Huby prežili kataklizmy. Pomôžu ľudstvu?

Huby využívajú vedci z NASA pri návrhu budov pre Mesiac. Hlivy, trúdnikovce, lesklokôrovky na Zemi už nahrádzajú betón, tehly, drevené trámy a plasty materiálmi, ktoré sú pevnejšie, odolnejšie, lepšie izolujú a ktoré po konci životnosti nezaťažia prírodu. Červená chlebová pleseň dokáže trasovať diaľnice či metro.

20.07.2022 12:00
huba, huby, strom, mykoriza Foto: ,
Vzťah, ktorý si huby utvorili s rastlinami, je kľúčový pre budúcnosť ľudstva.
debata

Na Slovensku mladé vedkyne z tímu zWOOLni pripravujú s pomocou húb výrobu umelej kože. Ukazuje sa, že huby môžu byť jedným z liekov pre pôdy, ktoré ľudstvo vyčerpalo. Možno práve huby bielej hniloby zastavia masívny rozpad včelstiev, od ktorých závisí tretina celosvetovej poľnohospodárskej produkcie. Na huby sa obracajú vedci, ktorí hľadajú riešenia klimatickej krízy a jej drsných dôsledkov. Ale aby čokoľvek z toho fungovalo, musí sa udiať jedna podstatná vec.

Spoločnosť by si mala konečne začať všímať huby.

„Huby sú všade a predsa ich ľahko prehliadnete. Sú vo vás aj okolo vás. Vyživujú vás aj všetko to, vďaka čomu ste nažive. Zatiaľ čo čítate tieto slová, huby usilovne dávajú životu smer, ako to robia už viac než miliardu rokov. Požierajú kameň, vytvárajú pôdu, vstrebávajú jedy, živia a usmrcujú rastliny, prežívajú vo vesmíre, vyvolávajú halucinácie, podieľajú sa na výrobe jedla a liekov, ovládajú správanie živočíchov a ovplyvňujú zloženie zemskej atmosféry.

Huby tvoria fascinujúci a málo prebádaný svet

Huby už stovky miliónov rokov tvoria s rastlinami vzťahy, ktoré sú dnes kľúčové pre budúcnosť poľnohospodárstva, lesov a krajiny. Huby majú potenciál v stavebníctve, po mycéliách siahajú aj umelci

Fotogaléria
Odhaduje sa, že 90 percent húb sme zatiaľ...
Huby sú od dávna úzko prepojené so všetkým...
+5Občianske združenie Drž hubu! spolupracuje s...

Huby predstavujú kľúč k porozumeniu planéty, na ktorej žijeme, aj tomu, ako myslíme, čo cítime a ako sa správame. A predsa sa netešia dostatočnej pozornosti a vyše 90 percent druhov húb dodnes nie je zdokumentovaných. Pričom čím viac sa o hubách dozvedáme, tým menej toho bez nich dáva zmysel."

Tieto slová použil britský biológ Merlin Sheldrake vo svojom knižnom debute Entangled Life (Prepletený život). A má pravdu. Aj napriek tomu, že úspechy medicíny stoja na hubách (antibiotiká, vakcíny, ale aj nádejné lieky proti rakovine či roztrúsenej skleróze), rovnako aj gurmánske pôžitky človečenstva (chlieb, syr, pivo, víno), huby a veda, ktorá ich skúma – mykológia – sú stále tak trochu v úzadí.

Merlin Sheldrake o tom, ako huby ovplyvnili náš svet

Ironickým dôkazom je fakt, že stále na niektorých prestížnych univerzitách sú mykológovia zaradení pod katedry botaniky. Lenže huby nepatria medzi rastliny. Ani medzi živočíchy. Stoja osve. A zároveň sú prepletené so všetkým živým aj neživým na Zemi.

Ako si ale začať všímať huby?

U Sheldrakea sa to začalo v detstve, na jeseň. Zabáral sa do kopy napadaných listov. Tvár zanoril do zvláštnej vône a záhady – prečo sa kopa stráca?

U amatérskeho mykológa a ďalšieho skvelého rozprávača príbehov Karola Džugana z dediny Pčoliné to bolo o čosi priamočiarejšie. V Poloninách zbieral s bratmi huby. Túlali sa lesom a keď domov priniesli divné úlovky, strácali sa v ešte podivuhodnejších miestnych názvoch.

Kurka, kozar, biela huba, horkyňa, rýdzik surovička. Alebo bolond gomba, východniarsky – šalena huba. Čiže taká všelijaká, za ktorú vás doma nepochvália. Často netušili, čo vlastne nazbierali. Ešte nevedeli, že hríbov je viac druhov. Karol študoval, zisťoval. Až zrazu uňho poznávanie húb, ako sa mi sám v rozpálený júlový deň priznáva, spustilo pozoruhodnú zmenu.

Čím viac sa o hubách dozvedáme, tým menej toho bez nich dáva zmysel.
Merlin Sheldrake

Po ruke mu lezie otravný mravec. Nerozpučí ho, ale opatrne odloží do trávy. „Huby už ani nemusím zbierať." Do lesa ich chodí už len obdivovať. Alebo sprevádza za nimi ľudí v rámci projektu, ktorý rozbieha pod destinačnou značkou Poloniny – neskutočne skutočné. „A dokonca už aj ako poľovník nestrieľam toľko ako kedysi." Čo sa stalo?

Mykologické (ne)porozumenie

Džugan sa ošíva. Najradšej by všetky tie nevšedné huby, ktoré spoznal, poukazoval v teréne. Ale celkom sa to nedá. Extrémne sucho, ktoré zachvátilo tretinu Slovenska, sa prejavuje aj na hubách. Nerastú.

Predsa odhalíme sírovec. Krásnu a vynikajúcu hubu zdobiacu mokrade, lužné lesy. Možno ju nakrájať a usmažiť ako rezne. Ale táto úboho schne.

Karol Džugan a sírovec. Foto: Andrej Barát, Pravda
karol dzugan, sirovec Karol Džugan a sírovec.

A tak sa viac než lovu húb venujeme skôr výletom do minulosti. Je to nemenej dobrodružná cesta. Predierame sa cez lepkavé húšťavy jazykov Slovenska, cez perfídne prerastajúce mykologické svety.

„Otec prišiel z nížin od Michaloviec. Kde nie sú hory ani lesy. Skôr polia, lúky, kríky, remízky. Z nich prinášal pečiarky, tanečnice, vatovce, prášivky. Ale keď prišiel do Pčoliného, tu sa také huby nezbierali." A čo nás chceš otráviť?! Vypočul si, keď ich vyložil na stôl.

Najväčší počítač na svete

Džuganovci v lesoch zbierali všeličo. Postupne zistili, že plávky chutia lepšie ako hríby. Lenže čo dedina, to iný názov. Fero hovorí – biela huba, Mišo – horkyňa! Bol to napokon rýdzik plstnatý. Len si s jeho mliekom nepretrite oči, budú štípať! No keď sa usmaží, má dobrú korenistú chuť. A rýdzik surovička? „To je rýdzik kravský alebo rýdzik pravý. Keď im ulomíte nôžku, vytečie sladké mlieko."

V jednej obci na našuchorený trs plodníc povedali – barania hlava. V susednej – kvočka, kurka. A v Snine – féder gomba! „Perová huba? Dlho sme nevedeli, čo to je. Nakoniec som zistil, že môže ísť o tri rody – kučierok, trsovníc, trúdnikov." Niektoré skutočne pripomínajú barana alebo kvočku sediacu na hniezde s našuchoreným perím. Hodia sa do omáčok, polievok. Chuťou pripomínajú drevo, korenie…

Džugan chcel vedieť viac. Zistil, že to, čo vidí nad zemou a čo doteraz zbieral, je len zlomkom. Že (nielen) drevokazné huby tvoria pod zemou obrovské podhubia prerastajúce pôdu. Vyrojili sa ďalšie zvedavé otázky. A pri ich zodpovedaní nemohol minúť jeden z najväčších žijúcich organizmov na svete – gigantickú podpňovku z Oregonu, ktorej podhubie váži stovky ton, zaberá plochu väčšiu ako 10 štvorcových kilometrov a jej vek odhadujú vedci na 2 000 až 8 000 rokov.

Najväčší organizmus na svete patrí k... Foto: Pixabay
armillaria mellea, podpnovka, huba, najvacsi organizmus Najväčší organizmus na svete patrí k podpňovkám, podhubie najväčšieho nájdeného exempláru v Oregone v USA meria viac ako 10km2 a jeho vek sa odhaduje na 2 až 8 000 rokov.

Veľkosť podhubia má prekvapivú perspektívu. Andrew Adamatzky, riaditeľ Laboratória nekonvenčných výpočtových metód na Západoanglickej univerzite v Bristole, uverejnil článok pod názvom Towards fungal computer (V ústrety hubovému počítaču).

Pracuje s hypotézou, že podhubie pracuje s informáciami zakódovanými v elektrickej aktivite. Ak by sme sa dokázali napojiť na podhubie a vedeli rozkódovať jeho signály, získali by sme obrovský environmentálny senzor. Huba by nám podávala správy o kvalite pôdy, čistote vody, varovala by pred znečistením.

Odpad? Cenná surovina!

Shledrake pripomína, že zrejme existujú oveľa väčšie a staršie jedince ako oregonská podpňovka, len sme ich neodhalili. Možno preto, lebo ľudia sa vášnivo vrhajú len za trsmi plodníc a prehliadajú – hubu. Žije skryto. Podľa Džugana veľké podhubie tvorí napríklad aj nenápadné kuriatko. Nefascinovala ho však iba veľkosť. Zmenilo ho, keď si uvedomil význam. „Veľmi si huby vážim. Pretože všetko musí odumrieť, zhniť. Aby všetko mohlo vyrásť. A bez húb by to nešlo."

Práve tento prirodzený fenomén sa v niektorých lesoch zadrháva. Vedci sa snažia poopraviť zaužívané stereotypy o tom, čo lesu prospieva a čo nie. Dlho sa v lesníckej praxi presadzovalo napríklad to, že po prvé – víchrice a kalamity predstavujú skazu (a treba sa ňou ťažbou hoci aj v pralesoch vysporiadať) a po druhé – prestarnuté, popadané alebo mŕtve stromy sú zbytočnou, neužitočnou súčasťou, odpadom (ktorý treba z lesa vybrať). No napríklad aj výsledky výskumu, na ktorom sa podieľa Linda Majdanová, mykologička z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe, ukazujú, že sú to, naopak, prvky, ktoré život v lese podporujú.

Pri prechádzkach pralesmi Polonín, Vihorlatu pozorujeme, ako na zdanlivo mŕtvom strome práve vďaka hubám exploduje nový život.

Svet neskrýva len najväčšie organizmy, ale aj... Foto: Illuvis
mrstec jagavy, huba, huby Svet neskrýva len najväčšie organizmy, ale aj najrýchlejšie. Maličká huba mrštec jagavý (možno ju nájsť v konskom truse), vystrelí klobúčik s preťažením 20 000 G.

„Pomocou analýzy letokruhov a rekonštrukcie histórie lesa sme zistili, že spoločenstvá húb, ktoré dnes vidíme rásť na mŕtvom dreve v pralesoch, sú ovplyvnené práve disturbanciami (víchricami, kalamitami), ktoré formujú štruktúru lesa už stovky rokov," prezrádza Majdanová. Vo väčšine hospodárskych lesov sú tieto procesy narušené, chýba mŕtve drevo, mykolfóra je chudobnejšia.

Pritom huby, ktoré rozkladajú drevo, majú v ekosystéme obrovský význam. „Podieľajú sa na kolobehu uhlíka a živín. Na plodnice je nadviazaných mnoho ďalších organizmov, ktoré ich využívajú ako potravu, prostredie na vývoj či úkryt. Jeden druh hmyzu je často viazaný na jeden druh huby. Zníženie množstva druhov húb má teda oveľa širší dosah, ako by sa mohlo zdať," upozorňuje mykologička.

Lenže huby nerozkladajú len drevo, čo je inak v prírode výnimočná schopnosť vzhľadom na sofistikovanú štruktúru dreva. Ukazuje sa, že rozkladné schopnosti húb sú oveľa širšie a využiteľné pri množstve súčasných problémov. Huby bezpečne rozkladajú ropu, plasty, pesticídy, cigaretové ohorky, plienky, umelé farbivá. A dokonca látky, s ktorými si čistiarne vôd zvyčajne neporadia – antibiotiká, syntetické hormóny. Vo fínskom technickom a výskumnom centre VTT úspešne vyťahujú pomocou húb z elektroodpadu – zlato.

Lifbee Academy, Simona Veselá, Matej Held Čítajte rozhovor Symbióza ľudstva a prírody prináša otázky. I nádej

Je zaujímavé, ako to všetko huby vedia. Podľa niektorých odborníkov si zrejme len musia „spomenúť" na gény, ktoré im kedysi pomohli. Huby sú veteránmi prežitia. Mnohé z nich počas masových vymieraní, ktoré sa na Zemi udiali, napokon prosperovali.

A boli to práve huby, ktoré pred stovkami miliónov rokov pomohli rastlinám kolonizovať súš. Na mladej, nehostinnej skale bez pôdy, sužovanej prudkými výkyvmi teplôt, suchom si huby a rastliny vytvorili vzťah. Vybudovali sieť, ktorá pripomína internet. Čo zmôže pre budúcnosť ľudstva?

Surferi a hekeri lesného webu

Nové objavy mykoríznych sietí, ktorými sú navzájom poprepájané celé spoločenstvá rastlín a húb, neprestávajú fascinovať. Odhaduje sa, že až 90 percent rastlinných druhov (Majdanová uvádza 85) žije v mykoríznej symbióze. A zvyšok? Biológ Sheldrake píše, že sa u nich vyvinuli náhradné stratégie – niektoré sa stali mäsožravými alebo parazitmi. A podaktoré sa vyvinuli ako „hekeri" lesného internetu. Stratili základnú vlastnosť rastlín – prestali fotosyntetizovať. Namiesto zelenej svietia v lese neskutočnými farbami a kradnú si z podzemného systému, čo potrebujú.

Jeden z hekerov lesného internetu - Sarcodes... Foto: The Smithsonian
sarcodes sanguinea, heker, lesny internet, mykoriza Jeden z hekerov lesného internetu - Sarcodes sanguinea.

V mykoríznych sieťach rastlina ponúkne spracovanú energiu slnka – cukor. Huba za to dá rastline napríklad fosfor, ktorý vydoluje z podzemia. Vedci pozorovali, že huba napríklad presúvala fosfor k tým rastlinám, ktoré zaň „platili viac". Fungujú v podzemí nebodaj trhové princípy?

Sú ďalšie podobné tvrdenia, ktoré dráždia časť vedeckej komunity. Vedci napríklad pozorovali, ako ihličnatý strom zásoboval cez mykoríznu sieť živinami listnáč, ktorý ešte nestihol rozviť listy. Alebo ako živiny od umierajúceho stromu prechádzajú do spoločenstva, akoby ich na sklonku života rozdával. Zvádza to k poľudšteniu procesov. A k používaniu pojmov ako altruizmus, pomáhanie, starostlivosť.

Podľa Sheldrakea to však môže byť dôsledkom len toho, že sme opäť – zabudli na huby. Ak sa totiž na mykorízne siete pozrieme z pohľadu húb, núka sa prosté vysvetlenie. Čo ak si stromy nepomáhajú, ale huba sa prostredníctvom siete iba snaží udržiavať v dobrej kondícii čo najviac zdrojov cukru?

bobri chodnik Čítajte aj Divoký východ

A čo s tým má budúcnosť ľudstva? Pokúsiť sa čo najlepšie a „najhubovejšie" porozumieť mykoríznej sieti otvára desivé aj nádejné možnosti.

Ako nájsť vodu v nemožných podmienkach

Štúdia v časopise Plant Ecology z roku 2017 a následne aj štúdia v Nature z roku 2018 upozorňujú, že alarmujúce chradnutie stromov v celej Európe má vážnu príčinu – narušenie mykoríznych vzťahov. Čo je za tým? Nadužívanie dusíkatých hnojív. Netrpia len stromy. Ale aj rastliny zabezpečujúce potraviny.

Mykoríza - huby prerastajú korene rastlín v... Foto: Topi Pigula
huba, huby, hyfa, hyfy, korene, poda, mykoriza Mykoríza - huby prerastajú korene rastlín v lese neďaleko českého Mirkova

Jeden zo zakladateľov ekologického poľnohospodárstva a zanietený obhajca mykoríznych húb Albert Howard už pred 80 (!) rokmi dramaticky varoval pred katastrofickými následkami nadmerného používania hnojív. Bál sa, že priemyselné poľnohospodárstvo zničí život v pôde. Skutočne sa to deje.

Podľa Sheldrakea sa niet čo čudovať. Dnes je ľuďom jasné, že keď si rozhodia mikrobióm v črevách, ochorejú. Logicky ochorie krajina, keď zničíme život v črevách zeme. Biológ v knihe Entangled Life vymenúva viacero výskumov, ktoré preukázali, že tam, kde sa hospodári ekologicky, mykoríze sa darí. Pri konvenčnom hospodárení vôbec.

Práve vďaka hubám rastliny lepšie znášajú sucho, horúčavy. „Mykoríza je pre rezistenciu proti suchu kľúčová. Korene s mycéliom dokážu pokryť väčší objem pôdy a hubové hýfy môžu obsiahnuť aj malé pôdne póry, ktoré nie sú pre korene dostupné," spresňuje Majdanová. Rastliny môžu mať dokonca plnšiu chuť, bohatšiu úrodu. Mykorízne huby nedodávajú len živiny. To je len malá časť príbehu. Spolu s baktériami, dážďovkami a ďalšími pôdnymi organizmami zadržiavajú vodu, zabezpečujú, aby sa z pôdy neodplavovali živiny. Nie je však jednoduché tieto zistenia pretaviť do praxe.

Video
Príroda môže pomôcť vyriešiť veľa problémov, len ju musíme začať rešpektovať.

Ešte horšie?

Mykorízne väzby sú veľmi pestré, závisia od konkrétneho prostredia. Nedá sa jeden úspech v kvetináči ľahko preniesť do poľa. Na toto podľa Sheldrakea „zabúda" rastúci priemysel mykoríznych prípravkov a predáva „zázračné" riešenia.

Katie Fieldová, vedkyňa zaoberajúca sa mykorízou, upozorňuje ešte na prostý fakt. Vyšľachtili sme rozmaznané rastliny, ktoré potrebujú hnojenie a takmer stratili schopnosť spolupracovať s hubami. A napokon sa vraciame k uschnutému sírovcu a prehlbujúcemu sa extrémnemu suchu na Slovensku. „Sucho môže redukovať rast húb a limitovať zásobovanie rastliny živinami a, naopak, rastlina odpovedá na sucho limitovaním toku uhlíka do koreňov, čím potlačuje svojho hubového symbionta," zdôrazňuje Majdanová.

Sucho navyše mení celé mykorízne spoločenstvá. Existujú dva hlavné typy mykoríznej symbiózy. Prvá v lesoch mierneho pásma – zadržuje viac uhlíka. Druhá, ktorá sa so stúpajúcou teplotou bude tlačiť severnejšie, uhlík tak dobre neviaže. A to môže podľa Majdanovej ešte urýchliť klimatickú zmenu.

Aké je riešenie? Hĺbková premena hospodárenia v krajine. Taká, ktorá povzbudí, aby sa rastliny a huby navzájom pestovali.

Huba umelec

Karol Džugan nadšene ukazuje fotku základnej školy. Školník ju prekrásne vymaľoval kvetmi. A z jedného vyrástlo na stene – Judášovo ucho!

Náhodu vystriedal zámer.

Šperk od Martiny Kocianovej, ktorá využila... Foto: Martina Kocianová
sperk, huba, huby, mycelium, martina kocianova Šperk od Martiny Kocianovej, ktorá využila kultúry z Drž hubu!

Oslovujeme Veroniku Cyprichovú. Vo vedeckom tíme zWOOLni hľadá náhradu kože, no pôsobí aj v občianskom združení Drž hubu! Apropo, fascinujú ju endofytické huby, ktoré žijú vo vnútri rastlín a takisto si vytvárajú vzájomne prospešný vzťah s rastlinou. „Vďaka hube je rastlina odolnejšia proti škodcom, chorobám, rastlina zas hubu chráni pred zmenami prostredia." Vedci sa márne snažia vysvetliť tento vzťah. No dal by sa využiť v poľnohospodár­stve – bez pesticídov.

Zľava Katarína Jankechová, Mária Bláhová, Veronika Cyprichová, Lenka Martinická Čítajte viac Spojili ovčiu vlnu s hubami a vynašli „inú“ kožu

V OZ Drž hubu! hľadajú pre huby uplatnenie v meste. „Mesto produkuje dostatok zvyškových surovín, ktoré sa dajú využiť ako substrát pri pestovaní húb. Kávové zvyšky, pokosená tráva, piliny." Mycéliové materiály by sa dali využiť pri tlmení hluku, na tienenie, v stavebníctve, ako živé prírodné izolácie tepla, zvuku. Firma Ecovative Design v New Yorku z húb už stavia.

Krásne však je, ako v Drž hubu! spolupracujú s umelcami, ktorí z mycélia robia šperky, dizajnéri nábytok. „Dokonca nás oslovili sochári, ktorí chcú robiť s pomocou húb živé sochy."

Možno huby samotné nestihnú stráviť a rozložiť všetky akútne problémy sveta. Ale zvládnu ho urobiť prívetivejším. Ak si ich začneme všímať.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #huby #klimatická zmena #klimatická kríza #vymieranie včiel #mykoríza