Sprevádza nás líška. Bez strachu sa díva na prišelcov, čo vošli do Šarkanice, jedného z najkrajších miest Národného parku Muránska planina.
Len čo prekročíme hranicu národnej prírodnej rezervácie, priamo spod nôh vyletí myšiak! Ale aj on akoby nedbal na ľudí, odletí len kúsok, aby sa mohol zase vrátiť k raňajkám. No už choďte a nerušte ma.
A to celý čas ideme po oficiálnej turistickej značke. Žiadne dobrodružstvo mimo chodníka posvätené povolenkou. Preliezame pováľané stromy rozožierané hubami. „Niektorí turisti sa na to sťažujú – prečo nie je prerezaný chodník? A prečo by mal byť?! Veď sú v divočine,“ presviedča strážca národného parku. V blate hľadá stopy medvedice. Chodieva sem často, v údolí pravidelne vyvádza mladé. Vtom sa odhalia pradávne stopy človeka. Plošiny, na ktorých pálil vápno.
Zachráňme národné parky – seriál Pravdy
Seriál vzniká v spolupráci s kampaňou Osloboďme národné parky pod záštitou iniciatívy My sme les, občianskeho združenia Prales a ďalších 26 ochranárskych organizácií.
Národné parky čaká historický okamih. Ak štát zjednotí správu pozemkov, utlmí sa ťažba, výstavba, poľovanie, rozvinie sa turizmus a citlivé spravovanie krajiny. Sú však na to pripravené?
4. časť: Muránska planina
Inde na Muránskej planine čnejú zvyšky štôlní, vozových ciest, skládky hlušiny, trosky. Železo dobývali spod Magnetového vrchu, kde asi tancovala strelka kompasu, tok kovu z regiónu bol jedným z najvýznamnejších v Uhorsku.
Pre banské výstuže a drevné uhlie do vysokých pecí sa hlušili celé lesy. Keď sa na Slovensku mapovali pralesy, na Muránskej planine bolo ťažké ich nájsť, vyznačilo sa len niekoľko desiatok hektárov. Tak prečo by sa v národnom parku nemohlo hospodáriť v lesoch intenzívne aj naďalej?
Extrémna vzácnosť? Máme ich stovky!
Čo Slovensko dáva svetu okrem Sagana, Hamšíka, bryndzových halušiek a hromady kovových štvorkolesových vecí? Sú to úplne nové druhy organizmov, ktoré veda dosiaľ nepoznala.
Vedci prúdia na Muránsku planinu ako na stolové hory vo Venezuele. V divokých stráňach pretkaných skalnými hrebeňmi objavujú neznáme tvory.
V rezervácii Fabova hoľa nedávno opísali úplne nový druh pre vedu – pozoruhodnú mušku, ktorá žije v plodniciach húb – Mycetophila gemerensis. Až neskôr jej výskyt potvrdili v Škandinávii. Nikdy by ju nenašli, ak by sa prirodzené smrečiny vyrúbali, ako sa to zamýšľalo po kalamite v roku 2004. Podľa riaditeľa Správy Národného parku Muránska planina Jána Šmídta ide o extrémne vzácny druh. „Lenže takých máme na planine stovky!“ Ľudstvo by ich nenávratne stratilo, ak by sa v národnom parku uprednostnila ťažba pred poznaním.
Tím českého entomológa Stanislava Benedikta tu počas výskumu v rokoch 2002 až 2010 opísal nie jeden, ale hneď niekoľko nových druhov, pričom niektoré sa dosiaľ nikde inde vo svete nenašli. „Každý druhý-tretí rok sa na Muránskej planine objaví nový druh pre svetovú vedu. A každý rok sa nájde niekoľko druhov, ktoré sú nové pre Slovensko,“ vyratúva riaditeľ. Ako je to možné?
Pestrosť zakódovaná v skale
„Malý“ národný park skrýva ohromnú biodiverzitu. Vplýva na ňu rozmanitý terén, rozkolísané nadmorské výšky, zo skalnatých hrán planiny sa sypú sutiny, do ktorých vrastajú lesy. Pestré klimatické podmienky prajú všetkým vegetačným stupňom, na malom území sa možno prechádzať cez dubiny, bučiny, smrečiny až ku kosodrevine.
„A to, že lesy boli pozmenené, neznamená, že sa nedokážu prirodzene obnovovať,“ hovorí riaditeľ Šmídt. „Vidíme, ako postupne miznú nepôvodné dreviny. Ak je niekde priveľa smreka, príroda má schopnosť ho preriediť a nahradiť.“ Príroda „vyberá“ z katalógu, sadí, rozhoduje. Ničí. Tvorí. „Práve tieto prirodzené schopnosti lesa majú ukazovať národné parky. Na toto slúžia – nechať prírodu, aby si aspoň na polovici územia robila, čo uzná za vhodné.“
Za pestrosťou je aj búrlivá geológia. Mohutnú platňu vápencov, dolomitov uhnietlo dávne more z ulít a koralov. Pri dnešnom Tisovci sa však navŕšil obrovský vulkán. Z hlbín vyvalil žeravú magmu, premieňal horniny. Ložiská železa zostali, no vyhasnutý kolos obrúsili vietor, voda, ľad. Zvetral, úplne zanikol.
Vulkán v 21. storočí vyprskol znova. V nahnevaných reakciách ľudí na zonáciu národného parku predstavenú ešte začiatkom roka 2020. Z temných zákutí nevedomosti vyšla na povrch obava, že región zhltne človekom neriadená divočina. Akási ochranárska roztopaš, ktorá vezme ľuďom kone, prácu, majetok. Je možné aj tento vulkán obrúsiť?
V tomto národnom parku vedci neustále objavujú nové druhy. A viete, čo sú to piecky?
Nechcete bezzásah? Nechcete peniaze?
„Bola to veľká chyba, že prvotný zámer nebol vopred prerokovaný so samosprávami a s majiteľmi,“ priznáva riaditeľ Šmídt. Tvrdí, že pripomienky zobrali vážne. Vyrukovali s novým návrhom.
Bezzásahová zóna nebude v nepôvodných alebo naozaj výrazne zmenených lesoch. Bude sa prednostne vyhlasovať na štátnych pozemkoch. A ak súkromníci alebo urbárnici nebudú súhlasiť s bezzásahom na svojich pozemkoch, tak tam bezzásah jednoducho nebude.
Hoci sa tým pripravia o možnosť získavať štedré kompenzácie. Ide doslova o peniaze za ničnerobenie. Pripomeňme, že len v TANAP-e štát vyplatil za uplynulých 16 rokov urbárnikom a vlastníkom vyše 17 miliónov eur. Za neťažbu!
Po ďalšie, navrhuje sa celkové zmenšenie národného parku. A napokon, rešpektuje sa rozloženie sociálnych a ekonomických dosahov. Bezzásah sa nezvýši zo súčasných 13 percent hneď na polovicu rozlohy. Na začiatku to bude 42 percent, do desiatich rokov 48, do 30 rokov 68 percent.
Zmeny sa tak podľa Šmídta dotknú jedine Lesov SR a ich dodávateľov, ktorí zabezpečujú ťažbu alebo pestovanie. Štátny podnik musí tvoriť zisk, za zabezpečovanie čistej vody pre krajinu mu nikto zatiaľ neplatí ani za záchyt uhlíka. Zárobkom je jedine drevo. Neoslabí ho to?
Práca v parku je istá. Ale čo mimo neho?
Podľa Šmídta je zaujímavé pozrieť sa na to, aké percento hospodárskych lesov z celkovej plochy obhospodarovaných pozemkov jednotlivými lesnými závodmi sa presunie do bezzásahovej A zóny. Odštepný závod Rimavská Sobota – 2,4 percenta. Revúca – 2,1 percenta. Beňuš – 1,5 percenta. „Iba o toľkoto sa zmenší ich výmera.“
No predsa, stále panuje obava, že ľudia pracujúci v lesoch národného parku prídu o prácu. Podľa riaditeľa je však problém aj inde. „Zo štyroch lesných závodov by malo pod správu národného parku prejsť 28 ľudí. V B aj C zóne bude treba robiť lesnícke zásahy. Títo ľudia, ktorí aj dnes pôsobia na území národného parku, majú prácu garantovanú. Ale čo tí ostatní?“
Čítajte aj Mŕtve stromy uvoľnia podobné množstvo uhlíka ako fosílne palivá
Už roky sa na Slovensku hovorí o zoštíhlení počtu lesných závodov. Tému otváralo viacero vlád, žiadna nenašla odvahu zreformovať štátny podnik Lesy SR. Je pravdepodobné, že po transformácii národných parkov sa už nebude dať vycúvať a závody sa budú musieť zlučovať.
Ale vráťme sa do národného parku. Môže byť príroda vzpruhou pre región? Riaditeľ Šmídt vytiahne čerstvý dokument – Stratégia rozvoja udržateľného cestovného ruchu v Národnom parku Muránska planina do roku 2030. „Uvedomujeme si, že doterajší spôsob využívania národného parku neprináša taký úžitok, aby región prosperoval,“ listuje.
„Navyše, zoberte si, ako znepokojivo sa mení populácia na Gemeri. Mladí ľudia odchádzajú študovať preč a už sa so vzdelaním nevrátia. Ekonomika regiónu nie je nastavená dobre. A pritom máme obrovský potenciál.“ Ale aký?!
Ruja
Prechádzame sa bučinami. Nie sme sami. Jelene vyzývajú sokov z každej strany. Nie je zriedkavé, že vystrašení ľudia počas ruje telefonujú na správy národných parkov – v hore ručia medvede! Robte dačo! „Alebo dakto duje do rúry od vysávača!“ smeje sa strážca. Nie. Stuhneme. Jeden zareve v tesnej blízkosti. Ladne sa nesie, zakláňa korunu, o dvojnožcov takmer nejaví záujem.
Aj o cieľavedomé rozvíjanie cestovného ruchu na Muránskej planine roky javilo záujem len zopár podnikateľov. Gemerská oblastná organizácia cestovného ruchu patrí medzi najmladšie na Slovensku, funguje len štvrtý rok. Možno začať na zelenej lúke. „Dopyt po Muránskej planine rastie. Od začiatku si môžeme vychovávať klientov, ktorí si môžu byť istí, že tu nezažijú lunapark. Kto chce vidieť divočinu, príde k nám,“ mieni riaditeľ.
„Ak toto pochopia všetci aktéri cestovného ruchu, je šanca, že si zachováme charakter krajiny, nedovolíme, aby sa zastavala. Verím, že národný park si udrží ohromnú biodiverzitu a budú ho vyhľadávať ľudia, ktorí milujú prírodu. Ktorí napokon nepotrebujú veľa.“
Iba kvalitnú infraštruktúru. Ktorá tu dnes – jednoducho nefunguje. Stratégia rozvoja počíta s vybudovaním záchytných parkovísk, vybudovaním hromadnej dopravy. S postavením návštevníckeho centra, ktoré by naraz pojalo 100 až 150 turistov. V zahraničných parkoch ide o štandard. Na Slovensku ho nemá žiaden národný park.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Syslí milionári
Správa národného parku nové návrhy predstavuje samosprávam. Vedie diskusiu. Ale je ťažké zbaviť ju nenávistných výmyslov, ktoré prskajú na sociálnych sieťach, vracajú sa zas a znova ako mátohy, počúvame ich aj my v okolitých dedinách.
Keď bude bezzásah, na Muránskej planine nebudú kone! Pritom ochranári chcú pravý opak, aby koní bolo ešte viac. Ale ľudia nebudú môcť chodiť po národnom parku! Ďalší nezmysel. Turistické trasy zostanú zachované. Ba! Národné parky sa zmenia len preto, aby sa ochranári ešte viac nabalili na eurofondoch. Viete, akú dotáciu dostali na tých pár sysľov? Päť miliónov eur!
Nie je to pravda. Na projekt ochrany sysľa pasienkového síce smeruje vyše 5,4 milióna eur. Ale je to suma, ktorá sa rozdelí medzi tri krajiny – Slovensko, Česko, Poľsko, šesť organizácií a 26 lokalít a je určená na sedem rokov.
A napokon, práve vďaka sysľovisku Biele Vody zarábajú miestni. V blízkom Muráni v roku 2014 prenocovalo asi 17-tisíc ľudí, predvlani to bolo už 33-tisíc! Tento rok tu otvorili nový penzión. U Sysľa.
A čo ďalšie vplyvy?
Zase tá líška behá po stráni. Len si obzrie dvoch jazdcov na koni a vkĺzne do lúky. „Takto zbierame huby. Rovno z koňa,“ zohne sa zo sedla Karol Sládeček, zakladateľ Jazdeckého klubu pod Planinou. Zháči sa. Čerstvý medvedí trus. Dakde tu je.
Úplne bežne pozoruje s jazdcami jelene, jazvece, vlka či dokonca rysa. Nie, vôbec neorganizuje cielené výlety za divočinou či pozorovaním zvierat. „Toto je len taký bonus.“ Venuje sa najmä jazdectvu. Muránska planina tvorí nádhernú kulisu. „Ale bojím sa, že to všetko zmizne, aj zvieratá, aj pokoj, celá tá nádhera, keď sa do parku nahrnú húfy ľudí.“ Ťažbu na Muránskej planine nevníma ako problém, určite nie v pozmenených lesoch. A nie je celkom proti rozvoju cestovného ruchu v národnom parku. „Ale planina, ako ju dnes poznám, je dokonalá. Nepoznačí ju to?“
Lenže aj on sám sa pokúšal pritiahnuť ľudí. Dnes má 14 koní. Prvého si kúpil v roku 1992. Zhruba v čase, keď sa región premieňal na hladovú dolinu. Prebehlo zopár privatizácií, zväčša neúspešných. Nezamestnanosť stúpla na 30 percent, a tí, čo robili, robili najčastejšie za minimálnu mzdu. „Takže medzi domácimi to nešlo. Začali sme sa orientovať na mestá. Začali k nám postupne chodiť ľudia z Banskej Bystrice, Nitry, Bratislavy.“ A začali ich objavovať aj ľudia počas pandémie. „Aj keď to sú skôr nejazdci. Ktorí sa v Egypte chcú povoziť na ťave, v Thajsku na slonovi a na Slovensku aspoň na koni,“ smeje sa.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Lúky na Sládečka už zďaleka erdžia. Kráča zachmúrene. Nie je ľahké starať sa o pastviny v područí národného parku. Ochranári navrhujú – koste len časti lúk. Aby ste z nich nevymlátili život, hmyz, vtáky. Z druhej strany zas tlačia dotačné pravidlá agrorezortu. Aby ste dostali dotáciu, musíte pokosiť do 30. júla. „No keď je dlhá jar, začíname kosiť až v polovici júla.“ Pýta sa, ako to má urobiť, aby uživil kone, aby nevykosil všetko kvôli hmyzu a aby to ešte aj stihol do konca mesiaca, aby mu došli peniaze?! Nebude stačiť len reforma národných parkov, aby sa ľuďom oplatilo žiť doma.
Lesníci zo štátneho podniku Lesy SR sa nechcú na túto tému rozprávať. Predsa sa nám podarí získať názor jedného z nich, no nechce zverejniť meno. Zjednotenie správy národných parkov vníma ako správny krok. Príroda podľa neho vypestuje stabilnejší les ako človek. Akurát to trvá dlhšie. Pýta sa však, prečo chce spoločnosť klásť dôraz iba na lesy v národných parkoch? Sú vari ostatné lesy menej hodnotné? Veď aj v nich pramení voda. Spoločnosť by mohla konečne namiesto teoretizovania o ekosystémových službách začať lesníkom platiť za zabezpečenie čistej pitnej vody. V zahraničí to funguje, písali sme o tom viacero článkov. New York ušetril päť miliárd (!) dolárov na čistiarňach vody, lebo lesníci sa veľmi jemným spôsobom starajú o vodný zdroj – lesy v pohorí Catskill.
Aby jediným zdrojom príjmu lesníkov nebolo len drevo. Pretože ak sa zmenšia ťažobné možnosti v národných parkoch, ako sa to prejaví v ostatných lesoch? Ako sa to prejaví na vode?
Foto: Andrej Barát, Pravda
Farmári objednávajú sysle
Naskytá sa irónia. Keď sa to dobabre, všetci budú nakupovať sysle. Dokážu krajine pomôcť zadržať vodu. A to nie je vtip, ale fakt.
Aj z tohto dôvodu leží pred zoológom Ervínom Haplom z občianskeho združenia Živá planina asi 50 žiadostí o sysle. Sú medzi nimi takí, ktorí chcú iba atrakciu, ako je sysľovisko Biele vody. Ale mnohí sú farmári.
Jeden ovčiar si sysle priniesol na pasienky na Cerovej vrchovine, jedno z najsuchších miest Slovenska. Voda vďaka húževnatým hlodavcom stíha vsakovať do chodieb, sýti podzemie. V čase sucha vzlína. Ovčiar pasienky sleduje ďalekohľadom. Kde je sýtejšia tráva, tam je kolónia sysľov.
Ale farmári sysle nepýtajú len preto. Sysle dokážu vytlačiť hraboše. Živia sa nimi na jar najmä samičky, ktoré hľadajú rýchlu a výživnú potravu. Je pravda, že „za odmenu“, že zbavia farmára hrabošov, si neskôr zoberú obilie. Ale iba skraja. „Poľnohospodárske výskumy preukázali, že sysle spôsobujú zanedbateľné škody na úrode,“ dodáva zoológ. Ale ako to všetko súvisí s národným parkom?
Čítajte aj Ako sa naháňajú horehronské sysle na Pionieroch? A ako chutí Hron priamo z prameňa?
Tri rany
„Pred pár rokmi nikto ani netušil, že existuje nejaký syseľ. Dnes ho vďaka sysľovisku na Muránskej planine pozná každý,“ hovorí Hapl. Už sme písali, ako sa v Muráni vďaka sysľom zdvojnásobil počet prenocovaní. S čím je však spojený tlak áut, ktoré tu parkujú jedno cez druhé, húfov ľudí. Ale to je otázka vybudovania parkovísk, citlivého uvažovania o rozptýlení návštevníkov. Dá sa to.
Niektorí sem naozaj prídu len preto, aby dali sysľovi slnečnicu. Je to lump. Zatiaľ čo ho kŕmite, jeho banda vám nenápadne vykradne batoh. „No a potom si v dedine dá otecko pivo, deti zlížu nanuky, naskáču do auta a hotovo. Boli v prírode,“ rozpráva nám mrzuto jeden pán. Ale kto si dopraje čas, rozprestrie sa pred ním úžasný príbeh.
V Poľsku sysle vyhynuli už pred 40 rokmi. V Maďarsku, Bulharsku, Rumunsku ide o kriticky ohrozený druh. Na Slovensku bolo sysľov vlani historicky najmenej, už len asi 20-tisíc. V 50. rokoch 20. storočia ich boli milióny. Prvou ranou bol vznik družstiev, sceľovanie pozemkov. V 70. a 80. rokoch ich kynožila chemizácia. Na niektorých družstvách si dodnes pamätajú, ako sa šíril po chotári príšerný mŕtvolný puch, keď rozsypali granuly s hnojivom. A napokon, z krajiny sa vytráca pastva. Na Muránskej planine videli sysľa naposledy v roku 1997.
Sysľom sa darilo už len na letiskách. Z košického presťahovali prvé sysle na Biele Vody. Letisko mali kvôli bezpečnosti deratizovať. Vyšlo to naopak. Sysle predtým priťahovali orly a veľké dravce. „Keď zmizli sysle, zmizli orly, zvýšil sa počet myšiakov a výsledkom je viac zrážok s lietadlami. Dá sa to štatisticky dokázať,“ krúti hlavou Hapl.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Príbeh sysľov píšu somáre
Lenže sysle by na Bielych Vodách neprežili bez somárov, ktoré trávu spasú na nízko. So somármi sa vrátil hmyz. S hmyzom vtáky. Trasochvost. Jeho české meno napovie viac – konipas. Pozrite sa lepšie! Nie na obrázok na informačnej tabuli. Hniezdi priamo na nej! Vrátili sa netopiere.
Somáre mali spočiatku obrovský problém s kliešťami. Bolo ich toľko, že im na koži zostávali veľké jazvy. Vymizlo to samo. Pastvou. Kliešť nemá rád nízko spasenú krajinu. V jazierku sa namnožili ovady. Nasadili doň čereble, ktoré ich vylovia, skôr ako vyletia.
Nie je zriedkavé zazrieť mačku divú alebo krkavca, ako chňapne sysľa. Kolónia na seba stiahla pozornosť predátorov. Aj vďaka tomu tu po 70 rokoch vidno jaštericu zelenú. Krkavec nevyberá hniezda jariabkom. Ak by sa sysle vrátili do krajiny, možno by holubiari prestali tráviť dravce.
Ani zďaleka nestihneme spoznať ďalšie pointy. Ako nestihneme prečítať všetky knihy v knižnici. A predsa sa do nej zvedavo vraciame.