Známych postáv je jedenásť, dve sú neznáme, no aj tak je to zhruba len polovica zvyčajného vianočného počtu. Asi by sa ani nezmestili. „Keď sa všetci spolu stretneme, je nás vyše dvadsať, plná obývačka.“
A tak na obrázku je Klaudia. Má deväť rokov. Ale už len chvíľu, pretože tesne pred Vianocami bude mať desať. „Ponáhľali sme sa, aby sme boli doma na Vianoce, nechcela som byť dlhšie v pôrodnici,“ spomína mamina.
Vedľa stojí sestra Lívia, má sedem, je prváčka. Je síce mladšia, ale v hre na školu je vždy ona pani učiteľka. Prísna pani učiteľka. Ďalej je tu sesternica Timea. Mamina Janka sedí na gauči. „Dobre, tak fajn,“ zdvihne mama obočie. Ocino Jozef, krstná Monika, babka Helena, Filip – Timejkin tato, teta Maťa a Lukáš – to je „skoro manžel“ krstnej Moniky. No a ešte babkina mačka. „Všade je neporiadok, krik, dievčatá sa naháňajú a my sa nepočujeme,“ opisuje mama. Pred časom mali Timejku u seba na prázdninách. „Manžel si naraz uvedomil, že tretie dieťa už nechceme. Dve stačia.“
Lenže na vrchovci vianočného stromu sa kníšu ešte ďalšie dve dievčatá. Kto je to? „Neviem,“ hovorí Klaudia. Asi nejaké vianočné víly. Len aby nezlomili strom. Klaudia nakreslila živý. Doma mávajú umelý. Chce to zmeniť? Odpovie rozhodne, ale ako Oravka – mäkko. „Nie. Aj tak je z toho veľký bordeľ.“
Klaudia za svoj obrázok vyhrala od redakcie Pravda nákup darčekov v hodnote 150 €. Pri nákupoch myslela aj na druhých.
Vianočnú rodinnú hromadu kreslila zhruba v čase, keď ešte rezonovalo, že rodiny sa nebudú môcť stretnúť počas sviatkov. Už počas minulého roka mali ťažkosti s kým vytvoriť bublinu. A ako to Klaudia niesla teraz? Hnevala sa? „Nie. Prečo? Veď aj tak pôjdeme do babky na Vianoce.“
Čítajte viac Ako si deti predstavujú najkrajšie Vianoce?
Šťastný piatok, ťažký víkend
Obrázok nakreslila dvomi druhmi vodových farieb, použila aj anilínové. „Majú pestrejšie farby a veľmi dobre sa nimi maľuje,“ vysvetľuje umelkyňa. Kreslila usilovne aj so spolužiačkami, zostávali v škole s pani učiteľkou, aby stihli obrázky dokončiť.
Pýtame sa, ako zvládala predošlý školský rok, keď slovenské deti boli zo všetkých detí na svete takmer najdlhšie zatvorené doma. Nóó, chvíľu sme chodili do školy a potom sme ostali na dištančnom. Mali sme on-line takmer každú hodinu, okrem telesnej a výtvarnej. Nechýbali jej? Kreslila som doma, telesnú nahradila trampolína. Ale aké to bolo? Zlé. Lebo sme sa skoro nič nenaučili. Ako to, že ste sa skoro nič nenaučili? Učili sme sa, ale veľmi pomaly. A nakoniec sme skoro nič z toho nevedeli, keď sme sa vrátili do lavíc.
Detské kresby tradičnej výtvarnej súťaže, za ktoré deti od redakcie Pravdy dostanú pod stromček peknú knihu.
Keď voláme do Základnej školy s materskou školou Novoť, že štvrtáčka Garajová vyhrala cenu, v telefóne počuť riadne vzrušenie. Klaudia hovorí, že to je jej šťastný deň. Po prvýkrát vyhrala. A ešte k tomu dostala jednotku s hviezdou! Z diktátu!
Ale víkend, ktorý nasleduje, je náročný. Klaudia úporne húta, čo vybrať. Nemôže predsa to isté, čo písala Ježiškovi. Ešte k tomu sa dovalia sesternice a už je hotovo. Tá by chcela toto a tá ono a mne kúp tamto. Dohadujú sa, čo ktorej treba.
„Ale celkom ma prekvapila. Pretože prišla, že čo by bolo treba do domácnosti, nechce výhru iba pre seba,“ prezrádza mamina. Výber je rýchly – kuchynský robot, starý sa práve pokazil. V obchode s domácimi potrebami vyberajú spoločne ružový. No a potom nastáva prepočítavanie.
Foto: Pravda, Andrej Barát
Karavan, gitara a bábiky
Robot zhltne asi dve tretiny z celkovej výhry 150 eur. Klaudia vyberá ešte červený klzák. Lopata, na ktorej sa sánkovali, už praskla. Ani sa nemožno čudovať, keď na strmej ceste s deckami od susedov zodrali snežnú dráhu až na asfalt. „Ale tento ide dobre,“ skúša ho Klaudia, ani nestihla namontovať brzdy.
Nuž a v hračkárstve kupujeme zo dve bábiky, jednu pre sestru, vílu, Kena a dvakrát podivuhodnú vec zvanú pop it. A to je všetko.
Klaudia verí, že v balíčkoch pod stromčekom na obrázku môže byť niečo z toho, čo písala Ježiškovi: skladačka, karavan pre bábiky s kuchyňou, kúpeľňou, obývačkou, spálňou a bazénom. A ešte gitara. „S ktorou ale mama nesúhlasí,“ vyhŕkne z Klaudie. Prečo? „Gitaru dostali už vlani. Do toho klavír, karaoke. Gitara bola chvalabohu po mesiaci zničená,“ vysvetľuje mama.
Za nakresleným oknom padajú velikánske vločky. „Iba raz sme tu mali Vianoce bez snehu,“ hovorí Janka. „Už sme zvyknutí, že vždy je bielo na Štedrý deň. Pečieme, chystáme sa. Dáme si cesnak s chlebom, vianočné oblátky s medom. Bielu kapustnicu s omastenými zemiakmi. Tie jeme ešte s bryndzou a kyslým mliekom. Rybu so šalátom. A potom dosť. Aspoň na polhodinu.“