„Nie je to celkom tak. Táto pôda prichádza o šancu, aby sa zregenerovala,“ rozhovorí sa Lucia Baľáková z registrovaného sociálneho podniku Živá záhrada v Leopoldove. Pôda by v zime nemala oddychovať, mali by sa v nej odohrávať napínavé drámy.
Vráťme sa o rok späť, keď pred nami na južnom Slovensku ambasádor živej pôdy Ľubomír Marhavý poľahky zaboril prsty do zimného poľa, ktoré sa už niekoľko rokov neorie. Nenecháva sa po žatve holé, nezbavuje sa strniska. Dokonca sa ešte podsieva, aby fotosyntéza v zelených rastlinách bežala na plné obrátky a sýtila cukrom vesmír pôdnych organizmov, kým sa dá. Takmer vôbec sa nehnojí, nepostrekuje proti škodcom, a predsa fantasticky rodí.
Vytiahol prsť voňavej, mäkučkej, vodou a vzduchom presýtenej zeme. A o pár krokov vedľa si na susednej klasicky zoranej ornici takmer prsty vylámal. A nebolo to preto, že by táto zem viac vymrzla. Zažila identické počasie. Aj rýľom sa z nej ťažko dolovala vysušená hruda. Aby sa do nej na jar mohlo niečo posiať, musí sa zničiť, roztrieskať na prach. A potom zasypať kvantami hnojív, postrekov.
Rozdiel medzi oraným a regenerovaným poľom bez orby je zjavný, v praxi úspešne odskúšaný aj na Slovensku, a predsa sa na drvivej väčšine polí hospodári stále klasicky.
Prišli nadšené reakcie. Ale aj rozhorčené. Čo je to za bláznovstvo, veď môj dedo oral, jeho dedo oral. A ja teraz prestanem orať a budem len tak zbierať kukuricu?! V skratke – áno!
Nerýpať znamená šetriť vodou
„Zdravá a najmä živá pôda je systém, ktorý dokáže rodiť bez toho, aby doň niekto rýpal,“ presviedča Marhavý. Dôkazom sú ďalšie polia, ktoré už niekoľko rokov bezorbovým regeneratívnym spôsobom obhospodaruje Róbert Dohál z Poľnohospodárskeho družstva Krakovany.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Navštívili sme ich po vlaňajších májových búrkach. Bolo očividné, že si dokázali udržať vlahu na rozdiel od susedných klasicky obhospodarovaných políčok, z ktorých voda okamžite odtiekla a schli. A čo peniaze? V družstve v Krakovanoch vďaka bezorbovému hospodáreniu spotrebujú asi 45 litrov nafty na hektár a nie 120, ako je to bežné. Spočiatku mali síce mierny pokles výnosov, no v rokoch 2013 až 2015 ušetrili polovicu celkových nákladov. Na viacerých políčkach nepoužili žiaden herbicíd ani fungicíd. Takmer úplne prestali používať hnojivá.
Za obšírnejším vysvetlením, prečo to celé funguje, sa však podľa Baľákovej, ktorá pôsobí aj v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre, treba vybrať najprv do lesa. Ideálne do pralesa.
Čítajte viac Časy, keď pôda bola nad zlato
Netreba milióny, stačí točiť peniaze
V prirodzenom lese sa totiž skrýva prirodzená, vitálna pôda. Keby sme chceli podľa Baľákovej zmerať jej úrodnosť, asi by sme to spravili klasicky – zisťovali by sme, koľko je tam akých dostupných živín. V závislosti od lesa by však výsledky mohli byť rozporuplné. Mohlo by sa napríklad stať, že v tropickom pralese by sme namerali veľmi nízke hodnoty. Naznačovali by, že pôda je neúrodná. Ale s tou bujnejúcou zelenou masou všade navôkol to nejde dokopy! Ako je to možné?
Prvotným vysvetlením je, prirodzene, vyššia vlhkosť a teplota v trópoch, vďaka čomu sa spadnutý list rozloží oveľa rýchlejšie ako v miernom pásme. No najmä živiny sú v ustavičnom, rýchlom kolotoči. A práve toto je dôležitá časť príbehu, ktorá na intenzívne obhospodarovaných poliach nefunguje. Neustály kolobeh živín a života.
Baľáková to pripodobní k ekonomike. „Ak do nejakého systému nalejem hoci aj desať miliónov eur, no nebude zabezpečená výmena, ak peniaze nebudú medzi ľuďmi cirkulovať, nebude to dobre. Niekedy stačí oveľa menší objem peňazí, ktoré ak si ľudia neustále posúvajú, ekonomika bude žiť.“ Milióny eur v jej metafore dnes predstavujú hnojivá, ktorými v obrovských množstvách dotujeme poľnohospodárske pôdy, v ktorých však nefunguje dobre kolobeh živín.
