Vitajte v Krištáľovom údolí. Pozrite sa, ako vznikajú sklenené skvosty

Keď z Libereckého kraja v severných Čechách zmizol textilný priemysel, vzali miestni rozum do hrsti a pred troma rokmi prišli s projektom Crystal Valley čiže Krištáľového údolia. Veď majú svetový unikát – nikde inde nie sú vedľa seba sklárske školy, sklárske podniky či drobní výrobcovia bižutérie. Prečo neukázať turistom, ako vznikajú sklenené skvosty? A nech si aj sami skúsia vyfúknuť sklenú vázu či pivný polliter alebo vytvoriť si perličkovú ozdobu na vianočný stromček.

, 19.05.2022 06:00
Krištáľové údolie Foto: ,
Múzeum skla a bižutérie v Jablonci nad Nisou.
debata

Tento rok vyhlásilo OSN za Medzinárodný rok skla, a tak nie je od veci preskúmať severočeské sklárstvo. Čaká nás niekoľko lákavých zastávok ako Sklenený dom firmy Lasvit v Novom Bore, ktorej moderné svetelné inštalácie sa dajú nájsť vo 2 200 hoteloch sveta od Maroka cez Kuvajt až po USA, v súkromných rezidenciách, na výletných lodiach a jachtách, ale aj v thajskej opere.

Vznikajú v sklárni Ajeto v blízkej Lindave, kde rozhodne za návštevu stojí Sklárska krčma s možnosťou skúsiť si fúknuť do sklárskej píšťaly.

V neďalekých Kunraticiach u Cvikova návštevníka očarí úžasná Sklenená záhrada a hneď vedľa nej Křišťálový Šípek, čiže výstava diel sklárskeho dizajnéra Bořka Šípka v miestnom Kostole povýšenia Svätého kríža. A sú tu ešte všelijaké ďalšie prekvapenia, ale začnime najskôr v Liberci.

Kolíska sklárstva

V tomto asi 150-tisícovom meste, piatom najväčšom v Čechách, pôsobil na radnici David Pastva. Kým začal riadiť projekt Krištáľového údolia, viedol tu odbor kultúry a cestovného ruchu. Pastva si uvedomil, že v kolíske sklárstva môže práve krištáľ pritiahnuť turistov aj zďaleka. Tí predsa nemusia cestovať len do sto kilometrov vzdialenej Prahy či do historického Českého Krumlova.

Pred troma rokmi sklárska firma Preciosa Libereckému kraju odpredala značku Crystal Valley, ktorú už poznali zákazníci aj v Číne či v Spojených arabských emirátoch. Hoci firma do rozvoja značky investovala veľa peňazí, chcela pomôcť severočeskému regiónu. Prvé sklárske hute totiž boli v Krištáľovom údolí, ktoré je zasadené do nádhernej prírody Jizerských a Lužických hôr, založené už v roku 1548.

Pred vyše 300 rokmi sa v Krištáľovom údolí zrodil český krištáľ, z ktorého potom tunajší majstri sklári vytvorili prvý brúsený kameň na svete, prvý majestátny luster aj prvý krištáľový šperk. V tomto kraji sa zrodili aj dokonalé sklenené perličky.

Sklárska tradícia sa tu nikdy neprerušila a medzi mnohými firmami vznikla aj Preciosa, jedna z najvýznamnejších sklárskych firiem sveta. V Česku je najväčšou sklárskou firmou, má 16 závodov v deviatich mestách a zamestnáva vyše 4 000 ľudí – nielen v Krištáľovom údolí, ale aj v ďalších 14 zahraničných zastúpeniach.

David Pastva rozpráva o výstave Sklo bez hraníc... Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Krištáľové údolie David Pastva rozpráva o výstave Sklo bez hraníc v Severočeskom múzeu.

A tak spoznávanie sklárskeho regiónu začíname v Liberci, ktorý leží medzi Ještědským chrbátom a Jizerskými horami a kedysi býval druhým najväčším českým mestom hneď po Prahe. V 19. storočí sa tu začal rozvíjať textilný priemysel, boli tu tri konzuláty, 50 textilných fabrík, 60 kovopriemy­selných tovární.

Dnes v centre upúta monumentálna radnica v novorenesančnom štýle, dokončená v roku 1893, ktorá je symbolom bohatstva a hospodárskeho i kultúrneho rozvoja mesta. Pripomína trošku radnicu v holandských Antverpách, očarí jej interiér s nádhernými sklenými vitrážami, bustami rodákov na schodisku, medzi ktorými je napríklad kráľ komikov Vlasta Burian, parádnym fajčiarskym salónikom či honosnou obradnou sieňou.

Kto vybehne na vežu radnice, môže sa pokochať výhľadom na mesto a v diaľke uvidí aj siluetu hotela a vysielača na Ještěde.

Za radnicou stojí Divadlo F. X. Šaldu z roku 1883 a zdá sa trochu povedomé. Nečudo, veď ho rovnako ako historickú budovu nášho SND projektovali viedenskí architekti Fellner a Helmer. Liberec sa pýši aj vilovou štvrťou z prelomu 19. a 20. storočia, kde azda v každej záhrade kvitnú magnólie a zrak očaria veľkolepé budovy Lázní (dnes tu sídli galéria) a Severočeského mú­zea.

V múzeu, ktoré vnútri pripomína interiér kostola, sa práve koná výstava Sklo bez hraníc (do 15. mája). Je to množstvo originálnych sklárskych diel, ktoré vznikli vlani na 14. medzinárodnom sklárskom sympóziu v Novom Bore. Zúčastnilo sa na ňom 45 umelcov z Čiech a ďalších 13 krajín.

Híkame nad rafinovanými i vtipnými dielami, medzi ktorými je napríklad váza Aleny Lintavy Dvořákovej nazvaná Hmyzárium či vtipná sklenená mucha zavretá pod poklopom, nad ktorou visí sklenená mucholapka – na štítku čítame názov Dve muchy jednou ranou.

Chobotnica v záhone

Kto zatúži vidieť, ako sklenené zázraky vznikajú, dozvie sa to napríklad v hute Jiřího Pačinka v Kunraticiach u Cvikova. Jiří Pačinek, jeden z najvýznamnejších súčasných umeleckých sklárov európskej i svetovej scény, rád dovolí ľuďom nahliadnuť do svojej sklárne.

V Kunraticiach stretneme sklára Davida Sobotku, ktorý nám porozpráva, ako skláreň vznikla rekonštrukciou starej strojnej a traktorovej stanice a v roku 2015 ju otvorili priamo vedľa Kostola povýšenia Sv. kríža. Jiří Pačinek sa vyučil v sklárskom učilišti v Novom Bore, potom prišiel do najstaršej sklárne na svete – v Chřibskej ju založili už v roku 1414.

Neskôr pracoval v umeleckej sklárni Ajeto Lindava, ktorú spolu s Petrom Novotným, architektom a dizajnérom Bořkom Šípkom pomáhal budovať – otvorili ju v roku 1994. Pracoval tu s významnými umelcami a inšpiroval sa k založeniu vlastnej umeleckej značky Pačinek Glass.

Krištáľové údolie

Pozrite si fotografie z Crystal Valley (Krištáľové údolie), nachádzajúceho sa v Libereckom kraji.

Fotogaléria
Pokus o najdlhší náhrdelník na svete v Jablonci.
Luster v Krištáľovom chráme.
+10Ferdo Mravec zo sklenených perličiek.

V Pačinkovej hute návštevník môže pozorovať prácu majstrov ručnej výroby celkom zblízka a ak chce, za poplatok si ju môže vyskúšať aj sám. Ak na to nenaberie odvahu, môže sa ísť radšej pokochať okolitou Sklenenou záhradou. Tá je stále otvorená a v noci je dokonca osvetlená.

Uvidí tu rastliny živé i sklenené – okrem skleneného stromu, pod ktorým je obrovské červené jablko, tu nájde aj skleneného hada, akési koraly, inštaláciu z lekien, najrôznejšie morské potvory od kreviet až po obrovskú červenú chobotnicu. Na okne sedia sklenené vtáčiky – ako živé – a potom nás David Sobotka vezme na prehliadku najrôznejších výrobkov. Jedny z nich svetielkujú jedovatou žltou farbou – odtieň vraj sklu dodáva urán, ak sa do skla primieša zlato, získa červený odtieň.

