Čo štartuje povodne? Zlé lesné cesty

Ničivá povodeň v Rudne nad Hronom vzala život. Zahynul bývalý starosta Stanislav Luky. Spôsobila škody za desaťtisíce eur. Na vine nebolo extrémne počasie. Pretože - nebolo extrémne. 35-milimetrová zrážka nie je podľa meteorológov nič katastrofálne. Nejde o žiaden jasný prejav klimatickej krízy, takže sa nemožno vyhovárať so založenými rukami, že pohroma prišla zhora a chudák človek v tom nijako nemá prsty. Má. Ale v čom?

, 30.06.2021 06:00
lesná cesta, Rudno nad Hronom Foto: ,
Lesné cesty nad Rudnom nad Hronom. Erodujú, premieňajú sa na potoky a odvodňujú krajinu.
25

Veľká časť novinových článkov, ktoré vyšli po povodni, ukazuje najprv prstom na hrádzky vodohospodárskeho inžiniera Michala Kravčíka. Celoslovenský projekt, na ktorý sa vyčlenilo 42 miliónov eur, sa začal v roku 2010 počas vlády Ivety Radičovej. Nad 488 obcami sa mali postaviť menšie aj väčšie hrádzky, poldre, ryhy. Mali zadržiavať vodu v krajine, chrániť pred suchom a – povodňami. Súčasťou projektu bola aj obnova tajchu na Rudnianskom potoku, ktorý sa pri poslednej povodni pretrhol a dnes už len tenký prúd obmýva vytrhnuté rúry.

Už pred 10 rokmi sa voči „hrádzkam“ ohradila skupina 20 odborníkov. Radičovej vláda padla, nastupujúca Ficova projekt zastavila s tvrdením, že mal pochybný výsledok a len zhltol peniaze. Desiatky starostov však projekt dosiaľ obhajujú, už ich nevytápa. Iní varujú, že hrádzky sa neudržiavajú. Alebo neboli nepostavené dobre.

Obnovený tajch v Rudne sa za desaťročie zaniesol kubíkmi naplavenín a nebolo v silách obce to vybagrovať. Predstava, že sa zanášajú a neudržiavajú desiatky podobných často svojpomocne vybudovaných hrádzok, vyústi v obavu. Spí rovnaká katastrofa po celom Slovensku?

My sa však nezdržíme pri hrádzi. O „hrádzkach“ sa popísalo veľa faktov, názorov, protinázorov. Preskočíme rozvaliny tajchu a vhupneme do lesa nad dedinou. Chceme spoznať iný fenomén. Ktorý, ako neskôr zistíme, rozhoduje o ničivosti povodne. Hľadáme jej začiatok. Nepozeráme sa k oblohe. Skloníme sa k zemi.

Mohli sa lesné cesty podieľať na povodni?

Lesy sú v poriadku? Je to len zdanie

Hneď druhý deň po povodni v Rudne vystúpil pred mikrofónmi už bývalý minister pôdohospodárstva Ján Mičovský. Povedal, že lesníci môžu mať čisté svedomie, pretože nad obcou sa rúbalo málo – len dvojpercentná plocha. Väčšinu z porastov spravuje štátny podnik Lesy SR, 60–70 percent z nich je starších ako 40 rokov. Práve takéto lesy podľa lesníkov najlepšie zadržiavajú vodu.

Celá situácia pripomína katastrofálnu povodeň na rieke Gidra v roku 2011. Voda strhla všetky mosty, zasahovala armáda, prišla vláda. Aj vtedy mali mať lesníci čisté svedomie, argumentovalo sa vysokou lesnatosťou – až 95 percent.

Hydrológ Tomáš Orfánus, bývalý riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia, sa však aj napriek tomu rozhodol tamojšie lesy hlbšie preskúmať. Zameral sa na jeden prvok, ktorý do lesov vniesol človek – lesné cesty. Premeral ich počet a hustotu, výpočty publikoval v roku 2013 v časopise Ekológia.

Zistil, že sieť lesných ciest sa mohla podieľať na sile povodňovej vlny vyše 50 percentami! Inými slovami, stav lesných ciest veľmi pravdepodobne rozhodoval o tom, že povodeň na Gidre bola až taká ničivá.

Igor Daniš Čítajte viac Povodne v Rudne a Hegerova (európska) zodpovednosť

Kľúč nie je v lesnatosti, ale v pôde

Prečo sa však hydrológ išiel pozrieť do lesov, keď na prvý pohľad vyzerali dobre? Niekoľko rokov pred povodňou robili dlhodobý výskum v Tatrách. Po veternej kalamite v roku 2004 a zastavení ťažby popadaného dreva v Tichej a Kôprovej doline prebiehali prudké diskusie medzi lesníkmi a ochranármi.

Vadili sa o vplyve odlesnenia na povodne. Čo je riskantnejšie? Nechať kalamitu tak, nezasahovať? Alebo jazdiť po krehkej pôde ťažkými strojmi a kalamitu spracovať? Vedci sa to rozhodli preveriť.

Zistili, že samotné odlesnenie nehrá pri povodniach takmer žiadnu rolu, ak, a toto je kľúčový moment – je pôda v dobrom fyzikálnom stave. Teda nie je utlačená strojmi, zhutnená, zerodovaná a je pokrytá náhradnou vegetáciou.

„Už desaťročia sa vedelo o tom, že práve lesné cesty a zhutnené pôdy prispievajú k rýchlemu povrchovému odtoku a erózii. Nevedelo sa však, aká je reálna hustota týchto zhutnených povrchov na našich povodiach. To sa ukázalo práve v prípade Gidry. Pri takej hustote, akú sme tam namerali, sa tento ľudský prvok v krajine naozaj stáva fenoménom a rozhodne významným faktorom katastrofálnej povodne. Nedá sa to ale riešiť amatérskym prístupom ako v minulosti – program revitalizácie za Radičovej, čo sa nedávno ukázalo na Horehroní. My vieme, ako na to. Bohužiaľ, doteraz žiadne vedenie ministerstva životného prostredia nemalo záujem to riešiť na základe súčasných poznatkov. Je to veľká škoda a súčasne pokrytectvo zo strany relevantných úradov,“ dodáva Orfánus.

Preto sa nemožno uspokojiť s ľúbivými satelitnými snímkami zalesneného povodia Rudnianskeho potoka. Tieto lesy naozaj vyzerajú pekne, kompaktne. Ilúzia sa roztriešti vo chvíli, keď auto škaredo hrkne na obrovskej eróznej ryhe na lesnej ceste, až si posádka takmer porozbíja hlavy.

V obrovských eróznych ryhách sa stratí človek. Foto: Andrej Barát, Pravda
lesná cesta, erózia V obrovských eróznych ryhách sa stratí človek.

Vodné križovatky

Čoskoro zahrkoceme na prvej „vodnej križovatke“. Priamo cez Rudniansky potok vedú naraz tri lesné cesty, bez mostíkov. Opodiaľ je ďalšia vodná križovatka. A ďalšia. Stúpame vyššie, po cestách, ktoré sa vinú bez hanby priamo po potoku.

„Rovno po potoku sťahovali drevo, čo je zakázané,“ ukazuje Štefan Vaľo na ryhy po technike a kmeňoch. Dobre to pozná, sám vyše 24 rokov ťažil guľatinu. V Karpatoch, najmä v Zakarpatskej oblasti na Ukrajine postavil stovky kilometrov lesných ciest, desiatky kilometrov hrádzí. V určitom okamihu si uvedomil, ako on sám, stavbou lesných ciest v ťažkom teréne prispel k vysúšaniu krajiny. Dnes vodí odborníkov po krajine a ukazuje im, aké škody dokážu lesné cesty narobiť. Založil občianske združenie Voda je život.

Skáčeme z cesty na cestu. Niekde sú natlačené štyri vedľa seba. Je evidentné, že niekde stroj prešiel vedľa, vyrobil novú cestu, pretože na pôvodnej by zapadol. Ale už sa nik nevrátil, aby tú nepriechodnú napravil, aby zastavil eróziu.

Nedá sa prehliadnuť, ako sa cesty menia na potoky. Ako ich prudká riava stekajúca z prerezaných úbočí hĺbi až „na dreň“, na samotné podložie, skaly. Nedajú sa na cestách v „peknom“ lese prehliadnuť desivé stopy po vode, ktorá do doliny berie kamene, drevo, pôdu. Obrovské množstvo pôdy. Upozornil nás na to pred štyrmi rokmi v rozhovore expert na ekológiu lesa Viliam Pichler. „Ak sa lesná cesta postaví zle, tak ablácia, odnos materiálu eróziou predstavuje až 50 kubických metrov na kilometer. To je niekoľko tatroviek!“

Stav, ktorý ste ukázali, prispieva k odvodňovaniu krajiny. Ale nie samotné cesty sú na vine.
Michal Tomčík, generálny riaditeľ Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva na ministerstve pôdohospodárstva

Už vo vlaňajšej reportáži o lesných cestách sme podrobne opísali, v čom spočíva hrozba neudržiavaných, zanedbaných a nevyužívaných lesných ciest. Pripomeňme len výskumy z USA, ktoré ukazujú, že hustota riečnej siete sa vďaka lesným cestám zvyšuje o 50 percent. Čo sa stane, keď bude mať Rudniansky potok o 50 percent viac prítokov? Menej vody ostane v hore, ohromné množstvo sa zvalí na dedinu.

Lesy nad Rudnom si prezerá aj štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. Aj on upozorňuje médiá na lesné cesty. Ak sa neudržiavajú spôsobom, ktorý zadržiava vodu v krajine, pôsobia ako lievik. „Potom sa to všetko zintenzívňuje, spája a dostáva do povodia obce. Nehovoríme len o probléme Rudna, ale aj o desiatkach obcí, ktoré sú ovplyvnené intenzívnou ťažbou.“

Pýtame sa preto Lesov SR, či sa lesné cesty predsa len nemohli podieľať na povodni? Odpovedajú – nie.

Čo robia Iránci, aby ľudí nespláchlo do mora?

Štátni lesníci zdôrazňujú vplyv extrémneho počasia. „Po dlhotrvajúcich dažďoch v jarnom období došlo k prívalovému dažďu, kde biotop v povodí Rudnianskeho potoka bol už nasýtený a nedokázal absorbovať také množstvo vody. Extrémne prívalové dažde je možné pripísať klimatickým zmenám.“ Pripomeňme ale, že 36-milimetrový dážď, ktorý spadol nad Rudnom, meteorológovia vôbec nehodnotia ako extrém.

Navyše, priamo v lesoch nad Rudnom robí bývalý ťažiar Štefan Vaľo spolu s odborníkom na pôdu Ľubomírom Marhavým experiment. Na metri štvorcovom nenarušenej, nezhutnenej lesnej pôdy simulujú nie 36-, ale až 100-milimetrovú zrážku. Celý pokus nakrúcame a sledujeme, či sa naozaj nasýti lesná pôda natoľko, že viac vody nepojme, až začne stekať po povrchu. Nestane sa, povrchový odtok nevidno.

Dokáže les prijať 100-milimetrovú zrážku? Sledujte experiment

Video z lesných ciest nad Rudnom ukazujeme Viliamovi Pichlerovi, odborníkovi na lesné ekosystémy, lesné pôdy a pôdnu hydrológiu. Do oblasti sa vybral osobne a hovorí, že stav lesných ciest tam nie je priaznivý. Mohli mať vplyv na povodeň? „Určite sa mohli podieľať na povodňových situáciách, 15-timi percentami, nie je vylúčené, že podiel bol aj väčší. Vidno tam aj abláciu, odnos materiálu z povrchu ciest a výrazné erózne ryhy,“ hovorí. Rudno však podľa neho nepredstavuje žiadnu výnimku, len príklad za ďalšie územia na Slovensku. „Keď sa vyberiete do lesa, niekedy máte problém nejsť po lesnej ceste.“

Upozorňuje, že nad Rudnom je špecifické geologické podložie. Aj samotný reliéf vytvára akoby lievik. „Preto tu vzniká otázka, či v takýchto terénoch vôbec hospodáriť? Alebo – ako? Je nevyhnutné tieto veci premyslieť. Nie izolovane, ale v súvislostiach plánovania manažmentu krajiny, bezpečnosti a kvality života v nej a primeraného využívania jej zdrojov,“ mieni Pichler s tým, že sa dajú využiť moderné technológie, s ktorými pracuje ich pracovisko. Napríklad elektrická rezistivitná tomografia. „Táto metóda umožňuje pri navrhovaní lesnej cestnej siete obísť a tým nenarušiť svahové zóny podpovrchového odtoku pôdy. Práve ich narušením sa z podpovrchového, pomalého odtoku stane povrchový, rýchly odtok.“

Na tomto mieste križujú Rudniansky potok až tri... Foto: Andrej Barát, Pravda
Rudniansky potok, lesná cesta Na tomto mieste križujú Rudniansky potok až tri lesné cesty (tretiu na zábere nevidno). Sú bez mostov alebo iných opatrení, ktoré by chránili potok pred ničením.

Pichler s kolegami robil neďaleko infiltračné experimenty, počas ktorých merali vsakovanie vody do pôdy a vodoodpudivosť pôdneho povrchu. Ak sa hora vysúša, oslabuje sa aj schopnosť pôdy vsakovať vodu. Vplývajú na vysúšanie hory podobné lesné cesty, aké vidíme nad Rudnom? „Je to jedna z príčin znižovania vodozádržnej funkcie pôdy. Ale na túto tému sme robili výskumy pred viacerými rokmi! Sú to známe fakty. Len sa na ne z rôznych príčin zabúda. Lebo je to zdanlivo jednoduchšie, pohodlnejšie.“

Na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene rezonovali skúsenosti z niekoľkoročnej medzinárodnej spolupráce v oblasti navrhovania lesných ciest v Iráne v pohorí Elborz nad južným pobrežím Kaspického mora. „Lesy sú tam podobné ako u nás v Karpatoch, len miesto buka lesného tam rastie buk východný. Svahy sú však niekoľkonásobne dlhšie, vrcholy dosahujú 5 600 metrov. Horná hranica lesa siaha cez 2 000 metrov a zrážky dosahujú vyše 2 000 milimetrov za rok. Nie náhodou tam optimalizácii lesnej cestnej siete a jej sofistikovanému trasovaniu venujú veľkú pozornosť, predchádzajú jej zbytočnému rozširovaniu. V opačnom prípade by povodne po prívalových dažďoch či topení snehu spláchli obyvateľov pobrežnej zóny do mora!“ upozorňuje lesník Pichler, bývalý dekan lesníckej fakulty. Nevhodne trasované a zanedbané lesné cesty podľa neho nielenže vysúšajú pôdu, ale oslabujú aj stromy. Lesy trpia suchom.

Zábery z Rudna ukazujeme aj Michalovi Tomčíkovi, lesníkovi a generálnemu riaditeľovi Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva na ministerstve pôdohospodárstva. Krúti hlavou, ale nie je prekvapený. „Aj som čakal takéto zábery. Sú to aktívne využívané cesty, majú niekoľko desaťročí a sú, žiaľ, bez údržby. Stav, ktorý ste ukázali, prispieva k odvodňovaniu krajiny. Ale nie samotné cesty sú na vine. Spoločnosť ich nepotrebuje len kvôli drevu, využívajú ich cyklisti, hubári, chatári, rybári, poľnohospodári, poľovníci, bežkári, elektrikári, hasiči, záchranári. Za ich užívanie nikto neplatí a údržba je len na lesníkoch! Dôležitejšie je zamýšľať sa nad tým, prečo sú tie cesty v takom stave?“

Strata vody, ktorá nikoho netrápi

Pretože spoločnosť nie je ochotná investovať do krajiny, znie stručná odpoveď. A dôkazy? Uplynulý týždeň Európska komisia odobrila slovenský Plán obnovy a odolnosti. Slovensko dostane 6,3 miliardy eur na zelenú a digitálnu transformáciu. Agrorezort nedostane ani cent. Podľa premiéra Eduarda Hegera preto, lebo pôdohospodárstvo môže čerpať aj z iných európskych zdrojov, stačí, ak toto čerpanie zefektívni.

Lesné hospodárstvo sa na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) podieľa 0,7 percenta, ale pritom obhospodaruje 41 percent rozlohy Slovenska. Spoločne s poľnohospodármi je to až 88 percent územia. Podiel HDP však nie je vhodný ukazovateľ. Nezahŕňa ekosystémové služby, ktoré stále nie sú finančne ohodnotené, hoci dopyt po nich extrémne rýchlo narastá. Poľnohospodári a lesníci totiž nie sú len dodávatelia potravín a dreva. Ale aj takej „samozrejmosti“, ako je voda. Možno práve v tom je problém, že voda sa stále považuje za samozrejmosť.

Ľubomír Marhavý, pole Čítajte viac Ako zachrániť klímu, vodu, potraviny? Neorať polia!

Tomčík upozorňuje, že neustálym strojovým zhutňovaním a obrábaním poľnohospodárskej pôdy krajina stráca ohromné množstvá vody. A to je fakt, ktorému sme v Pravde venovali len tento rok tri reportáže. Strata vody na lesných cestách je oproti tomu len zlomkom, ale dobre prerátaným.

„Podobných lesných ciest, aké ste ukázali, evidujeme asi 70-tisíc kilometrov. Pri priemernej šírke štyri metre ide o plochu veľkú 28-tisíc hektárov,“ vyratúva Tomčík. V lesnej krajine spadne za rok priemerne 700 milimetrov zrážok. Pri predpoklade, že polovica z toho vsiakne a polovica odtečie, je výsledkom 98 miliárd litrov vody, ktoré krajina vplyvom zanedbaných lesných ciest stráca. Spoločne s ďalšími nevyužívanými cestami, ktoré by sa mali asanovať, je to dokopy 105 miliárd litrov vody, viac ako polovica kapacity Vodného diela Gabčíkovo!

Dokedy budú lesníci zarábať iba na dreve?

Cena VD Gabčíkovo predstavovala v roku 2007 10 miliárd eur (tak to ohodnotil bývalý šéf Vodohospodárskej výstavby Július Binder). Na zadržanie polovičnej kapacity Gabčíkova žiadal agrorezort v rámci plánu obnovy 150 miliónov. Investovať sa malo práve do lesných ciest, počítalo sa s dôsledným budovaním takzvaných odrážok na cestách – rigolov a vsakovacích jám, ktoré by spomaľovali povrchový odtok, vracali by ho do lesa, zabraňovali by erózii, udržiavali biodiverzitu, prospievali klíme, zvyšovali odolnosť lesa, priniesli by do regiónov prácu. Neuspeli.

To si ale lesnícke podniky a urbariáty nedokážu zabezpečiť samy? Naozaj potrebujú finančnú pomoc, aby si dali do poriadku cesty? Odpovedá protiotázkou. Dokedy sa majú lesníci starať o cesty len z peňazí za predané drevo? „Lesná krajina je taká kvalitná, aké kvalitné sú procesy, ktoré v nej človek realizuje. Tržby z predaja dreva sú rizikové, závislé od mnohých faktoroch a nedostatočné pre kvalitnú správu lesov,“ hovorí a vytiahne fotografiu švajčiarskeho hospodárskeho lesa blízko hraníc s Francúzskom. Až po chvíli si uvedomíme, že sa pozeráme nie na les, ale na lesnú cestu. Podobne jemné až neviditeľné lesné cesty možno vidieť aj na Slovensku nad Smolníckou osadou a tam, kde sa poctivo hospodári prírode blízkym spôsobom – štýlom Pro Silva. Je to krásny príklad, že sa to dá. Len treba investovať. Do techniky, do ľudí, do krajiny.

Dá sa to aj inak. Na fotke nie je les, ale... Foto: MICHAL TOMČÍK
lesná cesta, Švajčiarsko Dá sa to aj inak. Na fotke nie je les, ale lesná cesta vo Švajčiarsku.

„Švajčiarov, ktorí majú v lesoch niekoľkonásobne viac ciest ako my, sme sa pýtali, aké sú ich náklady na výrobu dreva na kubík? Odpovedali – 70 švajčiarskych frankov. A za koľko kubík predajú? 60 frankov. Celkom logicky by mali byť v strate, 10 frankov na kubík. U nás by vám každý zamestnávateľ povedal, musíš znížiť náklady pod 60 frankov. Ale Švajčiari to nerobia,“ hovorí Tomčík a prezradí, že švajčiarski lesníci majú oveľa pestrejšie zdroje príjmov, nie sú len z dreva. Napríklad jeden penzión im ročne vynesie asi 400-tisíc frankov. „Záleží im na tom, aby ťažba a dopravné procesy v lese boli kvalitné, aby to robili kvalitní ľudia. Investujú do lesa. Aj my potrebujeme do krajiny investovať. Ale niečo nám tie peniaze vyrobiť musí.“ A čo, ak sú lesnícke podniky na Slovensku závislé od jediného príjmu, od predaja dreva?

Medzi stromy sa zakráda noc. Do ciest sa nám čoraz častejšie stavajú závory. Končíme.

Normy, ktoré aj tak neplatia

Celé putovanie zaznamenával GPS prístroj. Vaľo údaje vyčistil od opakujúcich sa trás, po prepočte mu vyšlo, že hustota lesnej cestnej siete v povodí Rudnianskeho potoka predstavuje približne 51 metrov na hektár. Podľa noriem je optimálna hustota 20 až 25 metrov (tento údaj nám potvrdzuje Národné lesnícke centrum), čiže norma tu je prekročená prinajmenšom dvojnásobne. A to sme nezarátali kilometre ďalších ciest, ktoré boli nebezpečné, rozbahnené alebo skryté za závorou.

Lesy SR nám odpísali, že hustota cestnej siete, ktorú v povodí spravujú, je 45 metrov na hektár. Je v poriadku, že je to dvakrát viac ako norma? „V niektorých prípadoch si charakter terénu, ako vysoký sklon svahov a členitosť, vyžadujú vyššiu hustotu lesnej cestnej siete,“ znie odpoveď.

mokraď, Čelkova Lehota Čítajte viac Boj so suchom je o hľadaní dôvery. Ku krajine

Vedci z Technickej univerzity vo Zvolene už pred pár rokmi preskúmali cesty v povodí Čierneho Hrona, Lodňanky a vodárenskej nádrže Starina. Norma bola prekročená trojnásobne. Orfánus nameral v povodí Gidry štvornásobné prekročenie. Lenže vlani nás Štefan Vaľo povodil po viacerých miestach po Slovensku, napríklad v lesoch nad Košicami, kde zameral a dôkladne zdokumentoval 40-násobné prekročenie!

Vhupneme do ryhy, v ktorej sa človek stratí po pás. Sprevádza nás aj česká projektantka Andrea Milatová z firmy TEON STAV. Projektuje v Česku lesné cesty a celkom otvorene rozpráva o tom, že prišla, lebo sa snaží poučiť. „Aká malá zrážka a koľko škody dokáže narobiť,“ poznamená v dedine, pri pohľade na vymleté koryto. Pýtame sa jej, či môže stavbár lesnej cesty, hoci neúmyselne, spôsobiť veľké škody?

Kedy aj Slovensko vráti vodu lesu?

„Určite. A aj ich spôsobuje. Podstatné je si to uvedomiť a niečo s tým začať robiť. Príde obyčajná búrka a máme pocit, že nám spadne všetko na hlavu. Keby to v lesoch fungovalo tak, ako má, takmer všetka voda ostane v horách,“ naznačuje Milatová.

To, ako vplyv lesných ciest hodnotia Lesy SR, sme už napísali. Zaujímavé je porovnanie, ako to vnímajú Lesy ČR. Českí štátni lesníci to pekne zhrnuli vo videu, ktoré zavesili na Youtube v marci pod názvom Vracíme vodu lesu – Mosty u Jablůnkova. Vyberme kľúčové časti.

„Zvážnice vsakovanie vody neumožňujú. Fungujú skôr ako odvodňovacie kanály. Sústredený povrchový odtok vody spôsobuje zvýšenú eróziu. Ročne tak z našej krajiny odtečú tisíce ton zeme.“ Lesy ČR v spolupráci s Agentúrou ochrany prírody a krajiny ČR a firmou TEON STAV pred rokom pokusne zrekultivovali dva kilometre nepoužívaných liniek.

Odborný dozor vykonával Štefan Vaľo, ktorý rekultiváciu desať rokov úspešne overuje na Slovensku. Výsledky boli viditeľné okamžite. Voda zrazu vsakuje hlbšie a už neodteká. Len samotné dva kilometre ročne zadržia podľa výpočtov Lesov ČR 6 600 000 litrov vody. No ďalších 13 200 000 litrov vody sa zadrží zo svahov nad linkami. Dokopy takmer 20 miliónov litrov vody ročne! Iba dva zrekultivované kilometre lesnej cesty! Táto voda viac neohrozuje domy v údolí. A pomáha krajine lepšie znášať sucho.

Slovenské lesy z výšky vyzerajú nádherne. Aj na pohľadniciach, billboardoch lákajúcich do hotelov, penziónov. Ale v ich vnútri driemu hrozby, ktoré si takmer nik nechce priznať. Nie sú papierové, pohľadnicové, ale hryzú majetok, berú životy, šíria sucho. Asi je viac odpovedí na otázku z titulku. Čo štartuje povodne?

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
25 debata chyba
Viac na túto tému: #povodne #lesná cesta #extrémne počasie