpovho hotela, na ktorom bol nápis TRUMP dlhý ako polovica futbalového štadióna.

"Keď inštalovali písmená, ľudia v Chicagu z toho neboli nadšení,“ oznámil sprievodca počas pešej prehliadky mesta. Snaha o odstránenie nápisu pokračuje dodnes. Minulý mesiac politici z Chicaga plánovali prijať nariadenie o odstránení názvu z budovy ako odozvu na vtrhnutie podporovateľov bývalého prezidenta do sídla amerického Kapitolu. Chicago je jedno z miest, kde obrie písmena T-R-U-M-P už možno nebudú kaziť panorámu.

Obľúbená atrakcia Chicaga - Oblačná brána,...
Obľúbená atrakcia Chicaga - Oblačná brána, prezývaná pre svoj tvar The Bean – Fazuľa. Autor: SHUTTERSTOCK

Hneď cez rieku je známy Miléniový park a obľúbená atrakcia Oblačná brána, známa ako The Bean – Fazuľa. Prezývku si vyslúžila pre svoj fazuľovitý tvar. Pridám sa k davom ľudí, ktorí sa snažia pred inštaláciou z nehrdzavejúcej ocele urobiť si selfie. Ďalší príklad, ako v USA vedia urobiť megazážitok z ničoho.

Prejdem cez park a zamierim k metru do ukrajinskej štvrte. Túlam sa ulicami a čítam východoeurópsky znejúce mená na schránkach. O pár minút prechádzam okolo bistra, nad ktorým visí logo Polskie piwo. Hneď pošlem fotku Juanovi. Preklad netreba, lebo pivo vie povedať v niekoľkých slovanských jazykoch.

Recepčný v hoteli mi odporučil navštíviť najstarší obchodný dom v Amerike, Marshall Field's. "Na ôsmom poschodí je reštaurácia Walnut Room (Orechová izba),“ oznamuje predavačka, keď ma vidí blúdiť pomedzi stojany so šatami. Aha, teraz už len nájsť výťah. Keď sa otvorili výťahové dvere na ôsmom poschodí, ako keby sa čas vrátil o 100 rokov dozadu. "Fantázia,“ hovorím si, prechádzajúc cez reštauráciu zaliatu svetlom, so stenami obloženými drevom z Ruska a rakúskymi lustrami.

Usadím sa pri stole a o pár sekúnd sa ma servírka pýta, čo si dám na pitie. Toto je zvláštna príležitosť, takže vodu piť nebudem. "Prosecco, prosím,“ objednám si. Pri vedľajšom stole sedí stará pani a rozpráva niečo servírke, ktorá iba prikyvuje a snaží sa vrátiť k svojej práci. "Ešte jedno prosecco,“ rozšupnem sa. Servírka odišla a stará pani si to namieri k môjmu stolu. "Môžem si prisadnúť?“ prihovára sa. "Samozrejme,“ ponúkam jej stoličku. "Mám 95 rokov a keď som bola mladá, chodili sme do tejto reštaurácie s priateľmi. Stále vyzerá rovnako.“

Bum. Hneď je mi jasné, že tento zážitok bude ešte lepší ako doteraz. Stará pani žije v Chicagu celý život. Nečudo, že má toľko spomienok. Neviem, ako dlho sme sedeli za stolom. Dlho. Lebo podeliť sa o niekoľko momentov zo života, ktorý trvá takmer storočie, sa nedá za pár minút.

Chicago po korone

V Chicagu si všetky americké štáty rozdelili do kategórií – žlté (menej ako 15 prípadov korony na 100-tisíc obyvateľov denne) alebo oranžové (viac ako 15 prípadov korony na 100-tisíc obyvateľov denne). Cestujúci zo štátu na oranžovom zozname musia mať negatívny výsledok testu na koronavírus najviac 72 hodín pred príchodom do Chicaga alebo musia ísť do karantény na 10 dní.

Reštaurácie a bary môžu byť obsadené na 40 percent, alebo v nich môže byť do 50 osôb (podľa toho, čo je menej). Všetok predaj alkoholu sa končí o 23.00. Múzeá sú otvorené s limitovanou kapacitou. Prehliadky Chicaga a vonkajšie atrakcie sú otvorené s novými bezpečnostnými opatreniami. Parky sú otvorené. Kiná fungujú s obmedzenou kapacitou.

Filadelfia pred koronou

Filadelfiu mi pripomína jazva na pravom kolene, ktorú som si vyslúžila preto, že nikdy necestujem bez obrovskej batožiny. Na štvordňovú cestu na konferenciu som si nabalila polovicu šatníka, len pre istotu, a ako vždy som to cestou z letiska ľutovala.

Kráčam obvešaná taškami, laptopom a kilami poznámok, ktoré aj tak na konferencii potrebovať nebudem. Vyštverám sa hore schodmi z metra, chvíľu si oddýchnem, znova naložím náklad na plecia a s mobilom v ruke sa navigujem k hostelu v historickom centre mesta. Podľa google mapy prechádzam vedľa Zvonu slobody, bývalého domu Benjamina Franklina, hrobu Benjamina Franklina, ale váha batožiny mi nedovolí vnímať okolie.

Keď bolesť dosiahne bod, že horšie to už byť nemôže, potknem sa o obrubník a zletím na chodník. O pár sekúnd precitnem a to už nado mnou stojí zopár vystrašených Filadelfčanov.

"Ste v poriadku?“ zisťujú, či žijem. Neviem, čo je horšie – bolesť v kolene a zápästí, alebo tento trapas. Chvíľu tam ležím rozplesknutá ako zemiak, potom sa pozbieram a tvárim sa, ako by sa nič nestalo. "Okay, okay. Ďakujem,“ uisťujem ich. Stačí pohľad na krvavé koleno a rozdriapané rifle a je evidentné, že zvyšok cesty bude bolieť ešte viac. Keď konečne dokrívam na recepciu, moja izba so spoločnou sprchou a záchodom je našťastie pripravená.

Pri spoznávaní Filadelfie musí mať človek dobrú fantáziu, aby si dokázal predstaviť, ako vyzerala, keď bola prvým hlavným mestom Spojených štátov. "Tu stál dom Benjamina Franklina,“ oznamuje nápis na mieste, kde dnes nestojí nič.

"Tu bola budova, ktorú postavil Benjamin Franklin pre vnuka a kde sa vydávali noviny.“ Tú si tiež človek musí domyslieť. Národný historický park nezávislosti je pre Američanov posvätné miesto, kde bola napísaná Deklarácia nezávislosti a ústava, ale dlho sa tam nezdržím. Aj slávny Zvon slobody si pozriem iba zvonku cez veľkú presklenú stenu.

Nemôžem prehliadnuť, že slávne historické miesta obsypané americkými vlajkami sú obkolesené chudobou. Filadelfia je možno mesto slobody a nezávislosti, ale tiež je to najchudobnejšie veľké mesto Ameriky. A nie je to náhoda, ale výsledok desaťročí rasovej diskriminácie.

Po konferencii zamierim na 57. poschodie budovy One Liberty Place pozrieť si mesto z výšky. Najlepší výhľad je na slávnu filadelfskú radnicu. Pritiahnem si stoličku až ku sklu, usadím sa, z tašky vytiahnem jablko a konečne si vydýchem. O chvíľu sa ku mne pridá upratovač.

"Super výhľad, však? Dovidím odtiaľto až na budovu, kde bývam,“ prihovára sa. Prikývnem, aj keď na New York to nemá a vonku sa zotmelo, takže vidím iba černotu a svetlá na ulici a na okolitých mrakodrapoch. "Odkiaľ si?“ začína konverzáciu upratovač. "Zo Slovenska, a ty?“ "Z Jamajky.“ Počas debaty o našich imigrantských zážitkoch sa dozvedám o ďalšej atrakcii – organe, na ktorom hrajú v obchoďáku vedľa radnice skoro každý večer. Moja nočná prehliadka mesta pokračuje grátis organovým koncertom.

Filadelfia: Výhľad z One Liberty Observation Deck.
Filadelfia: Výhľad z One Liberty Observation Deck. Autor: Nina Michalíková

Najväčší organ na svete sa už viac ako sto rokov týči cez sedem poschodí v obchodnom dome. Prederiem sa pomedzi vešiaky s oblečením k zábradliu na druhom poschodí, aby som mala na takmer 300-tonové monštrum dobrý výhľad.

Hudobní nadšenci na opačnej strane obchodu sa tiež nedočkavo opierajú o zábradlie a čakajú, čo sa bude diať. O pár minút sa už obchodom šíria tóny prvej skladby. Vychutnávam si ich so zavretými očami. Burácajúci potlesk sa ozýva po každej skladbe. Ja tiež nadšene tlieskam. Aj na rozdrúzgané koleno na chvíľu zabudnem.

Filadelfia po korone

Návštevníci Filadelfie musia mať 72 hodín pred vstupom do štátu Pensylvánia negatívny test na koronavírus, alebo musia byť 14 dní v karanténe. Medzinárodné letisko vo Filadelfii má program na testovanie pre cestujúcich. Reštaurácie, múzeá, telocvične a rekreačné aktivity sú otvorené s obmedzeniami podľa kapacity priestorov. V reštauráciách sa alkohol predáva iba s jedlom.

V interiéroch reštaurácií je povolená kapacita 4 osoby pri jednom stole, vonku 6 osôb pri jednom stole. Aktivity v interiéri sú obmedzené na 20 osôb na 300 štvorcových metrov a rúška sú povinné. Obchody obmedzujú vstup na 20 zákazníkov na 300 štvorcových metrov. Kiná a kasína sú otvorené na 50 percent svojej kapacity. One Liberty Place je zatvorená na neurčito.

Denver pred koronou

Odlietam na konferenciu do Denveru v štáte Colorado. Turbulencie sú na nevydržanie. Lietadlo sa trasie celý let a niekoľko cestujúcich musí použiť papierové vrecúško. Búrlivé počasie ma neprekvapuje, keďže sa blížime k pohoriu Rocky Mountains s najvyšším vrchom Mount Elbert vo výške 4 401 metrov.

Keď lietadlo konečne pristane, na operadlách sedadla nechávam spotené otlačky mojich rúk. "A kde sú hory?“ rozhliadam sa sklamane, keď s kolegyňou vystúpime z taxíka pri hoteli v centre mesta. Musím si ich domyslieť, lebo počas celej návštevy Denveru sú schované v opare. O pár hodín sa prikmotrím do hotelovej izby kolegyne.

"Zisťujem, kde sa dá fajčiť marihuana,“ vysvetľuje s očami prilepenými k obrazovke laptopu. Colorado je jeden z prvých štátov, kde v roku 2012 schválili rekreačné užívanie marihuany.

"A čo si zistila?“ som zvedavá.

"Že zákon nedovoľuje fajčenie marihuany na verejných priestranstvách, iba v súkromnej rezidencii. Počet hotelov, kde je marihuana povolená, zjavne rastie, ale náš hotel k nim nepatrí,“ znel záver prieskumu.

Po dni strávenom na pešej zóne pri hoteli navrhujem trochu dobrodružstva.

"Cítite to?“ podpichujem kolegov pri prechádzke slimačím tempom, lebo niektorí z nich nie sú vo forme. Štipľavá zemitá vôňa marihuany sa šíri ulicou, keď prechádzame okolo jednej z predajní.

"Ktovie, koľko to stojí a či si to môže kúpiť hocikto,“ mrmlem si pod nos. Nikto však nepodporuje môj záujem preskúmať sortiment, aby som mohla študentom v triede rozprávať historky. Našťastie, aj bez marihuany sa nudná prechádzka končí dobrodružne v dome filantropky, aktivistky a herečky Molly Brownovej, známej ako Nepotopiteľná Molly Brownová. Táto dcéra írskych imigrantov sa preslávila okrem iného tým, že prežila potopenie Titaniku.

Denver po korone

Súčasný "žltý level“ v Denveri zahŕňa niekoľko reštrikcií. Reštaurácie môžu fungovať na 50 percent kapacity, ale nesmie v nich byť viac ako 50 osôb, s výnimkou väčších podnikov, kde je limit 150 osôb. Predaj alkoholu sa končí o 23.00. Osobné stretnutia sú limitované na 10 osôb z najviac dvoch domácností. Bary sú zatvorené. Rekreačné zariadenia a telocvične sú otvorené na 50 percent, ale nie pre viac ako 50 ľudí, s výnimkou zariadení väčších ako 2200 štvorcových metrov.

