Kto má prednosť: Farmár či občan? Obaja

V poľnohospodárstve došlo ako v celej spoločnosti k výbušnému nahromadeniu problémov. Nie je to len otázka, či budeme mať dosť vlastných potravín, ktorú nekompromisne nastolila pandémia koronavírusu a ešte viac zvýraznila vojna na Ukrajine. Je tu aj nové vnímanie toho, ako práce na poliach, spracovanie úrody a farmy zvierat v okolí dedín vstupujú do našich životov.

, 03.06.2022 12:00
Kombajn, Foto: ,
Kombajny agropodniku Donau farm.
debata (6)

Slovenský vidiek sa rýchlo mení. Vesla sa chytajú čoraz viac tridsiatnici a štyridsiatnici, na vidiek sa vracajú ľudia z mesta hľadajúci v dedinách oázy pokojnejšieho života. Zoči-voči nim stojí poľnohospodárstvo s jemu vlastným biorytmom a prejavmi, pred ktorými niet uhnutia ako pred vetrom, dažďom či slnkom.

Zmenili sa aj sami poľnohospodári. Nehľadiac na to, že priemerný vek slovenských roľníkov je rovnako ako v celej Európe už nebezpečne vysoký, prichádzajú na polia a farmy mladí ľudia, ktorí tu nachádzajú zmysel života a podnikateľské príležitosti. Nečakaným obohatením, niekde odmietaným, inde už akceptovaným, sa stali zahraniční investori. Najznámejší na Slovensku sú Dáni.

Bez ohľadu na národnosť sú hospodári na pôde a obyvateľstvo dedín, kedysi čisto roľnícke, dnes pracujúce prevažne v priemysle, obchode a službách, odsúdení na spolužitie. Majú spoločný životný priestor, do ktorého každý niečo vnáša a berie si z neho.

Bez poľnohospodárstva by neboli pracovné príležitosti a sýpky plné obilia, za ktorými je chlieb náš každodenný a množstvo iných produktov v komore. Okrem toho panoráma domova, ktorú vo veľkej miere formujú svojou prácou práve poľnohospodári. Na druhej strane občania kladú čoraz vyššie nároky nielen na kvalitu a zdravotnú neškodnosť potravín, ale aj na, to, aby práca na poliach a hospodárskych dvoroch čo najmenej vyrušovala. Z času na čas vzbĺknu spory. Ak trvajú dlho, otravujú vzduch dedine aj poľnohospodárom. Nezostáva nič iné, len hľadať pomyselnú zlatú strednú cestu.

Jeden príbeh o hľadaní kompromisu sa už tri roky odohráva v Kalnej nad Hronom, dvojtisícovej obci v Tekove. Starostlivo upravenú dedinu poznajú vodáci splavujúci Hron aj motoristi, pretože sa tu križujú cesty z Bratislavy a Nitry na Levice a Šahy, ale aj tepna zo Štúrova smerom na Zvolen a Banskú Bystricu. Kalná silno rezonuje aj v povedomí poľnohospodárov.

Čo je to naše v Európe

Až do roku 2008 hospodárilo v Kalnej nad Hronom jedno z najlepších poľnohospodárskych družstiev na Slovensku. V roku 2008 ho väčšinoví vlastníci majetkových podielov predali dánskym investorom. Vznikla eseročka Donau farm, ktorú noví agilní majitelia časom rozšírili o menšie okolité hospodárstva.

Prevzatie PD Kalná dánskymi investormi malo veľký ohlas nielen v regióne, ale aj v celej krajine. Pozornosť pritiahlo najmä preto, lebo šlo o celoštátne známy podnik. Jeho predaj bol ukážkou toho, ako môžu väčšinoví vlastníci zhodnotiť majetok, ktorý nielen celoživotne zveľaďovali, ale nadobudli aj skupovaním družstevných podielnických listov od svojich spolupracovníkov.

Kalná nad Hronom nesúhlasila s projektom Donau... Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Ladislav Éhn Kalná nad Hronom nesúhlasila s projektom Donau farm. „Príčinou je chýbajúca diskusia o vplyve novej investície na život obce," hovorí starosta Ladislav Éhn.

Po príchode nových majiteľov sa objavili a dodnes pretrvávajú reči o neokolonizácii, ktorá oberie Slovensko o pôdu ako základný znak identity štátu. No boli aj takí, čo vnímali príchod nových hospodárov ako účinnú transfúziu pestovateľskej a chovateľskej moderny, s ktorou prichádza vyspelejšia kultúra hospodárenia i z toho plynúcich podnikateľských vzťahov.

Je to dodnes mimoriadne citlivá otázka, dá sa s ňou manipulovať na miestnej aj celoštátnej úrovni. Lenže žijeme v otvorenom európskom priestore. Ak si odmyslíme časy železnej opony, vždy sa v ňom Slovensko viac či menej nachádzalo a vždy bolo ovplyvňované prienikom iných kultúr. Nemeckú banskú, ale aj vinohradnícko-vinársku či valašskú (ovčiarsku) kolonizáciu, ktoré sa odohrali pred mnohými stáročiami, už vnímame bez emócií a vidíme skôr ich obohacujúci prínos pre vývoj krajiny, ako prvok povzbudzujúci k emancipácii – národnej aj podnikateľskej.

Keď sa táto téma otvorí pred Dánmi podnikajúcimi na Slovensku, reagujú zakaždým ostražito. Podnikanie v poľnohospodárstve nie je to isté čo v automobilovom priemysle alebo v obchode. Pôda je nielen jedinečný ekonomický fenomén, ale aj, a či najmä, nenahraditeľný prírodný zdroj. Tá v Kalnej vznikla na nive Hrona, je veľmi úrodná a ešte stále lacnejšia ako v Dánsku. To Dánov pritiahlo na Slovensko. Ľudia sa vždy vydávali na pochod za pôdou. Koľko Európanov je dnes v USA, Kanade, Argentíne alebo Juhoafrickej republike? Zapúšťajú tam korene, ctiac si pravidlá a ducha novej krajiny.

Podnikáme síce na slovenskej pôde, ale do Dánska ju neodnesieme.
Michael Houmann, riaditeľ Donau Agro (súčasťou ktorej je Donau farm)

Michael Houmann, riaditeľ Donau Agro, súčasťou ktorej je Donau farm (DF) v Kalnej nad Hronom, má 51 rokov. Slovensko spoznáva štrnásty rok a rešpektuje ho. Dá to hneď najavo. „Cítime sa miestnou, rozumejte ma správne, slovenskou firmou, ostatne gro našej produkcie končí na Slovensku,“ vysloví svoj názor muž, ktorý síce nehovorí po slovensky, ale rozumie, čo sa ho pýtajú. Pamätám si na prvý rozhovor spred viac ako desiatich rokov. Aj vtedy jasne povedal: „Chápte nás ako slovenskú firmu. Podnikáme síce na slovenskej pôde, ale do Dánska ju neodnesieme."

Na názore nič nezmenil. Aj na jar roku 2022 znovu zaznie: „Nechceme, aby nás vnímali ako dánsku či zahraničnú spoločnosť, podnikáme na Slovensku, sme slovenská firma, opierame sa o slovenských manažérov a celý pracovný tím tvoria Slováci,“ tvrdí Houmann.

To je pravda, ako je pravda aj to, že do Kalnej prišiel dánsky kapitál aj know-how, ktoré spolu s príslovečnou dánskou cieľavedomosťou akcelerovali výkonnosť bývalého družstevného hospodárstva.

Globálny trh kritériom úspechu

Pôdu v chotári s výmerou 8 900 hektárov v okrese Levice obrábajú v DF príkladne. Pracujú tu s najmodernejšími družicovo riadenými traktormi, kombajnmi, veľkokapacitnými automobilmi. Hospodári sú poriadkumilovní perfekcionisti, ktorí sa držia príslovia – kto počtuje, ten gazduje.

DF ročne produkuje v Kalnej a jej okolí 55-tisíc až 60-tisíc ton dnes mimoriadne žiadaných zrnovín rôznych druhov – ako sú pšenica a sladovnícky jačmeň, kukurica, repka, slnečnica, hrach a sója, ale pestujú aj ovos nahý, už takmer zabudnutú pelušku, zelený hrach. Okrem toho DF je aj najväčším pestovateľom cukrovej repy na Slovensku (1 000 hektárov).

Michael Houmann nad projektom. „Chápte nás ako... Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Michael Houmann Michael Houmann nad projektom. „Chápte nás ako slovenskú firmu," zdôrazňuje.

Rozsahom aj štruktúrou výroby sa takýto podnik ťažko hľadá aj v samotnom Dánsku, odkiaľ prišli investori. Majú tam jednu päťtisíchektárovú a necelú tridsiatku dvoj- až trojtisíchektá­rových fariem. Podobne orientované veľké farmy či skôr agropodniky vznikli po páde komunizmu už len v Českej republike, na území bývalej NDR, ale aj na Ukrajine či v Rusku. Je v nich čisto národný, alebo aj ako v spoločnosti DF Kalná nad Hronom zahraničný kapitál.

Poľnohospodárska veľkovýroba sa v ostatných rokoch spochybňuje, má silných odporcov, ale aj presvedčených zástancov. Nič nie je čierno-biele, ako na prvý pohľad vyzerá. Ostatne, na juhozápade Slovenska najmä v blízkosti cukrovarov hospodárili aj pred rokom 1948 veľkostatky – ich majiteľmi bola cirkev, pred rokom 1918 šľachta a v časoch prvej ČSR a slovenského štátu rôzni biznismeni zo sféry obchodu. Toto historické dedičstvo transformované kolektivizáciou do obrovských štátnych majetkov a veľkých tzv. zlúčených družstiev (príkladom je bývalé PD Kalná, zložené z JRD niekoľkých obcí) je slovenskou realitou.

Farmy, aj rodinné, sa na celom svete zväčšujú. Tomuto trendu akosi nevenujeme pozornosť, kapitál však vie, kde sa môže najlepšie rozmnožovať a získavať z investícií najvyššie prírastky.

Na globálnych potravinových trhoch, ktoré ako veľká výveva odsávajú obilniny či olejniny aj zo Slovenska, sa súťaží efektívnosťou a kvalitou produkcie. Slovenský trh je čiastočkou európskeho a svetového trhu. Kto chce byť úspešným hospodárom, musí byť efektívny. To je dôvod, prečo manažment DF priebežne modernizuje sušenie, čistenie, triedenie obilia, kukurice, repky, sóje, osív. Rozvíja sa ten, kto ponúka produkty špičkovej kvality vyrobené presne na mieru jednotlivých spracovateľov.

Hluk a prach. Bude ho menej či viac?

V roku 2019 sa rozhodla spoločnosť DF realizovať jednu z najväčších investícií od vstupu na Slovensko – kompletne zmodernizovať pozberovú úpravu produktov na hospodárskom dvore v Kalnej nad Hronom. A tu narazila kosa na kameň. Obec nesúhlasila s projektom, ktorý jej predstavil manažment DF – podľa starostu Ladislava Éhna bola príčinou chýbajúca diskusia o vplyve novej investície na život obce.

Obe dovtedy dobre spolupracujúce strany sa zasekli na budúcnosti pozberovej linky nečakane dlho, za čím bola nepochybne aj situácia spôsobená protipandemickými opatreniami, ktoré narušili chod hospodárstva aj život obyčajných ľudí.

„Čas jesenného zberu plodín skrátime o celý... Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Micheal Houmann „Čas jesenného zberu plodín skrátime o celý jeden mesiac," tvrdí Micheal Houmann.

Spor sa rozhorel nielen okolo vplyvu pozberovej linky na kvalitu života v obci, ale aj okolo miesta, kde by mala stáť. Manažment DF tvrdil, že prichádza s inováciou, ktorá prinesie nielen ekonomickejšie riešenie, znižujúce nároky na dopravu, spotrebu pohonných látok, ale bude celkove ohľaduplnejšia aj voči životnému prostrediu a obyvateľom.

Zastupiteľstvo videlo a vidí veci diametrálne inak. Tvrdí, že s novou pozberovou linkou príde do obce viac hluku a prachu, ako bolo počas žatiev a zberov jesenných plodín doteraz. Svoj súhlas podmieňuje rukolapnými dôkazmi o tom, že nová „pozberovka“, súčasťou ktorej má byť sedem síl plus čistička a sušiareň, nebude ľudí vyrušovať hlukom a prachom. Presvedčila by ich prehliadka obdobného funkčného zariadenia v reálnom poľnohospodárskom podniku.

Tretí rok sa aj kvôli pandémii spor nepohol z miesta. Ťaží pritom jednu aj druhú stranu. Veci možno pochopiť len cez fakty a postoj k nim. Plasticky ukazujú, kam smeruje súčasné moderné poľnohospodárstvo, ale aj rastúce nároky občanov na kvalitu života, do ktorej zasahujú poľnohospodári.

Cez „pozberovku“ na hospodárskom dvore DF v Kalnej prejde každoročne bezmála 60-tisíc ton rôznych zrnovín. Zvážajú sem úrodu po kombajnovom zbere, pretože v Kalnej je ciachovaná váha a laboratórium, kde sa vzorkuje zrno. Keď sa obilie odváži, časť produkcie zostáva v Kalnej, časť odchádza do satelitných skladov. Pri expedícii už vyčistenej produkcie sa váženie zopakuje.

Modernizácia areálu „pozberovky“, ktorý bol prvý raz obnovený v roku 2011, by umožnila obmedziť frekvenciu dopravy o 40 percent. V praxi by sa znížil o dve tisícky počet prejazdov nákladných automobilov cez dedinu počas obdobia zberu. To sa musí, pravda, zvýšiť súčasná skladová kapacita 28-tisíc ton o ďalších 30-tisíc ton.

To, čo idú urobiť, je rozšírenie kapacity, a nie jej optimalizácia, čo ovplyvní život ľudí.
Ladislav Éhn, starosta Kalnej nad Hronom

No práve z tohto čísla naskakuje členom obecného zastupiteľstva aj občanom husia koža. Starosta Ladislav Éhn tlmočí všeobecnú mienku obyvateľov, že problém nie je doprava, ale hluk a prach z pozberovej linky. Rodiny bývajúce v blízkosti areálu „pozberovky“ sa sťažujú, že počas jej mnohotýždňového chodu v lete a na jeseň majú zaprášenú na dvoroch sa sušiacu opranú bielizeň.

„To, čo idú urobiť, je rozšírenie kapacity, a nie jej optimalizácia, čo ovplyvní život ľudí,“ mieni Éhn.

Manažment nesúhlasí. Houmann pripomenie, že reagujú na pripomienky obyvateľov obce. „Na linku z roku 2011 sme už namontovali tlmiče hluku aj tzv. prachovú komoru, ďalším krokom bude odsávač prachu pri expedícii kukurice,“ vysvetľuje Houmann. Potom sa vráti k projektu novej „pozberovky.“ Zdôrazní, že zásadným spôsobom zlepší kvalitu života obce: „Žatvu skrátime minimálne o sedem až desať dní a čas jesenného zberu plodín o celý jeden mesiac. To je významná úspora nielen z hľadiska nákladov pre našu spoločnosť, ale aj cenný prínos pre občanov."

Dodá, že nová „pozberovka“ bude menej hlučná ako existujúca, ktorú zlepšili odhlučňovačmi a odprašovačmi. Plnila a plní všetky požadované hygienické normy. A pokiaľ ide o prašnosť, tak nové zariadenia majú podľa Houmanna zachytiť prakticky všetok prach, únik sa blíži k nule.

Vnímať, čo mi hovorí druhý

Vníma obec tieto argumenty? Manažment tvrdí, že neveľmi. Kde je pes zakopaný? Žeby v komunikácii? Áno práve v nej. V tom sa zhodujú obec aj spoločnosť DF, pravda, každý ju vníma po svojom.

Éhn vraví, že o rozsiahlom modernizačnom zámere sa obec dozvedela neskoro, že ju postavili, ako sa vraví, rovno pred hotovú vec. Manažment DF, ktoré dlhé roky viedla ako riaditeľka Zuzana Benešová, dnes poradkyňa DF, ponúka inú optiku kauzy. „S obecným úradom komunikovalo pozemkové oddelenie našej spoločnosti, vyjasňujúc si, aké povolenia potrebujeme na realizáciu investície. Vtedy vznikla aj požiadavka zastupiteľstva o stretnutie s občanmi, ktorým sme mali predstaviť projekt. Naozaj sa uskutočnilo, ale dopadlo katastrofálne. Nedostali sme sa k slovu, aby sme spoločne s dodávateľom predstavili aj vizuálne investíciu a odpovedali na konkrétne otázky. Namiesto toho sme sa stali terčom hlasitých útokov a demagogických tvrdení, ako sa nové silá stanú semeniskom hlodavcov, ktoré budeme likvidovať jedmi. Hrdinkou stretnutia bola pani z neďalekej obce, ktorá nie je súčasťou chotára DF. Farbisto opisovala tamojšie zastarané silá a všetky s nimi spojené údajné negatíva. Bolo to absolútne komunikačné fiasko v réžii obce, ktoré na istý čas poznačilo naše vzťahy s ňou,“ zhŕňa Benešová pokus o dialóg medzi obcou a DF.

Donau farm DF poskytla levickej strednej škole... Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Donau farm Donau farm DF poskytla levickej strednej škole poľnohospodárstva a služieb 12 hektárov pozemkov na praktickú výučbu.

Éhn zhodnotí nevydarené stretnutie manažmentu DF a občanov v jeseni roku 2019 slovami: „Celé to bolo emotívne.“ Vzápätí dodá, že práve na ňom odznela požiadavka občanov aj obce, ktorú zhrnul takto: „Dobre, jedno sú výpočty a papierové dôkazy, a druhé prax. Ukážte nám takúto ,pozberovku' v blízkostí ľudských obydlí, pôjdeme sa tam pozrieť, opýtame sa tamojších občanov, či je to bezhlučné, neprašné, jednoducho, čo na to hovoria.“

Nevydarené stretnutie naštrbilo celé desaťročie budované vzťahy pochopenia a porozumenia medzi obcou a DF. Prednosta obecného úradu Igor Gogora ich označil za dlhodobo „veľmi dobré,“ ústretové z jednej aj druhej strany. Medzníkom v ich rozvoji sa stalo „diskusno-nediskusné“ extempore. Po ňom sa obe strany zaťali, k slovu prišli právnici, rôzne protinávrhy vrátane nápadu obce premiestniť pozberovú linku do inej lokality, čo spoločnosť DF odmietla. Napokon po dvoch pandemických rokoch sa začína z jednej aj druhej strany živšie komunikovať.

Prospech nesmie rozdeľovať, ale spájať

Donau farm sa usiluje viac otvoriť obci a predstaviť aj všedné veci, ktoré sa možno manažmentu nezdali byť dovtedy dôležité. Pochopili, že ľudia, ktorí žijú v blízkosti farmy, chcú byť zasvätení do vecí, čo im priamo či nepriamo vstupujú do životov.

„Na informovanie využívame nielen obecný rozhlas, ale aj dnes veľmi populárne sociálne siete,“ hovorí Benešová. Povie to, čo si už dedina všimla. Medzi hospodárskym dvorom a záhradami občanov, ktoré k nemu priliehajú, postavili päť metrov vysokú a takmer sto metrov dlhú protihlukovú stenu. Zazelenia ju popínavými rastlinami. Okrem toho si dedina a DF zamenili pozemky.

lúka, krava Čítajte viac Orava, Oravienka milá, čiaže si? Naša

Niet nad vzájomnú ústretovosť. Z nej sa rodí dobré spolužitie.

To je po ochladení vzťahov dobrá správa. Po uvoľnení protipandemických opatrení sa teraz chystá exkurzia poslancov a vedenia obce do poľnohospodárskeho podniku na Morave, aby získali predstavu o fungovaní obdobného zariadenia, ktoré už dva roky nečinne stojí na dvore DF.

Presvedčí ich o svojich prednostiach? Uvidí sa. Benešová však vysvetlí, že sa chystajú namontovať technologicky unikátnu pozberovú linku. „Od českého dodávateľa máme postavenú úpravňu osív, svojimi parametrami je výrazne lepšia ako konkurenčné zariadenia. To bol dôvod, prečo sme si dali na mieru potrieb našej spoločnosti vyrobiť pozberovú linku, ktorá predbieha dobu, a to aj z hľadiska dosahov na životné prostredie a ľudí žijúcich v ňom,“ opisuje novinku Benešová. Nie je lacná, stála 3,5 milióna eur. Oddialenie realizácie aj v dôsledku komunikačného karambolu na obojsmernej linke DF – obec predraží zamýšľanú modernizáciu o milión eur.

Spoločnosť nemôže žiť bez poľnohospodárov. Vojna na Ukrajine postavila do popredia samozrejmú potravinovú sýtosť. To podčiarklo význam práce roľníkov. Lenže nehľadiac na to poľnohospodári musia rešpektovať aj názory občanov.

Na hypotetickú otázku, akoby vnímali obdobnú situáciu ľudia žijúci na dánskom vidieku, Houmann odvetil, že kľúčovým by bolo preukázanie benefitov, prínosov. „Pre Dánov je najdôležitejšie, aby prínosy boli naozaj také, aké sľubujeme. Neverili by nám, keby sme predstavili lacný projekt. To, do čoho sme sa pustili, nie je lacným riešením, ide o rozvoj firmy a obce s výhľadom na ekonomické aj environmentálne nároky na najbližších 15 rokov. Usilujme sa robiť veci tak, aby prospeli krajine, ktorej sme súčasťou," zdôrazní Houmann.

Klaudia Halászová Čítajte viac Poľnohospodárstvo na dne? Nie, v bode zlomu

Je to diplomatické vyjadrenie alebo slovo muža, ktorý od roku 2009 vníma s porozumením očakávania i obavy, ktoré moderné poľnohospodárstvo prináša?

Naozaj potrebujeme robiť veci v prospech krajiny, v ktorej žijeme. Jeden z najväčších dánskych podnikateľov Carl Jacobsen, ktorý v 19. storočí založil v Kodani svetoznámy pivovar Carlsberg, dal na jeho priečelie vytesať odkaz pre svojich pokračovateľov: Laboremus pro patria. (Pracujeme pre vlasť.) Má obrovskú nadčasovú aj cezhraničnú platnosť. Dáni ho plnia. DF poskytla Strednej odbornej škole poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Leviciach 12 hektárov pozemkov ako jeden z prvých agropodnikov na praktickú výučbu v Levickom okrese.

Čím sa meria prínos pre krajinu? Vari vždy činmi.

Pravda, modernizácia pozberovej linky v Kalnej nad Hronom je oriešok z najtvrdších. Ozajstná skúška dobrých a čestných vzťahov. Treba ho rozlúsknuť. Potom sa ukáže, či sú jadierka zdravé.

DF medzitým chystá výsadbu 15 pásov poľných kvetov pozdĺž ciest. Majú mať šírku 1,8 metra a dĺžku 400 metrov. Houmann sa inšpiroval príkladom rodákov. Farmári v Dánsku vysádzajú kvetiny pre spoluobčanov ako prejav vďaky za to, že si od nich prenajímajú pôdu. „Natrhajte si kyticu, je pre vás, plavíme sa na jednej lodi,“ hlásia pútače na poliach dánskych farmárov. Je to dobrá inšpirácia pre Slovensko, ako utužovať vzťahy medzi poľnohospodármi a občanmi.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #poľnohospodárstvo #vidiek #farmárčenie #Donau farm
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy