Čiernej Hore bije srdce plné vody

Keď sa z riek vyleje voda v krajine, budí to hrôzu. Strach velí - rieky treba skrotiť. Ale čo keď voda rok čo rok zaleje takmer jedno celé percento krajiny? Keď na ohromnej ploche veľkej asi ako dva slovenské okresy, pretkanej dedinami, pamiatkami, stádami dobytka zrazu stúpne hladina veľkej vody o tri metre?

27.06.2022 12:00
skadarske zvrchu Foto:
Skadarské jazero je síce využívanou, no stále funkčnou a odolnou krajinou, kde ľudia majú z čoho žiť.
debata (1)

Čo si asi v tejto situácii povedia ľudia žijúci pri Skadarskom jazere? Pretože presne toto sa v srdci Čiernej Hory, ako hovoria Čiernohorci, každý rok zhruba v tomto období odohráva. Sú vydesení? Snažia sa vodu spútať? Nie. Sú spokojní. Malo to však jednu podmienku.

Na Skadarskom jazere, najväčšom sladkovodnom jazere Balkánu (časť presahuje do Albánska) s mimoriadne dynamickým vodným režimom mal byť v roku 1983 vyhlásený národný park. Nikto z miestnych o tom nechcel ani počuť, rozpráva Marijana Živaljević Roganović z Národného parku Skadarské jazero.

Nemožno sa čudovať. Ľudia tu mali svoju obživu, svoj možno zastrčený, ale dobrý, pokojný život, do ktorého sa nikto nestaral. A teraz zrazu chce niekto niečo chrániť. Určite bude zakazovať, obmedzovať, vyháňať a všetko pokazí. Ako to dopadlo?

Zástranie Čítajte viac Ako zarobiť na krajine? Dať jej pokoj

Ako najlepšie zarobiť na krajine

Debata o národných parkoch na Slovensku buble ďalej. Národné parky vraj privedú regióny ku skaze, obmedzenie ťažieb zruinuje lokálnu ekonomiku. Nestačia argumenty o národných parkoch v bohatom západnom svete.

Určitú podobnosť so Skadarským jazerom mala situácia v Hainburskom lužnom lese na Dunaji pod Viedňou. Tu síce neboli motorom diskusie obavy z neustále sa vylievajúcej vody, ale skôr neúnavná snaha speňažiť každý kus krajiny. Rakúšania zvažovali dve možnosti – postaviť mamutiu vodnú priehradu podobnú Gabčíkovu alebo národný park. V analýze vyšlo, že ak by sa len na 20 percent naplnila návštevnosť chystaného národného parku, prinieslo by to pre štát vyššie zárobky ako vodné dielo. Vyhral Národný park Donau Auen, ročne má takmer dva milióny návštevníkov.

dunaj, lužný les Čítajte viac Čo dokáže rieka, keď sa slobodne nadýchne?

Alebo Národný park Bavorský les. Nemci najprv vypočítali zmarený zisk. Z toho, že viac nemohli ťažiť drevo – 5 až takmer 11 miliónov eur ročne. Ale potom vypočítali pridanú hodnotu z turizmu viazaného na divokú prírodu – 13,5 milióna eur ročne. Lenže tieto peniaze by na rozdiel od tých „ťažbových“ zostali v regióne a netiekli by do cudzieho vrecka.

Buď využijete miestnych sprievodcov, alebo sa... Foto: Ondrej Kameniar
skadarske peso Buď využijete miestnych sprievodcov, alebo sa túlate na vlastnú päsť.

Ale Slovensko nie je Rakúsko ani Nemecko. Nemôžeme sa porovnávať s krajinami, kde majú vyššiu životnú úroveň, vyššie HDP. My máme iné problémy, nemôžeme si dovoliť ochranu prírodu – tak znejú zásadné protiargumenty. Práve tu do príbehu vstúpi Skadarské jazero.

Nemôžeme si dovoliť nechrániť prírodu

Hrubý domáci produkt Čiernej Hory je 22-násobne nižší v porovnaní so Slovenskom. Je to krajina, ktorá má v hrubo zjednodušenej debate „iné problémy“ ako my. A predsa vyhradila chráneným územiam až desať percent svojho územia! Skadarské jazero je najväčším z nich.

Pravda o klíme (7. diel): Šieste masové vymieranie druhov: Kam sa stratili jarabice, sysle a lastovičky? Hovorí Adriana Brossmannová z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ).

„Otázka nestojí tak, či si môžeme dovoliť chrániť prírodu, ale či si môžeme dovoliť ju nechrániť,“ mieni výskumník ekológie lesa a člen iniciatívy My sme les Ondrej Kameniar.

