Kopanice: Namiesto orchideí rastú v kraji Štefánika domy, spevy vytláča ticho

Ten krásny zvlnený kopaničiarsky kraj, z ktorého vzišiel Milan Rastislav Štefánik, mizne. A s ním miznú aj najbohatšie a najohrozenejšie ekosystémy na svete. Posledné tri roky sa na nich živelne stavajú rodinné domy. Niektorí to myslia dobre, chcú svoj blízky vzťah k prírode zakoreniť na harmonickom mieste, hoci nedomyslia všetky dôsledky. Mnohé domy však vyrastajú nelegálne ako čierne stavby a majitelia sa spoliehajú, že ich dodatočne zlegalizujú.

27.01.2023 12:00
výstavba, kopanice, myjava Foto:
Na myjavských kopaniciach rastie bungalov za bungalovom.
debata (3)

Nielen myjavské kopanice strácajú pod tlakom výstavby genius loci a to najcennejšie – pôdu. Keď v roku 2021 maďarský premiér Viktor Orbán oznámil, že mieni pomocou novozaloženého fondu skupovať slovenskú pôdu, vyvolal paniku. Podobnú, ako keď vo veľkom skupovali na Slovensku pôdu Dáni, Holanďania, Číňania.

Problematická je výstavba tovární a priemyselných parkov, opäť často zahraničných investorov. Zaberajú ornú pôdu namiesto toho, aby ich stavali na opustených brownfieldoch.

Nemecký veslársky klub Čítajte viac Biele slony trúbia z hnedých polí: Nestavajte na zelených lúkach!

Lenže uniká fakt, že za úbytok pôdy si môžu najmä sami Slováci. „Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky podiel zastavaných plôch vzrástol o viac ako 100-tisíc hektárov. Najviac poľnohospodárskej pôdy bolo zabratej na bytovú výstavbu, budovanie rekreačných objektov a infraštruktúry. Od roku 2000 až doteraz bolo na tieto účely odňatých viac ako 20-tisíc hektárov,“ upozorňuje riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied Zita Izakovičová. Ďalšie dáta k fenoménu prináša Marián Koreň na portáli Euractiv v článku Prečo Slovensko prichádza o pôdu.

„Rast bytovej výstavby vidno priamo aj v krajine. Na okrajoch mnohých najmä vidieckych sídiel ležiacich v blízkosti miest vyrastajú nové obytné štvrte a postupne sa rozrastajú viac a viac do otvorenej poľnohospodárskej krajiny,“ dodáva Izakovičová s tým, že je to paradox. Počet obyvateľov na Slovensku sa znižuje, ale zastavaná plocha sa zvyšuje. Argument – musíme niekde bývať, celkom neobstojí. Práve na myjavských kopaniciach možno podľa ekológa a hydrobiológa Jakuba Cíbika spoznať zvláštne odtiene tohto procesu a vôbec slovenskej duše.

Dom uprostred ničoho. Nič dnes vypĺňajú nové... Foto: Andrej Barát
kopanice, myjava, výstavba Dom uprostred ničoho. Nič dnes vypĺňajú nové stavby.

Veď je to len „blbá“ lúka

Kopanice sú známe skôr ako banka ovocia a jeho génov. V starých sadoch sa zachovali pozoruhodné odrody jabĺk, hrušiek, sliviek, oskoruší. Uprostred týchto vzácnych sadov sa v ostatných rokoch klčujú stromy, stavajú domy. Jeden taký mi Cíbik ukazuje v Čudovci.

Ale kopanice nesú iný svetový unikát, ktorý vznikol oveľa skôr, než sem prišiel človek. Ide o miesta, ktoré vo svojej pôvodnej po tisícročia udržanej podobe nemajú pre súčasníka žiadnu hodnotu. Iba ak – stavebný pozemok. Lúky.

Pre výstavbu sa klčujú aj staré sady. Foto: Andrej Barát
výstavba, kopanice, myjava, sad Pre výstavbu sa klčujú aj staré sady.

