Hanba Nitry: Zničí komercia tajomstvo Pyramídy skôr, než ho odhalia?

Nemalo by sa však zveľadiť územie Svätopluka?

14.03.2023 13:13
Pyramida, vysielac Foto:
Pohľad na Pyramídu zo Zobora.
debata (10)

Nemala by sa priblížiť Pyramída nad Nitrou modernej Európe, napríklad rakúskym horám, a ponúknuť kultivovanú reštauráciu s ubytovaním a pohodlnú lanovku za výhľadom? Možno mala. Ale čo ak sa pri tom zničia skutočné hodnoty Pyramídy, ktoré odborníci ešte len teraz objavujú?

Ožívajúca diskusia o lanovke môže zásadne ovplyvniť budúcnosť Nitry, jedného z najstarších miest v Európe. Môže prilákať masy, ale s rizikom, že zaplatí daň ako Demänovská dolina, ktorá stratila podstatnú časť svojho genia loci.

Demänovská dolina, skaza Čítajte viac Pohľad na Demänovskú dolinu: Lámanie duše

Alebo môže Pyramída v Európe zažiariť ako inšpirácia v oblasti, ktorá je podľa Svetovej banky najrýchlejšie sa rozvíjajúcou v cestovnom ruchu – v prírodnom turizme. Dokáže elegantne zladiť ochranu prírody a zárobky miestnych.

To všetko sa odvíja od prostej otázky. Chcete alebo nechcete na Pyramíde obnoviť lanovku?

Pyramída a Zobor sú krásne v každom ročnom období

Na lúkach a v lesoch sa už od konca zimy vystrieda viacero kvetov, aj mimoriadne vzácnych, v lesoch nachádza útočisko ohrozený fúzač alpský.

Fotogaléria
V zime.
Jarné kvety pod Pyramídou.
+11Na lúke pod Zoborskými vrchmi.

Hanba Nitry

Obyvateľov mestskej časti Zobor sa to bude pýtať občianske združenie Zoborský skrášľovací spolok. Nitrania už pred piatimi rokmi protestovali proti projektu lanovky, ktorú navrhlo Nitrianske biskupstvo na svojich pozemkoch. Spolok sa vtedy pridal k protestu. Dnes má však nového predsedu, podnikateľa Andreja Berkesa. Projekt lanovky vracia späť.

Obhajuje to tým, že občianske združenie sa už desaťročie snaží, aby bol Zobor lepšie a krajšie miesto. A rovnako aj Nitra.

„Nedá sa povedať, že sme moderné krajské mesto. A už vonkoncom sa nedá povedať, že sme turisticky zaujímavé, historické mesto. A pritom sme mesto Cyrila a Metoda, Svätopluka. Ale nevyzerá to tak. Zobor je skôr naša hanba,“ naznačuje Berkes.

Stará stanica lanovky. Foto: Andrej Barát
lanovka, pyramida, zobor, nitra, stanica Stará stanica lanovky.

Naozaj ťažko hľadať príťažlivosť na starej vrcholovej stanici lanovky, ktorá tu premávala od 70. do 90. rokov minulého storočia. Lanovka sa demontovala, stanica ostala. Načahujú sa z nej satelity do všetkých smerov, škeria sa grafity. A ešte je tu maringotka – bufet, v ktorom komusi práve vysvetľujú, že sa nedá platiť kartou. Ale pohotovo ponúknu fľašu s vodou. Len tak. Duši, ktorá vyzerá naozaj vyprahnuto.

Svätopluk, káva a koláčik

Projekt biskupstva navrhuje novú trasu lanovky od Špecializovanej nemocnice sv. Svorada. S kapacitou 300 osôb za hodinu. S parkoviskom pre 99 áut pri údolnej stanici, 84-miestnym bufetom, požičovňou ebajkov. Vrcholová stanica by sa zrekonštruovala na reštauráciu s ubytovaním pre 33 ľudí. Bude potrebné vyrúbať tri hektáre lesa.

Berkes presviedča, že nejde len o lanovku, ale celkovú revitalizáciu. Chýba podľa neho turistické informačné centrum, ktoré by vedelo ľudí zorientovať. „Nemáme žiadne toalety, nemáme si kde umyť ruky. A o tom, že si nemáte kde dať kávu, koláčik, o tom ani nedebatujme.“

Pýtam sa ho, aký to bude mať prínos pre obyvateľov Zobora. „Prichádzajú ľudia, nechávajú u nás peniaze. Zvýšená návštevnosť má ekonomický benefit pre celé mesto. Napĺňajú sa hotely, penzióny, reštaurácie,“ odpovie.

Dražovský kostolík. Foto: Andrej Barát
drazovsky kostolik Dražovský kostolík.

Doteraz najväčším projektom občianskeho združenia je obnova Kláštora sv. Hypolita na Zobore. Ruina pri nemocnici podľa Berkesa vstala z popola. „My Slováci sa hrdíme tým, že Svätopluk bol naším kráľom. Nazývame podľa neho základné školy, ulice, námestia. Ale 90 percent Slovákov netuší, že zomrel v kláštore na Zobore. Toto nám nie je jedno. Robíme všetko pre to, aby sme históriu nielen zachránili, ale aj ju ponúkli ďalej.“

Ale čo ak masa turistov s novou lanovkou naruší historický odkaz Zobora?

Lanovka skrz najväčšiu pamiatku

Neexistuje spoľahlivý dôkaz pre tvrdenie, že Svätopluk zomrel v kláštore na Zobore. „Nie je to historický fakt, ale zbožná legenda, ktorá je oveľa neskoršieho dáta, než je skutočná smrť vladára Svätopluka, ktorý zomrel v roku 894,“ upozorňuje archeológ Karol Pieta. Podľa jeho názoru lanovka nie je v tomto prostredí vhodná. A to aj s ohľadom na ďalšiu mimoriadnu hodnotu, ktorú Zobor ukrýva.

Nedá sa jej vyhnúť, nech prichádzate na vrch z ktorejkoľvek strany. Musíte prejsť skrz. A rovnako skrz bude musieť prejsť aj nová lanovka. Terén sa zrazu prudko zvlní, do výšky vystúpia ohromné valy – z praveku. „Toto sú impozantné obranné stavby z neskorej bronzovej doby,“ nadchýna sa archeológ. Hradisko Zobor je najväčšou a najstaršou národnou kultúrnou pamiatkou Nitry.

Hradisko Zobor. Foto: Andrej Barát
Hradisko Zobor Hradisko Zobor.

Ale starostlivosť je minimálna. Informačný systém je prchavý. Návštevník, ktorý nemá poruke sprievodcu, nemá šancu vnímať skutočný rozsah. Opevnenie má totiž viac pásiem.

„Hradisko Zobor je zanedbávanou časťou historických pamiatok Nitry. Zaslúžilo by si určite väčšiu pozornosť. Aj samotný výskum prebiehal v dávnejšej minulosti a bol obmedzeného rozsahu,“ naznačuje Pieta. Kroky na zveľadenie plánuje Archeologický ústav SAV. Podľa Pietu by rozprúdenie diskusie o lanovke mohlo poukázať na tento problém. „Len neviem, či práve lanovka okrem zvýšenia počtu návštevníkov prinesie v tomto zmysle nejaké pozitíva.“

Hovorca Nitrianskeho biskupstva Tibor Ujlacký prízvukuje, že lanovka pôjde vzduchom. „4–5 oporných stĺpov sa dá postaviť tak, aby nezasiahli do hradiska.“ No aj keby sa to podarilo technicky vyriešiť, nie je to jediný zásah. Je vhodné pritiahnuť masy na miesto s hlbokou históriou, ktoré vedci nestihli dôkladne prebádať?

„Ľudia tam vystúpia, ďalší krok bude reštaurácia, hotel. Je to potrebné na takomto mieste?“ pýta sa archeológ.

Cez pravekú bránu preletia cyklisti. Vzápätí bežci. Pomalšie chodci. Každý vysmiaty. Chýba im káva, koláčik? Alebo tu dávno našli niečo „výživnejšie“?

Video
Čo cenné ukrýva Pyramída nad Nitrou?

(Od)prírodnenie

Úplne prvú noc v prírode som na pozvanie vedcov strávil v pralese Boia Mică v Rumunsku. Bez prípravy, bez poriadneho spacáka, bez bundy, ktorú som si zabudol v aute. Bola bez spánku. Jednak som nevedel spracovať, čo som cez deň videl. Že stromy dokážu narásť také obrovské. A do toho mi fantázia vykresľovala čudné stvory, ktoré v tme stále škrabali a hmýrili sa.

Boia Mică Čítajte viac Človek hryzie poslednú divočinu

Druhá noc bola v Zoborských vrchoch. Nahovoril som kamaráta, aby šiel. Bol som frajer, veď som prespal v rumunskej divočine. Celú noc sme sa zhovárali o Trhline, vtedy čerstvej knihe od Jozefa Kariku o tom, ako v Tribeči miznú ľudia. O jednej v noci sme bežali strminou, lebo čosi hrôzostrašne brechalo. Dole v aute sme „to“ našli na Youtube. Srnec.

Neskôr som ho stretol zblízka. Vlastne dvoch. Prechádzali turistickým chodníkom na Pyramídu. Nedali sa vyrušovať. Padali ľahké marcové vločky a ako malé deti sa za nimi bláznili. Skákali, chytali ich na jazyk. Až v tejto chvíli som pochopil slová ochranára Karola Kaliského o tom, prečo nemôže byť viac poľovníkom, keď v prírode spoznal, že zvieratá sú ako my ľudia. Rozvíjajú rovnako hodnotné vzťahy, tešia sa z maličkostí.

1opar Čítajte viac Krehký domov šelmy

Ale prečo to opisujem? Pretože miesta, kde sa zvieratá neboja ľudí, sú vzácne. A neraz sú v odľahlých nedostupných úbočiach. A nie na chodníku hneď za mestom. Podobné stretnutia dokážu zmeniť to, ako človek vníma prírodu. A to je ďalšia hodnota Pyramídy. Lenže nie každý ju vidí. Nie každý ju chce uvidieť. Raz som pozýval známych na prechádzku po Zobore. Čo si sa zbláznil?! Veď sú tam kliešte! A medveď! Áno, strážcovia prírody mi opisujú, ako sa aj sem niekedy vyberie na potulky.

No či už niekto prírodu potrebuje, alebo nie, divočina nad Nitrou má praktický význam pre široké okolie.

Koniec zimy na Zobore. Foto: Andrej Barát
Zobor, zima, srien Koniec zimy na Zobore.

Maják v púšti

Navrhovanú trasu lanovky prechádzam s Petrom Mederlym, ktorý vyučuje na Katedre ekológie a environmentalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Je spoluautorom publikácie Katalóg ekosystémových služieb Slovenska a je tiež tvárou iniciatívy Občianske fórum, ktoré v roku 2018 zorganizovalo petíciu proti lanovke.

Video
Čo stratí nitrianska Pyramída, ak ju zaplavia masy?

Ani jemu sa nepáči ošarpané prostredie budov na Pyramíde. Hovorí, že neodmietajú rozvoj. „Sme si vedomí toho, že súčasný stav nie je dobrý. Nezodpovedá modernej dobe. Ale a priori odmietame komercionalizáciu a pritiahnutie množstva ľudí do priestoru, ktorý je veľmi citlivý. Má prírodné, historické, estetické hodnoty. Tvorí genius loci Nitry.“

Ak nechcú komerciu, tak čo? „Koncept prírodného turizmu. Sme za skultúrnenie prostredia, ale nepotrebujeme priťahovať ľudí umelou atrakciou.“ Prírodný turizmus je taký, ktorý rešpektuje hodnoty územia.

Solčava, Slovinsko Čítajte viac Nový začiatok pre divoké končiny

Mesto Nitra je ochotné za určitých okolností podporiť myšlienku lanovky, no bude trvať na tom, aby lanovka nemala dosah na prírodný charakter Zobora.

Biskupstvo tvrdí, že tieto vplyvy budú minimálne. Vyrúbať tri hektáre lesa však znamená ešte viac poškodiť prostredie, ktoré má čoraz vážnejšie problémy s vodou. „No ešte stále tento les zadrží určitý objem vody, ak to nepokazíme ešte viac. V širokom okolí nemáme na to lepšie médium,“ ukazuje do diaľky Mederly. Tieto lesy majú vplyv na reguláciu teplôt v okolí, podieľajú sa na kvalite ovzdušia.

Jesenný výhľad na Zoborské vrchy. Foto: Andrej Barát
Zoborske vrchy, jesen Jesenný výhľad na Zoborské vrchy.

Pyramídu, celkovo Zoborské vrchy označuje ako významný ostrov biodiverzity. „Ostrov ešte stále kvalitného životného prostredia obklopený poľnohospodárskou a urbanizovanou krajinou. Takýto ostrov má vplyv na širšie okolie a my ako Nitrania máme šťastie, že žijeme blízko.“

Video
Prečo majú Nitrania šťastie, že žijú tam, kde žijú?

Preťať káble v lesnom internete

Uvoľniť na troch hektároch lesa priestor pre lanovku znamená vyrúbať stovky stromov. A ako zdôrazňuje Mederly – „preťať káble“ v celom lesnom internete Pyramídy. Navyše v Území európskeho významu Zobor, patriacom do siete Natura 2000. Slovensko sa zaviazalo zlepšovať či aspoň zachovať stav týchto území. Výrub by to jednoznačne zhoršil, s čím súhlasí aj pán Berkes. „Ale každý projekt znamená, že niekde musíme pridať a niekde ubrať.“ A navrhuje to nahradiť výsadbou na okolitých rúbaniskách.

Ale toto je mylná predstava.

Martin Tušer z českej organizácie Urban Tree Offset Initiative vlani na konferencii Stromy a my prezentoval výpočty vedcov, podľa ktorých nie je vôbec jednoduché nahradiť vyrúbané stromy. Ani zďaleka sa to nedá k jedna k jednej.

Ak by sme chceli zachytiť rovnaké množstvo uhlíka ako jeden 30-metrový dub, museli by sme vysadiť vyše 3 000 trojmetrových sedemročných dubov. Alebo vyše 48-tisíc (!) trojročných dubov vysokých 1,37 metra. Ťažko sa odhaduje, koľko tu rastie stromov na troch hektároch. Podľa údajov Národnej inventarizácie lesov z roku 2019 bol priemerný počet stromov na lesných pozemkoch 463 na jeden hektár. Náhrada by išla do divokých čísel.

Slnko zapadá, aj my klesáme v tieni lesa pod Pyramídou, niekto by povedal toho najobyčajnejšieho na svete. Niekto by nad takou iróniou len mávol rukou a ponáhľal by sa ku kvitnúcim hlohom. Hľadal by v dubových listoch pokrútené chochlačky, ktoré už o pár dní les zaplavia fialovo-bielym morom. Ale teraz rozprestreli koberec snežienky. Keď sa im človek lepšie prizrie, udivia, aké sú pestré, ako sa líšia jedna od druhej. Nedávno však prekvapil vedcov celý tento „obyčajný les“.

Snežienky. Foto: Andrej Barát
Snežienky, pyramida, zobor Snežienky.

Najprísnejšia ochrana? Istý zárobok

Priznáva to Marián Jasík, projektový manažér občianskeho združenia Prales, ktoré spája vedcov, ale i dobrovoľníkov. Od roku 2009 mapujú pralesy na Slovensku, prešli tie najhodnotnejšie územia.

„Celý Tribeč nás prekvapil. Po prvé, patrí k pohoriam, ktoré majú najviac zachované drevinové zloženie. Aj napriek tomu, že tu človek hospodáril, len veľmi málo zmenil ich skladbu.“

V číslach je to pre celé CHKO Ponitrie 88 percent. Viac majú napríklad už len Poloniny alebo Vihorlat. Prechádzka lesmi Tribeča je oveľa autentickejším zážitkom ako napríklad prechádzka po nepôvodných vysadených smrečinách Tatier.

A po druhé, v kremencových hôrkach Tribeča identifikujú odborníci zvyšky pralesov. Svojou zachovanosťou prekvapia Jasíka aj niektoré úseky lesy pod Pyramídou.

Kremencové hôrky ukrývajú podľa vedcov viac než... Foto: Andrej Barát
Pyramida, Zoborske vrchy Kremencové hôrky ukrývajú podľa vedcov viac než sa zdá.

Aj preto navrhuje OZ Prales zaradiť lesy pod Pyramídou pod prísnu ochranu. A to by bol spôsob pre biskupstvo ako majiteľa pozemkov, ako na nich zarobiť aj bez lanovky. „Ak by to bolo v 5. stupni ochrany, biskupstvo by malo nárok na kompenzáciu, čo je mechanizmus, ktorý funguje na celom Slovensku,“ dodá Jasík.

Ale čo z toho, ak, sa o tom nik nedozvie?

Najzelenšia krajina

Zuzana Gajdošíková, odborníčka na inovácie v cestovnom ruchu, povie, že novým produktom nemusí byť lanovka. Že produkt sa dá postaviť aj na autentickosti, ktorú vedci práve objavili. Len treba o týchto hodnotách podľa nej rozprávať. Poznatky výskumníkov nesmú končiť v šuplíkoch.

Ale čo môže byť alternatívou klasického produktu, akým je lanovka? Príbeh. Ktorý napríklad – zanietene prerozpráva vyškolený sprievodca v prírodnom turizme, miestny znalec. O pravekom hradisku, o výnimočnosti lesov, o Svätoplukovi.

Pán Berkes na samom konci rozhovoru povie, že nepotrebujú silou-mocou dosiahnuť stavbu lanovky. „Ale poďme sa o tom baviť. Ako skrášliť areál, zmodernizovať, nech sa priblížime európskym mestám.“ Ako príklad spomenie Rakúsko s dôvetkom, že je to tá „najzelenšia krajina na svete“.

Je to zaujímavý termín. Na mape iniciatívy Rewilding Europe, ktorá zobrazuje ekologickú integritu krajín, svieti najviac „nazeleno“ v celom priestore strednej Európy jediná krajina – Slovensko. Tak aké sú jej hodnoty?

Poniklec veľkokvetý. Foto: Andrej Barát
poniklec velkokvety, Pyramida, Zobor Poniklec veľkokvetý.

Nezväčšujme masy turistov, ale zlepšime život miestnym

Svetové trendy hovoria o tom, že cestovný ruch sa má rozvíjať najmä s cieľom zlepšovania kvality života miestnych obyvateľov. „Pri tvorbe aktivít sa nemáme pýtať, čo chceme urobiť nové, lepšie pre návštevníkov, ale čo môže rozvoj cestovného ruchu urobiť pre kvalitnejší – lepší život miestnych obyvateľov,“ naznačuje Zuzana Gajdošíková, ktorá vyučuje o inováciách a udržateľnom rozvoji v cestovnom ruchu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Zuzana Gajdošíková. Foto: Archív Zuzany Gajdošíkovej
Zuzana Gajdosikova Zuzana Gajdošíková.

Čo by sa mali pýtať tí, ktorí chcú zveľadiť prostredie v okolí Pyramídy a navrhujú stavbu lanovky?

Ako sa jej vybudovaním zlepší život miestnych obyvateľov? Naozaj to, čo sa budovaním zničí, vytvorí takú pridanú hodnotu, že život na Zobore a v jeho okolí bude lepší? Stoja náklady, ktoré obetujeme, za prínosy, ktoré lanovka prinesie? Alebo budujeme len atraktivitu pre návštevníkov? Trendom vo svete je tvorba atraktivít v súlade s princípmi udržateľného rozvoja do takej miery, ktorá neprekračuje kapacitu územia a nenarúša život miestnych obyvateľov. Trendom je vzdelávanie návštevníkov, tvorba povedomia o udržateľnom správaní, ponuka produktov zameraných na spomalenie, pozorovanie, oddych, relax, kontakt s prírodou.

Upúšťa sa preto vo svete od podobných investícií?

Nie, lanovky sa v mestách budujú neustále. Ale v súčasnosti je to najmä s cieľom odbremenenia pozemnej mestskej hromadnej dopravy. Ide najmä o spôsob prepravy obyvateľov a nie o budovanie atraktivít pre návštevníkov. Každé jedno mesto je špecifické a má iné potreby, ktoré chce uspokojiť vybudovaním lanovky, takže je ťažké uviesť príklad, ktorý by bol vhodný pre Nitru. Vrch Zobor je okrem toho vzácny najmä svojou flórou, tiež ide o špecifický prípad, ktorý je nevyhnutné brať do úvahy.

Naozaj však môže lanovka zvýšiť atraktívnosť Nitry?

Argumenty, ktoré hovoria o tom, že vybudovanie lanovky na Pyramídu na Zobore zvýši atraktívnosť mesta, sú správne. Vybudovanie takejto atraktivity v Nitre by zlepšilo možnosti trávenia voľného času pre miestnych obyvateľov a zvýšilo atraktívnosť Nitry ako cestovného cieľa pre návštevníkov. Podobná atraktivita sa totiž v Nitre ani v jej blízkom okolí nenachádza a z hľadiska cestovného ruchu Nitra nedisponuje dostatočne lákavými atraktivitami. Stavia len na kultúrno-historickom odkaze, výstavisku Agrokomplex a Divadle Andreja Bagara. V prípade investície a zásahu do prostredia takýchto rozmerov je ale potrebné to vykonať naozaj citlivo vzhľadom na to, že ide o zásah do prírodne cennej oblasti.

Ako sa to dá?

Je nevyhnutné poznať názory miestnych obyvateľov, ktorých sa investícia priamo týka, pretože ovplyvní ich spôsob života. Ďalej je však nevyhnutné analyzovať limitné kapacity vrchu Zobor, pretože sa tam vzhľadom na kapacitu lanovky môže v jednom okamihu nachádzať aj viac ako 300 osôb. Je potrebné poznať limity, a zabezpečiť ich dodržiavanie, aby sa z prírodného prostredia nestalo rušné mestské centrum a aby ľudia, ktorí sa na vrch privezú, mali z návštevy zážitok. Okrem toho je potrebné si uvedomiť, že vybudovanie lanovky, parkoviska, požičovňa ebajkov spôsobia, že vrch Zobor sa stane ľahko dostupným pre akékoľvek cieľové skupiny, nielen peších turistov.

Neskorá jar pod Zoborom. Foto: Andrej Barát
Zobor, neskora jar Neskorá jar pod Zoborom.

Aké to môže mať dôsledky?

Tu je namieste tieto cieľové skupiny, ktorých primárnym cieľom nie je turistika, dostatočne vzdelávať o prírodnom prostredí, umiestniť informácie o nevyhnutnosti zachovania prírodného prostredia a zabezpečenia udržateľného rozvoja. Pretože lanovka, parkovisko, požičovňa ebajkov, bufet a reštaurácia sú už dosť významné zásahy do prostredia a všetky ostatné potenciálne zásahy ako erózia pôdy, narušenie prirodzeného prostredia fauny a flóry, zošľapávanie, zanechávanie odpadkov a podobne je potrebné eliminovať v maximálnej možnej miere. Ak sa teda stane to, že investícia sa uskutoční a na vrch sa začnú dostávať masy „neturistov“ je potrebné ich naučiť, ako sa majú v cennom prírodnom prostredí správať. Ak by sa mala lanovka naozaj postaviť, mala by sa uskutočňovať v súlade s definíciou udržateľnej dopravy podľa OSN – zvyšuje hospodársky a sociálny rozvoj v prospech súčasnej a budúcich generácií spôsobom, ktorý je bezpečný, cenovo dostupný, prístupný rôznym skupinám obyvateľov, efektívny, odolný a minimalizuje environmentálne vplyvy.

Nebudú však environmentálne vplyvy už vďaka samotnej výstavbe dosť vysoké?

To je pravda. Každý zásah do životného prostredia je vážny. Ale týmto prístupom by sa nikdy nič nerozvinulo. Preto je dôležité zistiť mieru, do akej by to bolo vhodné. A to je pre každého človeka individuálne. Inak sa na hodnotu pozerá nadšenec, ktorý v lanovke vidí niečo nové, inak environmentalista. Treba zistiť, či by sa lanovka dala postaviť udržateľne. A ak tam už chceme ľudí vyviezť, dokážeme ich naučiť, ako sa majú v tak cennom prostredí správať?

Dajme na misky váh tri hektáre lesa, ktorý zadržiava uhlík, zabezpečuje chlad aj vlahu, hostí biodiverzitu. Tieto veci potrebujeme v čase klimatickej krízy čo najviac podporiť a nie z nich uberať. A v druhej miske je lanovka, turisti a vyrúbané tri hektáre lesa. Čo je vhodnejšie?

Je jasné, že takto zjednodušene sa váhy prevážia v prospech lesa. Ale opäť, aj na tieto váhy sa každý môže pozerať inak. Nakoľko dokážeme oceniť ekosystém? Ako presne dokážeme vyčísliť hodnotu lesa? Bude vyššia ako hodnota a prínos lanovky?

Lenže lesy pod Zoborom nedávno prekvapili aj vedcov, ktorí na Slovensku skúmajú a inventarizujú pralesy. Zjednodušene, prechádzka lesmi Zobora a Tribeča môže byť autentickejšia ako prechádzka lesmi vo Vysokých Tatrách, pretože v Tribeči sa zachovalo vysoké percento pôvodnej skladby lesa. Čo je dosť zaujímavé aj vzhľadom na to historickú prítomnosť človeka. Málokto vie, že celý vrchol Zobora obkolesuje najstaršia a najväčšia národná kultúrna pamiatka Nitry – tritisíc rokov staré Hradisko Zobor.

Tak ak má tento les naozaj takúto špecifickú hodnotu, tak nech sa nový produkt postaví na prírodnej a historickej cennosti tohto územia. Môže to byť aj bez lanovky. Produkt cestovného ruchu nemusí byť lunapark, lanovka, kolotoč, dá sa postaviť aj na pôvodnosti, autentickosti. Závisí to len od toho, či je hlavným cieľom investorov a majiteľov pozemkov iba zisk alebo skutočný rozvoj cestovného ruchu.

Cesty a lanovky neprinášajú vždy rozvoj

Podľa ekológa Jána Topercera v tejto časti Zoborských vrchov zámer novej trasy lanovky a rekonštrukcie prístupovej cesty naráža na polohovo, horninovo aj pôdne jemne členenú a rozmanitú zostavu troch až štyroch európsky významných biotopov teplomilných dubových, dubovo-cerových i dubovo-hrabových lesov karpatských aj panónskych.

„Nová trasa lanovky a rekonštrukcia cesty by tu spôsobila v prvom rade priame straty a rozdrobenie týchto cenných lesných biotopov. To by postupne pospúšťalo celé kaskádky nepriamych nepriaznivých vplyvov ako erózia pôdy, jej odnos, pokles vodozádržnej schopnosti biotopov a zmeny odtokových pomerov, otepľovanie, presychanie a iné zmeny miestnej klímy. Zhoršilo by to spojitosť populácií pôvodných druhov a, naopak, podporilo šírenie druhov inváznych a rozpínavých.“

V Zoborských vrchoch žije vzácny fúzač alpský. Foto: Andrej Barát
fuzac alpsky V Zoborských vrchoch žije vzácny fúzač alpský.

Viaceré vedecké štúdie ale i príklady zo sveta ukazujú, že tam, kde sa postavila alebo zrekonštruovala cesta, príroda nakoniec utrpela. „Najviac a najväčších škôd vyvolaných výstavbou ciest a následnou ťažbou dreva vidieť vari v tropických lesoch Indonézie, Malajzie, Brazílie, Paraguaja, Konga. Príliš však nezaostávajú ani ich budovatelia v lesoch mierneho pásma a v severských tajgách,“ dodáva ekológ. Omnoho menej sa podľa neho vie o vplyvoch výstavby lanoviek.

Medzi trochu známejšie patria napríklad lanovkové projekty vo vysokohorskej krajine Ánd, kde v prípade lanovky Kuelap popri jej plusoch oproti cestnej doprave pripomínajú aj možné mínusy vo vzťahu k biodiverzite. Viac rozvádza štúdia pod názvom Environmental impacts of introducing cable cars in the Andean landscape, vyšla v roku 2020 vo vedeckom časopise Science of The Total Environment. „V exotickom prípade lanovky na Mt. Wellington v Tasmánii zas posúdenie z roku 2021 predpokladá okrem iného významné vplyvy na ohrozenú vegetáciu práve pri výstavbe prístupovej cesty,“ uzatvára Topercer.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Zobor #klimatická zmena #pyramída #pralesy #prírodný turizmus