Ukradli sme pramene a ostatným nenechali nič

Je ťažké pochopiť, ako sme dosiaľ prehliadali to, od čoho závisí život nás všetkých. Prebádali sme najtemnejšie oceánske hlbiny, nazeráme do superhmotných čiernych dier, krúžime s vrtuľníkom nad Marsom, ale takmer nikto sa poriadne nepozrel na pozoruhodné formy života, ktoré bývajú v zdrojoch pitnej vody. Vedci pramene preskúmali len nedávno a to, čo v nich našli, fascinuje a zároveň prináša obavy.

15.06.2022 12:00
vyskum pramenov na slovensku Foto:
Slovenskí vedci dokončili jeden z najväčších výskumov prameňov v Európe.
debata (1)

Len pred niekoľkými dňami bol vo významnom vedeckom časopise Aquatic Conservation: Marine and Freshwater Ecosystems publikovaný článok slovenských vedcov. Jakub Cíbik, Pavel Beracko, Eva Bulánková, Zuzana Čiamporová Zaťovičová, Katarína Gregušová, Ján Kodada, Iľja Krno, Emília Mišíková Elexová, Tomáš Navara, Alexandra Rogánska a Tomáš Derka urobili jeden z najväčších biologických výskumov prameňov v Európe. Preskúmali vyše 100 žriediel v slovenských krasových oblastiach.

Celosvetovo až desať percent vody, ktorú človek potrebuje, pochádza z krasu. Na Slovensku je to však až 54 percent. Ide o mimoriadne krehký systém. Čokoľvek neuvážené, ľahostajné, čo človek urobí na povrchu krasu, bezohľadná ťažba, nešetrné hospodárenie, zapratanie krasových jám odpadom, únik olejov, to všetko ohrozí pitnú vodu pre desaťtisíce ľudí.

V Periskách už voda neplieska

Krasové vodné zdroje sú extrémne závislé od zrážok, od povrchovej vody. A keďže v posledných rokoch sneží oveľa menej, sneh sa rýchlo topí a dažde bývajú nerovnomerné, ich výdatnosť klesá.

Pochopíme to, keď vystúpame Slatinským potokom pod Mojtínom v Strážovských vrchoch pomedzi odpadky, pneumatiky, fľaše, oblečenie až k prameňu Periská. Názov, ktorý nie je na Slovensku zriedkavý, naznačuje, že sa tu kedysi pralo. A podnecuje predstavivosť – prameň musel byť naozaj veľký, aby sa v ňom pomestili ženy s bielizňou. Dnes cvrliká pomedzi skaly.

Čím menej tečie z krasových prameňov, tým viac silnie tlak na ich využívanie. A to prináša spomínané obavy.

Pre drobný a aj pre vedcov dosiaľ nepoznaný život v prameňoch to znamená ohrozenie. Ale prečo by sme sa mali zaujímať o nejaké vodné chrobáky, slimáky alebo červy, keď nám jednoducho dochádza voda? Pretože sa nám ničenie ďalších unikátnych ekosystémov môže vrátiť ako bumerang.

Hydrobiológ Jakub Cíbik do prameňa načrie sitkom, podobným tomu, akým sa cedí čaj.

Krasové pramene v Strážovských vrchoch

Pramene predstavujú krehkú a ohrozenú nádheru

Fotogaléria
Vedci nazývajú pramene kvázi tropickými...
Prameň Rečica. Pramene sú unikátnym prostredím,...
+6Jakub Cíbik počas najväčšieho výskumu prameňov...

Slimáky za milióny

Až po chvíli si uvedomím, ako sa priezračná voda celá mrví. Medzi rozhryzenými listami sa ponáhľajú kriváky. S „vypúlenými“ očami na mňa civie skrútená larva dvojkrídlovca, pred prstom uteká larva pošvatka. Takto narýchlo je ťažké ju presne určiť, ale podľa Cíbika to pokojne môže byť endemit – Nemoura carpathica. „V tomto prameni sme však našli aj ďalší vzácny endemický druh – drobného asi dvojmilimetrového slimáka. Je to bytinela panónska alebo pramienka.“

Vzácny život v žriedlach sa dosiaľ prehliadal. Foto: Jakub Cibik
zriedlo Vzácny život v žriedlach sa dosiaľ prehliadal.

Dosiaľ sa našla iba v Slovenskom krase, v susednom maďarskom Aggteleckom krase a ešte na Muránskej planine. Pre vedcov je záhadou, ako sa pramienka ocitla v Strážovských vrchoch. Spoločenská hodnota miniatúrneho slimáka menšieho ako ľudská zrenička je 200 eur. V jedinom prameni Slovenského krasu ich bývajú desaťtisíce. Milióny eur. Ale skutočná cena je inde.

Tieto slimáky sú súčasťou jedinečného spoločenstva kôrovcov, podeniek, múch, bzdôch, ploskulíc, pijavíc (ale tie sú v prameňoch naozaj zriedkavé). Vedci v krasových prameňoch objavili 414 druhov vodných bezstavovcov, ide o štvrtinu všetkých známych druhov na Slovensku.

Video
Hydrobiológ Jakub Cíbik odhaľuje, čo všetko žije v prameňoch

Ale čo je úžasnejšie, každý z prameňov obýva unikátne spoločenstvo, ide o jedinečnú kombináciu druhov a vzťahov, ktorá sa nikde inde na svete neopakuje. A čo robia? Podieľajú sa na chode prírody, na čistote vody.

Krehké reťaze

Kriváky sa živia napadanými listami. Drvia ich na menšie kúsky, ktoré unáša prúd. Omrvinky lapajú do sietí (áno, utkaných vo vode!) filtrátory – napríklad larvy niektorých druhov potočníkov, príbuzných motýľov. Niekto sa živí bakteriálnym mikrofilmom na kameňoch. A niekto sa živí všetkými ostatnými. Vďaka vodným bezstavovcom môžu existovať ryby, vodným hmyzom sa živia vtáky.

Skrútená veľká larva dvojkrídlovca, okolo sú... Foto: Andrej Barát, Andrej Barát
vodne organizmy Skrútená veľká larva dvojkrídlovca, okolo sú kôrovce a pošvatky.

Tento systém sa nelíši od globálnej ekonomiky. A každý dnes cíti dôsledky toho, keď niekto alebo niečo vypadne z tejto hustej siete, hoci sa to udeje ďaleko za hranicami.

„Príroda je veľmi previazaná. Nedokážeme celkom odhadnúť, čo sa stane, keď vypadne jeden druh. Ale čo sa stane, keď vypadne celý ekosystém?“ pýta sa Cíbik. Miznutie koralov ohrozuje svetový rybolov. Celé oceánske potravové reťazce môžu skolabovať, pretože v koralových útesoch sa sústreďuje 80 až 90 percent biomasy morských živočíchov.

Aj na Slovensku vidno, aké negatívne dôsledky pre vodu a život v krajine má ničenie riečnych ekosystémov, narúšanie riečneho kontinua. Rieka totiž nie je iba voda. Je prúdom organizmov, informácií, aj genetických, tvorivej aj ničivej sily. Poškodzovaním ekosystémov rieky, mokradí prehlbujeme sucho. Jej ekosystémy však ohrozujeme už na začiatku – v prameňoch. Tri najväčšie na Slovensku sme už zničili. Vo viere, že konáme dobro.

Všetku vodu len pre seba

Ide o tri najväčšie vyvieračky, ktoré zásobujú vodou až státisíce ľudí. Prameň Lazce pri Necpaloch, Jergaly pod Donovalmi a Vrchovište v Slatinke nad Bebravou. Na poslednom možno ukázať, čo presne sa stalo.

Pred polstoročím sa začali prudko rozvíjať mestá Nitra, Topoľčany, Bánovce nad Bebravou. Rozvoj sa však nedá robiť bez vody a jej zdroj našli hydrogeológovia vo Vrchovišti v Slatinskom krase. Asi 60 kilometrov vzdušnou čiarou od Nitry. Postavil sa diaľkový vodovod (nemenej unikátne dielo využívajúce takmer výlučne gravitáciu, vodovod chodili obdivovať zahraničné návštevy). Nuž a prameň, kedysi výrazný prvok krajiny, sa obstaval, vybetónoval a skryl do rúr.

Slatinský kras Čítajte viac Chýba voda. Mení sa klíma, zmenia sa ľudia?

To isté sa stalo aj s ďalšími prameňmi. Musím sa ako autor článku priznať, že keď som prvýkrát navštívil prameň Vrchovište, cítil som pokoru, akýsi rešpekt pred chrámom vody, ktorý sa pokúsil naznačiť aj architekt, autor budovy obopínajúcej prameň. Až kým ma neoslovil hydrobiológ Cíbik, nemal som tušenie, že stojím na „mohyle“.

Pretože voda, ktorá predtým veky prúdila určitým miestom v krajine, hĺbila ju, sýtila a formovala, krajinou už netečie. Namiesto toho sa dnes skryto valí potrubím, aby si ju na jeho konci mohli ľudia nabrať do pohára.

Video
Jakub Cíbik vysvetľuje, prečo sme zničili veľké pramenné ekosystémy

„Prírode sme z tejto vody nenechali takmer nič. Veľké pramenné ekosystémy úplne zanikli,“ hovorí Cíbik. Pýtam sa ho drzo – a čo? Prečo by sme na to mali brať ohľad? „Asi preto, že nie sme na tejto planéte sami. Mali by sme sa podeliť o prostredie s tými, čo tu boli oveľa dlhšie ako my, a s tými, čo ešte len budú. A napokon – tá voda, ktorú sme si zobrali, bude jednoducho niekde chýbať. Ľudia budú mať síce vodu v kohútikoch, ale zrazu nemusia mať dosť vody v potoku za dedinou. Bude chýbať vlhkosť, nebude mať čo krajinu ochladzovať.“

Čistenie studničiek prírode nepomáha. Naopak

Podobný je aj príbeh krasových prameňov v Strážovských vrchoch. Zásobujú Trenčiansky kraj.

Takmer všetky pramene sa zastavali, postavili sa vodárne, odoberá sa z nich pitná voda. Málo pramennej vody sa vracia späť do prírody, aj to už nie v prirodzenom koryte, ale do vybetónovaných kanálov. Cíbik aj v nich načrie čajovým sitkom, ale takmer nič v nich už nežije. Chvíľu aspoň počúvame, ako prameň v uzavretej vodárni skryto hučí. „Z ekologického hľadiska sú pramene tejto doliny stratené.“

Salamandra sa pokúša prejsť ponad prameň. Foto: Jakub Cíbik
salamandra pri prameni Salamandra sa pokúša prejsť ponad prameň.

Veľmi pravdepodobne nikto z tých, kto vodárenské diela staval, netušil, do čoho zasahuje. „Veda sa začala o pramenný život výraznejšie zaujímať až po roku 2000. Prečo nie skôr? Nevedno. Tak ako sme pre stromy nedokázali vidieť lesy, pre vodu sme prehliadli pramene,“ mieni Cíbik.

Prechádzame Hluchou dolinou. Voda v nej netečie. V susedných krasových dolinách sa potoky znenazdajky strácajú a opäť kdesi vynárajú.

A s nimi ešte jeden fenomén. Ťažko sa to prijíma, ale prameňom škodia aj ľudia, ktorí milujú hory, lesy, potoky. Začína pražiť slnko, vyprahlo nám v ústach. Blížime sa k upravenej turistickej studničke. Domček, betónová skruž, rúra a nad tým tabuľka – Pitná voda.

Video
Úprava horských studničiek prírode nepomáha ale škodí

„Čistenie studničiek je stále obľúbené a obhajuje sa tým, že pomáhame prírode. V skutočnosti človek pomáha len sebe, svojmu pohodliu, aby sa ľahšie napil. Ale prírode škodí,“ upozorňuje hydrobiológ. Vyberanie lístia, odkalovanie, vykladanie kameňov, stavanie domčekov, to všetko cenný pramenný život poškodzuje. Keď zoberiete listy, kriváky stratia potravu. Darmo budú potočníky so sieťami striehnuť na omrvinky. S kameňmi povyberáte príbytky ďalších druhov. Studnička zostane krásne čistá, ale takmer mŕtva.

Ako to robiť správne?

Neukradnúť prírode všetko

Pozorujeme prameň v doline Rečica, ktorý slúži ako hlavný zdroj pre obec Pružina. Dedina si z neho odoberá pre svoju potrebu. Ale iba niečo. Nechmáta všetko, čo sa dá. Časť vody z prameňa vracia prírode. Cíbik si so zvrašteným čelom obzerá kovovú rúru. Nie je to ideálny stav, ale akceptovateľný kompromis, ktorý svojím spôsobom „oceňuje“ aj príroda.

Video
Ľudia z prameňa v doline Rečica berú vodu, ale nechávajú jej dosť aj pre prírodu

Sitko sa opäť ponára. Kamene zasvietia myriadami svetlých kamienkov, schránok potočníkov. Hladinu križujú ich dospelce. Pozorujeme machový mikrosvet skrytý kúsok pod asfaltovou cestou, za dedinou. Zvláštne sa v ňom nadvihujú lesklé čierne ploskulice. Hydrobiológ až teraz prezradí skutočnú silu prameňov.

Sú svetom vo svete, fungujú podľa seba. „Hovoríme, že sú to kvázi tropické ekosystémy. Pretože je to v nich podobné ako v trópoch, kde je stabilné počasie,“ naznačuje. Na zvyšku územia Slovenska sú zvieratá nadviazané na meniaci sa režim teplôt. Preto napríklad iba na začiatku júna nádherne „rozkvitnú“ rieky – vyroja sa podenky. Ale v prameňoch panujú stabilné teplotné podmienky. Tu možno fascinujúci život dospelej podenky, ktorý trvá jeden jediný deň, pozorovať aj inokedy počas roka.

Je čoraz horúcejšie. Druhy sa už aj na Slovensku posúvajú na sever alebo do vyšších nadmorských výšok. Z juhu sa tlačia nové druhy. Ale v prameňoch akoby sa nič z toho nedialo. Sú podivuhodnými ostrovmi stability, dokonca začínajú fungovať ako útočiská pre chladnomilné druhy. Ako je to možné?

Pramene majú na rozdiel od potokov a riek stabilnú teplotu. Kolíše nanajvýš o jeden, dva stupne, ale zväčša vôbec. Teplota sa nemení počas dňa, výraznejšie nekolíše podľa Cíbika ani počas celého roka. „Ale čo je najzaujímavejšie, pramene si zatiaľ teplotu držia desaťročia.“ A to je v otepľujúcom sa svete nevídaná vlastnosť.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #pitná voda #studne #pramene #klimatická kríza