„Ja s udivením norím sa do vesmíru a snažím sa určiť v ňom súradnice mojej duše,“ povedal Štefánik. Tak ako sa ponáral do nekonečna hviezd, ponárajú sa vedci do nekonečna lúk v Bielych Karpatoch. Už v roku 2012 vyšla štúdia vo vedeckom časopise Journal of Vegetation Science, ktorá zozbierala údaje o druhovom bohatstve lokalít z celého sveta.

Na veľkých škálach držia rekord dažďové pralesy, no na plochách do 50 m2 sú rekordérmi lúky. Bielokarpatské k nim patria (hoci, svetový rekord drží lúka nie na kopaniciach, ale na Kopanci v Slovenskom raji – 54 druhov rastlín na ploche 50 krát 50 centimetrov, čo asi ako tácka na obed). Lúky sú podľa štúdie Rheinhardta Scholtza a Diraca Twidwella, ktorá vyšla vlani v magazíne Conservation Science and Practice, najohrozenejším ekosystémom na Zemi, miznú dokonca rýchlejšie ako dažďové pralesy. Ich úloha v zachytávaní uhlíka je takisto významná (venoval sa tomu aj magazín Vox v článku Grass is good. Lawns are terrible – Tráva je dobrá. Trávniky sú hrozné).

„Výstavbou sa pripravujeme o veľmi cenné prírodné bohatstvo,“ ukazuje ekológ, ktorý pôsobí v občianskom združení Pre prírodu. Míňame dva domy v Podkylave. Postavené v strede lúky, biotopu európskeho významu. „Nelegálne. Bez stavebného povolenia. Teraz sa ich snažia dodatočne legalizovať.“

Video
Z kopaníc miznú najcennejšie ekosystémy na svete

Čierne stavby na Slovensku nie sú problém

„Možnosť spätne legalizovať čiernu stavbu je na Slovensku jednoduchá vec a pokuta je pre majiteľov asi zanedbateľná oproti riziku, že by vôbec nedostali povolenie. A potom sa to reťazí. Musíte aj mne povoliť, keď ste im povolili! Takto sa v krajine hromadia nové stavby,“ hovorí Cíbik.

Aj riaditeľka Správy Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty Sylva Mertanová potvrdzuje, že tlak na výstavbu rekreačných objektov je vysoký.

„Zodpovední záujemcovia v lepšom prípade konzultujú možnosť výstavby na lúke pod lesom so starostom alebo s našou správou a obmedzenie v citlivých alebo odľahlých územiach akceptujú. Neseriózni stavebníci stavajú veľakrát načierno. Ak stavajú v chránenom území, berú na seba riziko trestného stíhania,“ upozorňuje.

Za posledné štyri roky s kolegami nahlásili tri nelegálne postavené obytné objekty v chránenom území. Počas svojej praxe sa stretla zatiaľ s jediným prípadom, kedy súd odsúdil majiteľa. Išlo o podnikateľa z Moravského Lieskového. Dostal podmienku. Haly, ktoré nelegálne postavil, však stále stoja.

Výstavba rúca čaro myjavských kopaníc

Typické domy so sedlovou strechou nahrádzajú moderné príbytky.

Fotogaléria
Bungalovy zaberajú celé stráne kedysi otvorenej...
Cesta starým kopaničiarskym sadom.
+5Stará usadlosť aj s ovocným sadom.

Štart počas covidu

Mesto Brezová pod Bradlom chce stavať orchideovej lúke. Štátna ochrana prírody na to reagovala, že to nepôjde, pretože ide o biotop európskeho významu. Mesto to neodradilo, žiadalo ministerstvo životného prostredia o výnimku. „Tú zo zákona udeliť nesmie, ak je na lokalite biotop európskeho významu. Jedine, žeby išlo o stavbu vo verejnom záujem. Čo výstavba rodinných domov nie je,“ upozorní ekológ.

Ministerstvo výnimku zamietlo. Oslovil som mesto s otázkami, či sa to ešte pokúsi nejako zvrátiť a či je vôbec vhodné stavať na orchideovej lúke. Do uzávierky som nedostal odpoveď.

Stavebný ruch sa na Myjavsku rozbehol naplno... Foto: Andrej Barát
výstavba, kopanice, myjava Stavebný ruch sa na Myjavsku rozbehol naplno pred tromi rokmi.

Ale čo keď si to ochranári celé len vymýšľajú? Ako chcú dokázať, že tu rastie niečo cenné?

Pochybovačné otázky si kládol aj pán, ktorý chcel stavať blízko pieskov na Záhorí. Neveril, ako mohli ochranári na jeho pozemku napočítať päť (!) biotopov európskeho významu. Zavolal si botaničku zo Slovenskej akadémie vied. Mala na to viac času. Biotopov identifikovala ešte viac.

„Rozptýlené usadlosti začali najprv obývať ľudia z miest a tí, ktorí mali radi prírodu a pokoj. Z myjavského regiónu sa postupne stal raj chatárov a rekreantov. Pokiaľ iba opravovali staré usadlosti, krajina sa výrazne nemenila a vplyv na prírodu nebol negatívny. V posledných rokoch je však trend stavať na odľahlých pozemkoch nové rodinné domy, na lúkach, starých ovocných sadoch, čo má výrazný vplyv. Ubúda vtákov, opeľovačov, kvetov. Zvyšuje sa hlukové zaťaženie krajiny,“ vyratúva riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Záhorie Tomáš Olšovský. Extrémne rýchlo sa podľa neho tento trend naštartoval práve počas covidu.

Jakub mi ukazuje ďalšie domce postavené na lúkach. Na streche solárne panely, minimalistická architektúra, drevo. Nenaznačuje to práve snahu žiť ekologicky, v súlade s prostredím?

Neprekonateľné ploty

„Možno. Ale neuvedomujú si všetky dôsledky,“ prejde sa Cíbik rukou po plote.

Nezničí sa len časť lúky priamo pod domom. Spúšťajú sa kaskády zmien v okolí. Do prostredia sa vysádzajú nepôvodné druhy. Nastúpia sterilné trávniky, tuje. Mačky. Vplyvom rozšírenia mačiek sa podľa ekológa preukázateľne zväčšujú areály, kde vtáky nezahniezdia. A nezaspievajú. „Alebo nočné osvetlenie. Ak by pribudol len jeden dom, nebol by to problém. Ale keď sa zrazu v noci presvieti celá krajina, má to vplyv na biodiverzitu, motýle, hmyz ako taký.“

A nakoniec ploty, ktoré sú drastickou novotou v otvorenom kopaničiarskom kraji. Kedysi tu ľudia mali oplotené jedine drobné záhradky, kde nechceli pustiť zver. Ale nikto neoplocoval celé pozemky. Lenže práve výstavba domov výrazne obmedzuje migráciu zvierat. Ploty sú na rozdiel od ciest a železníc neprekonateľnou bariérou. Ak zabránime v migrácii, krajina prestane fungovať. Prestanú sa obnovovať lesy, ustane kolobeh živín.

vlk Čítajte viac Bez šeliem sa krajina pokazí. Presne k takej krajine cielime

„To všetko je súbor detailov, na ktoré nik nemyslí, a pritom menia krajinu,“ dodá Cíbik. Problematický je však podľa neho ďalší fenomén. Môj dom, môj hrad.

Slovenské Toskánsko

Rodný kraj Štefánika sa nazýva aj slovenské Toskánsko. „Keď chcete v Toskánsku stavať, musíte dodržať pravidlá. Dom iba v určitom tvare, na streche tradičná červená škridla. Musí to zapadnúť. Potom prídete na kopanice a pozorujete pribúdajúce stavby, ktoré sem vôbec nepatria,“ hovorí ekológ.

Toto nie je otázka nelegálnosti. Domy boli postavené legálne. Nezničili žiaden biotop. Je však to otázka krajinárskeho citu.

Video
Mnohé domy rozbíjajú ideu kopaníc

Napríklad nad obcou Sobotište stoja kontrastne oproti sebe klasický kopaničiarsky príbytok so sedlovou strechou a dom moderných tvarov s rovnou strechou. „Takéto sem nepatria. Rozbíja to ideu kopaníc,“ mieni Cíbik. Cudzími sú oravské zruby.

Ale najmä domy, ktoré sa podľa Cíbika stávajú najrozšírenejším typom od Bratislavy po Novú Sedlicu. Bungalovy. Nie je to však predsa len subjektívna vec?

Vo švajčiarskom meste Vals musíte použiť na krytinu miestny kameň. Z estetických, ale aj environmentálnych dôvodov. V holandskej dedine Durgerdam vyžadujú pri novej stavbe zachovať orientáciu obývačky do ulice. Aby ulica bola jej rozšírením, miestom, kde sa ľudia stretnú. V Nórsku a vo Švédsku môžu ľudia často na fasádu použiť len odtiene z lokálnej farebnej palety.

Na Kopaniciach pribúdajú podobne kontrastné scény. Foto: Andrej Barát
výstavba, kopanice, myjava Na Kopaniciach pribúdajú podobne kontrastné scény.

A Slovensko? Asi pred piatimi rokmi vyšla publikácia od architekta Milana Šušku Ako stavať pod Rozsutcom (dá sa bezplatne stiahnuť na podrozsut.com).

Vydala ju miestna akčná skupina Terchovská dolina ako manuál pre obce i drobných stavebníkov v mikroregióne Terchovská dolina. Názorne ukazuje, čo sa do tohto kraja hodí a čo nie.

Manažér miestnej akčnej skupiny Peter Madigár hovorí, že je to beh na dlhé trate. Priskoro je hodnotiť dosah. Ale publikácia podľa neho inšpiruje.

Podľa Cíbika ľudia stále majú možnosť využiť služby kvalitného architekta, čo však mnohí nerobia.

Nerešpektovanie toho, aby „môj dom – môj hrad“ zapadol do prostredia, sa môže nečakane vypomstiť.

múry, izolácia, vysoký plot Čítajte viac Satelity plné samotárov i priekopníkov

Všetko pre seba. Nič pre ostatných

„Novousadlíci často nerozumejú tomu, ako to tu funguje. Sme na flyšovom podloží. Ide o nepriepustné ílovce, ktoré striedajú vrstvy nasýtené vodou. Preto majú ľudia staré studne vždy v určitej hĺbke, všetci odtiaľ berú vodu. Ale novousadlíci si často navŕtajú oveľa hlbšie studne, lebo si myslia, že tam je viac vody. Narušia nepriepustné vrstvy, stiahnu všetku vodu dole a ostatní ju v studniach zrazu nemajú,“ prezrádza Cíbik.

Ako všade inde na Slovensku aj tu sa nebezpečne rozmáha výstavba v záplavových zónach, pri riekach. Ekológ ma privedie k domom v Starej Myjave. Rieka Myjava ich tesne obopína. Stoja priamo v ochrannom pásme v 4. stupni ochrany. „Dostali povolenie od okresného úradu z Myjavy. Ale s upozornením, že nesmú zasahovať do brehového porastu, lebo ide o prírodnú pamiatku. Do roka prišli žiadosti o výruby. Prekážal im ten topoľ, tá jelša. Akoby nechceli pochopiť, že potok tu bol skôr.“ Samotné povoľovanie výstavieb v tesnej blízkosti tokov je zradné. Už jeden dom zhatá snahu o revitalizáciu potrebnú v čase klimatickej krízy.

rieka, stromy, korene Čítajte viac Zničme rieky, aby sme ochránili pýchu

Boom stavebných pozemkov brzdí snahy o návrat hospodárov do krajiny. „Mladí farmári si nemôžu dovoliť predražené parcely, ktoré sa predávajú ako potenciálne stavebné pozemky. Kriví to trh,“ poznamená ekológ. A dodá, že na kopaniciach sa množia inzeráty, kde predajca píše, že na rekreačnom pozemku v chránenom území síce nie je možné stavať, ale možno tam dať veci nespojené so zemou.

A tak v Žriedlovej doline stojí dom na koloch. A ďalej, ďaleko za kopanicami, pri Gajaroch si majiteľ doviezol unimobunky. Oplotil. Na území európskeho významu, ktoré je zároveň chráneným vtáčím územím, spadá tiež pod CHKO Záhorie a dokonca ide o ramsarskú lokalitu. Medzinárodne cennú mokraď. „Štvornásobne chránené územie. A nikto s tým nevie pohnúť.“

Krátku, ale zaujímavú sondu do duše urobila česká režisérka Nina Mikesková ešte ako študentka v dokumente Zelená, tedy fialová. Český vidiek dostal prostú otázku – prečo volil krikľavú fasádu?

Odpovede sú úprimné. Rovnako aj názor českého teoretika modernej architektúry Adama Gebriana. „Neviem, či ľudia o tom premýšľajú. Či si hovoria, že fasáda môjho domu vplýva na ďalších ľudí, že sa starám o niekoho iného ako o seba.“ Architektúru vníma ako odraz ľudí, čo žijú dnu. „Niekto hovorí, že toto je skutočné dedičstvo komunizmu. Bezohľadnosť. To, že si človek urobí červený dom, je bezohľadnosť voči ostatným.“

Štefánik vybojovanú slobodu neabsolutizoval. Demokraciu vnímal ako ideu proti chaosu. „To znamená myslieť, skôr než jednáš, či tým nepoškodzuješ blížneho, rodinu, národ, spoločnosť.“

Všetko je to dôsledok neudržateľného života moderného človeka

Nekoncepčná výstavba prináša viaceré riziká, no ide o dôsledok spoločenského vývoja, upozorňuje riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied Zita Izakovičová.

Je pravda, že tlak na záber pôdy na Slovensku stále rastie najmä pre bytovú výstavbu a stavbu rodinných domov?

Áno, je to tak. Pričom mnohé novovzniknuté štvrte často ani architektonicky nezapadajú do vidieckeho charakteru daného sídla. Čo je smutné, že mnohé majú len charakter určitých „nocľahární“. S bytovou výstavbou najmä nových štvrtí vznikajú aj nové priestorové nároky na budovanie obslužnej infraštruktúry týchto areálov, ako sú cesty, technická infraštruktúra, obchody, výchovno-vzdelávacie objekty, čo si tiež vyžaduje nemalé zábery na zástavbu.

Aké sú širšie dôsledky?

Premena poľnohospodárskej pôdy na stavebné pozemky pre rôzne investičné zámery reprezentuje aktivity nielen s významným negatívnym ekologickým dosahom, ako je napríklad likvidácia biotopov v dôsledku znižovania plôch lesnej a sídelnej vegetácie, záber najkvalitnejších pôd na nepoľnohospodárske aktivity, zvyšovanie stupňa antropizácie a podobne, ale môže byť aj hrozbou pre potravinovú bezpečnosť či sebestačnosť spoločnosti.

Nie je to však paradox? Počet obyvateľov sa stále znižuje a rozloha zastavanej plochy sa zvyšuje. Prečo sa to deje?

Áno, je to určitý paradox, ale je to dôsledok spoločenského vývoja. Za základný impulz tohto procesu možno považovať proces transformácie, ktorý priniesol veľa zmien. Nastal rozvoj podnikania, otvoril sa trh pre príchod zahraničného kapitálu, otvoril sa medzinárodný pracovný trh. Zmenili sa vlastnícke vzťahy, rozvinul sa trh s pôdou, vytvorili sa nové pracovné príležitosti v mnohých prípadoch aj finančne zaujímavé. Vytvorili sa podmienky pre voľný pohyb, prišlo k adopcii určitých znakov zahraničných kultúr. Toto všetko sú faktory, ktoré ovplyvňovali a formovali životný štýl súčasného človeka. V našom životnom štýle sa viac a viac začali prejavovať znaky konzumného spôsobu života.

Od čoho sme upustili?

Napríklad od modelu tradičnej viacdetnej rodiny. Postupne sa začali vytrácať formy viacgeneračného bývania. Na druhej strane sa zvýšili naše priestorové nároky, rástli požiadavky na osobný komfort. Túžime mať súbežné bývanie v meste, kde je vysoká a kvalitná ponuka služieb, ale aj na vidieku, kde je priaznivejšia kvalita životného prostredia. Chceme mať priestory na oddych a rekreáciu, a tak sa stávame majiteľmi viacerých nehnuteľností. A toto všetko sa prejavuje na raste obytnej plochy na obyvateľa. To všetko je dôsledok zmeny životného štýlu, dá sa povedať až nezdravého konzumného, neudržateľného spôsobu života dnešného moderného človeka.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #výstavba #Štefánik #Satelitné obce #kopanice #klimatická zmena #myjavské kopanice #lúka #klimatická kríza