Solary: šľachtiteľská banka i supermarket

Slovensko hľadá cesty, ako lepšie využiť svoj poľnohospodársky potenciál. Na poliach dozrela úroda obilnín, ktorým patrí zhruba polovica výmery ornej pôdy. Veľkú časť obilia vyvážame. Poľnohospodári by zaň dostali viac peňazí, keby viac prihliadali na čoraz precíznejšie formulované požiadavky spracovateľov obilnín. „Vieme im vyhovieť,“ hovorí Gyula Zalabai, šľachtiteľ z Istropolu Solary.

, 16.07.2021 00:00
Gyula Zalabai, Solary, obilniny Foto: ,
Gyula Zalabai zdôrazňuje, že vďaka rozdielne dozrievajúcim odrodám sa dá dosiahnuť požadovaná kvalita zrna, nehrozí, že obilie zmokne a klesne jeho kvalita alebo sa zníži úroda.

Solary, osada pri Hornom Mýte v ohybe Malého Dunaja, na väčšine máp nie je ani vyznačená. Pritom je to v súčasnosti vari najvýznamnejšie šľachtiteľské pracovisko obilnín na Slovensku. Tu pred sto rokmi začínal zakladateľ slovenského šľachtenia Ľudovít Venéni. Počas prvej svetovej vojny padol do ruského zajatia. V Tomsku na Sibíri si Rusi všimli jeho nadanie, umožnili mu šľachtiť obilniny a keď sa skončila vojna, domov priniesol vzácne tvrdé sibírske pšenice.

Vo Venéniho diele pokračoval mnohým súčasníkom dobre známy Melicher Bartalos. To on spolu s Bohumírom Kábrtom z Bučian a so Štefanom Szamákom zo Sládkovičova vyšľachtili odrody pšenice, ktoré priniesli krajine pred 40 rokmi sebestačnosť v obilí. Dnes štafetu po týchto veľkých mužoch prevzal Gyula Zalabai.

Vzrušujúce experimentálne pole

V neskorom letnom odpoludní stojíme na solarských pokusných políčkach. Z jednej strany ich chráni areál šľachtiteľskej stanice a z druhej lemuje parcelky nádherná aleja storočných líp, ktoré tu dal vysadiť jeden z pôvodných majiteľov solarského majetku Čech Svoboda.

Živou pamiatkou na jeho hospodárenie, v ktorom sa úžitok spájal s krásou krajiny, zostali len mohutné lipy. Jedny majú rozložité košaté koruny, iné sú štíhle, stĺpovité ako stožiare. V júni všetky rozkvitli. Ich vôňou bol presiaknutý celý priestor. Šnúra predčasných horúčav však chystala zmenu – júlové ovzdušie vždy patrí dozrievajúcemu obiliu.

Tesne pred zberom prišli k Zalabaiovi na exkurzie agronómovia obilninári – zo Slovenska aj z Maďarska. Bolo by dobré, keby sem zamierili aj študenti – stredoškoláci aj vysokoškoláci. Z dozrievajúcich klasov rôznych druhov obilnín vyžaruje akumulovaná energia rozpáleného slnka a súčasne návštevník vidí nekonečný vejár odrodových variácií.

Šľachtiteľ Čítajte aj V horúčavách vyschli Medardove kvapky. Obilniny rýchlo žltnú, listy repy bez vody vädnú, aká bude úroda?

Možno by si mládež hľadajúca svoje miesto v živote vedela po návšteve tohto vzrušujúceho experimentálneho poľa predstaviť, v čom spočíva práca šľachtiteľa. Zalabai a tím jeho spolupracovníkov na čele s Tiborom Csémym, do ktorého patrí aj čerstvý absolvent nitrianskej SPU Máté Menyhárt, nádejný šľachtiteľský adept, ukazujú na malých políčkach dozrievajúcich obilnín nekonečné možnosti, ako zlepšovať vlastnosti pšenice, jačmeňa, ovsa či triticale – kríženca pšenice a raže.

Odrody všetkých obilnín sa zreteľne odlišujú časom dozrievania aj architektúrou porastu. Vidno to na farbe stebiel a klasov, jedny sú ešte zelené, iné už žltozelené, ďalšie zlatisté s veľkou škálou jemných farebných odtieňov. Máme tu obilniny s fúzatými klasmi, tzv. osinatky, ozdobou ktorých sú dlhé ostiny, alebo holice, s tučnými klasmi, ktoré obnažujú svoje prednosti. Ľudskému zraku sú ukryté kvalitatívne znaky zrna, ale šľachtiteľ presne vie, aký potenciál sa v zrnách ukrýva, na čo sa tá či oná odroda hodí. Či na cestovinárske účely, alebo na pekárske, či na výrobu keksov, na produkciu sladu, alebo na výživný šrot pre zvieratá.

Akoby sme sa ocitli v jednom veľkom obilninárskom supermarkete. Každý z pestovateľov a spracovateľov obilia si tu nájde odrody, ktoré potrebuje. Možností je neúrekom vrátane špeciálnych novošľachtencov, zo zrna ktorých sa vyrábajú dnes čoraz viac populárne tzv. funkčné potraviny.

Prečo kraľujú obilniny

Slovenskému poľnohospodárstvu sa dnes vyčíta, že je príliš jednostranne zamerané na pestovanie obilnín, kukurice, olejnín. Lenže pokiaľ ide o obilniny, tie vždy hrali prím vo výžive ľudstva. Preto kraľujú aj slovenským chotárom.

Chlieb radi jeme a máme ho hlboko zakorenený v našich chuťových pohárikoch a mysliach. Dvetisíc rokov ho všetci kresťania skloňujú v Otčenáši. Ešte predtým Rimania geniálne vyjadrili rolu obilia v spoločnosti úslovím chlieb a hry. Rímske sýpky museli byť plné, inak impériu hrozili nepokoje.

Svoje o tom vedia aj dnešné vlády. Keď vypukla na Slovensku pandémia koronavírusu, ministri za asistencie kamier upokojovali verejnosť zábermi na sklady plné potravín. Žiaľ, pochádzajúcich viac ako z polovice z dovozu. Väčšina z nich však nejakým spôsobom súvisela s obilím. Napríklad pivo, ale aj pálenka – whisky, vodka, ražovica by nevznikli bez fermentácie zŕn jačmeňa, pšenice. A, pravdaže, výroba mäso je nemysliteľná bez energie a bielkovín ukrytých v zrne.

Výživa moderných ľudí je dnes podstatne pestrejšia, inovatívnejšia, hoci niekedy je inovácia návratom do relatívne nedávnej minulosti. Svedčí o tom záujem o špaldovú pšenicu, pretože ľudia prišli na to, že vláknina je zdravá. Sortiment potrebných obilnín rýchlo rastie, a to je príležitosť tak pre šľachtiteľov, ako aj pre poľnohospodárov.

pôda, pozemok, pole, traktor, pár Čítajte aj Konopa – plodina pre šikovných farmárov

Keď skúmame solarskú šľachtiteľskú os Venéni – Bartalos – Zalabai, rýchlo vybadáme, že je pre ňu typická nielen vysoká úroveň agronomického inžinierstva. Pri tvorbe nových odrôd vždy prihliadali na mnoho oveľa širších súvislostí. Pestovateľov zaujímajú agronomické parametre pestovania tej či onej odrody obilnín, kvalitatívne vlastnosti zrna, ekonomika pestovania a možnosti uplatnenia na trhu. Zalabai a jeho tím musia okrem toho pri projekcii nových odrôd vystihnúť ešte len rodiace sa stravovacie trendy.

Šľachtiteľ teda hľadí do budúcnosti so široko roztvorenými očami a pozorne si všíma pomimo potravinových efektov aj meniace sa prírodné podmienky. To ony najviac ovplyvňujú výsledok jeho práce. Realitou je otepľovanie, extrémne prejavy počasia vyúsťujúce do dlhých období sucha alebo, naopak, lejakov, miernych zím a studených suchých jarí či ako naposledy neuveriteľne mokrého októbra. Ten vlani oddialil sejbu ozimín až do polovice decembra. Tieto prejavy počasia komplikujú pestovanie obilnín.

Zalabai pri prehliadkach porastov agronómom trpezlivo vysvetľoval, že riziko môžu minimalizovať výberom vhodných odrôd.

Takých, ktoré sú vhodné do rôznych typov pôd, ktoré dozrievaním umožnia dobre načasovať celú žatvu. Vo variabilite odrôd je okrem iného kľúč k tomu, ako si poradiť s rébusmi klimatickej zmeny, ale aj s nárokmi, ktoré diktuje Brusel požiadavkami ekologizácie poľnohospodárstva. Veľkou výzvou pre šľachtiteľov sa stáva úloha vyšľachtiť odrody, ktoré si uchovajú úrodnosť a požadované kvalitatívne vlastnosti pri nižších dávkach hnojív a pesticídov.

Za unikátom je tridsať rokov práce

Už sme naznačovali, že šľachtiteľ musí vedieť čítať z knihy budúcnosti. Na políčku priťahuje pozornosť odroda imponujúca vzrastom a bohatým klasom. Zalabai spolu s Tiborom Csémym sa s ňou trápili takmer tridsať rokov, kým vznikla pšenica úrodná aj odolná.

V roku 1992 získali Solary z Bulharska zaujímavý genetický materiál z kríženia s príbuznými druhmi pšenice TriticumTimofeevii a Aegilops squarrosa. Steblá pšenice boli vysoké, klasy s chudým zrnom, zato bola mimoriadne odolná proti hrdzi pšenicovej aj plevovej.

Vlani na jeseň poslali zo Solar do štátnych registračných skúšok novú odrodu, ktorá využíva cenný genetický potenciál. Novošľachtenec by v nich mal potvrdiť nielen vysokú odolnosť, ale aj úrodnosť a takisto veľmi dobrú kvalitu zrna. Tá sa pohybuje na pomedzí Elity a triedy A. Bežne trvá vyšľachtenie odrody 10 až 12 rokov, nádejná novinka si vyžiadala 30 rokov húževnatej a nápaditej práce.

Uspeje novinka? Zalabai je optimista. Solary pripravili odrodu, ktorá by mala dať štandardnú úrodu s menšou spotrebou hnojív a minimalizovať aj chemickú ochranu. Tu si idú v ústrety na jednej strane biológia a genetika prostredníctvom šľachtenia a na druhej nové generácie postrekovačov. Sú upevnené na dronoch, ktoré dokážu úplne obmedziť spotrebu účinných látok na nevyhnutné minimum a zasiahnu postrekom len čistú plochu porastu. Tak vyzerá precízne poľnohospodárstvo budúcnosti.

Záber z dronu na celú škôlku obilnín. Foto: ARCHÍV GYULU ZALABAIA
Solary, obilniny Záber z dronu na celú škôlku obilnín.

Zdravý životný štýl si vyžaduje nový typ tzv. funkčných potravín. Nie sú to zázračné lieky, ale pravidelnou konzumáciou tieto potraviny upevňujú ľudské zdravie. Zalabai vraví, že sa sústreďujú aj na šľachtenie pšenice s vysokým obsahom karotenoidov, napríklad luteínu. Pracujú na tvorbe odrôd pšenice s bielou farbou zrna. Je vhodná na výrobu celozrnného šrotu, kde je vysoký obsah vlákniny. Sú v ňom zachované všetky mikroprvky a vitamíny.

„Chceš byť fit, jedz otruby. Kto by to pred pár desaťročiami tvrdil. Dnes, aby sme boli zdraví, jeme to, čo sa nám prv zdalo menej výhodné. Tieto pšenice neobsahujú tanín, trpkú látku známu milovníkom vína, nemajú teda horkastú príchuť. Ponúkame chuťovo príjemný a z hľadiska trávenia skvelý produkt,“ vysvetľuje Zalabai. Potom obráti pozornosť na pšenice s purpurovou alebo modrou farbou zrna. Obsahujú veľa antokyánov, silných antioxidantov, sú to dobrí pomocníci pri prevencii a liečbe srdcovocievnych chorôb, rakoviny.

No v Solaroch majú aj vynikajúce durumky, tvrdé pšenice, živý odkaz na Venéniho dielo. Slovensko dnes pestuje tvrdé pšenice na 30-tisíc hektároch. Keby sa pestovatelia združili pri predaji, dosiahli by viac, pretože táto pšenica vhodná na výrobu cestovín robí krajine dobrú povesť. Je príjemné počuť, že vzniká slogan Slovensko – krajina kvalitných cestovinárskych pšeníc. Ich odrody sa rodia v Solaroch.

Šľachtenie významne ovplyvňuje celkové náklady na dopestovanie obilia. Zalabai pripomína, že keď pestovateľ zvolí vhodnú odrodovú skladbu, optimálne využije kombajny. Preto je dobré mať zasiate nielen výnosnejšie neskoré odrody, ale aj superskoré a skoré pšenice, ktoré možno pozberať hneď po repke. Práve šľachtením sa začína optimalizácia rastlinnej výroby. Vďaka rozdielne dozrievajúcim odrodám možno dosiahnuť požadovanú kvalitu zrna, nehrozí, že obilie zmokne a klesne jeho kvalita, zníži sa úroda.

Ako vzniká bohatstvo? Drobnými úsporami, babka k babce, budú kapce, alebo viac tisíc eur v pokladnici družstva či farmárovej rodiny.

Šľachtia pre celé povodie Dunaja

Slovensko sa pred 30 rokmi spoliehalo najmä na odrody domáceho šľachtenia. Dnes majú prevahu zahraničné odrody. „Stále platí, že najlepšie je, keď sa odroda pestuje tam, kde bola vyšľachtená. Teraz neraz vyhráva marketing, ten sme v minulosti podcenili,“ pripustí Zalabai, ale aj v Solaroch už vedia, ako na vec.

„Uvedomili sme si, že náš operačný, teda podnikateľský, priestor siaha vlastne na obilné lány všetkých slovenských susedov vrátane Rumunska, ide o 15-násobne väčšiu plochu obilnín, než sa pestuje na Slovensku. To chceme a musíme využiť,“ vraví Zalabai. Veci sa naozaj dali do pohybu.

Sladovnícky jačmeň zo Solar už nakupujú Rakúšania, prejavili oň záujem Nemci. Odrody obilnín vyšľachtené v Solaroch sa množia vo všetkých okolitých štátoch. Možno je to najlepšia odpoveď slovenským sladovniam, ktoré horekujú, že im chýba domáca surovina. Kdesi ktosi robí chybu – v komunikácii aj v obchodovaní.

Teraz sa horúčkovito finišuje s prácami na koncepcii rozvoja slovenského poľnohospodárstva do roku 2035. Zalabai by bol rád, keby jej tvorcovia nie slovne, ale reálne počítali s využívaním najnovších výdobytkov vedy a techniky, teda aj s využívaním šľachtenia. To sa ocitlo v posledných rokoch v úlohe Popolušky.

Ľubomír Marhavý, pole Čítajte aj Ako zachrániť klímu, vodu, potraviny? Neorať polia!

Najlepšie mladé mozgy unikajú na vedecké a výskumné pracoviská do zahraničia. Solary si zatiaľ pestujú aspoň jednu mladú šľachtiteľskú nádej. Vo výchove nového šľachtiteľského pokolenia by očakávali väčšiu podporu od štátu. Napríklad aj v modernejšom, no realistickom pohľade sprostredkúvanom verejnosti o poľnohospodárstve a vede. Lebo aj to patrí do výbavy modernej agrárnej politiky.

Zalabai už stretol veľa mladých, ktorých nadchla genetika, ale šľachtiteľ musí rátať s tým, že jeho práca je aplikovaná genetika. A jej výskumné pole leží pod holým nebom, kde pozoruje, ako sa rastlina správa. Raz je horúco, inokedy prší, fúka vietor či mrzne.

„Kto chce uspieť ako šľachtiteľ, musí žiť s rastlinami deň čo deň. Prijať tento údel za svoj je súčasťou našej profesie,“ zhrnie Gyula Zalabai. Na opálenej tvári aj rukách má drobné kropaje potu. Letné slnko predvádza svoju silu. Musia sa s ňou vyrovnať rastliny aj ľudia. Na obilnom poli práve prebieha úžasná premena jednej formy energie na druhú. Šľachtitelia sú tí, čo hľadajú možnosti, ako ju čo najefektívnejšie uložiť do najlepších potravinových batérií – obilných zrniek. Bez nich by sme nevedeli existovať.

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #slovenské poľnohospodárstvo #šľachtenie #poľnohospodárstvo #obilniny