V Nízkych Tatrách má človek vysoké dlhy. Aj šance

Stačilo 20 rokov nechať les vo Vajskovskej doline na pokoji a už sa derie k prapodstate. Jedľa tu predvádza prekrásnu vianočnú renesanciu, drobná aj veľká, všade vyskakuje zo snehu. Akoby ukazovala - toto je slovenská krajina, a nie lipa, ja som váš národný strom, len ste asi zabudli. Krajinu ste premenili, lesy prebudovali. Tak ako vaši predkovia zabudli, čo za zviera je jeleň. Pretože ho pred 100 rokmi na Slovensku takmer vyhubili.

22.12.2021 06:00
NAPANT, Nízke Tatry, rúbanisko Foto: ,
Pohľad na zrúbanú východnú časť Nízkych Tatier.
debata (4)

Jeleň bol naozaj čudo. A jedľa skutočne dominovala slovenským lesom. Ale o čo sa opiera toto trúfalé tvrdenie?

Keď Coburgovci nadobudli rozľahlé panstvo na strednom Slovensku, jedľa podľa historických zápisov tvorila až 40 percent stromov v lesoch! Po vymretí thurzovského rodu po meči v 17. storočí zas vzniká feudálny Oravský komposesorát (Compossessio de Arva) ako nástupca oravského feudálneho panstva. „A keď tí urobili inventarizáciu, vyšlo im, že jedľa tvorí až 80 percent! Na Orave! Dnes je tam po viac ako 200 rokoch vyše 90 percent smreka, ktorý sme umelo vysadili,“ ilustruje dramatické zmeny v krajine Marián Jasík, bývalý riaditeľ Správy Národného parku Nízke Tatry, dnes projektový manažér občianskeho združenia Prales.

„Všimnite si najstaršie slovenské drevenice,“ pridáva sa strážca národného parku Rastislav Hlaváčik. „Prvé dva rady tvorili hrady zo smrekovca, aby dom nehnil odspodu. A zvyšok? Jedľa.“

odkaz
Zachráňme národné parky

Zachráňme národné parky – seriál Pravdy

Seriál vzniká v spolupráci s kampaňou Osloboďme národné parky pod záštitou iniciatívy My sme les, občianskeho združenia Prales a ďalších 26 ochranárskych organizácií.
Národné parky čaká historický okamih. Ak štát zjednotí správu pozemkov, utlmí sa ťažba, výstavba, poľovanie, rozvinie sa turizmus a citlivé spravovanie krajiny. Sú však na to pripravené?
9. časť: Nízke Tatry

čítajte viac

Zachrante narodne parky Dávame do pozornosti Aj vy môžete zachrániť národné parky! Kliknite sem a pridajte svoj podpis k petícii, ktorá požaduje útlm ťažby, výstavby a poľovania v národných parkoch.

No ešte je tu jedno vodidlo k starému obrazu slovenských hôr, siaha až k antike. Rimania nazývali túto časť Európy, kde sa začali dvíhať Karpaty – Silva nigra, Čierny les. „Myslíme si, že tomu názvu dali základ práve jedľa a – tis,“ naznačuje Jasík. Kde Rimania vošli, všade rástlo množstvo jedle. Jedľa dokonca prerastala dubiny. Stínali ju na stavby. Jedovatý tis si odnášali na skvelé luky.

V akých ohromných rozmeroch musel na Slovensku rásť tis! Posteľ „slovenského Tutanchamóna“, záhadného veľmoža pochovaného v roku 375 v hrobke pod Tatrami (v dnešných Matejovciach) bola celá vyrobená z tisu. Aby v 21. storočí dokázali študenti Strednej umeleckej školy v Kežmarku vyrobiť repliku posmrtného lôžka, museli zvoliť dub.

A v akých ohromných počtoch musel okrem jedle rásť aj tis! Dnes je mimoriadne vzácnym obyvateľom najťažšie prístupných skalných zákutí národných parkov vrátane nízkotatranského. Čo ho kántri? Čudo.

