Madeira: Tam, kde sa leto nikdy nekončí

Pred časom mi volal Peter Zsoldos, náš bývalý veľvyslanec v Portugalsku, a spýtal sa ma: "Čo povieš na Madeiru, neurobíme tam degustáciu slovenských vín?" Moju starú dušu to potešilo. V Modre sme dali dokopy kolekciu vín, zakúpili letenky a o dva týždne sme už sedeli v lietadle.

06.12.2021 06:00
Madeira Foto:
Divoký juhozápad ostrova Madeira.
debata

Let do Lisabonu meškal, prípoj do Funchalu nás však počkal. Na Madeire sa už zvečerievalo. Vzduch voňal Atlantikom a blízkosť Afriky bola citeľná. Neprišli nám však kufre. Mrzuté. Ubytovali sme sa v päťhviezdičkovom hoteli The vine a dali si večeru. Akože inak, bacalhau corido ou grelhado, grilovanú tresku. A k tomu fľašu vinho verde, zeleného vína odrody Rainwater…

Ako chutí madeira

Reč bude o likérovom víne z Madeiry. Je to mok, ktorý sa „pečie“. Prišli na to portugalskí námorníci v 17. storočí po návrate z Indie. Víno v sudoch pipas sa zohrievalo a z nedobrého ostrovného vinho canteiro sa zrodilo ušľachtilé vinho da roda. Narodil sa kvapalný zázrak. Napriek tomu, že v tom čase nik netušil, čo sa s vínom udialo. Madeira je kráľovnou likérových vín. Bolo ju treba okoštovať.

Vo vínnom múzeu dvestoročnej firmy Blandy's bola na to jedinečná príležitosť. Koštovali sa staré a vzácne vzorky. Päťročné Vardelho (medium dry) bolo príjemné palacinkovo-lieskoorieškové médium. Sedemročné Malmsey 2014 (odroda Malvasia) bolo vo farbe ambry, voňalo vanilkou a chutilo ako XO koňak. Poškuľovali sme však po starších pokladoch.

Dvadsať- až päťdesiatročné madeiry za 220 až 650 eur! Nemálo. Až natoľko, že sme si spoločne trúfli na Bual Blandy's 1957! Cenu neprezradím, bolo však famózne. Nebola to najvyššia cena za tamojšiu archívnu madeiru. Tú mal Bual (alebo Boal), vintage 1920! Rovných 2 000 eur.

Fľaša madeiry za 2 000 eur. Foto: Fedor Malík
Víno Madeira Fľaša madeiry za 2 000 eur.

Modranské vo Funchale

Na Madeiru sme nešli naprázdno. Každý z nás mal v kufri po šesť fliaš našich vín. Pravdepodobne išlo o jedinečné predstavenie modranských mokov na Madeire. V bare hotela The vine sa zišlo vyše dvadsať tamojších znalcov. Majitelia enoték, enológovia, vinári. Apropo, na ostrove je vyše 2 000 vinohrad­níkov, ktorí obrábajú približne 1 800 hektárov viníc. Ku koštovke sa podávali slovenské syry. Nálada gradovala a úspech sa dostavil.

Vína sa aj bodovali. Jednoznačne zvíťazil sladký Tramín červený 2017 z vinárstva Miroslav Dudo – VMD Modra. Vicešampiónom sa stal Malíkov Hrom 2019. Zaujali aj ďalšie Dudove (Devín 2020, Dunaj 2019) vzorky, ako aj Malíkove barikové Chardonnay 2019 sur lie. Keď sa dopilo modranské, ponúkalo sa madeirské. Debata bola plodná a spať sa šlo až hlboko po polnoci.

Biele filety z čiernej ryby

Už sedíme v aute a trielime na sever ostrova. Stále do kopca, zákruty, tunely. Na ostrove je vyše 200 tunelov v dĺžke vyše 20 km. Dobré cesty a popri nich tečú malé potôčiky. Z hôr a nadol je to zmysluplný zavlažovací systém (po portugalsky levadas). Všetci majú vodu, všetko sa zelená a kvitne. Zemiaky sa urodia tri razy za rok. Banány rastú na ploche ako vinič. Takmer dvetisíc hektárov bujarej a užitočnej vegetácie.

Trsy banánov sú obrovské, plody presladké. A ešte sú tu citrusy, granátové jablká, maracuja a tajomná Monstera deliciosa. Akoby klásky zelenej kukurice s bielou, makom pretkanou dužinou. Pozor však, je toxická! Domček na domčeku, vila na vile, chatrč na chatrči. Pitoreskná architektúra. A kvetov záplava. Žlté, oranžové, karmínové, modré, krvavočervené. Kvitnú až do februára a potom znova.

Socha najznámejšieho futbalistu z Madeiry... Foto: Fedor Malík
Cristiano Ronaldo socha Socha najznámejšieho futbalistu z Madeiry Cristiana Ronalda.

Už sme vo výške dobrých 500 metrov nad morom a zrazu džungľa. Skaly, skaliská, kríky, stromiská, potoky. Tie tečú na sever. Už sme blízko oceánu. Ten búši do skál. Cítiť ho v nose, v duši. Obrovské vlny bijú do krajiny. Je to nádhera. Celkom iná tvár Madeiry. Tu sa víno už takmer nepije. Pochlipkáva sa rum. Je lepší ako ten karibský. Biely aj tmavý.

V obchode s koloniálnym tovarom si kupujem ploskačku. A za pochodu ju s Petrom sťahujeme na brehu Atlantiku… Vyhladli sme. V reštaurácii Cataplana si objednávame to najlepšie, čo ponúkajú. Rybaciu polievku, šalát s morskými plodmi a biele filety z čiernej ryby s pečeným banánom. Do čiaš sa nalieva opäť vinho verde, tentoraz Casal Garcia.

Strelície z mestečka Seixal

Je neskoré popoludnie. Stále mrholí. Obraciame to na juh. Znovu lesy voňajúce eukalyptom. A zrazu slnko a dúha. Čarovný prútik. Zelené lúky, pasúce sa kravičky, čierne bralá zvažujúce sa do modrobúrlivého oceána. Sťa obrázky z Írska. Iná tvár ostrova. Maják Miradouro do Fio a mestečká Porto Moniz a Seixal.

Nádherné letoviská a ľudia sa ešte máčajú v mori. V útulnom espresse Rosa si dávame malé presso a v susediacom kvetinárstve kupujem veľkú kyticu strelícií. Zajtra odlietame domov a moja manželka má narodeniny. Tento nádherný kvet miluje, iste sa poteší…

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #víno #Madeira #cestovanie
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy