700-ročný neznámy dub pri Lozorne prežije vojny, povstania, víchrice. No nemusí prežiť jazdu niekoľkotonového lesného traktora, ktorý mu prejde po koreňoch.
Nie je v rezervácii. Nemá na sebe tabuľku Chránený strom. Rastie v obyčajnom lese. Zachráni ho len to, že si ho počas hubárčenia všimne fotograf Tibor Végh. Vlani ho prihlási do jubilejného 20. ročníka ankety Strom roka pod menom Dračí dub a aj ju vyhrá.
Naozaj z istého uhla akoby to bol sediaci drak, čo rozpína obrovské krídla. Storočiami zvráskavenou hrubou kožou sa tiahnu jazvy.
Foto: Andrej Barát
Teraz reprezentuje Slovensko v súťaži Európsky strom roka 2023. Keď ho začiatkom februára príde „loviť“ britský lovec starých stromov „tree hunter“ Rob McBride, pohybuje sa medzi tretím a druhým miestom.
Ale čo ostatné nepovšimnuté staré stromy na Slovensku, ktorým ťažké mechanizmy mliaždia päty? Ktoré nemajú medzinárodnú pozornosť, ani len meno. Ktorými nakoniec len opovrhujeme, lebo sú práchnivé, zbytočné, len ich vyrúbať a nahradiť mladými. Bola by tá najhlúpejšia vec, akú by sme spravili.
„Pretože Dračí dub nie je len váš. Nepatrí len Slovensku. Patrí každému na tejto planéte,“ vysvetľuje britský ambasádor starých stromov Rob na obecnom úrade v Lozorne.
Bol by z neho krásny stôl
O Dračom dube až dosiaľ takmer nik netušil. Až teraz sa vynárajú informácie, že ide o jeden z hraničných dubov medzi stredovekými panstvami grófov. V jeho tieni sa páni stretajú pred spoločnou poľovačkou v ohromnej zvernici, ktorá siaha od Lozorna po Stupavu.
Fotograf Tibor ho objaví asi pred ôsmimi rokmi. Rok čo rok ho fotí do kalendára. Ľudia vyzvedajú, kde presne je? Neprezradí. Ktosi poznamená – aký by z neho bol krásny konferenčný stôl, za ktorým by sa ľudia mohli stretávať.
Rozbieha sa ťažba. Ťažké traktory s reťazami na kolesách jazdia po koreňoch, odpílenými kmeňmi oškierajú Dračiemu dubu kôru. Je to hospodársky les.
Teraz už Tibor neváha, musí dub zviditeľniť, ako ho chce zachrániť. „Považujem za veľký úspech, že sa podarilo s lesníkmi dohodnúť, aby preložili cestu o 20 metrov nižšie,“ hovorí. Vôkol duba stojí ohrada.
„Veľký úspech?!“ začuduje sa Rob. „Ako mohlo doteraz prejsť toľko lesníkov okolo toho stromu a nepovedať – fíha, pozri, čo to tu máme? Nemali by sme okolo neho prechádzať s úctou?“
Má 700 rokov a z istého uhla skutočne pripomína sediaceho draka. Ako inšpiroval deti?
Nevieme o stromoch vôbec nič
Rob len zagúľa očami, keď sa dozvie, že neďaleko je dokonca oveľa väčší a veľmi pravdepodobne starší dub, s obvodom kmeňa 850 (!) centimetrov. Možno ide o vôbec najstarší dub na Slovensku (dub v Dubinnom má asi 800 rokov). Ale nedá sa k nemu dostať. Majiteľ lesa ho chráni, nechce tam už nikoho vidieť. Prečo?
Pretože lesníci oň oprú hromadu narezaného dreva. A asi pred rokom tam prichytí deti, ako doň zatĺkajú klince, aby mohli vyliezť nahor a ukryť „kešku“. Bez úcty, bez bázne. Tak si majiteľ povedal, že tam nikoho nepustí.
Foto: Andrej Barát
„A mohol by sa náš dub v Lozorne dožiť ďalších aspoň 100 rokov?“ opýta sa starosta Ľuboš Tvrdoň. Rob po prvotnom prekvapení narýchlo hľadá fotografie dubov, ktoré „ulovil“. Najstarší dub vo Walese, pri ktorom sa stretávali princovia a armády, má 1 000, podľa niektorých odborníkov až 1 700 rokov. „Ak vášmu dubu doprajete priestor, dožije sa nie sto, ale ďalšie stovky rokov!“
Podobným otázkam sa ale nemožno čudovať. Presne taká je rozšírená predstava o stromoch: žijú sto, možno dvesto rokov. A potom? Posadia sa predsa nové.
Nie. Stromy rastú stovky, niektoré tisíce rokov, poľahky prežívajú človečie malichernosti. Pripomína to Kriváň, pod ktorým rastie nie jedna prastará borovica limba, ale celý prales límb starých 800, 1 000 rokov. Pripomínajú tie najstaršie stromy, ktoré sa zachovali roztrúsené po kontinente a na ktoré upozorňuje súťaž Európsky strom roka.
Čítajte viac Zachránili sme pralesy. Zachránia nás?
Tie najstaršie a najväčšie stromy potrebujeme práve v tejto chvíli viac ako kedykoľvek predtým. Málokto si ich skutočný význam presahujúci hranice mesta, štátu uvedomuje.
Osudovo chybný výpočet
Keď chcú v Sheffielde v roku 2016 vyrúbať asi 18 000 stromov, dve sedemdesiatničky v nočnej košeli vybehnú na ulicu a postavia sa pred stromy. Polícia ich odvlečie v putách do cely (keď neskôr dvaja profesori preskúmajú asi 6 000 stromov, ktoré stihli vyrúbať, zistia, že 90 percent bolo zdravých). „Nikdy by som si nepomyslel, že niečo také uvidím v Anglicku v 21. storočí,“ rozhorčuje sa predo mnou Rob pred piatimi rokmi a tento zážitok pripomína aj dnes, keď smerujeme k Dračiemu dubu.
Čítajte viac Loví stromy, trofejami sú príbehy
Totiž v Spojenom kráľovstve sa legislatíva v súčasnosti mení tak, aby sa ľuďom sťažili aj pokojné druhy protestov. Aby nemohli pokojne protestovať nielen proti výrubu stromov, ale napríklad aj proti klimatickej nečinnosti vlády.
Pri výruboch stromov sa v ktoromkoľvek európskom meste uplatňuje prostá matematika. Koľko vyrúbeme, toľko posadíme. Jedna k jednej. Vybavené. Tak prestaňte protestovať!
Je to však absolútny a osudový nezmysel, ktorý opäť len dokazuje, že o stromoch nevieme vôbec nič. Martin Tušer z českej organizácie Urban Tree Offset Initiative sa na vlaňajšej konferencii Stromy a my v Banskej Bystrici rozhorčoval, ako sa dnešná pozornosť zameriava na to, akým autom jazdíme, akú kozmetiku používame, aké oblečenie nosíme. Ale uniká to kľúčové.
Pripomína bombastické správy z USA o investícii 150 miliónov dolárov do technológie, ktorá dokáže uložiť 35-tisíc ton uhlíka ročne. „Taká je ale ročná kapacita stromov v menšom meste,“ porovná Tušer.
Foto: Andrej Barát
Tritisíc za jeden
Tím amerických vedcov rieši otázku, koľko stromov treba vysadiť, aby nahradili jeden veľký dospelý strom. „Zistili, že aby ste nahradili jeden veľký dub červený, 30 metrov vysoký, s priemerom 136 centimetrov (obvod približne 430 centimetrov), musíte vysadiť vyše 3 000 stromov s priemerom päť centimetrov. Takéto sa zvyčajne sadia v meste,“ hovorí Tušer. Lenže na to nie je priestor. Tak čo s tým?
Čítajte viac Nerobiť v lese nič znamená zachrániť všetko?
„Veľké stromy ukladajú násobne viac uhlíka než malé stromy. Tento vzťah nie je lineárny. V ďalšej štúdii v jednom lese spočítali 600-tisíc stromov. A zistili, že priemerne 43 percent uhlíka je uložených v jednom percente tých najväčších stromov! Toto je ten nástroj, ktorý máme okamžite k dispozícii. Je najvýkonnejší. Je zadarmo. Netreba desiatky miliónov.“
Výsadba stromov je podľa Tušera dôležitá, ale nevyrieši najväčší problém, akému ľudstvo čelí. Nevyrieši ho včas. Arboristi v Spojenom kráľovstve počítali, ako dlho by mal strom v meste prežiť, aby dodal maximum svojich ekosystémových služieb. 260 rokov! „Lenže mestá plánujú výsadby na 20 rokov. Potom to vymenia,“ upozorňuje Tušer.
„Preto treba zachovať senescentné (staré) stromy. Ak ich nebudeme mať, tak to, akú máte značku kozmetiky, nebude znamenať nič.“
Katedrály života
Dračí dub má obvod 677 centimetrov. Koľko malých vysadených stromčekov asi dokáže zastúpiť?
Aj podľa Roba je škoda, že sa tento odkaz nedostáva ďalej k ľuďom, a najmä k politikom. „Je to tá najľahšia vec, sadiť stromy. Urobíte si pekné fotky s deťmi. Ste instatne zelený politik. Ale ešte som nepočul žiadneho politika rozprávať o tom, že treba zachrániť staré stromy.“
Zisťujeme, že Dračí dub vôbec nie je sám. Jeho ďalší starí priatelia sa za ním načahujú konármi ako v najslávnejšom Michelangelovom diele Stvorenie Adama. Až sa rozpadli.
„Sú mŕtve,“ obchádza ich Tibor.
„Ó, nie, nie, nie! Vôbec nie sú mŕtve, sú to katedrály života,“ nadšene nazerá do bútľavín Rob. V stojacich starcoch vytešú ďatle príbytky pre menšie vtáky. V ležiacich sa rozrastajú kozmopolitné mestá húb, chrobákov, machov.
Bútľavenie je stratégia prežitia. Strom vlastným telom znovuzásobí pôdu živinami, spätne ich trávi. Dutý znamená pevnejší vo víchrici, rovnako ako je pevná dutá oceľová konštrukcia.
Tibor nás zavedie k ďalšiemu dubu na širokej lúke, ktorý fotí v každú ročnú dobu, takmer v každú hodinu, aj o polnoci. Schádzajú sa tu čriedy jeleňov.
Foto: Andrej Barát
Ani tento nie je sám, na úbočí k lesu sa vynárajú ďalšie mohutné stromiská a pýtam sa Roba, či by to nemohli byť zvyšky pasienkových lesov. „Ťažko povedať.“ Faktom je, že zvláštne presvetlené dubové biotopy pretkávajú nielen Malé Karpaty, ale aj Tribeč. Krásnou ukážkou sú Gavurky pri Dobrej Nive. Zosobňujú dávny vzťah človeka-hospodára so starými stromami.
Francúz v hrdle
Ľudia v pasienkových lesoch neboli naivní rojkovia. Tvrdo hospodárili, ťažili drevo. Duby rezali na pohľad drsne, na hlavu – pollardovali ich, no prežili. Storočia. Aj Dračí dub nesie stopy po polardovaní. V tieni mohutných dubov pásli svine, kravy. V ich svetle prosperoval vzácny hmyz, vtáctvo.
„Dodnes nie sú pasienkové lesy v Spojenom kráľovstve uznané za vzácny habitat,“ prízvukuje Rob. A podobne je to aj na Slovensku.
Foto: Andrej Barát
Zrazu cez kašeľ povie – uviazol mi Francúz v hrdle. „Žaba,“ s úsmevom odvetí na môj nechápavý výraz. Pasienkové lesy sú „žabou v hrdle“ bohatých súkromníkov, ktorí ich nepovažujú za dôležité a chcú ich nahradiť niečím užitočnejším. Preto sa veľa britských profesorov, arboristov zasadzuje za ochranu týchto miest. „Ale je veľká neochota súčasnej vlády. V 18. storočí bohatí zatvárali krajinu pred ľuďmi. Táto mentalita sa vracia späť, nemôžem tomu uveriť.“
Dopisuje knihu, mala by vyjsť tento rok pod názvom Great trees of Offa’s Dyke s podtitulom Trees in people’s culture (Veľké stromy na Offa’s Dyke, ide o 285-kilometrový trail, Stromy v kultúre ľudí). Vyskladal ju z intímnych príbehov ľudí, ktorí ešte pred niekoľkými rokmi sami pollardovali. Sedeli pod stromami, pili pivo, čaj, stretli dievča. Jeden z najintenzívnejších príbehov si však asi nechá navždy pre seba.
Intímny vzťah
Vyrozpráva mu ho jeden pán počas prestávky na prednáške. Keď mu žena umiera na rakovinu, požiada ho, nech popol uloží k stromu, pri ktorom sa hrávala ako dieťa. Dnes stojí na pozemku cudzej rodiny, no i tak zaklope, prosí o dovolenie. Celá rodina ho odprevádza a spoločne rozsypú popol ku koreňom.
„Ten muž mi začal spievať veľmi dlhú emotívnu pieseň, ktorú zložil pre manželku. Celé som si to filmoval, ale baterka sa mi ku koncu vybila. Neviem, či to niekomu ukážem. Keď dospieval, stratil som reč, nemohol som pokračovať v prednáške,“ dopovie Rob roztraseným hlasom. „Je veľká spojitosť medzi nami a stromami. V našich mysliach, siaha tisíce rokov dozadu.“
Čítajte viac Prebudíme stredovekú krajinu?
V Suchom potoku pod Dračím dubom sa po dlhých rokoch znovu objavia bobry. K dubu schádza zriedkavý krásny biely daniel. Dozvedám sa, že ho poľovníci musia zastreliť. Aby nekazil gény. Ale nikto sa na to nechce podujať. Zastreliť bieleho daniela prináša deväť rokov nešťastia.
Ako to môže náš Dračí dub vyhrať?
Túto otázku položí na záver starosta Lozorna.
V roku 2015 vyhral súťaž dub z Estónska. Stojí uprostred futbalového ihriska! Pôvodne bolo ihrisko vedľa, ale keď ho chceli rozšíriť a dub chceli presunúť, nedokázali s ním pohnúť. Rob hovorí, že s ním nepohli ani takzvané „Stalinove buldozéry“.
O rok neskôr mal veľké šance ďalší estónsky dub Tamme-Lauri, ktorý bol dokonca na estónskej desaťkorunovej bankovke. Estónska prezidentka Kersti Kaljulaid najstaršiemu a najmohutnejšiemu stromu krajiny venovala slová v hlavnom vysielacom čase televízie.
„Možno by ste mohli požiadať vašu pani prezidentku, aby navrhla Dračí dub na novú eurobankovku?“ nadhodí Rob a každý sa schuti rozosmeje.
Ale vzápätí fotograf Tibor s plnou vážnosťou hovorí, ako bol na zájazde v Čile, kde vodia turistov do miest v púšti Atacama, kde stovky rokov nespadla žiadna kvapka. Kvôli vyprahnutej krajine tam chodia ľudia z celého sveta, žijú z toho tisíce ľudí, od hotelov po predavačov hotdogov.
A Slovensko môže svetu ukazovať úžasnú živú krajinu s existujúcimi pamätníkmi predkolumbovských čias. Živými obrami. Prírodou, ktorá je fantastická taká, aká je, že sa vôbec zachovala. Kedy to pochopíme? Alebo chceme aj my ukázať svetu púšť?