Ale pozor, Baľáková hnojivá vôbec nezatracuje. Práve naopak. Jednoznačne ich musíme dnes sypať, pretože inak by sme na vyčerpaných pôdach nič nevypestovali. Marhavý ironicky dodá, že sme sa nakoniec prepracovali k hydroponickému poľnohospodárstvu. „Nenasypeš, nemáš. To je hydropónia. To však nemá s prirodzenou úrodnosťou nič spoločné.“
No predsa je iná cesta. Pokúsiť sa kolobeh živín v pôde napraviť. Rozprúdiť „ekonomiku“, vrátiť jej aktérov – pracovité mikróby. Presne o to sa usiluje napríklad aj Iniciatíva obnovy pôdy Slovenska, ktorú v decembri spustilo občianske združenie PedaVita v spolupráci s OZ Geoderma, zapojiť sa môže cez formulár na internete ktokoľvek.
Reštaurácia pôdneho života
Čo žije v stvrdnutej vyschnutej hrude z oráčiny? Baktérie, inak nič. Ak by sme však vzali pod mikroskop vzorku sviežej zeme, ktorú Marhavý nabral z nezoraného poľa, je veľmi pravdepodobné, že by nás ohromila farbami, tvarmi a ruchom. Malú ukážku toho, čo v takej pôde žije, priniesol film Živý plášť planéty Zem – Geoderma, ktorý nakrútil pôdny biológ Ladislav Miko, bývalý vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Zdravú pôdu prerastajú huby, pomedzi ich vlákna sa hmýria nematódy, chvostoskoky, améby, bičíkovce, drobné slimáky, miniatúrne pavúkovce. Cieľom regeneratívneho alebo bezorbového poľnohospodárstva je vrátiť tieto jedinečné organizmy späť do ich domova.
Už sme naznačili, že pri takomto hospodárení sa oplatí nechať v pôde rastliny aj po žatve. Dokonca sa môžu ďalšie medziplodiny pred zimou vysiať. Facélia, horčica a iné. „Na konci jesene ostáva v prirodzených podmienkach na pôde veľké množstvo odumretej organickej hmoty. Veľká časť vegetácie uschne a spadne k zemi. A do nej sa pustí všetok ten pestrý pôdny život,“ naznačuje Baľáková.
Ak navyše na poli zostane niečo zelené rásť, rastliny ešte stále dodávajú skrz korene pôdnemu životu slnečnú energiu skoncentrovanú v cukroch. Koreňovými výlučkami sa živia baktérie a huby, a tie zas na revanš rastlinám dodajú látky, ktoré si zažiadajú. Ide doslova o výmenný obchod.
To, ako ľudia budú zaobchádzať s krajinou, predznamená to, ako bude krajina neskôr zaobchádzať s ľudskou spoločnosťou.David Montgomery
Ukoristený uhlík
„Rastlina vyšle cez koreň látky, ktoré signalizujú spoločenstvu húb a baktérií, že teraz potrebuje napríklad viac fosforu. Baktérie a huby začnú následne produkovať enzýmy, ktoré v pôde naštiepia viac fosforu a pošlú ho rastline. Rastlina im pošle cukry a stále dookola. Ak chceš, aby brigádnik podal výkon, musíš ho nakŕmiť,“ smeje sa Marhavý.
Na baktérie (a aj huby) poľujú predátory. A spolu s nimi sa k slovu dostáva aj zaujímavá matematika tiel pôdnych obyvateľov.
Čítajte viac Kto je hospodár na pôde?
Cukry dodávané rastlinami predstavujú najmä uhlík. Ten do svojho tela zabudujú huby. A, samozrejme, aj baktérie, a to v pomere asi päť uhlíkov k jednému dusíku, ktorý niektoré baktérie dokážu získať zo vzduchu. Predátory, čo sú napríklad prvoky ako améby, tieto baktérie lovia. Za jeden deň to môže byť až 10-tisíc baktérií. V tele predátora je však iný pomer uhlíka k dusíku – približne 30 ku 1.
„Aby predátor získal 30 uhlíkov, musí zjesť šesť baktérií. Ale zároveň získa šesť dusíkov. Stačí mu iba jeden, zvyšných päť dusíkov vylúči do pôdy,“ zjednodušene opisuje Baľáková jeden zo spôsobov, ako sa rastliny prirodzene dostanú k dusíku v pôde. Bez toho, aby ju niekto dusíkom hnojil.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Ako nasýtiť ľudstvo
Orba a umelé dusíkaté hnojivá. Sú to práve tieto dva objavy, ktorými človek zásadne zmenil planétu na miesto takmer výlučne pre – človeka.
Orba bola prvotným vynálezom, ako zvýšiť výnos. Človek ju vymyslel preto, aby mal lepšiu úrodu a nasýtil viac krkov. Orbou sa mobilizujú živiny v pôde. Lenže teraz to akosi znova nesedí. Predtým sme písali o tom, ako je v dnešných pôdach narušená výmena živín, a teraz hovoríme o tom, že sa orbou mobilizujú. V čom je problém?
„Ak prekročíte určitú intenzitu, mobilizácia živín začne byť rýchlejšia, než koľko stihnú rastliny spotrebovať. Tieto živiny odchádzajú s vodou, vetrom, eróziou sa strácajú z pôdy. Preto degradujú pôdy,“ vysvetľuje pôdny biológ a ekológ Miko. „Na dnešných intenzívne obhospodarovaných poliach sme sa ocitli niekde na polovici pôvodnej zásoby organickej hmoty, čo tam bola. Už sme to stihli zvetrať, odviezť z poľa alebo sa to vyplavilo.“
Keby človek začal orať na dosiaľ neobhospodarovanom kúsku zeme a oral by desať rokov po sebe, nič zlé by sa nedialo, nezistili by rozdiel. Problém však nastane po 50 rokoch intenzívneho obrábania a to zažívame práve dnes. „Vidno citeľný pokles zásob organickej hmoty,“ upozorňuje Miko. Aj podľa neho bezorbové systémy lepšie vracajú organickú hmotu a život do pôdy.
Aká je skutočná cena za úžasné objavy?
Lenže na začiatku 20. storočia sa dvaja nemeckí chemici Fritz Haber a Carl Bosch pričinili o rozvoj umelých dusíkatých hnojív. Obaja získali Nobelovu cenu (Haber bol však okrem iného spolutvorcom bojových plynov využitých v 1. svetovej vojne).
Kanadský profesor českého pôvodu Václav Smil, pôsobiaci na Univerzite v Manitobe, člen Kráľovskej spoločnosti Kanady, vo svojej knihe Obohatenie Zeme (Enriching Earth) píše, že práve títo dvaja páni sa zaslúžili o to, že ľudstvo narástlo z 1,6 miliardy v roku 1900 na niekoľko miliárd, aktuálne takmer osem! Stránka Our World in Data, ktorá zhromažďuje vedecké dáta o svetovej populácii, chudobe, chorobách, hlade, klimatickej zmene, vojnách pripomína odhady, podľa ktorých by polovica ľudí na celom svete bez umelých hnojív dnes nežila.
No práve umelé hnojivá pokrivili rozmanitú spoločnosť žijúcu v pôde. Vyzdvihli niektoré organizmy na úkor ostatných, rozvrátili zabehnuté väzby. Predstavujú ďalší zásah do milióny rokov fungujúceho kolobehu, vykoľajili ho z rovnováhy. „Práve my ľudia sme spôsobili, že pôdy stratili prirodzenú úrodnosť,“ prízvukuje Marhavý.
Stále sa však vynára rovnaká pochybnosť. Odhliadnuc od umelých hnojív, ako to, že civilizácie pred nami orali, hospodárili, a pritom napredovali? Naozaj napredovali?
Bohatá, mäkká pôda sa úplne vytratila, krajina sa scvrkla na kosť a kožu.Platón
Hmla veštiaca život
Pozoruhodné fakty pripomína kniha geomorfológa Davida Montgomeryho Prach: Erózia civilizácií (Dirt: The Erosion of Civilizations). Staré civilizácie sa práveže degradáciou pôdy prepracovali k úpadku. Eróziu vo svojich Dialógoch zaznamenal aj Platón: „Bohatá, mäkká pôda sa úplne vytratila, krajina sa scvrkla na kosť a kožu.“
„Platón argumentuje celkom jasne. Grécko jeho čias zrazu nedokázalo uživiť rovnako veľkú populáciu, rovnako veľkú armádu ako v predošlých obdobiach práve preto, lebo krajina stratila pôdu. Platón bol prvý, kto poukázal na jasné dôsledky – to, ako ľudia budú zaobchádzať s krajinou, predznamená to, ako bude krajina neskôr zaobchádzať s ľudskou spoločnosťou,“ povedal Montgomery počas jednej z prednášok.
Aj dnes eróziou premieňame krivky krajiny na púštne. Možno budú krásne, ale neplodné. Ale budúcnosť zakrýva hmlistý opar.
Podobný, aký v decembri pozoroval Tomáš Vrtík, správca pôdneho fondu PD Krakovany. Všimol si, že nad poľami, ktoré sa obhospodarujú bez orby, sa topí sneh skôr ako na susedných poliach ležiacich v tom istom chotári, kropených tými istými zrážkami a lúčmi slnka. A práve z neoraných polí sa na rozdiel od pooraných v decembri dokonca dvihol zvláštny opar. „Z našich polí sa normálne dymilo,“ opisuje. Vysvetlením môže byť práve pôdny život.
Čítajte viac Pole dáva chlieb. Les vodu a mrakodrapy