Oficiálna propaganda sa snaží všetky problémy zakrývať a bagatelizovať. Zásluhou alternatívnych médií, sociálnych sietí, blogerov a videoblogerov, ktorých Putinov režim nedokázal umlčať, sa však pravda dostáva na povrch.
V Ruskej federácii (RF) vlani zakázali Facebook aj Instagram spoločnosti Meta, ktorú označili za extrémistickú organizáciu. Naďalej v Rusku pôsobia sociálne siete Likee, TikTok, YouTube, VKontakte, Odinoklasniki, Telegram, LiveJournal, Pikabu a Pinterest. Všetky sa nachádzajú pod dohľadom Roskomnadzoru, úradu vykonávajúceho cenzúru.
Ministerstvo spravodlivosti zároveň registruje tzv. zahraničných agentov, medzi nimi aj mnohé médiá i blogerov. Podľa oficiálneho výkladu sú financovaní zo zahraničia a podieľajú sa na politickej činnosti. Vzťahujú sa na nich viaceré obmedzenia a požiadavky a orgány činné v trestnom konaní ich môžu stíhať, pozastaviť alebo zakázať ich činnosť.
V súvislosti s vojnovou kampaňou na Ukrajine sa postihy ešte sprísnili. Pred desiatimi dňami odsúdili v meste Barnaul (západná časť Sibíri) blogerku Mariu Ponomarenkovú na šesť rokov väzenia za „šírenie nehodnovernej informácie o ozbrojených silách RF".
Medzitým mnohé liberálne médiá zanikli alebo z Ruska odišli a teraz vysielajú zo zahraničia (napríklad rozhlasová stanica Echo Moskvy či denník Novaja Gazeta). Tie, čo zostali, sa museli do určitej miery prispôsobiť novým podmienkam. Medzi médiami hlavného prúdu jasne prevládajú štátne televízne a rozhlasové stanice a noviny s propagandistickým obsahom.
V tomto prostredí byť blogerom alebo internetovým novinárom mapujúcim dianie na fronte i v zázemí nie je vôbec jednoduché a často je to až veľmi riskantné.
Západné tanky – papierové tigre?
Podľa nedávneho prieskumu spoločnosti RAEK sleduje sociálne siete v Rusku už viac ako 97 % obyvateľstva, pričom pre 53 % sa stali „nerozlučnou súčasťou každodenného života". Nadpolovičnú väčšinu opýtaných zaujímajú na prvom mieste aktuality, 66 % ich číta blogy pravidelne.
Telegram so svojimi kanálmi patrí medzi tri najrozšírenejšie sociálne siete v Rusku. Jeho populárnymi blogermi a videoblogermi sú mnohí frontoví spravodajcovia. Ich nespornou prednosťou je to, že prinášajú aj správy priamo z prvej línie bojov. Samozrejme, do istej miery závisia od armádneho velenia, ktoré im to umožňuje. Majú však podporu samotného prezidenta Vladimira Putina, ktorý už ich viackrát prijal v Kremli. „Povedal, že chce mať čo najviac nestranných informácií," povedal po jednom zo stretnutí jeden z reportérov.
Čítajte aj Klamlivé tvrdenia o vojne proti Ukrajine a aká je skutočnosť
To však spôsobuje, že o Putinovi sa tieto „jeho“ zdroje kriticky nevyjadrujú, a to ani v náznakoch. Zato v ich blogoch sa nájde pomerne ostrá kritika pomerov v ruskej armáde, na ministerstve obrany a vo vojenskopriemyselnom komplexe.
Hovoria a píšu napríklad o veľkých stratách vo vojenských jednotkách, ktoré ministerstvo zamlčuje alebo výrazne znižuje. „Straty sú väčšie v jednotkách, ktorým velia neschopní velitelia. Niektorí velia takpovediac od stola, ďaleko od svojich jednotiek, a vlastne nemajú prehľad o situácii v prvej línii,“ približuje reportér Alexander Koc.
Pred tromi týždňami zároveň napadol pomerne rozšírenú predstavu v ruských sieťach o zastaranosti vojenskej techniky dodávanej ukrajinskej armáde krajinami NATO. Osobitne upozornil na moderne typy dodávaných samohybných húfnic Palladin, Archer a CAESAR: „Netreba ich podceňovať, sú skvelé a má ich byť o pár mesiacov na fronte okolo 180. To sú tri brigády, môžu spôsobiť našim jednotkám veľké problémy. Nezabúdajme, že táto vojna je v prevažnej miere delostrelecká vojna.“
Rusom však na fronte chýbajú vyškolení delostrelci. Kedysi malo Rusko 11 delostreleckých učilíšť, dnes ani jedno. Zanikli po vojenskej reforme predchádzajúceho skorumpovaného ministra obrany Anatolija Serďukova.
Koc sa takisto postavil proti podceňovaniu dodávok tankov (amerických abramsov, nemeckých leopardov a britských challengerov: „Dovedna vytvoria nebezpečnú tankovú päsť, ktorá ovplyvní situáciu na fronte. Ak udrie na našom slabšom mieste, môže ho prelomiť.“
Tento reportér tiež varoval pred naivnými predstavami, že západné tanky budú nasadené až koncom roka a že Západ sa neodváži dodať Kyjevu stíhačky alebo rakety dlhšieho doletu, čo sú schopné zasiahnuť vnútrozemie Ruska. „Treba počítať s tým, že spojenci poskytnú Ukrajine ešte v tomto roku aj systémy schopné doletu viac ako 700 km.“
Čítajte viac Zelenského exhovorkyňa: Rusko musí prosiť o odpustenie a zaplatiť za zločiny
Rusko potrebuje „kádrová revolúciu“
Vojenskí experti tvoria ďalšiu zaujímavú skupinu medzi ruskými blogermi. Sú to buď bývalí aktívni dôstojníci (niektorí už na dôchodku), alebo vedeckí pracovníci prevažne z rôznych výskumných ústavov a analytických centier.
Igor „Girkin“ Strelkov, bývalý minister obrany samozvanej Doneckej ľudovej republiky, sa už dlhšie posmieva ministrovi Sergejovi Šojguovi (nazýva ho „preglejkovým maršalom“) i generálnemu štábu (označuje ho za „geniálny štáb“) s jeho náčelníkom Valerijom Gerasimovom za zlé naplánovanie „špeciálnej vojenskej operácie“ a za doterajšie porážky ruských vojsk.
Foto: Alexei Alexandrov
Strelkov ako jeden z mála otvorene kritizuje prezidenta aj najvyššieho veliteľa Putina. Vyčíta mu oneskorené a chybné rozhodnutia. Východisko zo situácie vidí v „kádrovej revolúcii“, v čistkách, ktoré by zasiahli celé vojensko-politické vedenie. „Dnes otázka nestojí tak, či zvíťazíme v tejto vojne, ale ako ju neprehrať. Reči o mierových dohodách nám nepomôžu, o mieri by sme mohli rokovať, keby sme ukrajinskú armádu dohnali na pokraj porážky. Teraz na to nemáme sily. A možné prímerie? To by Ukrajinci využili na ďalšie vyzbrojenie.“
Už v marci 2022 Strelkov upozorňoval na potrebu mobilizovať 300-tisíc bojaschopných mužov v súvislosti s dĺžkou frontu a s početnou prevahou Ukrajincov v zbrani. Rozhodnutie o čiastočnej mobilizácii padlo až v septembri. „Vtedy 300-tisíc mobilizovaných už bolo málo, dnes by bolo potrebné povolať do zbrane ďalších 600-tisíc, ak vojnu nemáme prehrať,“ tvrdí Strelkov.
Čítajte viac Čo na Ukrajine zabíja viac než bomby?
Podľa neho vytriezvenie príde až po jarnej ofenzíve ešte viac vyzbrojenej a modernizovanej ukrajinskej armády. Varuje však, že už možno bude neskoro: „Stav nášho vojenského kontingentu dosiahne úroveň rozkladu, ktorého príznaky sa dajú pozorovať už teraz.“
Vojenský expert Konstantin Sivkov z Akadémie delostreleckých a raketových vied vidí východisko v razantných krokoch: „Už dosť bolo slov o bombardovaní ukrajinských cetntál velenia, treba konečne zaútočiť na sídlo prezidenta, vlády, generálneho štábu a rozviedky."
Kremeľ by sa podľa neho nemal zastaviť ani pred použitím taktických atómových zbraní. „Na útok dronov na naše strategické bombardéry na základni Engels sme boli oprávnení na základe našej vojenskej doktríny odpovedať jadrovým útokom. Vrchnosti však chýbala rozhodnosť." (Drony, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nasadili Ukrajinci, doleteli až do Saratovskej oblasti, kde poškodili dve lietadlá.) Viacerí ruskí analytici podobného zmýšľania navrhujú vojensky obsadiť západné prihraničné oblasti Ukrajiny.
Tvrdia, že by sa tým zabránilo dodávkam zbraní pre Ukrajinu zo susedných štátov. Podľa Strelkova bola možno takáto úloha reálna pred rokom, dnes už nie: „Postupovať na územie Volyne cez močaristé Polesie, na to jednoducho nemáme sily. Keby prinajmenšom 100-tisícové vojenské zoskupenie aj prelomilo ukrajinskú obranu, bude tam obkľúčené a zničené. Protivník má na to nachystané rezervy, my nie."
Príprava na „život po Putinovi“
Na sociálnych sieťach sa množia informácie o dezerciách a o odopretí plniť bojové úlohy niektorými jednotkami. Naposledy mobilizovaní z prápora v Tuve (južná Sibír) odmietli plniť úlohu, kým im velitelia nezabezpečia riadnu stravu a výstroj. Nahrali svoju výzvu na video a umiestnili ho na sociálne siete. Bol z toho veľký poplach, keďže ide o rodákov ministra obrany. K jednotke vycestoval tím na čele s námestníkom Šojgua. Čoskoro sa objavilo na internete video, kde zástupcovia jednotky oznámili, že ich požiadavky boli „neoprávnené“ a dlho sa za to ospravedlňovali…
Bloger Sergej Mardan už dlhšie volá v tejto súvislosti po zriadení vojenských tribunálov, ktoré by v zrýchlenom konaní exemplárne trestali zbehov a vzbúrencov. Už vlani sa dokonca prihováral za obnovenie gulagov.
Dnes otázka nestojí tak, či zvíťazíme v tejto vojne, ale ako ju neprehrať.Igor Strelkov, bývalý minister obrany samozvanej Doneckej ľudovej republiky
Čo sa týka žoldnierskej skupiny Vagnerovci, ktorej šéfuje Jevgenij Prigožin (prezývaný Putinov kuchár), videá s bojovníkmi sa často objavujú na sociálnych sieťach. Koluje napríklad videozáznam vystúpenia Prigožina pri verbovaní väzňov v jednom trestaneckom tábore s vysokým stupňom ochrany. „Za dezerciu, alkohol a drogy a tiež za lupičstvo strieľame okamžite. Okradnúť zabitého protivníka je možné, ale civilistov sa neslobodno dotýkať!“ vystríhal možných uchádzačov, ktorým ako odmenu za niekoľko mesiacov na fronte sľuboval udelenie milosti.
Prigožinovo žoldnierske vojsko má nasledovníkov. Komerčnú armádu si buduje čečenský líder Ramzan Kadyrov a aj plynárenská spoločnosť Gazprom. „Gazprom sa takto pripravuje na život po Putinovi. Bude to peklo, Rusko sa pravdepodobne bude zmietať v občianskej vojne a magnáti z Gazpromu si budú chcieť udržať svoje aktíva za každú cenu,“ komentoval Strelkov.
Najnovšie sa však aj vagnerovci verejne sťažujú na zlé zásobovanie muníciou i ženijnými lopatkami. Prigožin začal tieto vážne nedostatky dávať za vinu ľuďom, ktorými sa obklopil Šojgu.
Chýbajú maskovacie siete aj nepriestrelné vesty
Zásobovanie ruskej armády predstavuje osobitnú kapitolu. Je až na počudovanie, čo všetko chýba jej vojenskému kontingentu na Ukrajine. Vladimir Grubnik v sieti Telegram vyratúva, čo momentálne zháňa za peniaze, ktoré dobrovoľnícke združenie získalo z verejnej zbierky: „Jednotlivým vojenským jednotkám chýbajú maskovacie siete, ohrievače, súčiastky pre rádiové spojenie, nepriestrelné vesty.
Okrem toho katastroficky chýbajú nákladné automobily značky Ural a aj osobné vozidlá. Tie zháňame v autobazároch, šikovné ruky ich prerábajú na štábne vozidlá. Okrem toho hľadáme na čiernom trhu drony od firmy DJI, ktoré sa dajú využiť na úrovni roty a čiastočne i práporu."
Niektorí velia takpovediac od stola, ďaleko od svojich jednotiek, a vlastne nemajú prehľad o situácii v prvej línii.Alexander Koc, reportér
Ako je možné, že druhej či tretej najsilnejšej armáde na svete chýbajú automobily? „Neviem, čím to je. Neviem, či za to môže ministerstvo obrany, a nechápem, prečo musia tieto diery v zásobovaní upchávať dobrovoľníci za vyzbierané peniaze. Myslel som si, že maskovacie siete sa u nás robia priemyselne.
Niektoré firmy som navštívil, sú to však také manufaktúry, dielničky, vyrábajú ,na kolene’. Ich dodávky nemôžu ani zďaleka uspokojiť potreby frontu. A preto sme ich začali zhotovovať sami," povedal Grubnik, v minulosti chirurg, ktorý sa po vypuknutí bojov v Donbase v roku 2014 stal dôstojníkom vo vojsku tamojšej samozvanej republiky.
Na začiatku agresie ruská verejnosť podobným správam neverila a považovala ich za diskreditáciu armády. Dobrovoľníkov, ktorí sa tým zaoberali, považovala za podvodníkov. Teraz im ľudia ochotne pomáhajú, najmä tí, čo majú na fronte synov, manželov či otcov.
Čítajte aj Rok vojny: Ukrajinskí vojaci umne využili chyby ruskej armády
O nových ruských uniformách mnohí hovoria, že pekne vyzerajú, ale do podmienok na fronte sa nehodia: nechránia pred zimou. Preto Grubnik a jeho dobrovoľnícke združenie skupujú pre vojakov v zákopoch v Donbase malé piecky bez ohľadu na to, že ich používanie na fronte je oficiálne zakázané, lebo protivník ich môže odhaliť termokamerami. „Všetko závisí od kvality maskovania, preto tak urputne zháňame aj maskovacie siete," zdôraznil Grubnik.
Všetko svedčí o tom, že generálny štáb armády, rezort obrany i Kremeľ vrátane Putina na začiatku agresie nepočítali s vlečúcou sa vojnou. Podľa ich predstáv to mala to byť blesková operácia: predpokladali, že uvidia „víťazný pochod na Kyjev s jasajúcimi davmi vítajúcimi svojich osloboditeľov“. Rátali s rýchlym pádom Kyjeva, kde by nastolili bábkovú vládu, ktorá by bezvýhradne poslúchala Moskvu.
Realita z pohľadu Kremľa je krutá: „Doneck dnes ostreľujú ukrajinské vojská častejšie (takmer každodenne) a intenzívnejšie ako pred vojnou,“ píše na internete obľúbená blogerka, advokátka Tatiana Montianová. „Očakávania spojené s pripojením Donbasu k Ruskej federácii sa nenaplnili,“ dodáva.
Montianová niekoľko dní pred najnovšou Putinovou správou o stave Ruskej federácie predpovedala, že to bude „opäť o všetkom a o ničom“. A čo na to Strelkov? Nevedel si predstaviť, že by sa šéf Kremľa dokázal konečne zbaviť ružových okuliarov. Keď Putin predniesol svoj prejav, Strelkov jeho správu komentoval stručne: „Bla-bla-bla, samý nezmysel.“