Najväčšie prekvapenia však na nás čaká v kunratickom kostole, pardon, v Krištáľovom chráme, kde je – inak neveriaci – David Sobotka kostolníkom. Až do konca mája sa tu koná výstava Křišťálový Šípek – dych nám vyrazia vázy, misy, svietniky, poháre, svietidlá či porcelán dizajnéra Bořka Šípka.

Je medzi nimi aj Česká váza z 80. rokov minulého storočia, váza pre cisára módy Karla Lagerfelda, ktorú Šípek vytvoril pre jeho súkromnú rezidenciu, či váza Millenium, ktorú dizajnér vytvoril spolu s prezidentom Václavom Havlom.

Fantasticky vyzerá luster zo skleneného parožia. Keď sa Sobotka pýtal miestneho farára, či ho do kostola môžu inštalovať, ten okamžite súhlasil – veď pripomína Kristovu tŕňovú korunu. Je tu tiež sklený Rajský strom módnej návrhárky Beaty Rajskej.

David Sobotka nám nadšene ukáže aj sklenú monštranciu – relikviár svätej Zdislavy, patrónky Libereckého kraja, chudobných, chorých a rodín. V kostole je kópia, originál monštrancie venovali pápežovi Františkovi. Na záver si Sobotka nechá ešte jeden triumf – osvetlenú krištáľovú mozaiku nazvanú Boží hrob.

Sklenený dom

Plní zážitkov sa presúvame do Lindavy, kde si v sklárni Ajeto – áno, tej, ktorú zakladal Bořek Šípek, pozrieme prácu sklárov. Od pecí rozohriatych na 900 až 1 400 stupňov sála horúčava, no sklári sú na svoju ťažkú prácu aj návštevníkov, čo ich okukujú zhora, zvyknutí. Umne naberajú sklo, fúkajú do píšťal a tvarujú nádherné svietidlá či vázy od výmyslu sveta. Cez prestávku dopĺňajú vypotené minerály pivom.

V susediacej Sklárskej krčme si aj my vyskúšame fúknuť do píšťaly. Akú vázu chcete, vrúbkovanú alebo s pokrčeným vzorom? Alebo si radšej vyrobíte sklený polliter s farebným uškom? Nič nie je nemožné, keď vám pomáha skúsený sklársky majster.

Práca v sklárni Ajeto v Lindave. Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Krištáľové údolie Práca v sklárni Ajeto v Lindave.

A už zasa frčíme ďalej – tentoraz je cieľom Sklenený dom v Novom Bore, inak stavba roku Libereckého kraja z roku 2020. Dom stojí na Palackého námestí, kde pred 200 rokmi bývali v dreveniciach majstri sklárskeho remesla. Česká sklárska a dizajnérska spoločnosť Lasvit (názov kombinuje slová láska a svit) historické domy zrekonštruovala a presunula sem v roku 2019 svoje sídlo. Tvoria ho dve moderné novostavby – Čierny dom a Sklenený dom, ktoré sú metaforou tmy a svetla.

Dom zo skla pokrýva 1 500 sklených tabúľ, inšpirovaných tradičným bridlicovým obkladom. Lasvit chcel fasádou odkázať na regionálne tradície, no zároveň razí moderné trendy. Podľa zakladateľa Lasvitu Leona Jakimiča má byť sklenený dom unikátnou lampou v meste aj znakom obnovy a nového sebavedomia sklárstva v regióne.

V jednej zo susediacich dreveníc fungovala začiatkom 19. storočia sklárska manufaktúra a po vojne sklárska škola a brusiareň. V sídle Lasvitu hrdo vystavujú diela spolupracujúcich dizajnérov, ako je známy Maxim Velčovský či Bořek Šípek, ale aj trofeje Tour de France.

Od skla k perličkám

Po hypermodernej tvorbe firmy Lasvit dobre padne návrat do minulosti. Presunieme sa do Harrachova v západnej časti Krkonôš. Práve tu začiatkom 18. storočia založili sklársku hutu, ktorá patrila rodu Harrachovcov a preslávila krkonošské sklárstvo po celom svete. Vznikla tu tradícia ručne vyrábaného fúkaného, brúseného, rytého i maľovaného skla.

V Novom Svete, niekdajšej osade, dnes súčasti Harrachova, v roku 1712 Elias Müller postavil skláreň, pretože tri sklárne v okolí ukončili prevádzku. V tých časoch to bolo bežné – keď došlo drevo, skláreň skončila a postavila sa iná tam, kde bolo dreva dosť. Elias Müller sníval o tom, že jeho sklárni sa to nestane – a naozaj. Skláreň na Novom Svete funguje dodnes, nepretržite už 310 rokov. Je tak vraj najstaršou kontinuálne fungujúcou sklárňou na svete.

Opäť vidíme sklárov v akcii – práve vyrábajú sklenené poháre a dozvedáme sa, že vyfúknuť tenučkú stonku pohára je práca pre tých najskúsenejších. Ideme sa pozrieť do brusiarne, kde pracujú traja brusiči. Je pamiatkovo chránená, je to ďalší svetový unikát, pretože nie je žiadny skanzen, ale naplno sa tu pracuje aj v treťom tisícročí.

Technológia z roku 1895 postavená na pohone vodnou turbínou a brúsenie na prírodných brúsnych kotúčoch funguje a vyráža dych návštevníkom z celého sveta. V hute dodnes sklári pracujú ručne, hoci strojová výroba je podľa sprievodcu dnes platená oveľa lepšie.

V hute Jiřího Pačinka v Kunraticiach možno... Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Krištáľové údolie V hute Jiřího Pačinka v Kunraticiach možno počas exkurzie sledovať prácu sklárov zblízka.

Dosť bolo váz a pohárov? Je tu ešte perlička, za ktorou sa treba vybrať do obce Poniklá. Je to jediné miesto na svete, kde sa dodnes zachovalo tradičné perlárske remeslo. V Poniklej sídli sklárska firma Rautis, ktorá so svojou výrobou vianočných ozdôb zo sklenených fúkaných perličiek v roku 2015 uspela v zápise na Zoznam nemateriálneho kultúrneho dedičstva UNESCO. Rodinná firma okrem nich vyrába aj dekorácie na sviatočný stôl či kvetinové závesy.

Na exkurzii si možno pozrieť celý proces výroby. Dozvieme sa, že fúkané perličkové ozdoby sa začali vyrábať začiatkom 20. storočia v okolí Jablonca nad Nisou a v Krkonošiach, najväčší rozmach bol v 20. a 30. rokoch, no vyrábajú sa dodnes. Kedysi sa výrobou perličkových ozdôb živili celé rodiny, hoci ide o pomerne dlhý proces.

Najskôr sa perličky vyfúknu nad ohňom zo sklenej trubičky, potom sa striebria, farbia, maľujú a režú. Všetko sa robí ručne, napokon sa perličky navliekajú na drôt a vyrábajú sa z nich hviezdičky, anjeličkovia či zvieratká a špice na stromček.

Nuž a po perličkovej exkurzii možno výlet zakončiť v Jablonci nad Nisou, v jedinečnom Múzeu skla a bižutérie. Vzniklo už v roku 1904, no dnes púta sklenenou prístavbou v tvare diamantu. Tá pribudla v roku 2020 podľa návrhu pražského architekta Michala Hlaváčka a hneď získala ocenenie Stavba roka 2020. V múzeu návštevník spozná vzrušujúci príbeh bižutérie, vďaka ktorej jablonecký kraj zbohatol a Jizerské hory sa začali vo svete nazývať "rakúskou Kaliforniou“.

Majú tu skvelé exponáty – od už známych perličkových ozdôb cez náhrdelník Valentiny Tereškovovej alebo modrú verziu ružového náhrdelníka Popolušky, ktorý na sebe mala Libuška Šafránková na plese. Šperky, kabelky, vázy, svietidlá od výmyslu sveta, dalo by sa tu túlať celé hodiny. A nad schodmi visí ďalší unikát – najdlhší náhrdelník na svete, ktorý meria 220 metrov.

Vytvorili ho študentky Strednej umeleckopriemys­lovej školy bižutérnej z Jablonca nad Nisou pod vedením profesora Ivana Kolmana vo štvrtok 19. mája 1994 za 4 hodiny 44 minút. Spotrebovali naň 9 244 perličiek a pokúsili sa ho zapísať do Guinnessovej knihy rekordov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Česko #reportáž #Crystal Valley #Krištáľové údolie
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy