V Európe nemiznú, ale dokonca pribúdajú pralesy!

Tvrdenie v titulku vychádza z poslednej správy Stav európskych lesov 2020 - State of Europe’s Forest 2020. Vydáva sa každých päť rokov a má byť hodnoverným podkladom pre rozhodovanie politikov, čo ďalej s lesmi.

, 08.06.2021 06:00
Kilianka, prales Foto: ,
Takto vyzerá prales Kilianka dnes. Neexistuje.
13

Ak by toto tvrdenie bolo pravdivé, tak na jednom z hrebeňov Nízkych Tatier by sme sa v Európsky deň národných parkov kochali úžasným klenotom slovenského národného parku – pralesom Kilianka. No nekocháme sa. Žiaden prales tu nie je. Pred pár rokmi bol takmer dohola vyrúbaný ako desiatky ďalších pralesov na Slovensku, stovky v Európe.

Prečo robiť reportáž z fiktívneho pralesa? Prečo nezostať pri tom peknom, čo zostalo, trebárs pri Lúžňanke, ktorá sa pod Kiliankou tak veselo krúti. Načo sa štverať hore divokými žľabmi a pripomínať už zabudnutú ťažbu pralesa?

Najprv sa však treba opýtať – prečo sa ustavične zaoberať lesmi či pralesmi? Pretože práve v nich skrývajú riešenia súčasných kríz. Lesy vedia perfektne zachytávať emisie, dokážu chrániť pred povodňami či nedostatkom vody, môžu rozprúdiť ekonomiku.

To všetko však robia najlepšie vtedy, keď ich človek nechá na pokoji a nijako v nich nezasahuje. A ak zasahuje, tak maximálne citlivo a so snahou priblížiť sa prírode. K stále rovnakému záveru prichádzajú ďalšie vedecké výskumy.

Prales Kilianka

Môžu lesníci zarábať aj niečom inom ako na dreve? Môžu. Predsa na vode! O lesy v americkom pohorí Catskill sa lesníci starajú veľmi citlivo a jemne, pretože práve tu pramení pitná voda pre svetové finančné centrum – Manhattan. Lenže zarába na tom aj mesto New York. Ročne ušetrí päť miliárd (!) dolárov, ktoré by inak zhltli čistiarne vody.

Podľa štúdie Univerzity v Cambridgei, ktorá vyšla vo vedeckom časopise Nature Sustainability, spoločnosť zarobí oveľa viac, ak nechá krajinu (pôdu) v rukách prírody, ako keď si vyhrnie rukávy a začne ju manažovať. Hodnota služieb ako zachytávanie uhlíka či ochrana pred povodňami je vyššia ako výnosy z pestovania obilnín, čaju, kakaa či dreva. Vedci zistili, že pri dreve je rozdiel najvýraznejší.

Dažďový prales Čítajte viac Európska únia je po Číne lídrom v ničení dažďových pralesov

Tento zásadný poznatok však v dokumente o európskych lesoch úplne chýba. Namiesto sily prírody sa zdôrazňuje – proaktívne zasahovanie človeka do lesov.

Správa má takmer 400 strán, krátky sumár pre politikov deväť. Už po jeho prečítaní možno nadobudnúť dojem, že európske lesy sú práve vďaka manažovaniu človekom, čiže zasahovaniu, na tom veľmi dobre. Postupne sa rozrastajú (o deväť percent za 30 rokov), biodiverzite sa v nich darí, sú úspešné v zachytávaní uhlíka. A – rozloha pralesov na Slovensku zostáva uplynulé tri desaťročia nemenná, celkovo v Európe dokonca rastie.

Kto by po týchto povzbudivých faktoch nekývol na to, aby sa z lesov bralo ešte viac? Trebárs do spaľovní, na biomasu. Veď lesy sú na tom dobre. Naozaj sú? Do hory pod Kiliankou sa vrúti prudký vietor.

Katastrofa, ktorú sme prehliadli

„Urobme si širší obrázok. Všimnime si, že v Európe silnie snaha uznať biomasu ako obnoviteľný zdroj energie. Čo je nezmysel. Lenže práve takáto správa môže poslúžiť pri argumentácii, že lesy sa majú v Európe parádne. Že sa majú tak dobre, že môžeme v nich viac ťažiť a využívať biomasu bez toho, aby sme lesom ubližovali. Skutočnosť je úplne iná,“ hovorí výskumník ekológie lesa Ondrej Kameniar z Fakulty lesníckej a drevárskej Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe. Slovenská redakcia magazínu Forbes ho tento rok vybrala do prestížneho rebríčka 30 pod 30 v kategórii Veda a vzdelávanie.

„Táto správa ignoruje ekologickú katastrofu. Verejnosť bola pobúrená ťažbou v Bielovežskom pralese. Ale keď sa pozriete na to, čo sa dialo v pralesoch Rumunsku, na Slovensku a v ďalších krajinách, zistíte, že máme niekoľkonásobne väčší problém ako Bielovežský prales. Ktorý si však táto správa akoby vôbec nevšimla,“ mieni lesný ekológ a člen iniciatívy My sme les.

Na strane 118 sa píše, že rozloha „lesov nenarušených človekom (pralesov) sa v Európe za uplynulých 30 rokov zvýšila“. Podľa správy je celková rozloha pralesov 2,2 percenta rozlohy lesov v Európe. Lenže v predchádzajúcej správe Stav európskych lesov 2015 sa udávala rozloha pralesov štyri percentá! Ako môže správa hovoriť o náraste? Odhliadnuc od faktu, že pralesy z princípu jednoducho nemôžu pribudnúť. Nevyrastú za pár rokov, ani za 10, 20, 30. Trvá to storočia. Pralesná pôda na strmých svahoch sa utvára tisícročia.

Denník Pravda už v roku 2018 informoval o mape pralesov, ktorá vyšla spoločne so štúdiou pod názvom Kde sú posledné európske pralesy? (Where are Europe’s last primary forests?), na ktorej pracovalo 134 vedcov z 33 krajín. Uverejnil ju prestížny vedecký časopis Diversity and Distributions. Podľa tejto štúdie je rozloha pralesov dokonca už iba 0,7 až 1,4 percenta! „Miznú však alarmujúcou rýchlosťou,“ upozornil vedúci vedeckého tímu taliansky odborník na ekológiu lesa Francesco Maria Sabatini.

rumunsko, fagaras, Boia Micu Čítajte viac Kde sa skryli pralesy Európy?

Vlani vyšiel v časopise Nature článok vedcov pod vedením Guida Ceccheriniho zo Spoločného výskumného centra Európskej komisie v Ispre (JRC), ktorý varuje pred prudkým nárastom ťažby v lesoch po roku 2015. Strata biomasy predstavuje 69 percent, vyťažené plochy sa priemerne zväčšili o 34 percent. Je to výsledok aj väčšieho tlaku na využívanie biomasy ako obnoviteľného zdroja. Takto sa ešte viac stráca voda, biodiverzita a pôda. Treba však dodať, že voči záverom tejto štúdie koncom apríla vzniesla skupina vedcov výhrady (Iddo Wernick, Philippe Ciais a ďalší). Autori podľa nich neprihliadli na správnu metodiku. S metodikami však zaujímavo narába aj správa o Stave európskych lesov 2020, ale k tomu sa ešte dostaneme.

V každom prípade, ak bude podľa vedcov ťažba pokračovať vysokým tempom, nielenže sa Európanom v oslabených lesoch nepodarí znižovať emisie, ale uvoľnia sa ďalšie veľké množstvá uhlíka do atmosféry, čo si vyžiada ešte tvrdšie klimatické opatrenia. Napriek tomu správa o lesoch naznačuje, že v lesoch sa hospodári udržateľne. Potok sa rozhučí, svah je príkrejší. Zrýchlime.

Toaletný papier emisie nespasí

Podľa správy o lesoch sa zásoby uhlíka v lesoch zvyšujú. Čo je pozoruhodné tvrdenie, pretože v októbri 2020 publikuje Európska komisia tlačovú správu (najnovšie údaje zo sektora LULUCF – využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo), podľa ktorej zásoby uhlíka v lesoch prudko – klesli. Podľa údajov z tejto správy do roku 2025 európske lesy zadržia až o 18 percent menej uhlíka ako na začiatku milénia, upozorňuje organizácia Fern.

Súčasná generácia si berie z lesov oveľa viac ako tá predchádzajúca. A pritom za posledných 30 rokov vzrástla výmera lesov na Slovensku len o jedno percento!
Juraj Vysoký, podpredseda OZ Prales

Správa o lesoch uvádza, že sa zvýšila zásoba uhlíka v drevených produktoch, čo takisto prispieva k znižovaniu emisií. Platilo by to možno v prípade, ak by väčšina produktov z dreva nebola iba na jedno použitie. Vo vedeckom časopise Ecosphere vyšla štúdia, podľa ktorej len štyri percentá uhlíka z drevnej biomasy vydržia v drevených produktoch so životnosťou 30 až 90 rokov. Väčšina, až 66 percent drevnej biomasy, sa použije na produkty, ktorých životnosť je menej ako tri roky. Predovšetkým palivo a – toaletný papier.

Biodiverzita v lesoch je podľa správy stabilná, pretože populácie lesných druhov vtákov sú stabilné uplynulých 30 rokov. Štatisticky to sedí. No ak sa človek pozrie na konkrétne dáždnikové druhy, ktoré sú indikátormi dobrého stavu lesných spoločenstiev, ukáže sa škaredší obrázok. Hlucháň vymiera. S ním sa strácajú tie najkvalitnejšie lesy. Ornitológ Jozef Ridzoň dodáva, že Slovensko nemá dobré výsledky ani v celkovej štatistike. „Kým inde v EÚ sa darí udržať stabilnú početnosť vtáctva v lesoch, na Slovensku klesá.“

Lesný ekológ Kameniar pridáva ďalšie sporné miesta. Podľa dát zo správy za uplynulých päť rokov pribudlo v Rumunsku 37-tisíc hektárov pralesov. Z hľadiska dát to sedí, pretože v Rumunsku sa po mapovaní ešte len teraz pridávali niektoré pralesy do katalógu. „Je to však nehoráznosť. V Rumunsku došlo od vstupu do EÚ k masívnej likvidácii pralesov, osobne som bol jej svedkom,“ hovorí.

Rumunský ochranár Gabi Paun zverejnil zatajované informácie o inventarizácii rumunských lesov. Len za štyri roky (2014 až 2017) sa v Rumunsku nelegálne vyťažilo vyše 82 miliónov kubíkov dreva, čo predstavuje 242-tisíc hektárov kompletne vyholených lesov, čo je plocha väčšia ako Bratislavský kraj. „V týchto ťažbách boli aj desaťtisíce hektárov pralesov.“ Štúdia Global Forest Watch z roku 2020 ukazuje, že v Rumunsku zaniklo v rokoch 2001 až 2019 až 349-tisíc hektárov pralesov. Ďalšie fakty o ničení rumunských pralesov prináša voľne dostupný dokument Virgin forests at the heart of Europe (Pralesy v srdci Európy), ktorý spracovali vedci z nemeckých univerzít.

Slovenskí a českí vedci šli pred pár týždňami... Foto: ONDREJ KAMENIAR
prales, vedec, expedícia, Ukrajina Slovenskí a českí vedci šli pred pár týždňami do ukrajinských pralesov premerať výskumné plochy. No už nemali kde. Je absurdné tvrdiť, že v Európe pribúdajú pralesy, ich ničenie je zjavné všade.

Kameniar sa pred týždňom vrátil z expedície na Ukrajine. Na vlastné oči videl vyrúbané pralesy aj tam, ukazuje nám fotografie. „Štatistiky môžu vyzerať akokoľvek pekne, v realite vidieť presný opak. Na prvej strane tejto správy by malo byť to, že nám katastrofálne ubúdajú pralesy a prírodné lesy.“

Správa ponúka aj údaje o pralesoch na Slovensku. Blížime sa k miestu, kde podľa mapy bola kedysi Kilianka. Spoza stromov civie drsná prekážka. Lavínový žľab.

Koľko je pralesov?

Správa o lesoch uvádza, že v súčasnosti je na Slovensku 11-tisíc hektárov pralesov. A v tabuľkách uvádza rovnaké číslo aj pre roky 2015, 2000 a 1990. Vyzerá to, akoby sa rozloha pralesov na Slovensku za 30 rokov nezmenila. Lenže v predošlej správe z roku 2015 svieti v tabuľkách iné číslo pre roky 2015, 2000 a 1990. 24-tisíc hektárov pralesov. Kde sa zrazu podelo 13-tisíc hektárov pralesa? A ako môžu byť obe čísla nemenné v priebehu 30 rokov, keď sa len za uplynulé desaťročie zdokumentovalo vyťaženie takmer 200 hektárov pralesov vo vyše 40 lokalitách?

Hlavný koordinátor správy Rastislav Raši, námestník riaditeľa Národného lesníckeho centra – Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen, vysvetľuje, že aktualizovali údaje. „V roku 2020 reportované údaje za SR vychádzajú z najnovších zistení projektu Mapovanie pralesov Slovenska. Údaje reportované pre správu z roku 2015 vychádzali zo skorších zdrojov založených na odhade profesora Štefana Korpeľa z roku 1989.“

Pýtame sa ho aj na ďalšie nezrovnalosti, napríklad v prípade celkovej rozlohy pralesov v Európe. Odporúča neporovnávať novšiu správu s predošlou. Pretože sa zmenil počet krajín, ktoré poskytli údaje. A v niektorých krajinách sa menila metodika, napríklad hodnotenie toho, čo je prales a čo nie. „Napríklad Gruzínsko do správy v roku 2015 reportovalo takmer všetky svoje lesy ako „undisturbed by man“ (nenarušené človekom, čiže pralesy), čo je viac ako 2 milióny hektárov rozdiel oproti údajom reportovaným do správy z roku 2020.“

Na správe sa podieľajú desiatky expertov. No laikovi sa môže zdať, že obrázok o stave lesov je aktom ľubovôle. Zmení sa metodika, akoby sa nasadili len iné okuliare, a krajina má zrazu o 2 milióny hektárov pralesov viac či menej.

Problém je v tom, že veľká časť európskych krajín stále nemá zmapované pralesy. Naozaj je možné, že niektoré sa ešte stále skrývajú v tých najneprístupnejších dolinách. Denník Pravda bol prvým na svete, ktorého redaktor navštívil a napísal o objave pralesa Boia Mica v Rumunsku v roku 2015. No aj do tých najneprístupnejších dolín sa postupne stavajú cesty a mnohé pralesy miznú skôr, ako ich vedci stihnú objaviť.

Slovensko je veľmi pravdepodobne krajinou, ktorá si zmapovala pralesy najdôslednejšie. Lenže koľko úsilia a driny sa za týmito poctivými dátami skrýva. Znamenalo to pohybovať sa v tom najextrémnejšom teréne. Prechádzať najneschodnejšími úbočiami. Lebo tam sa „utiahli“ pralesy. Aj záverečný výšľap ku Kilianke začína byť bojom o každý krok.

Berieme si viac ako dedovia

Profesor Korpeľ rozlohu pralesov len odhadoval, aj to pôvodne na 18– až 20-tisíc hektárov. Toto číslo sedí aj s dnešným expertným odhadom urobeným na základe leteckých snímok z roku 1950. Výmera pralesov sa však začala prudko zmenšovať. Na Poľane, vo Vihorlatských vrchoch, v Poloninách.

V 80. rokoch 20. storočia prebiehala obnova takzvaných prestarnutých lesov, čo znamenalo prakticky likvidáciu tisícok hektárov pralesov. „Od roku 1990 sme odhadom prišli o ďalších 1 000 až 1 200 hektárov pralesov,“ dopĺňa Marián Jasík, bývalý riaditeľ Správy Národného parku Nízke Tatry, v súčasnosti projektový manažér občianskeho združenia Prales.

Práve toto združenie stojí za zmapovaním slovenských pralesov v rokoch 2009 až 2015. Štát sa k tomu nijako nemal, hoci ho k mapovaniu zaväzoval Karpatský dohovor. Podľa zistení na Slovensku zostalo k 1. 1. 2016 už len 10 180 hektárov pralesov a zvyškov, čo je len 0,46 percenta celkovej výmery lesov SR. Lenže aj počas mapovania, od roku 2011, zanikli jedinečné pralesy ako Veľký bok, Malý bok, Chladný žleb, Zámostská hoľa. A Kilianka, ktorej ostatky sa belejú z diaľky. Návštevníkov víta prosto. Dole biely sneh, hore modrá obloha. Medzi nimi sa tlačia sivé pne. Nestačí to, musíme priamo medzi ne.

Niekdajšiu krásu Kilianky naznačuje už len... Foto: Pravda, Andrej Barát
Kilianka, prales Niekdajšiu krásu Kilianky naznačuje už len zopár stromov, ktoré zostali.

„Z lesa si dnes berieme oveľa viac dreva ako generácie pred nami. Predkovia nechali v tom lese viac. Iste, bola kritika, robili sa holorubné pásy. Ale aspoň sa neťažilo v týchto ochranných lesoch, kde sme sa prišli pozrieť,“ hovorí Juraj Vysoký, bývalý lesník, ktorý pôsobil na ministerstve pôdohospodárstva, dnes podpredseda OZ Prales. Kilianka sa rozprestierala v extrémnom teréne, na veľmi strmom svahu.

Lesníci ju nezaradili k ochranným lesom kvôli ochrane prírody. Ale preto, že doslova ochraňovala pôdu pred eróziou, zachytávala vodu. „V takýchto lesoch sa ani za socializmu nič nerobilo. Vždy tam bol predpísaný bezzásah. Dnes sa takmer vo všetkých ochranných lesoch plánujú zásahy.“ No naozaj si berieme viac?

Aj „lesnícke“ pralesy vyrúbali

Pred rokom 1989 sa za udržateľnú ťažbu na Slovensku považoval objem okolo päť miliónov kubíkov dreva za rok. Po revolúcii nastal dočasný pokles ťažby takmer na štyri milióny. Súviselo to s počiatočným spoločenským nadšením pre ochranu prírody a kritikou, že beztak sa ťaží veľa. Svoju úlohu zohrala aj recesia hospodárstva. „V roku 1999 vláda schválila materiál Drevo – surovina 21. storočia, v ktorom predpokladala, že ťažba dreva na Slovensku do roku 2010 postupne vzrastie na šesť miliónov kubíkov,“ naznačuje Vysoký. A skutočnosť?

Už v roku 2005 sme prvýkrát vyťažili viac ako 10 miliónov kubíkov ako dôsledok „veľkej kalamity“ z roku 2004. Ale odvtedy to už významnejšie nekleslo. Priemer ťažby za posledných 15 rokov je 9,2 milióna kubíkov, upozorňuje Vysoký. Lenže postupne sa zvyšoval aj plán ťažby. Pokiaľ v rokoch 1990 – 2000 bola priemerná plánovaná ťažba päť miliónov kubíkov ročne, dnes už lesníci plánujú ťažiť takmer 10 miliónov, čo je dvojnásobný nárast! „Súčasná generácia si berie z lesov oveľa viac ako tá predchádzajúca. A pritom za posledných 30 rokov vzrástla výmera lesov na Slovensku len o jedno percento!“

Sme na mieste. Dotýkame sa pňov, počítame letokruhy, po 150 to prestáva baviť. Kilianku podobne ako niektoré iné pralesy vyrúbali úplne v súlade so zákonom. Darmo, že je to národný park. Nebol tu piaty stupeň ochrany, zákon o lesoch dokonca prikazuje vlastníkom, aby zasahovali proti lykožrútovi. Je iks ďalších dôvodov, prečo sa prales zničil legálne.

Ale dokedy sa budeme tváriť, že je to v poriadku? Dokedy sa budeme presviedčať, že sme horám, a tým aj sebe, neublížili?

hlucháň Čítajte viac Kto má odvahu začuť posledný tok hlucháňa?

Schádzame späť. Alois Zlatník, nestor československého lesníctva, bol profesorom lesníckej botaniky. Lesy vnímal ako spoločenstvo. Podľa rastlín dokázal určiť, aký les kedysi rástol na danom mieste. Z toho vznikli aj lesné typy, na Slovensku sa začala rozvíjať lesnícka typologická škola a aj lesnícke plány mali zohľadňovať tieto vedecké poznatky, aby sa na konkrétnych lokalitách sadilo to, čo tam prirodzene patrí. „No aj tak sa do bukových oblastí sadil smrek,“ poznamená Vysoký.

Profesor Zlatník však spravil ešte jednu úžasnú vec. Prešiel si Slovensko aj Podkarpatskú Rus a určil vzorky pralesov pre každý lesný typ. Boli minimálne ovplyvnené človekom, mali v nich vzniknúť rezervácie pre vedu. Knižnice, v ktorých by lesníci nachádzali odpovede.

Na Ukrajine takmer všetky tieto plochy vyhlásili za rezervácie. „Dnes vedci z celej Európy v nich študujú, ako má vyzerať les,“ povie Vysoký. A potom sa ešte naposledy obzrie za Kiliankou. A čo Slovensko? „Alois Zlatník urobil veľkú prácu. No my sme jeho odkaz, mnohé vzorky pralesa, nechali vyrúbať.“

„Ak sa naučíte odhaľovať tajomstvá, ktoré pred vami príroda zdanlivo skrýva, pocítite radosť z neporušenej prírody a stanete sa jej ochrancami pred tými, ktorí ju ešte stále poškodzujú a znešvárujú, pretože jej dosiaľ neporozumeli." Toto nenapísal ochranár, ekológ či aktivista. Ale lesnícky profesor Alois Zlatník v roku 1966 v knihe Květiny a hory.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
13 debata chyba
Viac na túto tému: #pralesy #Bielovežský prales