Video
Jedľa vo Vajskovskej doline prezrádza, ako vyzerali kedysi lesy na Slovensku

Tisy nie sú jedle a jelene nie sú kone

Pradávno sa páslo nie na lúke, ale v lese. Bol riedky, ale bohatý na svetlo. No tis museli pastieri na veľkých plochách likvidovať, pretože keď zvieratá ktorúkoľvek jeho časť žrali, dochli. Jedovaté nie sú len červené oplodia, ktorými sa kŕmia vtáky.

Tis pre jeho kvalitné drevo tiež decimovala ťažba. No len spred niekoľkých rokov, keď už bolo zjavné, že tis opúšťa krajinu, sa z nízkotatranských lesov zachoval tragikomický lesnícky príbeh. Nad dedinou Braväcovo sa robil plecí rub. Plecí od slova plieť – vyberať burinu, čím je v lese vraj breza, jarabina. Šéf sa rozhliada po rúbani: „Chlapi, a hentie jedličky, predrastlíky, načo ste tam nechali? Dole!“ Šéf sa neskôr prechádza po hore a až ním trhne, keď zbadá červenkasté pne. „Boha! Kto tu tie vzácne tisy zrúbal?!“ Až po chvíli si uvedomí, že to sú tie „jedle“, ktoré kázal vyťať.

Národný park Nízke Tatry

NAPANT má spomedzi našich národných parkov najväčšiu rozlohu. Kedysi husté lesy však nahrádza hustá výstavba a rúbaniská...

Fotogaléria
Pohľad na zrúbanú východnú časť Nízkych Tatier....
Rúbane vo východných Nízkych Tatrách.
+14Ťažba sa tlačila až k hornej hranici lesa.

Úbytok tisa zo slovenských lesov je dramatický. Najväčším európskym (!) útočiskom tisa bola Harmanecká dolina, ktorá oddeľuje Veľkú Fatru od Kremnických vrchov, rástlo ich tam takmer 300-tisíc. Je to minulosť. „Na Harmanecku sú podľa výskumov tie najlepšie tisy preč,“ prehodí Jasík. Aj z nízkotatranských tisín sú dnes len franforce.

V ostatných rokoch tisy ničia jelene. Obžierajú kôru, pasú sa na mladých stromčekoch, nadžgavia sa halucinogénmi a potom sa ako sfetované potulujú po lese. Ide však veľmi pravdepodobne o dôsledok ďalšej nerovnováhy v prírode.

Ľudia si privlastnili tie najšťavnatejšie, najproduktívnejšie kúsky krajiny – kotliny a doliny pri riekach. Jelene podobne ako ďalšie divé zvieratá vytlačili do menej produktívnych a drsných podmienok, primali ich k zmenám v správaní. Zabúda sa tiež na fakt, že v dôsledku intenzívneho lovu jeleň predstavoval pred prvou svetovou vojnou na Slovensku veľmi vzácneho tvora. Keď jedného v roku 1913 zastrelili v Harmanci, naložili ho na voz a chodili s ním ako na procesii po dedine, ukazovali ľuďom – aha, toto je jeleň a nie dáky divný kôň.

Jasík opisuje, ako sa jelene do krajiny postupne nasadzovali. „Po druhej svetovej vojne bol veľký nástup kopytníkov. No najmä v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Vtedy ich počty vystrelili raketovo. Doplatil na to tis. A jedľa.“ Ako to, že sa vo Vajskovskej jedľa vracia? Vysvetlenie sme prezradili na začiatku. Sťažka ho preliezame. Tento les človek nechal tak. Keď nejaké kmene spadli, nevyťahovali sa. Slúžia aj ako ochrana. Rovnako ako teraz bránia v rýchlom postupe nám, bránia jeleňom, aby sa dostali k šťavnatej jedličke.

Z prechádzky po zabudnutých obrazoch lesa nás vytrhne rana.

Pavol Matejovič, klimatológ Čítajte viac Klimatológ Matejovič: Život, ako ho poznáme, môže prestať existovať

Bludný chrobačí strach

Asi 300-ročná jedľa hodí guču snehu poza krky, rozhliadame sa a pohľad padne na protiľahlé hrebene vybiehajúce spod Pálenice. Civejú z nich obrovské diery. „Tam na Limbe bolo kedysi jedno z najlepších tokanísk hlucháňa hôrneho. Rástli tam 350-ročné stromy. Išlo o ochranné lesy, ktoré mali chrániť pôdu. Sú zrúbané dohola,“ ukazuje Jasík.

V závere Melicherovej, v jednej z bočných dolín Vajskovskej, rástol vôbec najstarší les celých Nízkych Tatier, kde nie najvyšší, ale priemerný vek stromov dosahoval 240 rokov! Aj ten sa vyťažil iba pred niekoľkými rokmi. „Ani sme ho nestihli riadne preskúmať v rámci mapovania pralesov na Slovensku,“ dodáva Jasík.

V hrebeni je zarezaná cesta, časť z nej bola postavená nelegálne. Po nej sťahovali spílené kmene z ďalších starých lesov. Prečo sa to dialo? „Pre strach z lykožrúta,“ odpovedá Jasík. Bol však opodstatnený? Pretože v okolitých rezerváciách vidno, a vôbec vo všetkých najprísnejšie chránených lesoch, ktoré sme dosiaľ vo všetkých národných parkoch videli a kde sa prehnal lykožrút, nenastala katastrofa. Možno niekde padol hrebienok, zostalo niekoľko suchárov, ale lykožrúty vôbec nezožrali celý les ako nejaké kobylky. Je evidentné, že kalamita sa zastavila. A pod suchármi sa prebúdza neuveriteľne vitálny a pestrý les.

Áno, lesníctvo má silnú, vyše 300-ročnú tradíciu (novšie názory presviedčajú, že viac ako 700-ročnú). Ale lykožrúty a stromy spoločne existujú 100 miliónov rokov. Tak čiu „tradíciu“ by mali ctiť národné parky?

Zvyšky pralesa vo Vajskovskej doline. Foto: Pravda, Andrej Barát
NAPANT, prales Zvyšky pralesa vo Vajskovskej doline.

Vidiek je proti ťažbe v národných parkoch

Nie je pravdivý argument, že bezzásah v národných parkoch spôsobí, že sa lykožrút rozšíri do hospodárskych lesov. Výskum slovenských lesných ekológov z roku 2018 potvrdil, že lykožrút sa z rezervácií nešíri. Rovnako je to aj v Česku.

„Žiadne bezzásahové územie ani chránené územie sa nestalo zdrojom, z ktorého by sa šíril lykožrút. Ani historicky. Žiaden z českých národných parkov preukázateľne nikdy nebol zdrojom rozsiahleho premnoženia lykožrúta v hospodárskych lesoch,“ povedal v tom istom roku pre Pravdu lesník Miroslav Svoboda, profesor Lesníckej a drevárskej fakulty Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe.

Rúbať neznamená zachraňovať národné parky. Masívne rúbať v národných parkoch znamená ničiť a zabíjať.

Rovnako nie je pravda, že vidiek je proti schválenej reforme národných parkov a že chce pokračovať v ťažbe, ako presviedčal Boris Kollár, ktorý sa pasuje za zástancu vidieka. Vidiek chce úplný opak. Pred niekoľkými dňami urobila agentúra Focus prieskum. S reformou súhlasí väčšina opýtaných na vidieku. Viac ako tri štvrtiny ľudí v obciach si myslia, že v národných parkoch sa nemá ťažiť!

Na celom svete národné parky slúžia na to, aby zabezpečovali nie drevo, ale posledný priestor na svete pre nerušené prírodné procesy. Ich existenciu a poznávanie. Zakaždým prekvapia.

Vzrušujúce aj desivé tajomstvá za oponou

V hornej časti Vajskovskej sa temnejú zvláštne smrečiny. Už z diaľky vyzerajú nezvyčajne husto, ako keby boli vysadené, majú útle kmene. No keď Marián Jasík odobral špeciálnym vrtákom vzorku a doma počítal tesné letokruhy pod lupou, žasol. Predsa sú to pralesy. Tieto smreky majú vyše 300 rokov! Nesadil ich človek.

S rešpektom schádzame pohľadom po hrebeni. Ktovie aké ďalšie prekvapenia skrývajú zvyšky starých smrečín vo Vajskovskej, ktoré sú začlenené do Pralesov Slovenska, najmladšej a najpozoruhodnejšej rezervácie na Slovensku. Bráni 76 zvyškov pralesov roztrúsených po celej krajine, ktorým dosiaľ chýbala adekvátna ochrana. Vyhlásená bola 1. decembra 2021. Je zavŕšením dlhoročného úsilia práve OZ Prales, v ktorom pôsobí Jasík, a WWF Slovensko. Ide o obrovský úspech, ďalšie lesy na celkovej ploche asi 6 500 hektárov sa nerušene rozvíjajú, chránia jedle, vzácne druhy.

Slnko osvetľuje staré smrečiny, ktoré sú... Foto: Pravda, Andrej Barát
NAPANT, výhľad Slnko osvetľuje staré smrečiny, ktoré sú zapísané v najmladšej rezervácii Pralesy Slovenska.

Po kolená v snehu sa štveráme nad hornú hranicu lesa. Mraky zrazu vpadnú do doliny, zakryjú dediny, cesty, rúbane. Lúče nadvihujú ťažkú oponu z chrbta na chrbát. Ilúzia nekonečnej slovenskej horskej divočiny vyráža dych.

Na druhý deň brázdime východnú časť Nízkych Tatier. Pod azúrovou širočinou olemovanou horizontom zo štítov Vysokých Tatier krásna opona padne. Sťažka a tvrdo. Suchý mráz obnažuje vyrúbaný chrbát za chrbtom. Zmizli staré vrcholové smrečiny, zvyšky jedľobučín. V Nízkych Tatrách ubudlo od roku 2004 do roku 2018 asi 8 500 hektárov starých lesov. Pre lepšiu predstavu o ploche – akoby niekto vygumoval z mapy Žilinu.

Akýsi výletník s rodinou si vzdychne. „Ale tých lesníkov potrápil lykožrút. Takto museli zachraňovať lesy.“ Ťažko sa reaguje. V hrdle uviazne reakcia. A pred čím zachraňovali lesy národného parku? Pred prírodou? Smú sa po gigantickej ťažbe ešte východné Nízke Tatry nazývať národným parkom?

Východ vyhodiť?

Naozaj sa objavujú návrhy, že by sa východná časť vyňala. Národný park by sa zmenšil, inak môže mať problém vytvoriť dostatočne veľké a z hľadiska prírodnosti hodnotné územie s bezzásahom.

Nová riaditeľka národného parku Sandra Popelářová to rázne odmieta. Ak raz toto územie stratí výnimočný status, nikdy ho nezíska späť. „Nechceme deliť národný park!“ Chcú vypracovať dôslednú zonáciu. „Lesníci, botanici, zoológovia pripravujú odborný návrh. Viac území sa dostane do 5. stupňa ochrany, napríklad staré smrečiny. Vajskovská a ďalšie dolinové celky by sa mohli pričleniť k jadrovej zóne.“

V zóne B by mali byť aj nelesné pozemky. „Chceme aktívne podporovať pasenie, kosenie. Objavujú sa záujemcovia,“ presviedča Popelářová. Bolo by úžasné, keby sa podarilo obnoviť pastvu na Ohništi, Poľane, kde sa uchovalo krásne vápencové rastlinstvo, rovnako v Jánskej doline.

Zmladenie jedle vo Vajskovskej. Foto: Pravda, Andrej Barát
NAPANT, jedľa, Vajskovská dolina Zmladenie jedle vo Vajskovskej.

Ale doterajšie skúsenosti nútia pochybovať. Ak niekto chcel ísť pásť do najvyšších partí, nemal úprimný záujem, často šlo o subvenčný podvod. „Reálne sa dobytok pásol od Ďurkovej po Latiborskú hoľu, čiastočne na Kráľovej holi. Inde to bolo iba o tom, ako zobrať dotácie,“ naznačuje Jasík. Zvieratá na mnohých dohodnutých pasienkoch vôbec nebolo vidno.

Ale vráťme sa k lesom. Čo s mladými porastmi, ktoré sa vysádzali na rúbaniach? Majú miesto v národnom parku?

Šanca pre lesnícky kumšt

Nová riaditeľka aj bývalý riaditeľ vidia práve v zóne C a čiastočne aj v zóne B priestor pre prácu lesníkov. „Netvrdím, že príroda si krajinu neopraví. Opraví všetko. Ale v mnohých lokalitách môže vyniknúť lesnícky kumšt. Na zlepšenie stavu porastu, urýchlenie jeho prebudovy. Iste, príroda by to spravila zadarmo. Ale niekde sa to dá urobiť aj tak, že by sme predbehli tento proces. Samozrejme, nie v 150-ročných lesoch, ale v mladých porastoch. Lesníci by robili to isté, čo dosiaľ, len citlivejšie, a výsledkom by nebolo drevo, ale silný les,“ mieni Jasík.

Presne tak to funguje v nemeckých národných parkoch. „Uvoľňoval by sa napríklad priestor pre listnáče, ktoré tam prirodzene rastú,“ dopĺňa Popelářová.

Veľa starých hlucháních nízkotatranských lesov človek premenil po ťažbe na husté smrečiny. Program záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018 – 2022, ktorý vypracoval lesný ekológ a expert na pralesy Martin Mikoláš, počíta s aktívnym zasahovaním v takýchto lesoch. Je nutné ich presvetľovať, preriediť, práve v tomto sa žiada fortieľ lesníkov.

To všetko znie pekne. Ale z čoho túto prácu v lese zaplatiť, ak nie z predaja dreva? Pred hľadaním odpovede je nutné zodpovedať inú otázku. Na čom sa ľudia dnes úporne snažia zarobiť v národnom parku?

Video
Zmanipulované voľby, zmenený zákon. Čo všetko uľahčilo bezbrehú výstavbu v Demänovskej doline?

(Ne)stačilo

Končistý mesiac sa vyšvihne nad štvrť duchov. Na prázdne apartmánové investičné domy na konci Demänovskej doliny v úhľadných uliciach svietia lampy. Len kde-tu je pristavené auto.

Výstavba v doline, v ktorej počet stavieb dávno prekonal únosnú mieru, sa nekončí. Pod Hotelom Pošta má vyrásť sedempodlažný hotel so 180 izbami a reštauráciou pre vyše 800 ľudí. Opodiaľ zas pribudne šesť apartmánových domov. Les, ktorý tam dnes stojí, pôjde preč. „A tu zas môže pribudnúť 32 metrov vysoký hotel,“ ukazuje speleológ Pavel Herich z občianskeho združenia Pre Dolinu.

„Investorom chýba sebareflexia, cit,“ povie Popelářová. No chýba im už aj voda, elektrina. Sieť nestíha, elektrikári odmietli niekoľko prípojok. Kolabuje doprava. „Pustíme to do každej doliny? Starostovia sú opatrní, nechcú, aby to u nich vyzeralo ako v Demänovskej. Tlak výstavby je silný v celom podhorí národného parku. Ľudia sa tlačia vyššie. Ale je to nežiaduce.“

Investičné domy v Demänovskej doline. Foto: Pravda, Andrej Barát
NAPANT, Demänovská dolina, domy Investičné domy v Demänovskej doline.

Lenže Demänovská je len čerešničkou, ukážkou, ako zlyháva územné plánovanie na celom Slovensku. Herich opisuje v skratke, čo sa stalo. Asi pred 20 rokmi mal Žilinský kraj silný územný plán potvrdený nariadením vlády. Hovoril o tom, že na území národných parkov (nielen Nízke Tatry, ale aj Malá a Veľká Fatra, TANAP) sa nebudú navyšovať ubytovacie kapacity. V roku 2005 sa po veľkých tlakoch územný plán zmenil v tom duchu, že o kapacitách rozhodnú obce a posúdia sa vplyvy na životné prostredie. Rok nato sa konali v Demänovskej Doline zmanipulované voľby.

„Dva týždne pred voľbami sa počet obyvateľov zrazu navýšil zo 150 na 360. Novoprih­lásenci si odhlasovali vlastné zastupiteľstvo a začal sa chystať územný plán.“ Ústavný súd síce v roku 2008 vyhlásil tieto voľby za neplatné, no dva dni pred doručením súdneho rozhodnutia obecné zastupiteľstvo schválilo nový územný plán. Rýchlemu rozvoju bránila už len jedna vec – zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V roku 2011 z neho vypadlo povinné hodnotenie areálov cestovného ruchu. Už sa nemuseli posudzovať vplyvy veľkých stavieb na prírodu.

Naivné parády a cirkusíky

Presúvame sa skrz Donovaly. „Pamätám si, ako sme s obcou a podnikateľmi vytypovali päť lokalít, ktoré by sa na Donovaloch oplatilo zachovať. Päť cenných biotopov v ochrannom pásme národného parku,“ rozhovorí sa Jasík. S veľkou slávou sa osadila tabuľa.

„Aký je dnes záver celej parády? Štyri lokality zničila výstavba.“ Tabuľa spred obecného úradu zmizla. Jednu z lokalít prevalcovali apartmány Mariana Kočnera nad Šport hotelom. „Kočner mi jedného dňa zavolal. Pán Jasík, idem tam stavať. Ale veď nemáte povolenie! To nevadí, ja si to vybavím.“

Ďalšiu lokalitu zničila akciovka Goimpex, ktorá vyše 20 rokov patrí do portfólia Borisa Kollára, kedysi ju riadil. Chceli postaviť bobovú dráhu. „Povedali sme, že nemáme nič proti dráhe, len nesmie ísť cez penovcové prameniská,“ spomína Jasík. Rástlo v nich nádherné spoločenstvo tučníc, kosatiek, ostríc, páperníkov, kruštíkov, kraslíc, starčekov, valerián, vstavačovcov. „A výsledok? Z penovcového prameniska je dnes cirkusík s vodným mlynčekom a trpaslíkom.“

Tretie cenné miesto pokrylo Donovalkovo, detské mestečko, kde si rodičia môžu fotiť deti pri farebných domoch s nápismi Hot Dog, Pop Corn, French Fries. Predtým sa tu vlnila prekrásna lúka s orchideami. Ide o čiernu stavbu. Investor ju dostaval aj napriek nesúhlasu správy národného parku, dokonca aj napriek tomu, že stavebný úrad stavbu zastavil.

Na Donovaloch si postavili chaty aj Ján Počiatek (minister financií a dopravy za vlády Roberta Fica) a podnikateľ Ladislav Bašternák, odsúdený za krátenie daní. Aby sa zbavili zdravých stromov, čo rástli nad ich chatami, dali ich zrúbať pod zámienkou kalamitnej ťažby.

„Stavalo sa nelegálne, bez povolení. Podnikatelia nemali zábrany. Pritom na začiatku vyjadrili vôľu, že to zachovajú, že sa tým budú chváliť turistom. Nie, radšej to zničíme a dáme tam plastové zvieratká. Ťažko som to niesol, pretože sme ustúpili, vyšli sme v ústrety požiadavkám na rozvoj Donovál. Ale boli sme naivní,“ zamračí sa Jasík.

Ale čo napokon poškodzuje výstavba? Estetiku? Útlocit krajinárov, ochranárov? Nie, ohrozuje to najpodstatnejšie.

Tento les sa vyrúbe pre apartmánové domy. Foto: Pravda, Andrej Barát
NAPANT, výstavba Tento les sa vyrúbe pre apartmánové domy.

Zubatý úsmev doliny

Ranný svit rozohreje žiarivé machy, žmýka z nich šťavu, po kvapkách steká modrastými cencúľmi. Sťa zuby dotvárajú úsmev Vajskovskej doliny. Alebo úškrn?

„Nejaká blbá lúka, smiešne pramenisko. Pre tých, čo stavali, to nemalo žiadnu cenu. Veď vodička stále tečie. Chytíme ju a pustíme ju inde. Toto je obraz nášho vzťahu k prírode,“ povie Jasík.

Vodička bude tiecť. Ale aký to bude mať následok pre krajinu, keď prestane tiecť v priestore, ktorý tvárnila po tisíce rokov?

Západná časť Nízkych Tatier je začlenená do ochrannej vodohospodárskej oblasti, je dokonca väčšia ako súčasný národný park. Tisíce litrov za sekundu prúdia z dolín Bystrá, Lomnistá, Jánska, Demänovská, Vajskovská ale aj z Donovál. Zatiaľ.

A tak sa dostávame k peniazom. Jasík povie: „Národný park si bude musieť na seba, žiaľ, zarábať.“ Zháči sa a doširoka sa usmeje. „Chvalabohu!“

Hra ľadu a machu. Foto: Pravda, Andrej Barát
NAPANT, cencúle, ľad, mach Hra ľadu a machu.

Kedy spoločnosť zaplatí horám za vodu?

Nejde len o vstupné. Národný park by mohol spoplatniť vydávanie odborných posudkov. Môže sa zaviesť daň z postele či prenocovania, daň z prepravenej osoby, môže sa podieľať každý, kto zarába na „kulise“ národného parku.

„Túto tému sme už otvárali v minulosti. Pýtali sme sa podnikateľov, či by boli ochotní navýšiť ceny. Súhlasili, ale museli by vidieť, že peniaze idú späť do územia, do altánkov, chodníkov, infotabúľ, cyklochodníkov.“

Ale to sa dá len vtedy, ak je národný park rešpektovaným hráčom, ako je to všade vo svete, a nie iba papierovým správcom, ktorý reálne nespravuje žiadne pozemky, ako je to dosiaľ na Slovensku. Prvým krokom je práve zjednotenie správy štátnych pozemkov v národných parkoch, ktoré po niekoľkomesačných odkladoch, okliešťovacích návrhoch a v tesnom hlasovaní schválil parlament 14. decembra.

Pieniny, Dunajec, divočina Čítajte viac Liečivá je krajina Pienin. No príroda sa prestala zhovárať

Ďalší z krokov by sa mohol týkať vody v národných parkoch. Voda je totiž jednou z odpovedí na otázku, na čom zarábať v lese, ak nie na dreve?

Keď riaditeľka Popelářová hovorí o tom, že by chceli do jadrovej zóny začleniť celé dolinové celky, upozorní, že je to najmä kvôli vode! Jej zachytávanie, čistenie je úžasný proces, na ktorom sa podieľajú miliardy organizmov.

V Grécku pod bájnym Olympom vlastnia lesy obce. Poskytli ich Národnému parku Olymp, aby boli lepšie chránené. Motiváciou bola práve voda.

V debate so súčasným aj s bývalým vedením Správy Národného parku Nízke Tatry sa rozvíja návrh na vznik akciovej spoločnosti, v ktorej by boli združení neštátni vlastníci spolu s národným parkom. Inkasovali by za čistú vodu, ktorá tečie z nerušene sa vyvíjajúcich lesov. Dnes sú spoplatnené iba náklady na distribúciu prerátané na litre, no nie samotná voda. Prečo by mali výhody brať len vodárenské spoločnosti?

Dar

Ale to by ľudia museli vnímať, že pre ochranu vody sa niečo skutočne robí. Nesmeli by vidieť rozbahnené lesné cesty, ktorými voda z hôr uteká. „Museli by vidieť národný park, ktorý sa skutočne snaží zachytiť čo najviac vody,“ mieni Jasík.

„A, naopak, málokto sa zamýšľa nad tým, že národný park produkuje vodu. Pre Zvolenskú kotlinu, takmer pre celý Liptov, Poprad, pre všetky okolité mestá. Pre desaťtisíce ľudí to príroda robí zadarmo,“ prízvukuje Popelářová. Keď si naberajú vodu do vianočnej kapustnice, táto voda tečie z národného parku. „Ale ak nezachováme cenné lesy, biotopy, príroda s tým prestane.“

Možno je to dar, ktorý nevidieť. Ale nedá sa prepočuť.

Z úbočia vybiehajú vlčie stopy. Ďubník tlčie do buka posiateho myriadami lišajníkov. V ich mapách, farbách a tvaroch sa dá stráviť večnosť. Takmer celú cestu nás pozoruje partia vtákov. Prezradí ich sneh, ktorý padá z konárov. Stíchneme my aj ony. Vtom sa ozve kdesi spod nôh, spod hrubých vrstiev kameňov, konárov, listov a snehu – žblnkotanie.

Národný park Nízke Tatry

  • Bol vyhlásený v roku 1978.
  • S rozlohou takmer 73-tisíc hektárov je najväčším na Slovensku.
  • Je významným zdrojom vody na Slovensku.
  • Takmer všetky bystriny, potoky a riečky stekajú do dvoch riek – Hron a Váh, iba malú časť Kráľovej hole odvodňuje Hnilec.
  • Hniezdi tu najväčšia slovenská populácia orla skalného.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Nízke Tatry #NAPANT #Národný park Nízke Tatry #ťažba dreva #Zachráňme národné parky