„Na príklade Skadarského jazera možno ukázať, že ochrana prírody, posilňovanie národných parkov predstavuje pre krajinu veľkú príležitosť, ako možno jej obyvateľom poskytnúť spoľahlivé živobytie. Bez toho, aby v krajine vyrástla ďalšia automobilka. Ktorá tu teraz je, ale o pár rokov už nemusí byť,“ dodáva.

Národný park Skadarské jazero sa na rozdiel od slovenských národných parkov môže pochváliť dvoma návštevníckymi centrami. V dedine Vranjina je centrum efektívnej reklamy pre miestnych podnikateľov, ostatné národné parky, celú Čiernu horu. 3D reliéfy pozoruhodne tvarovanej krajiny striedajú moslimské kroje a iné kultúrne artefakty.

Informačné centrum Vranjina ponúka množstvo... Foto: Ondrej Kameniar
np skadarske navstevnicke centrum Informačné centrum Vranjina ponúka množstvo informácií o všetkých čiernohorských národných parkoch.

Ak miestni národný park sprvu odmietali, ako je to dnes? Treba nájsť pelikána.

Trojmetrová lietajúca atrakcia

Ide o vlajkový druh národného parku. A práve vďaka rozsiahlej územnej ochrane sa Čiernohorcom podarilo zachrániť jednu z posledných pripomienok dávnych vtákojašterov s obrovskými zobákmi. Jednu z posledných hniezdnych kolónií pelikánov v Európe. Takmer vymizli počas 20. storočia, veľmi pravdepodobne vinou dramatickej zmeny využívania krajiny, vysúšania mokradí a pytliactva. Svet pelikánov je pritom pôsobivým príkladom toho, ako sa prelína život vo vzduchu a vo vode.

Pelikány potrebujú na hniezdenie plytké, zaplavované miesta, presne také, kde sa neresia ryby, napríklad kapry. Lenže darmo by človek pelikánom vyhradil jeden ostrovček. Pelikány svoje hniezdisko časom premenia na blatistú plochu a po čase sa musia presunúť.

Dnes na Skadarskom jazere hniezdia stovky párov.

A tu sa odhalí dôvod, prečo prichádzajú ľudia. Pelikán kučeravý je jedným z najväčších vtákov na svete, má rozpätie krídel až do tri a pol metra a môže vážiť až 15 kíl. Je fascinujúce sledovať jeho ladný let nad hladinou. Dokáže koordinovane loviť. Je to hlavná atrakcia národného parku. „Nemusí to byť nejaký developerský projekt ako akvapark, zjazdovka. Pelikán plní túto úlohu perfektne a rovnaký potenciál majú aj zvieratá žijúce v slovenských národných parkoch,” naznačuje Kameniar.

vlk Čítajte viac Stopa šelmy vedie k snu aj k dráme

A miestni na tom zarábajú. Všade lákajú tabule, pozývajú na plavbu loďou, niektoré sú spojené s pozorovaním pelikánov, s prehliadkou zaplavovaného lesa. Vo vodou presiaknutom regióne ide o „najvýdatnejší“ finančný prameň – ukazovať prírodu. Pýtajú napríklad 25 eur za šesť hodín sprevádzania na osobu.

„Miestni si uvedomujú pridanú hodnotu. Uvedomujú si, že ľudia by ich kraj určite nenavštevovali v takej miere, keby sa nevybudoval národný park,“ dodáva výskumník.

Najväčší zamestnávateľ? Príroda

V regióne nepôsobí veľká priemyselná firma. Obce žijú z cestovného ruchu a ešte z jednej oblasti, ktorú prezradíme neskôr.

Národný park si udržiava databázu ubytovateľov, dávajú odporúčania. Mnohí fungujú aj neorganizovane, divoko. Ale toto podľa pani Roganović nie je celkom dobré. Mrzí ju to najmä kvôli turistom. Pretože takýmto sprievodcom často chýbajú aktuálne informácie. Turisti často neuvidia, čo chceli, nedozvedia sa, čo by mohli.

Zrazu ma ktosi na ulici osloví – nechcete sa previezť? Zoberiem vás, mám loď.

Kĺže sa po priezračnej hladine. Jazero sýti okrem riek aj asi 40 krasových jám, vyvierajú z dna. K nim je pohyb zakázaný, rovnako je zakázané ísť blízko k hniezdiskám pelikánov. Ale všade navôkol, v celom národnom parku je voľný pohyb. Na člne, naboso, v gumákoch. Pelikány majú pri love široký záber. A ich prítomnosť má široké dôsledky.

Kasoronj

Životný priestor pelikána je obrovský. Kde chránite pelikána, chránite stovky ďalších druhov. Nepotrebujú vitrínku, ploty, ohrady, ale nerušené prírodné procesy. Počas sezóny tu možno obdivovať 270 druhov vtákov, hniezdi tu dokonca aj ibis čierny. Vo vode je vyše 40 druhov rýb, mnohé nežijú nikde inde na svete – len tu.

A jedine v skadarskom jazere rastie takzvaný vodný orech – kasoronj, latinsky trapa natans scutariensis. Plávajúca rastlina s plodmi divných tvarov, každý ukrýva jedno veľké semeno výbornej chuti.

Najväčšou zvláštnosťou však je väzba vodného orecha na dážď. Hoci má korene celý čas vo vode a má ju teda odkiaľ čerpať, ak dlhodobo chýba dážď, rastlina plodiť nebude. Čo také dôležité sa skrýva v daždi?

Odpoveď na túto otázku sa nedozvedáme. Ale je tu istá podobnosť vodného orecha s ľuďmi, ktorí pri jazere bývajú. Aj oni hlboko „korenia“ vo vode. Národný park tieto staré väzby nepretrhol.

Môžu brať drevo, ryby, ale v rozumnej miere

Poľovačka je zakázaná na celom území národného parku. No rybolov ostal povolený. Určili sa pravidlá. Napríklad kapry sa nechytajú, keď sa neresia, ale môžu sa úhory.

Rybárčenie spolu s cestovným ruchom živí... Foto: Ondrej Kameniar
skadarske rybar Rybárčenie spolu s cestovným ruchom živí väčšinu ľudí.

Na mokrých lúkach ale aj v tvrdej krajine krasu pokračuje pastva. Výsledkom je prenádherná kvetena plná orchideí, korunkoviek strakatých či hmyzovníkov.

Ľudia ďalej získavajú drevo. Smú orezávať stromy vo vŕbových a topoľových lesoch. Na palivo, ploty, výrobky. V lesoch sa hospodári výmladkovo, nerobia sa žiadne plošné, rozsiahle zásahy.

Nie sú obmedzovaní majitelia rybárskych domcov pri jazere. Nikto im nebráni v obnove. Veľký problém však má národný park s výstavbou rezortov. Už sa tu jeden veľký chystal, ale vďaka silnému odporu verejnosti sa z toho upustilo.

V jemných odtieňoch krajiny vidno, že tam ľudia žijú naozaj dlhý čas.

Nádych a výdych. Z pastvy je lovisko rýb

Jazero lemujú pamiatky, hrady. Bolo to obľúbené letovisko čiernohorských vladárov. „A predsa si prostredie zachovalo prírodný ráz. V porovnaní so slovenskými národnými parkami nevidno využívanie krajiny v priemyselnej mierke,” mieni Kameniar.

Ľudia sa zžili s tým, ako jazero „dýcha“. Vodu neobmedzujú veľké regulácie. A pritom jazero každý rok zväčšuje rozlohu z približne 390 kilometrov štvorcových na vyše 530. Akoby bol zaplavený celý okres Piešťany. A potom by veľká voda na jeseň a na jar zaliala ešte polovicu Hlohovecka vrátane mesta.

Žitný ostrov, mokraď Čítajte viac Čakanie na zelenkavú vôňu vŕbových hláv

Človek sa nebráni. Tam, kde mal pasienok alebo mládzu, môže teraz loviť ryby. Vie, aké sú hranice vody – potiaľ sa vylieva. Nesnaží sa ju krotiť. Učí sa ju rešpektovať.

Ale nie je to všetko ružové. Stále je to kraj kasoronja, kde až šteklivá vôňa dažďa vyláka plody. Tentoraz ľudskej vynaliezavosti. Čo je dosť zjemňujúci opis.

Prvý ekologický štát

Podaktorí rybári si zo zákazov nič nerobia. Rozmohlo sa pytliactvo na kapry. Odnášajú si to pelikány. Keďže sú plytké neresiská rýb previazané s hniezdiskami pelikánov, pytliaci, ktorí do nich chodia loviť, vyrušujú vtáky. Pelikán často po vyrušení zanechá znášku alebo pri úteku poškodí vajcia.

V apríli zorganizovalo k tomu čiernohorské ministerstvo ekológie, územného plánovania a urbanizmu stretnutie odborníkov. Vysvitlo, že národný park nemá dostatok strážcov, chýbajú mu dostatočne rýchle člny, aby mohli problematické miesta chrániť a monitorovať. Čelia dobre organizovanej a ozbrojenej zločineckej sieti.

Miestni obyvatelia bývajúci blízko rezervácie Pančeva oka, významného pelikánieho hniezdiska, sa aj tak ponúkli, že pomôžu zabrániť pytliactvu. Kto ohrozuje pelikány, ohrozuje miestne príjmy.

Čierna Hora sa pred 30 rokmi vyhlásila za prvý ekologický štát. Tri uplynulé dekády však podľa vyjadrení biológa Vuka Ikovića pre portál BalkanInsight boli premárnené. Celkové využívanie krajiny sa zintenzívnilo, so zlými dôsledkami nielen pre prírodu, ale aj zdravie vyše 620-tisícového obyvateľstva.

Jeden z prejavov premárnenej vízie vidno nielen v okolí Skadarského jazera. Aj tu ľudia nakladajú s odpadom po „slovensky“. Kde to vykotíš? K vode, tá to zoberie.

A skutočne. Prichádza chlapík s igelitkou plnou smetí a hodí ju rovno do potoka. Obľúbený spôsob v tunajšom krase je nahrnúť skládku do kaňonu a potom to celé – zapáliť.

Niektorí tu však stále žijú tak, že odpad vôbec nepoznajú.

Šťastná staroba

Kameniar ukazuje obyčajnú fotku. Pastier, ktorý pasie kozy na krasovej strmine. Starý muž pôsobí vitálne a spokojne. Ďalšia fotka starého rybára, to isté.

To vedie Kameniara k úvahám, že väčšina spoločnosti sa dnes snaží odizolovať od prírody. „Máme pocit, že práca sa dá nájsť len v kancelárii alebo v meste. Ale títo ľudia žijú a pracujú so životným prostredím či priamo v ňom a očividne im to prospieva. Veľké množstvo takýchto potenciálnych pracovných miest čaká na vytvorenie a obsadenie aj na Slovensku.“

Pri pohľade do štatistík, ktoré hodnotia šťastie obyvateľov, na tom Čierna Hora nie je bohvieako. Ale ktovie, keby sa robil výskum tohto regiónu, vedci by možno dospeli k podobným zisteniam, aké opisuje John Robbins v knihe Healthy at 100 (Zdravý v stovke). Okinava v Japonsku, údolie Hunza v Pakistane, údolie Vilcamba v Peru a Abcházsko, sporné územie patriace Gruzínsku, okupované Ruskom. Tam všade sú ľudia v stovke plne výkonní, zdraví, bez civilizačných ochorení, nechodia po doktoroch. Prečo? Šťastie a dobrý život sa naozaj nemusia skrývať v pohodlnej kancelárii. Ale v živote v zachovanej prírode.

Gruzínsko, hlavná Čítajte viac Zradná krása gruzínskeho pralesa

Kameniar sa v úvahách oprie aj o knihu Antifragilita (Antikrehkosť) od amerického odborníka na pravdepodobnosť a finančnú matematiku Nassima Taleba – hľadá odpoveď na otázku, aké systémy prežijú klimatickú zmenu. Kameniar v tom duchu porovná národný park a automobilku. „Čo z toho má v čase zmien väčšiu odolnosť, že v krajine pretrvá a uživí ľudí?“

Prečo však v Skadarskom jazere kolíše hladina o tri metre? Prečo tak ohromne zväčšuje rozlohu?

Zdravie hôr určí zdravie nížin

Odpoveď treba hľadať v ďalšom Národnom parku – Prokletije, v pohorí o niečo vyššom ako Vysoké Tatry. Je to najdaždivejšie miesto v Európe, vďaka veľkej výške však väčšina zrážok spadne vo forme snehu.

Prokletije - po albánsky Bjeshket e Namuna sú... Foto: Ondrej Kameniar
5prokletije Prokletije - po albánsky Bjeshket e Namuna sú strechou Balkánu.

V polovici apríla sa Kameniar s ďalšími členmi čiernohorskej expedície brodí na hrebeňoch v päť-, niekde dokonca v desaťmetrových závejoch. „A teraz som si predstavil – aký to musí byť objem vody, keď sa toto celé roztopí?”

Práve vodný režim, ktorý človek nenarušil, je podľa výskumníka hlavný formujúci proces Skadarského jazera. „Na toto sú naviazané ďalšie fenomény – neresenie rýb, hniezdenie vtákov, prenos živín na lúky. Nikto nemá potrebu to spútavať. Postačuje udržateľné využívanie.” Nestačí usilovať sa o samostatné chránené územia v krajine, kľúčová je prepojená, fungujúca zelená sieť.

Sneh sa masívne topí a napĺňa jazero, Čiernohorské srdce. Čím naplníme srdce, ktoré pulzuje Slovensku?

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #povodne #záplavy #rybárstvo #turizmus #ochrana prírody #klimatická zmena #národné parky #skadarské jazero #prírodný turizmus
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy