Možno je však práve ona najtypickejším pozitívnym symbolom ukončeného vzťahu. Rana, ktorá sa napokon zahojila. Ktovie, či ostala aj jazva.
Muzej prekinutih veza. Tak sa po chorvátsky povie Múzeum rozpadnutých, resp. ukončených vzťahov. Extravagantná výstava sa v skutočnosti nachádza v nenápadných priestoroch historického domu na Cyrilo-metodskej ulici v Záhrebe. Aj vy sem môžete poslať „čosi“, čo vám ostalo z predošlého vzťahu, viaže sa k tomu príbeh a máte svoje dôvody zbaviť sa toho. Je vaša láska v troskách? Potom vyplňte formulár na webe múzea…
Čítajte aj Na hrade Trakoščan nájdete nahú "frajlu“
Každá vášeň má svojho diváka
Vraj sa to celé začalo zajačikom. Olinka Vištica, spoluzakladateľka múzea, sa nevedela dohodnúť so svojou bývalou láskou, sochárom Draženom, kto z nich si ponechá spoločnú hračku, niekdajší symbol ich vzťahu. Zrodil sa nápad vystaviť podobné veci ako spomienky na stroskotané vzťahy. Spočiatku pomohli priatelia a myšlienka sa tak ujala, že vznikla úspešná putovná výstava. Dosiaľ ich s rôznymi obmenami bolo na celom svete päťdesiatosem, raz sa konala dokonca aj na Slovensku v Nitre. Spomienkové predmety, často úplné banality až haraburdy, precestovali Japonsko, Mexiko, Argentínu, Nemecko, Filipíny, Južnú Afriku, Singapur a podobne.
„Nestali sme sa populárnymi vďaka dobrej marketingovej stratégii,“ hovorí Olinka Vištica pre Magazín Pravdy. „Tá myšlienka sa jednoducho uchytila. Láska, vášeň, vzťah, strata, rozchod, to fascinuje každého.“ Ako povedal francúzsky literát Roland Barthes v Lovers discourse (Mileneckej rozprave): Každá vášeň má v konečnom dôsledku svojho diváka. Bez záverečného divadla niet ľúbostnej obety.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Príbeh podkolennej protézy i svadobných šiat
V múzeu rozpadnutých vzťahov návštevníci najmä čítajú. Lebo práve tie príbehy k jednotlivým exponátom sú to, čo láka. Ľudia majú radi drámy, najmä ak sa stali iným. K protéze sa viaže táto: „V záhrebskej nemocnici som na jar 1992 stretol nádhernú, mladú a ambicióznu sociálnu pracovníčku, ktorá mi pomáhala dať dohromady dokumenty potrebné na získanie mojej podkolennej protézy. Protéza však vydržala dlhšie ako naša láska. Asi bola urobená z trvácnejšieho materiálu!“
Smutný je turecký príbeh, ktorý sa viaže na svadobné šaty: „Stretli sme sa v roku 2014 a v máji 2015 sme sa rozhodli, že sa vezmeme. V auguste sme sa zasnúbili a jeho najväčším snom bolo mať svadbu v lete. To znamenalo, že sme museli rok počkať. Rozhodli sme sa, že ten NÁŠ dátum bude 9. 7. 2016 a začali sme s prípravami. Týždeň predtým, ako zomrel, sme ešte stihli predsvadobné fotografovanie. Odišiel z práce na letisku večer 28. júna 2016 a čakal na autobus domov, keď sa stal obeťou teroristického útoku. Moje svadobné šaty asi najviac vyjadrujú spomienky naňho.“ K odstrihnutým dredom nájdete len zopár cynických riadkov: „Náš horúci, 39-stupňový vzťah sa skončil ako supernova a zanechal len veľkú čiernu dieru. Boli to ťažké dni – boli to nebezpečné dni.“
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Mobil, aby mu nemohla zavolať
Príbeh tlačidlového mobilného telefónu je tiež stručný. Mobily vtedy iba začínali, boli to roky 2003 a 2004: „Trvalo to tristo dní, príliš dlho. Dal mi svoj mobilný telefón, a tak som mu už nikdy nemohla zavolať.“
Olinka Vištica stojí vedľa kytice z tuctu ruží vyrobených z lepiacej pásky. Sú symbolom austrálskej stredoškolskej lásky a ich darovanie sa viaže na deň sv. Valentína. „Či sú ľudia schopní ostať spolu po celý život? Či sme nastavení na celoživotnú lásku? Ja nie som dobrým príkladom,“ smeje sa. „Osobne si myslím, že všetko je možné. Na začiatku všetci veríme, že toto je do konca života. Vždy je tu však risk, že to nevyjde. Ale ten risk predsa stojí za to, nie? Láska je ako lotéria.“
Ak sa jej spýtate, či jej múzeum vlastne neprinieslo zlú karmu, pokrčí plecami. „Od prvej inštalácie v roku 2006 som toho toľko zažila. Čo je to vlastne zlá karma? Taký úspech sme neočakávali a keby nebolo tohto nápadu, nikdy by som sa neocitla v Japonsku či v Kórei, na mnohých miestach sveta. Sú to pre mňa pekné zážitky. Ale ak sa pýtate na vzťah, nie, nijaký nemám. Ale čudovali by ste sa, aj po svadbe sem niekedy začerstva prídu ženích s nevestou. Možno, aby sa vyvarovali budúcich chýb.“
Do ruky chytí pridlhý rukáv pleteného svetra, ktorý visí až po zem. „Tento sveter mám rada. Dáma z amerického Portlandu, ktorá ho plietla, začala štrikovať pre svojho milého. Nevedel sa rozhodnúť, ako má ten sveter vyzerať, a keď sa rozišli, plietla práve rukáv. S pohárom vína každý večer teda plietla ďalej a takto to dopadlo.“
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Tabletky na gastritídu aj krém na opar
A máme tu aj medicínske okienko: Tabletky na gastritídu (zápal žalúdka) darovala chorvátska dnes už expriateľka svojmu milému. Problémami so žalúdkom trpel od svojich trinástich rokov a nepríjemná bolesť a pálenie záhy mu spôsobovali množstvo problémov. S postupom času mohol znižovať dávku liečiv a potreboval ich iba občas. Patril medzi ľudí, ktorí aj v situáciách, keď mali niečo povedať, radšej mlčali a odpovedali o. k. Na strednej škole sa zaľúbil. A na svoje 18. narodeniny, keď každý očakáva fľašu niečoho tvrdého alebo aspoň balíček prezervatívov, dostal od nej extra veľké balenie tabletiek na gastritídu. Vraj mu ich dala so slovami: „Tu máš, uži ich vždy, keď budeš zo mňa na nervy.“ Toto sa ani nemohlo skončiť inak ako rozchodom. Najväčšiu dávku, akú kedy užil, boli tri tablety v priebehu hodiny. Tesne po tom, čo to spolu skončili.
Príbeh krému na herpes je takýto: „Georga som stretla na sobotňajšom karnevale. Bol oblečený v kostýme Supermana, a tak som sa ho opýtala, či jeho outfit zodpovedá aj jeho podstate. Odpovedal, že mám šancu to zistiť. Tak sme to zisťovali. Trvalo nám to 7,5 roka. Na konci zhodnotil, že som vlastne nikdy nebola jeho typ. Po troch rokoch nášho vzťahu som od neho dostala herpes na pere. Vtedy sme sa tomu smiali, hoci infekcia sa mi zvykla vracať. Napokon je opar jedinou vecou, ktorá mi po ňom ostala. A každý rok počas sobotňajšieho karnevalu si liečim herpetický pľuzgier od Georga pomocou tohto krému.“
Plastová godzilla ako svedok rozchodov
A potom je tu aj tréningový bicykel ako dar od neho. Nefungovala na ňom kardiofunkcia. Možno preto, že priateľka ho podvádzala, a jej srdce sa aj tak rozbúchalo pri niekom inom. Plastová godzilla s náhrdelníkmi. Mexičan mal túto godzillu viac ako 20 rokov, bol to dar od jeho priateľky, ktorá s ním chcela žiť. Raz jej totiž povedal, že ako dieťa videl film s godzillou, a že sa mu takýto film páčil. Po tom, čo sa s priateľkou (nie v dobrom) rozišli, používal plastovú godzillu ako miesto na odkladanie pamiatok po priateľkách: na vešanie náhrdelníkov, náušníc a podobne. Godzilla bola svedkom mnohých príchodov a odchodov. Napokon nastal čas vystaviť ju ako suvenír stroskotaných vzťahov.
Amen.