Ak nie teplo z plynu, tak z dreva? Za akú cenu?

Architekt Miloslav Olejár sa vrátil po 20 rokoch z Kanady do Bardejova. V meste bol často aj predtým a pamätá si haldy dreva v areáli bardejovskej elektrárne na biomasu.

01.03.2022 06:00
drevo, elektráreň, Bardejov Foto: ,
Hromada dreva po obnovnej ťažbe počas triedenia. Časť ide do elektrárne v Bardejove.
debata (27)

„Keď viete o tom, ako sa tam vozilo denne 15 kamiónov dreva, nemáte z toho dobrý pocit. Zároveň som vnímal, ako lesy v okolí rednú. Nemusíte byť odborník, je to vidno! Aj keď podľa lesníkov elektráreň nemá vplyv na to, koľko dreva sa ťaží v regióne.“ Hoci sa pred tromi rokmi upravil zákon, aby nebolo možné dotovať výrobu energie z dreva z lesa, v teréne sa presviedčame, že sa to naozaj deje. Zákon sa má dokonca uvoľniť.

Zastavíme pred obcou Cernina neďaleko Bardejova pri hromade spílených kmeňov. Stroje ich triedia na kopy. Zaraz sú pri nás chlapi. Mysleli ste si, že prišla kontrola? Nie, a keby aj, nemáme sa čoho báť. Dobre, a skadiaľ je drevo?

„Z obnovnej ťažby z lesného porastu vo vlastníctve Pozemkového spoločenstva Makovica,“ vraví lesný hospodár Pozemkového spoločenstva Makovica Marián Gduľa. „Zjemnili sme spôsob ťažby na jednotlivý výber. Vyberali sa poškodené, zlomené stromy. Konáre, haluze sa zoštiepkujú. Vlákno sa expeduje do Bukózy, guľatinu predáme na dosky. A niečo sa odnesie do elektrárne v Bardejove,“ vytuší ďalšie otázky.

„Podporujeme miestnu ekonomiku. Elektráreň na biomasu má význam. Aspoň sa vyzbierajú zvyšky, ktoré ostanú po ťažbách.“ Nebolo by však užitočnejšie, ak by ostali v lese? Gduľa krúti hlavou. Vraj by tienili mladým bukom, nerástli by dobre. „Navyše náklady na uhadzovanie vychádzajú na 500 až 700 eur na hektár. Ak by sme štiepku nepredávali, nemali by sme to z čoho zaplatiť.“

No chýbajúca hmota les napokon ochudobňuje.

Pokazený les

Keď sa prechádzame s lesníkom Marcelom Slivkom po lese, o ktorý sa stará v Národnom parku Slovenský raj, druhý lesník, ktorý nás sprevádza, ho podpichne – a čo tu máš taký bordel? To si haluzinu po ťažbe neupraceš?!

„A prečo by som to robil? Nech zostane ako bariéra pre zver. Tá nevyžerie jedličky. Keby som to dal stiahnuť dole, zničím všetko, čo tu vyrastá. Neboli by to len zbytočné náklady, vznikla by škoda,“ odvetí Slivka.

Drevo je nahromadenou energiou slnka. V prirodzenom lese strom spadne a energiu odovzdáva ďalším organizmom. Hubám, baktériám, stromom. Celá tretina lesných druhov je závislá od tejto energie. Ak ju odoberieme, les chradne.

Odobrané drevo sa pod zámienkou, že sa využíva obnoviteľný zdroj, zoštiepkuje a premení na teplo a elektrinu.

Nie je nelegálne ťažiť drevo v hospodárskom lese. Problém však je, ak za takéto drevo dostane elektráreň dotáciu, na ktorú sa skladá každý občan Slovenska. V účte za elektrinu.

Čergov, Katarína Ondrejová Čítajte viac Vo vlčom lese má strom Havel, Nohavica tu má celý fanklub

Ničíme prostredie a ešte to zaplatíme

Elektráreň, ktorú prevádzkuje spoločnosť TeHo Bardejov, ročne spracuje asi 100-tisíc kubíkov drevnej hmoty. Vyrobí teplo a elektrinu. Za rok 2020 za to dostala podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) dotáciu 6,29 milióna eur. Podobné dotácie dostávajú aj ďalšie zariadenia na biomasu.

„Ničíme životné prostredie a ešte za to aj všetci platíme v účtoch za elektrinu,“ mieni Peter Sabo z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.

Juraj Lukáč: Budúcnosť lesov vyhadzujeme von komínom

Pred tromi rokmi sa upravil zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) tak, aby sa dotácie mohli vyplácať len za energiu vyrobenú buď z odpadu z drevospracujúceho priemyslu, alebo z dreva z energetického porastu. Nesmie to byť drevo z lesa. „Ani zhnité, ani popadané, ani konáre, nijaké!“ zdôrazňuje Juraj Lukáč, náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. „Aj napriek zmene zákona je však naša skúsenosť taká, že sa spaľuje a dotuje takmer všetko.“

Sabo hovorí, ako sledoval kamión od miesta ťažby v lese a štiepkovania až do areálu elektrárne. Všetko zdokumentoval, oslovil políciu – prípad neriešila. „Policajtka sa ma totiž pýtala, či som videl aj to, ako toto drevo naložili do pece.“

Ničíme životné prostredie a ešte za to aj všetci platíme v účtoch za elektrinu
Peter Sabo, LZ VLK

Ukazuje fotky spred dvoch rokov, ako sa štiepkujú mohutné kmene priamo v Národnom parku Poloniny. Štiepkovače v ďalších národných parkoch sme zdokumentovali vlani v rámci seriálu Zachráňme národné parky.

Lenže oplatí sa to vôbec vlastníkom lesov? Pozemkové spoločenstvo Makovica dostane za štiepku 40 až 46 eur za tonu (zhruba toľko váži kubík čerstvo narúbaného bukového dreva). Cena išla hore, rovnako ako nafta. Predseda spoločenstva Ján Kváska hovorí, že rastie aj cena práce. Kým pred rokom zaplatil ťažiarom 14 eur na kubík, dnes im platí 18. „Nám ostane na konci euro, dve.“ <MT> Zhniť alebo spáliť. Čo je lepšie?

<A> Pýtame sa spoločnosti TeHo Bardejov na pôvod dreva, z ktorého vyrába energiu. V roku 2020 vyrobila spoločnosť podľa ÚRSO 69 623 MWh elektriny, dotáciu (doplatok) dostala za 69 428 MWh. To znamená, že na 99,7 percenta vyrobenej elektriny sa mal použiť buď odpad z drevospracujúceho priemyslu, alebo drevo z energetických porastov. Nie z lesa.

Konateľ Matej Danóci hovorí, že teplo, ktoré pre Bardejovčanov vyrábajú, spĺňa legislatívne požiadavky. Hmotu nakupujú asi od 20 dodávateľov. „Chodí k nám biomasa, ktorú nakúpil obchodník, spracovateľ dreva, ktorý sa ju snaží využiť čo najlepšie. Pôvod tohto dreva je na svedomí dodávateľov. Viete, koľko k nám príde kamiónov ročne?“ 15 denne. To je 5 475 ročne. „To sa nedá odkontrolovať. Ku mne môže prísť tá hmota cez tri ruky.“

Systém kontroly je postavený na tom, že dodávateľ uvedie, odkiaľ je surovina. „A dodávateľ u nás deklaruje, že ide o odpad z drevospracujúceho priemyslu.“ Pýtame sa, či predsa len nespaľujú aj drevo z ťažieb v lesoch. Výchovných, obnovných alebo kalamitných.

„Aj keby tá hmota pochádzala z obnovnej ťažby… bol by som rád keby u mňa končil takýto odpad.“ Prečo? „A kde má končiť to drevo? Môže ostať hniť v lese alebo ho môžeme spáliť. Čo je lepšie? Táto hmota nemá iné speňaženie.“

Slovenské sa páli v Rakúsku, ukrajinské na Slovensku

Podľa Danóciho by Slovensko malo zakázať vývoz dreva. „Ročne ide o 2 až 2,5 milióna kubíkov. Z toho 40 percent je nakoniec odpad, ktorý aj tak skončí v rakúskych spaľovniach.“ Ak by sa slovenské drevo spracúvalo doma, vyvážali by sa výrobky s pridanou hodnotou a pri výrobe by vznikal aj odpad – surovina pre elektrárne.

Lenže spoločnosť TeHo Bardejov dováža drevo z Poľska a Ukrajiny. Konateľ to vysvetľuje tým, že štátne lesy sa vlani reorganizovali a nestihli dodať dostatok masy. „Je chybou, že sa snažíme dodať teplo pre Bardejovčanov?“ pýta sa a argumentuje, že ich teplo nie je citlivé na geopolitické otrasy – ako plyn.

Juraj a Lucia Baľákovci, kompost Čítajte viac Uspejeme tam, kde staré civilizácie zlyhali? Vrátime pôde život?

Spoločnosť na svojej stránke presviedča, že hmotu dováža zo vzdialenosti 60 kilometrov. Z Poľska do Bardejova je to síce vzdušnou čiarou iba 12 kilometrov, ale na Ukrajinu je to až 95 kilometrov. Reaguje protiotázkou. „A je správne, že Mondi SCP v Ružomberku skupuje drevo 350 kilometrov od miesta spracovania a tvrdí, že vyrába papier ekologicky?“

Na začiatku kritizoval spaľovanie slovenského dreva v Rakúsku. Je v poriadku spaľovať na Slovensku drevo Ukrajincov, Poliakov? „Môžu sa na to pozerať kriticky,“ uznáva.

Pripomeňme, že predchodcom spoločnosti TeHo bola Bioenergy Bardejov, ktorá v roku 2014 dostala od ÚRSO pokutu 15-tisíc eur (Bioenergy Topoľčany 10-tisíc eur). Počas kontroly bolo v areáli asi 21 500 kubíkov dreva, z ktorého iba 16 (!) percent spĺňalo kvalitu triedy VI, ktorú mohli podľa vtedajších pravidiel spaľovať. Bioenergy vtedy dostala ročnú dotáciu 5,3 milióna eur, z toho asi jeden milión eur bol podľa ÚRSO vyplatený v rozpore so zákonom.

Ale ľudia nakoniec aj tak riešia ceny za teplo.

Záber na dvor BIOENERGY Bardejov (dnes TeHo... Foto: Ľuboš Leško/VLK
TeHo Bardejov, drevo Záber na dvor BIOENERGY Bardejov (dnes TeHo Bardejov) v roku 2014.

Teplo zadarmo?

Bardejovská elektráreň sa zaviazala, že bude Bardejovčanom dodávať teplo z biomasy lacnejšie o 10 percent, ako keby bolo z plynu. „Ale je to dostatočná úľava?“ pýta sa architekt Olejár a prekladá výpočet.

Vychádza z listu, ktorý roznášala spoločnosť Bardterm ľuďom do schránok. Uvádza, že lacnejšie teplo z biomasy prinieslo za 11 rokov celkovú úsporu 3,6 milióna eur pre takmer 7 000 odberateľov tepla. Ročne asi 327 272 eur. Na jedného odberateľa to vychádza priemerne asi 47 eur.

Už sme spomenuli dotáciu za rok 2020 vo výške 6,29 milióna eur. Ak by sa tento príspevok rozdelil medzi 7 000 odberateľov, každý by ročne dostal asi 900 eur. „Ak by dotácia išla priamo odberateľom, mali by teplo zadarmo!“ mieni Olejár. Spoločnosť TeHo Bardejov mala podľa stránky finstat.sk v roku 2020 zisk 856 112 eur.

Podľa architekta je problematické aj to, že samospráva nevlastní elektráreň. „Občania platia za teplo, ale nemajú v rukách, či bude zdroj ekologický, alebo nie. Niekomu inému splácajú investíciu, zatiaľ čo mestské kotolne sú len v udržiavacom režime a neinvestuje sa do vlastných novších technológií. Pritom je strategicky dôležité, aby mesto vlastnilo zdroj energie.“

Adresujeme otázky primátorovi Bardejova Borisovi Hanuščakovi, či je podľa neho v poriadku, že sa teplo pre Bardejovčanov môže vyrábať aj z dreva z lesa. Odpovedá Štefan Hij, vedúci referátu tlačového a medzinárodných vzťahov. „Mesto môže len disponovať informáciou o tom, že súkromná spoločnosť, ktorá podlieha regulácii nezávislým štátnym úradom, spĺňa alebo nespĺňa legislatívne predpoklady. Samotné mesto nemá kompetenciu ani odborníkov toto skúmať.“

Zlegalizuje sa dotovanie spaľovania všetkého dreva?

Pripravuje sa novela zákona o podpore OZE. Podľa zoskupenia VLK hrozí, že sa pravidlá uvoľnia a bude sa dotovať všetko drevo z hospodárskej činnosti.

Ministerstvo hospodárstva to síce ošetrilo podmienkou, že to bude musieť byť drevo, ktoré bolo vyťažené v súlade s programom starostlivosti o les. „Ale to je na Slovensku akékoľvek drevo!“ upozorňuje Sabo.

Ministerstvo práve vyhodnocuje výhrady k novele vrátane hromadnej pripomienky od Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Tlačový odbor zopakuje vyjadrenie štátneho tajomníka Karola Galeka (SaS), že podporuje ochranu lesov. „Nikdy nedovolíme, aby sa na ich rúbanie museli skladať ľudia v účtoch za elektrinu.“ Znenie novely sa zmenilo tak, že podpora výroby elektriny z biomasy sa bude týkať dreva z energetických porastov a – odpadu z lesa.

Lenže aj pod výraz „odpad z lesa“ sa môže zase skryť akékoľvek drevo.

plyn, plynovod, plynárne Čítajte viac Plyn nie je eko. Kedy ho nahradíme vlastnou energiou?

Biomasa je zlá?

„Zlé je nastavenie. Začali sa nevhodne podporovať alternatívne zdroje energie,“ hovorí Lukáč. A to znevažuje samotnú technológiu.

Aký význam má napríklad voziť cez celú planétu kokosové škrupiny z Indonézie do jednej z najväčších elektrární na biomasu v Európe – Drax v Spojenom kráľovstve? Prúdia do nej aj lode s drevom vyrúbaným v Severnej Amerike.

Ale čím majú potom ľudia kúriť? Uhlie aj plyn sú fosílne palivá. Výhrady sa objavujú k biomase aj k jadru. Problém je niekde inde.

Najväčším žrútom energie na Slovensku sú budovy. Podľa najnovšej štúdie, ktorú vypracovali Priatelia Zeme-CEPA, by sa v Prievidzi mohlo obnovou budov ušetriť až 62 percent potrebnej energie. Najlepšie obnoveným bytovým domom roka 2015 bola bytovka na Ulici Pavla Horova 17–19 v Bratislave, úsporu energií vypočítali takmer na 75 percent!

„Takmer polmiliardou eur sme ako spoločnosť dosiaľ zadotovali výrobu energie z biomasy. Túto sumu sme mohli vložiť do výskumu, do zatepľovania budov,“ naznačuje Lukáč. „Kúrime, čím sa dá. Ak nemáme čím, pálime vlastné lesy. Sťahujeme drevo zo zahraničia.“

Mrkvový záhon

Spoločnosť je nastavená na neustále zvyšovanie spotreby. Vlani nás slovenskí odpadári pozvali na prehliadku dánskej spaľovne odpadu Amager Bakke, pretože podobné chcú stavať na Slovensku. Keď sme sa pýtali, či existuje aj iná cesta – v útlme odpadu, smiali sa, že to je utópia. Šermovali dátami zo štúdie – odpad bude len narastať. Naozaj je jedinou cestou zmieriť sa s narastajúcim konzumom?

Lukáč uvádza zaujímavý postreh. Kedysi bola spotreba vody na Slovensku asi 200 litrov na osobu. „Július Binder (riadil uvedenie Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky) hovoril, že treba stavať priehrady, lebo spotreba v roku 2000 výrazne porastie. A aká je dnes? 80 litrov!“

Čo sa stalo? „Zaviedli sa merače a dvihli sa ceny za vodu. Klesla spotreba.“ Utópia v praxi. Len v rokoch 2000 až 2014 ubudlo podľa Lesoochranárskeho zoskupenia VLK 760 štvorcových kilometrov lesa na Slovensku (čo je takmer rozloha okresu Trnava). Lukáč dodáva, že ak by sme všetku energiu vyrábali iba z biomasy, o pár rokov by sa minuli všetky lesy. No a čo, zasadili by sa nové. Lenže les nie je mrkvový záhon.

Záber na dvor TeHo Bardejov) v súčasnosti. Foto: Andrej Barát, Pravda
TeHo Bardejov Záber na dvor TeHo Bardejov) v súčasnosti.

Les nie je nevyčerpateľný zdroj

Ak sa nesprávame k lesu koristnícky, je les a drevo nevyčerpateľným a trvalo udržateľným zdrojom energie – píše na stránke spoločnosť TeHo Bardejov. Nie je to pravda, vysvetľuje ekológ a europoslanec Michal Wiezik (Progresívne Slovensko). Osem rokov pôsobil na Technickej univerzite vo Zvolene ako prodekan pre vedu.

„Využívaním dreva les oslabujeme. Z ekologického hľadiska je les samoudržiavací systém. Aby fungoval, musí dôsledne recyklovať živiny. Stromy viažu množstvo energie, uhlíka a živín, ktoré lesný ekosystém po smrti stromu recykluje.“

Na tomto rozklade sa podieľa asi tretina lesných druhov. A trvá to desaťročia. „Výsledkom sú živiny uvoľnené zo stromu do ekosystému, časť uhlíka viazaná v humuse a vysoká biodiverzita závislá práve od rozkladu dreva. Celý proces kriticky narušíme, ak z lesa odčerpávame hmotu – drevo. Les na takýto zásah nemá vytvorenú evolučnú adaptáciu. Za 365 miliónov rokov evolúcie sa s ničím takým ako ťažba dreva nestretol. Zdá sa ale, že lesníctvo a ťažba dreva tento efekt ignorujú. Deklarujú, že ťažba dreva je udržateľná, ale ukazovatele udržateľnosti sú odvodené len od kvantitatívnych ukazovateľov.“

Ťažba sa považuje za udržateľnú, ak sa vyťaží za rok menej dreva, ako ho teoreticky prirastie. V tomto kontexte sa hovorí aj o lesnatosti – výmere lesných pozemkov – to sú parcely, na ktorých sa plánuje obnoviť les. Lesnatosť z dlhodobého hľadiska stúpa.

„Trvalá udržateľnosť má podmienku troch pilierov – ekonomický – aktivita je rentabilná, sociálny – aktivita je spoločensky prospešná a environmentálny – aktivita nezhoršuje stav životného prostredia. S posledným pilierom je problém – európske lesy výrazne degradujú. Strácajú funkčnosť, stabilitu, biologickú diverzitu, odolnosť.

Spoločnou premennou tohto zhoršenia stavu je intenzívne lesníctvo, ktoré mení prirodzené lesy na monotónne lesné plantáže. A na to je viazaný paradox – väčšina európskych lesov je certifikovaná ako trvalo udržateľná. Certifikačné schémy si vytvára vo veľkej miere lesníctvo samo pre seba a existuje aj veľký politický odpor proti zavedeniu nezávislej certifikačnej autority.“

Ak sa udržateľnosť lesnej ťažby odvíja iba od kvantity a ignoruje úpadok kvality, vzniká ďalší paradox. „Všade inde je kvalita určujúca – kilo zdravých jabĺk nie je predsa to isté ako kilo zhnitých jabĺk. Preto treba brať s obrovskou rezervou vyhlásenia o udržateľnosti využívania dreva. Väčšinou ide o greenwashing, ktorý sa stále presadzuje cez agresívny lobing aj na najvyšších politických úrovniach.“

Podľa Wiezika je to obzvlášť nebezpečné v čase, keď potrebujeme zvýšiť odolnosť lesov a ich schopnosť viazať uhlík. „V čase klimatickej zmeny je nutné mať lesy schopné prispôsobiť sa novým podmienkam, čo je priamo závislé od ich biologickej diverzity – tá kolabuje a spôsobujeme to my. A tiež potrebujeme, aby rástlo zachytávanie uhlíka v lese, čo v lesoch EÚ preukázateľne klesá. Dôvod je najmä narastajúca ťažba, čoraz častejšie v podobe náhodnej ťažby. Lesy sú uvrhnuté do rozpolteného nastavenia. Stále viac na ne tlačíme, a zároveň potrebujeme zvýšiť ich neprodukčné funkcie. Oboje však mať nemôžeme.“

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #plyn #drevo #elektrárne #kúrenie #biomasa
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy