Bobor je jediný, kto zadržanie vody v krajine berie vážne

Túto vetu vysloví expert na bobry Dušan Valachovič tesne predtým, než sa prepadnem do bobrej nory.

01.02.2023 12:07
bobor, železnica, mokrad Foto:
Technickú štruktúru bobor dokonale adaptoval pre prírodu.
debata (2)

Našťastie sa mi dnu prepadne len noha, ale po stehno. „Mohlo to dopadnúť horšie,“ pomáha mi pán Valachovič vyštverať sa z nory. Bobria vetracia šachta mohla byť oveľa hlbšia.

Rozhliadam sa po mokradi, čo zradné bobor ešte nachystal. Tu bobor rozhoduje, čo zaplaví. Kde ponechá rásť dreviny a širokolisté byliny. Začínam tušiť, akú moc má bobor nad krajinou. Je ale možné zosúladiť ju so záujmami človeka?

Krajinu betónu mení na krajinu života

Ešte pred pár rokmi lesom Dúbrava pri obci Čáry pretekal dokonale technicky upravený kanál. V betónovom koryte rýchlo odvádzali banskú vodu odčerpávanú z neďalekej uhoľnej bane.

Bobor mení technické štruktúry na nepoznanie

Aj opustené železnice dokáže pretvárať na mokrade plné života.

Fotogaléria
Na vyvýšenej trati vzniklo aj vďaka bobrovi...
V podjazde bobor zadržiava vodu celoročne.
+6Bobria stavba pod železnicou.

Ide o jednu z prvých lokalít, kde sa usadil bobor, keď sa začal vracať v 90. rokoch 20. storočia na Slovensko. Viac ako 150 rokov chýbal, vyhubili ho naši predkovia podobne ako v iných európskych krajinách z viacerých dôvodov. Pre kožušinu, ktorá nemá páru. 25-tisíc chlpov na centimeter štvorcový. Svoju rolu určite mala aj ochrana poľnohospodárskej produkcie.

V Dúbrave sa zakrúti hlava z pohľadu na to, ako niekoľko hektárov lesa premenili bobry na jazero. Úsek vybetónovaného mĺkveho kanála pretvorili na divočinu. Práca minimálne dvoch asi sedemčlenných bobrích rodín.

Video
Prečo je bobor nenahraditeľný počas klimatickej krízy

Keď si v Bavorsku ľudia uvedomili nutnosť návratu riek do prírodného stavu, začali odstraňovať technické prvky, tokom vracali meandre. No zažívali sklamanie. Všetko sedelo. Tvar koryta, úroveň kyslíka. Ale ryby sa nevrátili. Čo sa deje?

„Zistili, že chýba drobná štruktúra v podobe mŕtveho dreva, ktorého je v prirodzených tokoch veľa. Na ňom rastie mnoho druhov organizmov. Ryby tu nachádzajú potravu a útočisko pred predátormi,“ opisuje Valachovič. Mŕtve stromy do vody vracia aj bobor.

Takto bobor pretváral park v Nitre. Foto: Andrej Barát
bobor, nitra, park, mokrad, sihot Takto bobor pretváral park v Nitre.

Iba asi pred tromi rokmi v Dúbrave ornitológovia pozorovali dovtedy nepoznaný jav – žeriavy tu vyviedli mláďa! Roky sa to nedialo, pretože v človekom zmenenej krajine zaniklo vhodné prostredie. Bobor to napráva.

Váľal stromy na vlaky

Pravda je totiž taká, že na starých lesníckych mapách Dúbravy vidno vodnú plochu. Odvodnili ju umelým tokom a následne zalesnili borovicou. Bobor však vie čítať krajinu. „Vie, že toto je najnižší bod v okolí a ten musí byť naplnený vodou,“ zbadá Valachovič čerstvú bobriu stopu na blatom uhladenej hati z predošlej noci.

Je dôkazom, že bobor na hati neustále pracuje. „Akoby mal autonómnu meteorologickú službu. Keď sa blíži prívalový dážď, hať otvára, nechce, aby mu ju povodeň príliš poškodila. Všetko reguluje.“

V silnom prúde hať stavia tak, že konáre tvoriace základ natlačí do dna proti smeru toku, aby stavbu spevňoval tlak vody. Výsledkom je stavba, ktorú človek ručným náradím nerozoberie. Potrebuje stroje.

Bobor v Poloninách pretvoril opustenú obec na... Foto: Andrej Barát
bobor, mokrad, poloniny Bobor v Poloninách pretvoril opustenú obec na divočinu.

Ako sa bobor na Záhorí rozšíril, Valachoviča častejšie volal správca železničných tratí. Bobry opierali svoje vodné diela o trate. Dokonca dvakrát sa stalo, že vlakové súpravy zasiahli zhryzené stromy. V niektorých prípadoch museli bobrov odchytiť a previezť inam.

Video
Ako vyzerá bobria chladnička?

Pozorujeme bobrí hrad. Jeho tvar, veľkoleposť či skromnosť prezrádza veľa o ďalšej interakcii v krajine. So šelmami.

Pasca na medveďa

Dúbravský hrad postavil bobor veľkoryso, neobmedzoval sa. Nesnažil sa ho utajiť, neskrýva pozoruhodný zdroj tepla.

Aj napriek tomu, že bobor má jednu z najhustejších kožušín, vnáša do hradu zvyšky rastlín. Tlejú a pritom vzniká – teplo. Počas silnejších mrazov vidno z hradu stúpať paru. Ale napríklad pri Habure (povodie Laborca) je hrad iný. „Darmo sme zrkadielka prikladali, nezachytili sme únik tepla,“ hovorí Valachovič. Bobor svoju prítomnosť dokonale maskoval. Prečo?

Pri Habure bobra „bantuje“ vlk, v lese Dúbrava nie. Tam rozloží panstvo na dvoch kilometroch, ale pri Habure mu stačí 200 metrov brehu.

Zaujímavú stavbu však bobor postavil v Pezinských Karpatoch na potoku Blatina. Pomocou hatí vybudoval na toku malú zdrž a uprostred hrad. „Dlho som zdrž obchádzal a nerozumel som, prečo investoval toľko nadpráce. Bobor je síce workoholik, ale toto bolo podľa mňa zbytočné. Naraz mi volal miestny lesník, nech sa prídem pozrieť, ako bobrovi diviaky rozobrali hrad.“

V Dúbrave bobor vytvoril celý systém... Foto: Andrej Barát
bobor, zahorie, hat, mokrad V Dúbrave bobor vytvoril celý systém prepojených hatí, aby reguloval vodný stĺpec.

To nesedelo. Bobrie hrady sú pevne spletené. Na ich rozobratie nestačí iba páka, ktorou disponuje diviak. Konzultoval fotografie s ďalšími expertmi a prišla odpoveď – nie diviaky, ale medveď! V Pezinku?! A zrazu to dávalo zmysel.

Z Pezinských Karpát prilákali medveďa džavotajúce mláďatá. O výskyte medveďa ľudia veľa nevedeli, na rozdiel od bobra. Preto toľko investoval do hradu a do zdrže. Pod hladinou sa usadil bahnitý sediment, ktorý medveďovi znemožňoval prístup. Bobra však zradilo 62 dní trvajúce sucho. Zdrž vyschla a medveďovi sa otvoril prístup do hradu.

Hľadáme cudziu inteligenciu vo vesmíre

Na začiatku 90. rokov do podobnej nory ako ja vletel jeleň. Uhynul, lebo si na bobrovisku, nečakanom prvku v jeho doterajšom živote, zranil nohu. Zlákali ho rašiace svieže listy v novom kraji plnom vody. Ďalšie zvieratá si rozpárali na ostrých bobrích „ceruzkách“ brucho.

Valachovič sa priznáva, že keď to videl, chytala ho triaška. „Katastrofa! Zľakol som sa, že poľovníci s tým spravia krátky proces, ako prví sa budú brániť voči bobrovi.“

Skraja vábivého bobroviska pribudla srna s doráňanými nohami, dve ovce. Lenže po krátkom čase sa zver naučila chodiť do bobrích končín. „Ako si ale odovzdali informácie?“ začuduje sa Valachovič. „Hľadáme iné civilizácie vo vesmíre, ale tu s nami žije civilizácia, o ktorej nič nevieme. Nemáme ani len predstavu o tom, ako komunikuje.“

Zver sa naučila. Ale čo ľudia?

Horší od Mečiara

„Sprvu boli nadšení, chodili sa pozerať na raritu. Nadšenie opadlo, keď zistili, že jediná trvalá vegetácia, ktorá zostala v krajine už len pri vodnom toku, začína miznúť,“ spomína ochranár.

Jeden pán na Záhorí si svojvoľne pribral pozemok, ktorý mal chrániť vodohospodárske záujmy. V záplavovej zóne, kde má mať rieka priestor, aby sa mohla vylievať. On „biednemu kútu“ konečne našiel využitie, vysial pšenicu. V čase plnej mliečnej zrelosti mu ju všetku zhryzol bobor.

Keď mu ochranári začali vysvetľovať, že by si zaslúžil skôr pokutu a bobor je chránený druh, rozčúlili ho. „Povedal – nemôže byť predsa chránený, veď je horší ešte aj od Mečiara!“

Aj ochranárov bobor v tomto prípade prekvapil,... Foto: Andrej Barát
bobor, zeleznica, zahorie, mokrad Aj ochranárov bobor v tomto prípade prekvapil, nečakali, že bobor pretvorí opustenú železnicu na svoj areál.

Bobor sa prepašoval do záhoráckych vtipov. „Keď sa Záhorák ide v sobotu kúpať, ako pánboh káže, vypustí najprv na dvore psov z reťaze. Ustupujúc smerom k vani dôsledne všetko poprezerá, miestnosti, šuplíky. A až keď je presvedčený, že tu bobor nie je, začína napúšťať vaňu. Ináč by ho bobor predbehol,“ smeje sa Valachovič.

Aj tak sme si podľa neho odvykli s bobrom žiť. Vypadlo nám to z kultúrnej pamäti. „Lenže ľudia sa musia odtiahnuť od vody. Je to pre vodu veľmi potrebné. Bobor nám robí službu.“ Ale akú?

Karta sa obrátila

V Atómovej elektrárni Jaslovské Bohunice sa pred niekoľkými rokmi výrazne spomalil odtok vody z chladiarenského bloku. Spôsobil to bobor. Podľa Valachoviča nebola iná možnosť než odstrániť stromy rastúce na brehu toku v areáli elektrárne a takto bobra odstaviť od stavebného materiálu. Ak sa teda nemal vypnúť reaktor.

V Kuchyni zaplavil časť vojenského letiska. Ďalším firmám zaplavoval areál, upchával kanalizáciu. Bobrím výčinom sa dnes dá čeliť jednoducho, je vypracovaných viacero manuálov ako predchádzať stretu s bobrími aktivitami.

Lenže ako bez bobrov čeliť jednej veľkej tragédii slovenskej krajiny? „V 50. rokoch spoločne s intenzifikáciou poľnohospodárskej a lesníckej výroby začal štát vkladať obrovské peniaze, porovnateľné s výstavbou Slovnaftu, do odvádzania vody z krajiny. Táto technická štruktúra, žiaľ, funguje dodnes, aj keď sa hydrologická karta obrátila. Voda bolestivo chýba,“ upozorňuje Valachovič.

„A štát zrazu absentuje. Už nedáva obrovské peniaze do krajiny, aby vodu zadržal. A tak jediný, kto sa k zadržiavaniu vody stavia zodpovedne, je bobor. Tu vidíte vodozádržné opatrenie, ktoré pre krajinu urobil grátis,“ vchádza ďalej do húšťav Dúbravy. Bobor to robí už milióny rokov.

Roman Kostúr, hucul Čítajte aj Nádej vonia divoko, po huculoch

Bobor chráni Ukrajinu

Finančný spravodajský portál Business Insider prináša v januári tohto roka správu o tom, že Ukrajinci v žiadnom prípade nebudú búrať bobrie hrádze – pretože blatisté mokrade pomáhajú ukrajinskej obrane – agresori cez ne neprejdú.

Ukrajina má silný vzťah k bobrom oddávna. Na Polesskej nížine či v Pinských (Pripjaťských) mokradiach, najväčších v Európe, sa bobor udržal nepretržite, na rozdiel od väčšiny Európy.

Ako je možné, že bobor prežil aj veľký hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 až 1933? Ukrajinci ho prežili aj vďaka brakonerom (pytliakom), čo je tradičná zručnosť, ktorá sa dedí a udržala sa podnes. A jeden brakoner Valachovičovi vysvetľoval, že na bobra možno siahnuť iba do určitej miery. Lebo práve on pomáha udržiavať prostredie, ktoré produkuje viac potravy.

svetly les, Suchá dolina, TANAP, Vysoké Tatry, divočina, rezervácia Čítajte aj Nezistíme, ako vyzerá príroda. Kým nepustíme zvieratá

Na začiatku 20. storočia v celej Európe prežívalo asi len 300 bobrov. Dnes ich sú skoro dva milióny, no pravdepodobne pôvodný geografický poddruh dunajského bobra, ktorý žil na Slovensku, sa nezachoval. A aj tak ide len o zlomok niekdajších počtov. Aktivita bobra je natoľko markantná, že stopy v krajine po ňom možno nájsť po tisícročiach.

Minulý znamená vodnatejší

Zvyšky bobrích hatí archeológovia identifikovali v štruktúrach v južnej časti Severného mora medzi dnešným Spojeným kráľovstvom a Holandskom, ktoré pred 13 000 rokmi prepájala súš.

Rovnako archeológovia, ktorí skúmali populácie neandertálcov žijúcich na hranici dnešného Chorvátska so Slovinskom, prišli na to, že práve bobor im pomáhal preklenúť doby nedostatku. „Bobor má pomerne vysokú produkciu živočíšnych bielkovín. A krajina bola podstatne viac vodnatá. Predtým, než človek výraznejšie menil okolie, musel ju práve bobor výrazne zavodňovať. Veľa častí nížin zaplavoval bobor svojou činnosťou,“ naznačí Valachovič.

Dnes podľa neho nie je štát v Európe, ktorý by nechránil prirodzený výskyt bobra alebo sa neusiloval o jeho návrat. Nie pre nejaké ochranárske snenie. Ale z praktických, vodozádržných, existenčných dôvodov.

Dlho váhali Dáni. „Navštívila nás Dánka, ktorá bola hlavnou nositeľkou myšlienky, ako dostať bobra nazad do krajiny. Keď som ju po ukážkach činnosti bobra odprevádzal, dlho som nevidel človeka vo väčšej depresii. Išla do toho s optimizmom. No uvedomila si, že to bude boj.“

Zabi bobra a zničíš všetko

Boj s poľnohospodármi. Žiadajú kompenzácie za zamokrenú pôdu.

Práve obchádzame s pánom Valachovičom lokalitu, kde poľovníci svojho času ochotne zamenili svoj pozemok s farmárom za taký, čo mu zatopil bobor. Akceptoval to ako náhradu škody. Poľovníci podľa Valachoviča vyriešili kľúčovú vec. Zákon im totiž ukladá povinnosť napájať zver. „Bobor im vodu zabezpečí, kvalifikovane a bez práce.“

Potom je to boj s predsudkami. S vetou – zabi bobra, zachrániš strom. Nemá oporu vo fungujúcej krajine. Bobor vytvorí pás bezlesia, riedkolesia lebo lesa s radikálne zníženým vekom vo vzdialenosti 20 až 40 metrov od vodného telesa. „Padnú možno desiatky stromov, ale tie zastúpia stromy, ktoré zostanú ďalej, dostanú zrazu oveľa väčšiu dotáciu vody.“

V narušenej krajine je to problém v tom, že bobor hryzie často posledné stromy, ktoré v nej zostali. Lenže tie ostatné neodstránil bobor.

Ešte nás čaká jedno prekvapenie.

Chýbajú milióny architektov

Nemci na konci druhej svetovej vojny nechali na Záhorí rozostavanú železničnú trať. Desaťročia sa tiahne ako nevyužitá, veľká jazva vprostred agrárnej polopúšte. Pôda, na ktorej je vegetácia len niekoľko mesiacov v roku, povrchová voda žiadna.

Bobor však zadržal jarné sezónne vody, ktoré stiekli z Karpát systémom hatí v zvodnici pozdĺž torza trate. Vodu zadržal celoročne. Dôvodom bola potravná ponuka, ktorou vyvýšenina železnice zarástla.

Video
Bobor urobil z opustenej železnice hotspot biodiverzity

„Totálne adaptoval technický prvok pre prírodu. Biodiverzita tu stúpla niekoľkonásobne. Vytvoril rozvoľnenú krajinu, kde je tlačenica pestrých foriem života. Žije tu veľa z toho, čo je naviazané na vodu, vtáky hniezdiace v tŕstí, sú tu ideálne podmienky pre život,“ nadchýna sa Valachovič. „Pred rokmi som tipoval, že bobor bude v krajine prioritne obsadzovať vodné toky. Netušil som, že technické líniové prvky budú základňou pre nový bobrí areál.“

Keď človek uvidí, ako hektáre pozemkov a technických štruktúr tvárni jedna bobria rodina, až potom sa mu zatočí hlava. Keď pochopí, aký to musí mať pre krajinu dôsledok, keď v nej už nepracuje toľko architektov. Dokázala by oveľa lepšie krotiť sucho. Ešte stále môže.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #klimatická zmena #bobor #mokrade #zadržiavanie vody