Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Základom bryndze je zrelý a pomletý ovčí syr. Toto sa dá urobiť aj s fetou a netreba ju ani dosáľať, keďže je v slanom náleve. „Jediný rozdiel je, že ovčia hrudka je viac vyzretá. Feta je teda trochu kyslejšia, ale môžeme povedať, že z nej máme stopercentnú ovčiu bryndzu,“ smeje sa známy šéfkuchár Jaroslav Žídek, ktorý tu spoločne s ďalšími známymi menami, napr. s Martinom Záhumenským, varí. „Slaninka je teľacia a nie je veľmi vyúdená, takže ju zaúdime údiacou pištoľou. A ešte robíme to, že ak pečieme kačku, okrájame tuk a kože, vyškvaríme ich na oškvarky a primiešame do tej teľacej slaniny, aby sa to na slaninu aspoň trochu podobalo,“ vysvetľuje. „Áno, bol som aj v Českom pavilóne,“ smeje sa rodený Pražan. „Nechutilo mi tam,“ provokačne vtipkuje. „Ale oni zas čapujú vlastné pivo.“
Tri „ká“: krupica, kakao, klobásy
Mimochodom, vlastná skúsenosť, polliter tmavého Kozla stál na EXPE 14 eur. Zaregistrovať nejaké produkty vrátane nápojov je v Spojených arabských emirátoch (SAE) veľmi náročné. Istý nemenovaný slovenský vinár trpko poznamenal, že to už je jednoduchšie vybaviť audienciu u pápeža. V opačnom prípade sú však colné sadzby enormné a fľaša vína v slovenskom pavilóne by stála možno 40 až 60 eur.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
„Dostať sem niečo, čo sa tu štandardne nepredáva, je extra problém. Najpredávanejším produktom reštaurácie Warhol's sú bryndzové halušky a treska v majonéze, tiež si ju robíme sami. Ale tu sú všetky potraviny extrémne drahé. Bol som tu na hot dogu s kuracím párkom, bravčový nemali,“ pokračuje v sarkazme Žídek, keď sa opýtate, čo v areáli Expa už ochutnal. „A viete, čo som sem chlapcom kuchárom niesol zo Slovenska? Krupičku a kakao! Tu nemajú hrubú múku. A ešte aj borovičku a klobásy. A škatuľu Tatraniek,“ prezrádza, na čo sa zbiehajú slinky personálu Slovenského pavilónu v púštnom Dubaji.
Budeme bývať v mobilných kapsulách?
Na dubajskom EXPO vo všeobecnosti nájdete dva druhy pavilónov. Dizajnové pavilóny si jednotlivé krajiny postavili vo vlastnej réžii. Iné krajiny, obyčajne s podstatne nižším rozpočtom, si prenajali už hotové budovy. Medzi prenajímateľov „hotových budov“ patria aj Slováci.
Ešte v máji 2021 to s naším pavilónom vyzeralo pomerne beznádejne – holé steny. Nachádza sa v zóne mobility 440-hektárového pozemku, na ktorom vystavuje 192 krajín. „Či to stojí za to byť tu? Kto tu nie je, neexistuje, veď tu sa na niekoľkých štvorcových kilometroch nachádza celý svet. Aj my sme mali pôvodne ambíciu stavať vlastný pavilón, ale nedalo sa to stihnúť. Nepostavili sme dielo na zelenej lúke, pardon, na piesku. Vlastný dizajnový pavilón, to sú obrovské peniaze. Snažíme sa vyťažiť z toho, že máme prenajatý pavilón a dali sme mu vlastnú tvár,“ hovorí riaditeľ agentúry Slovakia Travel Václav Mika.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
A Slovenský pavilón naozaj vyjadruje tému mobility budúcnosti. Útulná mobilná kapsula hneď pri vchode, v ktorej sa dá žiť mimo bežnej infraštruktúry. Pri dnešnom zdražovaní by také mali rozdať všetkým, pretože má solárne panely, veternú vrtuľu a filtruje si to vlastnú vodu. Kúpila si takú aj Susan Sarandonová. Ale štvorčlenná rodina by sa v nej dosť tlačila.
Do auta nastupujte zadkom
Na prízemí možno nájsť naše slávne vodíkové auto, do ktorého s futuristickým funením nastupujete zadkom a von vyliezate štvornožky. Je to „múdre“ auto, nemá ani stierače, ani spätné zrkadlá, všetko zvládne modernými technológiami, takže nádejná značka najmä pre šoférky! Pre šoférky s bohatými manželmi, keďže má hodnotu 400-tisíc eur. Dostať sa na 250 km/h pod štyri sekundy niečo stojí! „Prišlo letecky vo veľkej klimatizovanej debne, aby sa ani pri nízkej teplote nepoškodilo, zabaliť ho bolo nesmierne náročné,“ dodáva generálna komisárka SR pre EXPO 2020 Miroslava Valovičová. Nechcite vedieť, ako ho Slováci dostávali dovnútra pavilónu, pretože dverám chýbalo presne osem centimetrov. „Museli sme vybrať celú jednu stenu,“ hovorí Filip Farka zo Slovakia Travel, ktorý to tu pomáhal budovať (aj búrať) hneď od začiatku, keď tu ešte ľudia chodili v 40-stupňových vonkajších teplotách v prilbách a rukaviciach. Mimochodom, slovenský vodíkový autobus stojí radšej zaparkovaný pod holým nebom pred vstupom na EXPO.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Ak ste nevedeli, že Slovensko je letecká veľmoc, tak to na prízemí pavilónu zistíte pri pohľade na ultraľahké tandemové lietadlo, ktoré letí vyše 300 km za hodinu a na ktorom 19-ročná Belgičanka Zara Rutherfordová urobila svetový rekord. Alebo vírnik, lietadlo, ktoré má hore vrtuľu ako helikoptéra. Prejavila oň záujem dubajská polícia, budú z vírnika vyvaľovať oči ako výr! Potom sú tu androvery, slovenské mobilné roboty, ktoré boli na simulovanej vesmírnej misii na Havaji. Ovládajú sa joystickom – teda tie androvery. Ale ktovie, možno aj lietadlá… Spýtajte sa Zary.
Robotický pes je stroj, ktorého možno vyslať do situácií, ktoré by pre človeka boli nebezpečné. Má dizajnovú červenú farbu a neobťažuje svoje okolie brechotom ani vo vypätých situáciách.
My máme piesok na Záhorí
Na poschodí okrem obľúbenej slovenskej reštaurácie stojí určite za zmienku miestnosť prezývaná „meditačná“. Uchodení návštevníci EXPA, čo majú v nohách tisíc míľ, sa môžu pohodlne posadiť do kresiel a zahľadieť sa na 11 metrov dlhú obrazovku slovenskej firmy Leyard, kde Slovakia Travel propaguje Slovensko ako turistickú destináciu. Pri nádherných dronových záberoch slovenských hradov, zámkov, hôr, dolín, kotlín i lazov možno vdychovať originál vôňu slovenského lesa produkovaného v tejto dubajskej púšti plnej mrakodrapov difuzérom a čuchom si tak overiť, či nemáte covid. A možno sa vám do toho zamiešajú aj vône zaúdenej halal slaninky z kuchyne na tom istom poschodí. A ak by tých prírodných krás bolo málo, za chrbtom budete mať fotografie Slovenska od Filipa Kuliševa. Arabských návštevníkov údajne fascinuje naše striedanie ročných období – farebná jeseň, biela zima a potom šťavnatá jarná i letná zeleň. Áno, my máme piesok naozaj iba na Záhorí…
Po futuristických exponátoch na prízemí úsmevne pôsobia tri skladacie bicyklíky, ktoré prezentujú slovenskú značku Sharvan a členovia slovenského EXPO tímu ich zároveň využívajú na dlhšie presuny v rámci areálu. Vraj sú unisex. Tie bicykle.
Ako vyzerá bežný deň človeka, ktorý tu denne pracuje pol roka? „Fungujeme 12 hodín, od desiatej do desiatej. Bežný deň je pomerne pokojný, ak nie je víkend, štátny sviatok alebo nejaká akcia, to je tu občas čistý blázinec,“ smeje sa Ondrej Geče, zástupca riaditeľa Slovenského pavilónu. Občas majú už od rána „zážitky“, keď napríklad musia rodičom rozjarených detí z iných kultúr vysvetliť, že piesok, na ktorom stoja robotické androvery, neslúži na hranie, hostesky vlastným telom chránia lietadlá a vo vodíkovom aute nemôže ani zďaleka každý krútiť volantom a skúšať nechtom odolnosť laku na karosérii.
Slovenský pavilón na EXPE v zóne mobility je možno neveľký, ale náš. A vraj aj bratia Česi, ktorí sídlia v zóne udržateľnosti, sa často neudržia a u nás sa zdržia. Okrem áut, lietadiel či robotov máme pekné hostesky. A dobré halušky.