Preet Chandiová sa sama vybrala na južný pól, aby povzbudila veľa žien

Treskúce mrazy, keď teplota vzduchu klesá na úroveň niekoľkých desiatok mínus stupňov Celzia. Silný vietor a riziko výskytu snehových búrok. V týchto podmienkach sa v Antarktíde vydala na cestu na južný pól Preet Chandiová, prvá nebelošská žena na svete s týmto cieľom. Na trasu dlhú viac ako 1 100 kilometrov. Sama, na lyžiach, ťahajúc za sebou sane s ťažkým vakom.

19.01.2022 06:00
Preet Chandiová Foto:
Preet Chandiová má 32 rokov.
debata

Chandiová priebežne informovala o náročnej ceste na svojej webovej stránke. „Som v Antarktíde, na expedícii bez podpory na južný pól. Potrvá to približne 45 – 47 dní. Zahŕňa to 700 míľ, ťahanie všetkých mojich vecí, boj proti mrazivej teplote a proti vetru, ktorého rýchlosť dosahuje až 60 míľ za hodinu (viac ako 96 km/h, poz. red.),“ napísala o začiatku. Neskôr dopĺňali správy na jej webovú stránku priateľ a najbližší príbuzní, keď sa s nimi spojila prostredníctvom satelitného telefónu.

Britka sikhského pôvodu sa športu venuje odmalička. V detstve začala hrávať tenis a keď mala 16 rokov, odišla do Prahy na tri roky na tenisovú akadémiu. Vyštudovala fyzioterapiu a prihlásila sa do britskej armády, kde pôsobí doteraz ako vojenská zdravotníčka.

Si schopný všetkého, čo chceš. Bez ohľadu na to, odkiaľ si, kde je tvoja štartovacia čiara, každý niekde začína.
Preet Chandiová, dobyvateľka južného pólu

Keď mala 20 rokov, zabehla svoj prvý polmaratón. Fyzickú záťaž si z roka na rok pridávala. Nielenže sa venovala adrenalínovému horolezectvu, ale dokázala aj to, čo zvládne máloktorý bežec: dobehla do cieľa ultramaratónu v Maroku, ktorého trasa vedie hlavne cez púšť. Je to jedna z najnáročnejších bežeckých súťaží na svete. Má šesť etáp, pričom športovci musia zdolať 251 kilometrov.

Preet Chandiová má 32 rokov.
Preet Chandiová ako vojenská zdravotníčka v...
+2V roku 2019 na náročných bežeckých pretekoch v...

Nič nie je nemožné. Aj s omrzlinou na nose

Chandiová si zvolila náročnú cestu na južný pól z viacerých dôvodov. Chcela dokázať nielen sebe, že má zmysel riadiť sa heslom – nič nie je nemožné. „Je veľmi málo dobrodružných žien, ktorým sa podarila takáto samostatná, nepodporovaná túra. Nastal čas pridať viac mien, rozmanitosti, zapísať sa do dejín,“ objasnila. Cestu na južný pól zdôvodnila ďalej tým, že chce inšpirovať mladých ľudí, aby dosiahli ciele, o ktorých snívajú, a aby posúvali hranice možného. Podobne jej záležalo na tom, aby nadchla pre veľké veci ženy rôznych etník. V nemalej miere chcela povzbudiť vo vidine budúcnosti svoje malé príbuzné.

Južný pól

  • Je to jeden z dvoch zemských pólov, miesto na zemi, ktorým prechádza zemská os.
  • Prvú výpravu, ktorá sa dostala na južný pól, viedol nórsky polárnik Roald Amundsen. Podarilo sa to dosiahnuť 14. decembra 1911.
  • Južný pól sa nachádza vo výške 2835 metrov nad morom uprostred rovného 2 700 metrov vysokého ľadového masívu. Od roku 1956 tam funguje obývaná polárna stanica, ktorú postavilo americké námorníctvo.
  • Zaznamenané teploty sa pohybujú v rozpätí – 82,2 °C až – 13,6 °C s priemernou hodnotou – 49 °C. Vietor fúka rýchosťou v priemere 5,5 metra za sekundu, čo je 19,8 km/s.

Na dobytie južného pólu sa chystala veľmi dlho. „Pripravovala sa dva a pol roka,“ spresnila televízna stanica CNN. Najprv v príjemnom počasí v športovej obuvi ťahala na trávniku za sebou ťažkú pneumatiku. Neskôr si pripevnila v lese dve. Zisťovala, čo asi znamená vliecť za sebou na snehu sane s nákladom takmer 90 kilogramov. Telesnú zdatnosť si pravidelne upevňovala na maratónskej trati. V teréne trénovala v Grónsku. Už aj so saňami priviazanými o špeciálny opasok. Na expedícii na polárnom ľadovci strávila 27 dní. Predtým trénovala aj vo francúzskych Alpách a na Islande.

Z Grónska sa vrátila do Anglicka s omrzlinou na nose. Niekto poznamenal, že nikdy nevidel takú vec na niekom s jej farbou pleti. „Som Ázijčanka. Môj imidž je taký, že ľudia by neočakávali, že toto uvidia,“ povedala o svojej omrzline pre denník Guardian, čím narážala na predsudky a na podceňovanie nebelošských žien.

Sane pomenovala po svojom synovci (Simran) a lyže nazvala podľa svojej netere (Karanveer). A pripravovať sa musela na rôzne riziká. Vrátane hrozby výskytu snehovej búrky. Naučila sa vydlabať a aj postaviť taký bunker zo snehu, aby sa ocitla v bezpečí.

opustený ostrov, biznisman, dážď, prší, počasie, sychravo, sám, muž, dáždnik, more, pľušť, oceán, neúspech, izolácia, samota, strach, úzkosť, oblek, vlny, búrka, Čítajte viac Pól nedostupnosti, Sealand, Bir Tawil – miesta nikoho si skúsili podmaniť dobrodruhovia

Respirátor v Antarktíde dostal meno ako pes

Prvou ženou na svete, ktorá sama a bez podpory prešla na lyžiach južný pól, bola v roku 1994 vtedy 41-ročná Liv Arnesenová z Nórska. Podarí sa to po niekoľkých ďalších ženách aj britskej vojenskej medičke sikhského pôvodu?

Chandiová priletela na miesto, odkiaľ sa vydala na cestu, 24. novembra minulého roku. „Každý blog budem niekomu venovať. Tento prvý patrí môjmu Babovi (starému otcovi), ktorý mal neuveriteľne dlhý život, dožil sa 99 rokov. Do Británie pricestoval z Indie, keď som sa narodila, a vychovával ma. Vždy, keď naňho myslím, vidím indického Santa Clausa s kryštálovo modrými očami, s bielou bradou a s najlepším srdcom.“

Druhý deň si už nasadila lyže a vybrala sa na cestu. Na konci dňa mala za sebou deväť hodín prvej časti túry. Tretí deň poznamenala, že na lyžiach si môže oddýchnuť najviac desať minút, dlhšia prestávka neprichádza do úvahy, lebo keď sa nehýbe, začína cítiť prílišný chlad. Keď prešla ďalší úsek, rozloženie stanu jej trvalo dlhšie, pretože silno fúkalo.

Štvrtý deň spresnila, že na lyžiach si zakaždým dá prestávku po 90 minútach. Pobavilo ju, že našla v jednom vrecku respirátor proti covidu, ktorý jej darovalo jedno združenie polárnikov. „Zasmiala som sa, lebo mám respirátor v Antarktíde, a to som vážila každý gram mojej batožiny na sane.“ Masku na tvár pomenovala Miles – podľa mena, ktoré chce s priateľom dať psovi, ktorého si plánujú kúpiť. Piaty deň sa zdôverila, že na prípravy dobytia južného pólu minula všetky svoje úspory. A poďakovala sa všetkým, ktorí ju v tomto sne finančne podporili.

Preet Chandiová ako vojenská zdravotníčka v... Foto: POLARPREET.COM
Preet Chandiová Preet Chandiová ako vojenská zdravotníčka v uniforme britskej armády.

Viackrát spadla. A prvýkrát si vymenila ponožky

Niekedy sa ponosovala, že čelí prudšiemu vetru, inokedy sa posťažovala, že sa jej zdá byť sneh mäkší ako zvyčajne, a preto ťahá sane s väčšou námahou. Stále však mala veľmi dobrú náladu.

Prvého decembra si otvorila adventný kalendár s čokoládkami. Chcela si pochutiť len na jednej, ale neodolala pokušeniu a pomaškrtila si na šiestich kúskoch. Dodala, že mama jej kupuje takýto kalendár každý rok. Posielala jej ho, aj keď bola na vojenských misiách v zahraničí.

Dvanásty deň viackrát spadla. „Dnes bol ťažký deň, povrch bol zľadovatený. Som šťastná, že mám za sebou jedenásť hodín na trase.“ Šestnásty deň si prvýkrát vymenila ponožky.

Vilborg Arna Gissurardóttir, dobrodružkyňa, južný pól Čítajte viac Cestou na južný pól jej pomáhal Harry Potter

Zakaždým, keď sa vyskytol nejaký problém (zlá viditeľnosť či komplikácie s orientáciou), alebo bola príliš unavená, povzbudzovala sa tým, že každou prejdenou hodinou sa približuje k vysnívanému južnému pólu.

Celý čas sa stravovala zmrazeným sušeným jedlom, ktoré vyrába jedna firma pre dobrodruhov, čo sa vydali do mrazivých oblastí. Jedným z najobľúbenejších jedál Chandiovej sú cestoviny s lososom, ktoré na jej arktickej túre nechýbali v batožine.

Pred Vianocami informovala, že mala dennú spotrebu 5-tisíc kalórií, pričom odhaduje, že jej telo spálilo dvojnásobne viac. Ďalšie dni ju veľmi trápila zlá viditeľnosť. Bola dokonca taká slabá, že chvíľami ani nedovidela na lyže. Opakovane podotkla, že keď sa jej misia splní, bude sa tešiť na kolu bez cukru.

Sikhovia a ich náboženstvo

  • Najviac sikhov je v Indii, odkiaľ pochádza toto náboženstvo (väčšina z nich žije v tamojšom štáte Pandžábe). Ich početné komunity v zahraničí sa nachádzajú hlavne v Británii, v USA a v Kanade.
  • Odhaduje sa, že sikhizmus má na celom svete okolo 25 miliónov vyznávačov tohto vierovyznania. Je to piate najväčšie z hlavných svetových náboženstiev.
  • Počiatky sikhizmu sa spájajú s guruom Nánakom. Svoje učenie začal šíriť na prelome 15. a 16. storočia. Keď mal 28 rokov, odišiel z domu a vieru zvestoval ďalších 25 rokov.
  • Medzi sikhami sa traduje, že guru Nánaka položil pred jedného zo svojich žiakov päť medených mincí, kokosový orech a poklonil sa mu k zemi, čím s ním duchovne splynul. Týmto spôsobom sa náboženská náuka odovzdávala ďalším guruami.

V cieli po 40 dňoch, ale príbeh sa nekončí

Chandiová si vzala zásoby do vaku na saniach na 45 – 48 dní. Napokon jej niečo zostalo. Do cieľa totiž došla po 40 dňoch. „Pred tromi rokmi som nevedela nič o južnom póle a cítim sa surrealisticky, že som konečne tu.“

Pokračovala povzbudením každého, kto sníva o niečom veľkom. Každého, čo obrazne povedané vzhliada do výšin a možno sa bojí preraziť bariéru nad sebou: „Veľakrát som počula, aby som robila takzvané normálne veci, ale my si vytvárame tie normálne. Si schopný všetkého, čo chceš. Bez ohľadu na to, odkiaľ si, kde je tvoja štartovacia čiara, každý niekde začína. Nechcem len rozbiť sklenený strop, chcem ho rozbiť na milión kúskov.“

Zo štartu do cieľa prišla presne za 40 dní, 7 hodín a 3 minúty. Stala sa v poradí treťou najrýchlejšou ženou na svete, ktorá dorazila na južný pól. Rekord patrí Johanne Davidssonovej zo Švédska, ktorá to v roku 2016 dokázala za 38 dní, 23 hodín a 5 minút (mala vtedy 33 rokov). Chandiová si splnila veľký sen, ale nezostane po ňom spokojná. Už vidí pred sebou ďalšiu náročnú výzvu. O niekoľko rokov by chcela prejsť na lyžiach Antarktídu z jedného konca na druhý.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Južný pól #expedície