Las Vegas pred koronou

S kolegyňou letíme na konferenciu do Las Vegas. Na letisku nasadneme do taxíka a smerujeme do hotela. Na sedadle predo mnou je zastrčená brožúra s atrakciami. Hneď ju začnem študovať.

"Chippendales. Paráda. Ideme,“ ukazujem fotku polonahých striptérov kolegyni, ktorá spočiatku môjmu návrhu nevenuje pozornosť.

Vyzerá to, že aj bez striptérskej tanečnej skupiny si to užijeme naplno. Ani z hotela netreba vychádzať, aktivít okrem kasína je tam habadej. Okrem hotela preskúmame slávny Las Vegas Strip – bulvár s reštauráciami, barmi, kasínami a hotelmi. A potom naďabíme na zľavnené lístky na Chippendales.

Stačí jeden prosebný pohľad a na druhý deň stojíme s kolegyňou pred vchodom do sály plnej rozradostených fanúšičiek všetkých vekových kategórií. Ale urobili sme chybu. Kto ide na Chippendales v rifliach, tričku a teniskách? Špekulovať nad oblečením je už neskoro. Pred šou si dáme predražený drink ako ostatné dámy, ktoré situáciu odhadli lepšie ako my a špacírujú sa v mini koktejlových šatách.

Keď sa dvere konečne otvoria, s nadšením zistím, že naše zlacnené sedadlá nie sú kilometer od hľadiska, takže možno aj niečo uvidíme.

"Dámy, dúfam, že budete mať fantastický zážitok,“ oznámi polonahý uvádzač v slipoch s americkou vlajkou.

Tak tomu ver. Chippendeláci vyzerajú skvelo, aj keď nie sú najlepší tanečníci na svete. Ale koho zaujíma, či vedia tancovať? Dnes večer sa bude klásť dôraz na iné prednosti. Kolegyňa je spočiatku zdržanlivá, až kým nezačnú hrať I love rock and roll.

Na moje prekvapenie zrazu vystrelí zo stoličky a máva rukami nad hlavou počas všetkých scénok, ktoré vyžadujú účasť publika. Nemáme tú česť skončiť na pódiu a spolupracovať na sexy vystúpeniach, asi preto, že sme oblečené ako na turistiku. Naša šanca nastane, až keď tanečníci zlezú z pódia a prechádzajú sa pomedzi rozjarené obecenstvo.

Polonahý dotyčný prechádza okolo mňa a je ťažké mu odolať. A prečo aj, veď lístok bol drahý aj v zľave. Moja ruka skončí na jeho zadnej časti tela. Zjavne je siahať na účinkujúcich povolené, lebo moja opovážlivosť nevyvolá negatívnu reakciu. A ako to už vo Vegas býva (alebo bolo pred vypuknutím korony), čo sa tam stane, to tam aj zostane.

Las Vegas po korone

Keď vlani v marci zatvorili svetoznámy bulvár Las Vegas Strip, bolo to prvýkrát od pohrebu prezidenta Kennedyho v roku 1963. Teraz už má Las Vegas menej reštrikcií, ale všetkým návštevníkom sa odporúča dodržiavať sociálny odstup a nosiť rúška. Turisti si musia overiť všetky podrobnosti týkajúce sa prevádzky a bezpečnostných protokolov priamo v rezorte, kde sú ubytovaní.

Reštaurácie sú v prevádzke s prísnym dodržiavaním sociálneho odstupu a pri jednom stole nesmie byť viac ako 6 ľudí. Zhromažďovanie na verejnosti je limitované na 250 ľudí, alebo 50 percent kapacity. V kasínach môže hrať viac ľudí ako pred pár mesiacmi, ale reštrikcie stanovené v novembri, ktoré obmedzili kapacitu kasín na 25 percent, sú zvýšené na 50 percent.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Vypnúť reklamu
0 debata debata
Viac na túto tému: #veľkomestá #USA #New York #Las Vegas #Filadelfia #denver #Chicago #cestovanie