Vo vlčom lese má strom Havel, Nohavica tu má celý fanklub

Tento obyčajný les kdesi v Čergove pred štvrťstoročím ponúkali v inzeráte na ťažbu. Nebol v žiadnom chránenom území. Plný statných bukov, jedlí v rubnej dobe, len nakopnúť pílu a peniaze potečú.

20.02.2022 06:00
Čergov, Katarína Ondrejová Foto: ,
Katarína Ondrejová pri strome, ktorý si vybrali školáci zo ZŠ Sibírska v Prešove.
debata (7)

Za 25 rokov sa nakoniec nevyťažilo nič. Pretože stromy tu zrazu vlastní britský prírodovedec David Attenborough, poľská spisovateľka a nobelistka Olga Tokarczuk, beatnik, básnik Gary Snyder. Strom tu má aj posledný prezident Česko-Slovenska Václav Havel. Z lesa dnes tečie „len“ priezračná voda.

Legenda hovorí, že inzerát vo večerníku si všimol na železničnej stanici Juraj Lukáč, náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. V roku 1997 sa rozbehla záchrana jedľobučiny v Čergove. Spustila sa zbierka Kúp si svoj strom, vďaka ktorej sa už v roku 2004 podarilo vyhlásiť prvú súkromnú rezerváciu na Slovensku s názvom Vlčia. Tento počin je dosiaľ nevšedným v strednej Európe.

No kým sa to podarilo, v ceste stála obrovská nedôvera. Ľudia mali podozrenie, že ide o ďalšiu pyramídovú hru, v ktorej sa nabalia tentoraz ochranári. A prsty v tom má určite Soros.

„Len si to predstav, boli 90. roky. Ľudia riešili iné veci a zrazu sa objaví šialený nápad, ktorému veril asi iba Juro,“ hovorí lesoochranár Peter Sabo. „Preto boli časy, keď sme nazbierali peniaze, ale nebolo čo kúpiť. Ľudia nechceli predať parcely. Neverili tomu.“

Video
Vlčia je obyčajný les, ktorý má neobyčajných vlastníkov

Sadiť? Nerúbať!

Úplne prvý strom kúpil Poliak Jacek Zachara. Netušil, že je prvý. Ľudia podľa Katky Ondrejovej, kmeňovej náčelníčky Čergova, často kupujú stromy ako vianočný dar, až tretina stromov sa predá pred Vianocami. Vlani ich bolo asi 180.

Certifikáty v obálkach letia poštou do USA, Kanady, Mexika a ďalších 16 krajín sveta. Ale stále trvá zvláštny paradox. „Občas sa mi stáva, že darcovia kúpia strom a potom sa pýtajú – a kde ho vysadíte?“ No, nikde.

Tu vôbec nejde o vysádzanie stromov. Ľudia si kupujú stromy v lese, kde sa nikdy ťažiť nebude. Je šľachetné vysádzať stromy vo vyprahnutej, vetrom obrúsenej nížine, horúčavami kropených mestách, ale vedecké výskumy ukazujú, že z hľadiska klímy, vody, uhlíka je suverénne najefektívnejšie a najlacnejšie zachrániť pred ťažbou lesy, ktoré ešte stoja.

Keď sa vyzbieralo 3,2 milióna slovenských korún, VLK odkúpil od súkromného majiteľa prvých 21 hektárov. Dnes má vykúpená plocha rozlohu 122 hektárov. Ale aj tu sa prejavujú bizarnosti narábania s pôdou na Slovensku. Hoci mnohé parcely VLK vlastní už roky, ich pôvodní užívatelia, ktorými sú v mnohých prípadoch štátne Lesy SR, ich nechcú odovzdať do správy.

„Je to ako puzzle,“ ukazuje nám mapy lesoochranár Ľuboš Leško. „Skladačka, ktorá sa časom spojí.“ Ale do čoho? Na mape sa črtá nič nehovoriaci tvar. Terén padá do doliny. Ale aký má význam chránené územie rozširovať? Čo sa tu vlastne chráni? Celou cestou zatiaľ vnímame úplne obyčajný les. Nie prales ani národný park, nijaké zvláštne prírodné pamiatky. Odpoveď akoby chceli umlčať snežné vlny. Iba kde-tu presakuje, černie sa a vinie lesom ako stopy obrovského tvora medzi stromami.

Slatina Čítajte viac Komu ďakovať za čistú vodu?

Osudová stromová inflácia

Najprv to bolo 1 000 slovenských korún za strom. VLK otvoril infostánok na chodbe parlamentu, na stene visela nástenka s priebežným stavom – ktorá strana koľko kúpila. „Poslanci ťahali k stánku kolegov. Hybaj, kúpiš, podporíš stranu! Súťažila pravica s ľavicou. Provokovali sme Slotovu SNS – pozrite, Maďari majú viac!“ so smiechom spomínajú lesoochranári. Béla Bugár si stromy kupoval pravidelne.

Slovensko prijalo euro a VLK dvihol cenu na 50 eur. „Počkať, počkať, to nesedí,“ mračí sa poslanec. No viete, inflácia.

Štáb českej televízie si počas nakrúcania reportáže vo Vlčej kúpil čo najškaredší peň. Keď totiž východniari povedia „ty pňaku“, myslia tým nie práve obľúbeného a bystrého človeka. Peň darovali šéfovi.

Ľudia si vyberajú statné jedle...
Strom Václava Havla.
+3Výhľad z rezervácie Vlčia.

Českého hudobníka Jaromíra Nohavicu prepadli vlci v Humennom hneď po koncerte. Vytiahol z riflí guču bankoviek, chytro ich odrátal a dal ochranárom. Hanbili sa to pred ním prepočítať, ale zistili, že dal úplne presne. Keď sa o Nohavicovom strome dozvedeli fanúšikovia, chceli si aj oni kúpiť hneď pri ňom. A tak sa rozrastá stromový fanklub českého pesničkára.

50 eur na strom nazbierali aj školáci zo Základnej školy Sibírska v Prešove. Vyberali si ho priamo v teréne a vyplašili vlka! No ani si nevšimli, že prešiel iba pár metrov pred nimi. Stihla ho odfotiť sprievodkyňa, ktorá na skupinu čakala vyššie v lese. Možno aj teraz nás pozoruje, ani o tom nevieme.

Kúsok od jedle školákov sa čnie krásny buk. Patrí Havlovi.

Jeden mládenec kúpil strom frajerke. Chcela ho opustiť. Vyžiadal si pre ňu najvyššiu jedľu. Dostala ju. Rozišli sa. Jedľu zasiahol blesk a vyschla.

Chránia čas

Stále nechápeme, čo také vzácne tu žije. Lesoochranári vytreštia oči. Nič také špeciálne. Máme tu vlka, rysa, medveďa, mačku divú. Rastie tu cesnak hadí (v stredoveku ľudia verili, že zabezpečí nezraniteľnosť v boji, odoženie zlých duchov od kolísok).

Sú tu pekné zvyšky jedľobučiny, ktorú ľudia na Kysuciach pretvorili na smrečiny, na východe na čisté bučiny. „Počas inventarizácie sa narátalo asi 25 druhov stromov, na taxácii sa podieľal bývalý minister pôdohospodárstva, lesník Ján Mičovský,“ dodáva Sabo. Ale inak žiaden mimoriadne vzácny druh. Nehľadajte tu pralesných velikánov, špecialistov ani zvláštnych predátorov.

„Nebolo to tak, že ktosi našiel vzácny kvietok, a preto to chránime. Nám je úplne jedno, aký je to les. Nepozeráme sa na druhy. Ak sa niečo vzácne objaví, poteší nás to, ale vôbec to nebolo to hlavné,“ naznačuje Viliam Bartuš, kmeňový náčelník Východných Karpát. Ale čo je to hlavné?

Ochrana prirodzených procesov. Pod výrazom sa skrýva jednoduchá vec. Chráni sa napríklad čas. Chrúst žije asi štyri roky, toľko trvá, kým sa larva vyvinie v chrobáka. Lenže vedci zistili, že u týchto chrobákov existuje aj oveľa dlhší 30– až 45-ročný cyklus, na konci ktorého sa premnožia a potom sa zrazu stratia, akoby vyhynuli. Stále je otvorená otázka, prečo sa to deje.

NAPANT, Nízke Tatry, rúbanisko Čítajte viac V Nízkych Tatrách má človek vysoké dlhy. Aj šance

Strom recykluje sám seba

Ďateľ prostredný je ohrozený, lebo miluje buky. Ale nie hocijaké, musia mať aspoň 200 rokov. Až vtedy ich hladká kôra zvráskavie a ďateľ sa môže po nej pohybovať. Prekrásna letária líščia, krikľavo zelený lišajník, ktorým sa kedysi trávili vlky, potrebuje ešte viac času. Najskôr musí v lese vyrásť niekoľkostoročná borovica. Potom sa musí stovky rokov rozpadávať. Nezhnije, len sa scvrkáva a trhá, pretože obsahuje veľa živice. Až vtedy sa na nej usadí letária.

Vedci v Bielovežskom pralese v Poľsku skúmajú pozoruhodný jav, ktorý je však v naozaj starých lesoch úplne bežný. Píše o ňom aj nemecký lesník Peter Wohlleben v knihe Tajomné puto medzi človekom a prírodou. Keď človek vidí bútľavejúci strom, premkne ho zvyčajne súcit, možno smútok – tento strom napadli parazity, ničia ho huby. No ukazuje sa, že staré stromy parazity k sebe pozývajú. Dôvod je prostý. Stromy sa nevedia hýbať.

Za stáročia vyčerpajú takmer všetky živiny pod sebou. Za 500 rokov dokáže pralesný obor nahromadiť 30 ton biomasy vo svojom tele. A tak pozve huby, aby jeho vlastné drevo znova rozložili na zrnitý a vlhký humus, do ktorého zapustí korene. A stabilita? Je to podobné ako s oceľovými rúrami. „Kým strom nie je viac ako z dvoch tretín vyhnitý, zvyčajne má dostatočnú stabilitu,“ píše Wohlleben. Nič z toho by ľudia nemali šancu preskúmať, keby neponechali lesy, ktorým dovolia nabažiť sa času.

Bocian odletel, rezervácia stratila zmysel

Sabo pripomína, že pôvodne sa chránené územia vyhlasovali najmä preto, že sa v nich zdržiavali vzácne druhy. Čo má svoju logiku, ale niekedy aj absurdné výsledky. V minulosti sa vyhlásila rezervácia na Krivci na Vihorlate pre bociana čierneho. „Bocian však odletel. Rezerváciu zrušili a dnes je vyrúbaná.“

Hoci tu platí 5. stupeň ochrany, vstup je... Foto: Andrej Barát, Pravda
Čergov, Vlčia Hoci tu platí 5. stupeň ochrany, vstup je voľný! Samozrejme, pešo, nie autom.

Podobne to bolo aj s pralesom Havešová v Národnom parku Poloniny. Rastú tu najvyššie buky na svete, najvyššie exempláre dosahujú 58 metrov. Ochrana sa vyhlásila najmä pre vedecký výskum. Na jeho sklonku zašumelo: ale no tak, veď výskum sa skončil, už môžeme rúbať, nie?

„A takto dopadne les, keď ho kúpia ochranári. Zahynie!“ ironicky ukazuje na popadané stromy Bartuš.

Lesoochranári opisujú, ako si niekto vo Vlčej kúpi statný strom, iný drobný párcentimetrový semenáčik. Bratislavskí kapucíni si náročky kupujú padnuté stromy, niekto dokonca hnijúce pahýle. Prečo? „Možno práve preto, že sú plné života!“

Rastú tu však aj stromy, za ktoré ochranárom hrozila mastná pokuta.

Svine brezy a produktívni starci

Prechádzame ponad niekdajší holorub. Začali ho prerastať buky, jedle, ale najmä brezy. „Lesný úrad nám ich nariadil vyrúbať. Nespravili sme to a tak nám vyrubil pokutu. 10-tisíc korún,“ hovorí Bartuš. Súdili sa a pokutu nakoniec neplatili.

Peter Sabo sa ešte vráti k termínu rubná doba. Je spojený s domnienkou, že stromy od určitého veku nemajú dobrý prírastok. Drevo nepribúda tak dobre.

„Lenže keď sa tu robili merania stromov, ukázalo sa, že to nie je celkom pravda. Les starne a predsa môže drevo dobre pribúdať,“ hovorí a presviedča, že ak les nechali na pokoji, aj z čisto lesníckej optiky sa zhodnocuje. „Ale to nie je náš cieľ.“ A aký teda je?

Musíme zachovať aj ďalšiu prírodu aspoň v takom stave, v akom sme sa vyvinuli, aby sme prežili.
Peter Sabo, Lesoochranárske zoskupenie VLK

Opäť vrhajú nechápavé pohľady. „Nemáme žiaden plán.“ Vlastne, už ho naznačili. Pripomenie ho ďalší pahýľ posiaty dierami. Dať lesu čas. A nakoniec aj človeku – dať mu šancu aspoň trochu spoznať zvyky lesného spoločenstva.

Najstaršou sociálnou sieťou na svete je tá, ktorou komunikujú prostredníctvom koreňov, húb a baktérií stromy. Má 500 miliónov rokov a je dokázané, že stromy „sa zhovárajú“ na niekoľkokilometrové vzdialenosti. Nestarajú sa len o svoje deti, ktoré im klíčia pod korunou, zaujímajú sa o susedov, posielajú im varovné správy pred lykožrútmi, darujú lieky, obchodujú so živinami. „Ak strom vo Vlčej niečo rieši, týka sa to polovice Čergova,“ smeje sa Katka Ondrejová.

Pieniny, Dunajec, divočina Čítajte viac Liečivá je krajina Pienin. No príroda sa prestala zhovárať

Banka, ktorá úročí prežitie

Pri prechádzke lesom vidno, ako je „doba jedľová“ na ústupe. Pýtame sa, či tu mohli kedysi rásť tisy. „Možno. Ale nebudeme ich sadiť len preto, že tu rástli v 17. storočí.“ Nebudú podsádzať ani jedle. Prečo nie? „Svet sa mení. Nebudeme zubami-nechtami brániť jedľobučinu alebo tisy. Nech príroda dostane priestor,“ hovorí Sabo.

Krstným otcom rezervácie Vlčia je Karl Friedrich Sinner, niekdajší riaditeľ nemeckého Národného parku Bavorský les. V rozhovore s novinárkou Janou Čavojskou pripomenul slová nemeckého lesníka, ktorý ešte v 19. storočí okomentoval vysádzanie stromov takto: „Vyzerá to ako les, ale nie je to les. Je to síce krásne natreté na zeleno, ale nie je to skutočný les.“

Autentická krajina je potrebná pre 21. storočie. Európska únia požaduje v rámci novej stratégie biodiverzity vyčleniť z územia krajín 10 percent prísne chránených území. Aj keby sa na Slovensku zrátali všetky národné parky, stále to nebude na 10 percent stačiť. „Musíme zachovať aj ďalšiu prírodu aspoň v takom stave, v akom sme sa vyvinuli, aby sme prežili,“ mieni Sabo. „Veď rezervácia je od slova rezerva. Musíme si vytvoriť zásoby biodiverzity.“ Ukladajú sa do banky.

Strom Václava Havla. Foto: Andrej Barát, Pravda
Strom Václava Havla, Čergov Strom Václava Havla.

Povodeň slobody

Vo Vlčej platí jednotná cena: 50 eur za drobný aj mohutný strom. Ale ako si strom cení spoločnosť? Breza pre dakoho nestojí nič. Topoľ čierny napadnutý hrčavou rakovinou tisíce eur. Vyrábajú sa z neho palubné dosky BMW. Ale keby sme taký topoľ ponúkli na dosky, odbili by nás – veď je to pokazený strom. Čo ak je to pokazená otázka?

Vo Vlčej je 5. stupeň ochrany. Ochranári verejne vyhlasujú, že sem možno voľne chodiť. Pešo! Spočiatku sem ľudia chodili kradnúť drevo, búrali zátarasy, niektorých prichytili. Jednému zlodejovi krádež priťažila pred cestou do USA, nedostal zelenú kartu. Niektorí sem stále chodili na truc. „Ukazovali nám, že oni sú tu stále doma a budú si robiť, čo chcú,“ prezrádza Ondrejová.

Schuti sa napije z potoka. Na mapách nemá meno, ale prezývajú ho Vlčí hlt. Asi pred 15 rokmi sa z podobných bezmenných potokov zliali do doliny nebezpečné povodne, museli sa evakuovať obce. „Objem zrážok sa pritom nezmenil. Čo sa zmenilo, bol objem ťažby,“ dodáva lesoochranárka a pripomína, že stojíme na flyši. Kde na potokoch najlepšie vidno, či sa v niektorej doline ťaží.

Až teraz sa vyjaví budúci obrázok možno raz dokončeného ochranárskeho puzzle v Čergove. Sneh, ktorý zavalil povodie Ľutinky, nechráni len čas. Ale aj vodu.

Kto ďalší vlastní strom v rezervácii Vlčia?

  • John Seed, austrálsky ochranca dažďových pralesov
  • Speváci a hudobníci Eddie Wedder, Kuly z Desmodu, Yxo z Hexu, Janko Kuric z Vidieka, Jožo Ráž, Martin Marinčák, Juraj Benetin z Korben Dallas
  • Poľská poetka a nositeľka Nobelovej ceny Wislawa Szymborská
  • Izraelská kapela Lola Marsh
  • Humorista Stano Radič
  • Fínske fotografky Sanni Seppo a Ritva Kovalainen
  • Novinár a fotograf Andrej Bán
  • Spisovateľka Jana Bodnárová
  • Sociologička Hana Librová
  • Herec Leopold Haverl
  • Etnológ Arne B. Mann
  • Filozof Erazim Kohák
  • Historik Pavel Dvořák
  • Herec Jevgenij Libezňuk

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #les #Václav Havel #Čergov