Prežila skazu Hirošimy. Nenávidela Ameriku a má odkaz pre Putina

Videla peklo a robí všetko pre to, aby sa to už nikdy nezopakovalo. Teruko Jahataová mala osem rokov, keď japonskú Hirošimu 6. augusta 1945 zasiahla americká jadrová bomba Little Boy (Malý chlapec). Výbuch a následné ožiarenie zabili viac ako 100-tisíc ľudí. Podobný tragický osud postihol 9. augusta mesto Nagasaki. Japonsko sa následne 15. augusta vzdalo a definitívne sa skončila druhá svetová vojna.

14.05.2023 06:00
Teruko Jahataová, Hirošima Foto: ,
Teruko Jahataová ako osemročná prežila výbuch atómovej bomby v Hirošime.
debata (75)

Teruko Jahataová má už 85 rokov, ale napriek ťažkému životnému údelu má energie stále na rozdávanie. V osudný deň žila so svojou rodinou len 2,5 kilometra od epicentra výbuchu. Hoci pre ňu vôbec nie je jednoduché vracať sa do minulosti, neúnavne to robí zas a znovu, aby varovala pred použitím jadrových zbraní.

VIDEO: Výkriky, stony, spálení ľudia. Hirošima chce mier, no žije v tieni jadrovej hrôzy

Video

Hrôza v piatich zmysloch

Sedíme spolu len niekoľko stoviek metrov od miesta, kde atómová bomba vybuchla. Prešli sme sa Múzeom pamätníka mieru a mierovým parkom a v rozprávaní pani Jahataovej okolo nás ešte intenzívnejšie ožíva hirošimská skaza. "Cítim rovnaký zápach spálených a zuhoľnatených ľudských tiel a výkriky obetí. Do popredia vystupujú spomienky potlačené v mojich piatich zmysloch,“ hovorí aj takmer po 78 rokoch.

Hidehiko Juzaki, Hirošima Čítajte viac Guvernér Hirošimy: Ak bude Rusko eskalovať napätie, nikto nevie, kde sa to zastaví

V Hirošime sme sa boli pozrieť s niekoľkými ďalšími novinármi zo strednej Európy. Japonsko v tomto meste už 19. až 21. mája zorganizuje stretnutie lídrov štátov G7, teda siedmich najvyspelejších krajín sveta. Schôdzka sa bude týkať aj existencie a používania atómových zbraní.

"Je veľmi dôležité, že Japonsko organizuje summit v Hirošime. V meste, ktoré sa usiluje o trvalý mier vo svete,“ uviedol predseda vlády Fumio Kišida a pripomenul aj inváziu, ktorú vlani vo februári spustil proti Ukrajine šéf Kremľa Vladimir Putin. "Na summite G7 rozhodne odmietneme akýkoľvek jednostranný pokus o zmenu súčasného stavu silou alebo hrozbou jadrových zbraní, ako to urobilo Rusko, nehovoriac o samotnom použití jadrových zbraní, a budeme pokračovať v presadzovaní medzinárodného poriadku založeného na zákonných pravidlách,“ zdôraznil japonský premiér, ktorého príbuzní pochádzajú z Hirošimy a viacerých z nich atómová bomba zabila.

VIDEO: Jadrové zbrane? Aj Putin má niekoho, na kom mu záleží, hovorí Japonka, ktorá prežila Hirošimu

Video

"S rodinou som bola doma, asi 2,5 kilometra od epicentra výbuchu atómovej bomby. Bolo nás tam osem. V ten deň, 6. augusta 1945, bola obloha jasná. Keďže sme nepočuli žiadny letecký poplach, po raňajkách som vyšla do záhrady. Zrazu sa celé nebo rozžiarilo a zalialo ho svetlo. Odhodilo ma asi šesť metrov smerom k domu a stratila som vedomie. Prebral ma hlas mamy, ktorá na mňa volala. Videla som otca, ako na chrbte nesie moju prababičku, ale bolo tam toľko dymu, že som sa ledva orientovala,“ spomína pani Jahataová.

Všetci jej príbuzní prežili, poranili ich najmä sklené črepiny. Rodina pani Jahataovej si myslela, že budú padať ďalšie bomby. Po výbuchu však nastalo ticho, domy v susedstve boli zničené a potom začal pršať rádioaktívny dážď. Samozrejme, obyvatelia Hirošimy nevedeli, že aj ten prináša smrť.

"Boli sme celkom premočení. Odišli sme z domu a postupne sme stretávali ľudí, ktorí utekali z mesta. Niektorí mali spálené telá, pokrýval ich prach a ich koža sa odlupovala a odpadávala z paží. Desiatky, stovky obyvateľov mesta išli k nám, ale vyzerali ako duchovia. Mesto horelo ešte dlho do noci,“ hovorí pani Jahataová.

VIDEO: Rusko plus Čína. Vstupujeme do éry nových kríz?

Video

Onedlho sa jej ako malému dievčaťu naskytol ďalší hrozný pohľad, keď išla s otcom do školy, kde bola poľná nemocnica. "Všade som počula výkriky a naokolo boli telá. Ľudia mali také pľuzgiere, že nedokázali ani otvoriť oči. Pri škole spaľovali telá mŕtvych, dym sa vinul do horúceho augustového vzduchu. Niečo upútalo moju pozornosť. Boli tam papierové škatule a myslela som si, že sú v nich sladkosti, veď som bola hladná. No so šokom som zistila, že sú v nich kosti ľudí, ktorých spálili, ale nevedeli ich predtým identifikovať,“ vysvetlila japonská mierová aktivistka.

Dá sa s takou hrôzou v pamäti žiť? "Keby sme začali používať jadrové bomby dnes, ľudstvo by prestalo existovať. Všetko, čo mi na tomto svete ešte zostáva urobiť, je hovoriť pravdu o tom, čo sa stalo,“ verí vo svoje poslanie pani Jahataová.

Odhady hovoria, že od výbuchu len do konca roku 1945 v Hirošime zomrelo okolo 140-tisíc ľudí, ale presný počet nie je známy. No aj tí, čo unikli smrti, mali zdravotné problémy z ožiarenia a obetí pribúdalo. Svetoznámym sa stal príbeh Japonky Sadako Sasakiovej, ktorá zomrela v roku 1953 ako 12-ročná na leukémiu. Ešte predtým poskladala viac ako 1 300 origami žeriavov, keďže podľa legendy sa tomu, kto ich dá dokopy tisíc, splní jedno želanie.

zväčšiť Hirošimský mierový park. Na snímke symbolický... Foto: Pravda, Andrej Matišák
Hirošima Hirošimský mierový park. Na snímke symbolický hrob s menami obetí výbuchu.

Zabili by ste svojich blízkych?

Aj pani Jahataovej vzala rakovina priateľov. Ona sama trpela vysokými horúčkami, ich príčinou bola otrava radiáciou. Rodiča a mladší brat mali problémy so srdcom.

V roku 2016 sa vtedajší americký prezident Barack Obama stal prvým šéfom Bieleho domu, ktorý počas svojho mandátu navštívil Hirošimu. Dodnes nepanuje jednoznačný konsenzus, či malo zhodenie atómových bômb na japonské mestá skutočne vojenský zmysel. No faktom je aj to, že by sa to nestalo, keby Japonsko v druhej svetovej vojne nebojovalo po boku nacistického Nemecka.

vojna na Ukrajine, MiG-31 Čítajte viac Zničil svet? Expert na jadrové zbrane hovorí, ako vo vojnovej hre bojoval za Rusko

"Z môjho pohľadu bolo zhodenie atómovej bomby vojnovým zločinom, keďže výbuch zabil tak veľa nevinných ľudí. Keď som bola malá, tak som skutočne nenávidela krajinu, ktorá to urobila, lebo pred mojimi očami zomreli mnohí obyvatelia Hirošimy. A ako som hovorila, mnohí boli takí spálení, že ich ani nevedeli identifikovať,“ reagovala pani Jahataová. "No potom som dospela a zistila som, že jedným z dôvodov, prečo Američania použili bombu, bolo ukončenie vojny. Japonská vláda sa stále nevzdala, hoci stratila spojencov a bolo jasné, že prehrá. Teraz to vnímam tak, že Tokio nieslo zásadnú zodpovednosť za to, čo sa stalo,“ povedala 85-ročná Japonka.

Pani Jahataová sa obáva, že atómové hrôzy sa môžu opakovať a má odkaz aj pre Putina. "Pokiaľ ide o Rusko, ktoré napadlo Ukrajinu, ako človek, ktorý prežil výbuch atómovej bomby, som presvedčená, že sa jadrové zbrane nesmú použiť za žiadnych okolností. Chcem vám povedať, že ak si predstavíte, že sa vaši blízki v okamihu zmenia na kus mäsa alebo zhoria na popol, myslím si, že v takom prípade po atómovkach rozhodne nesiahnete. Bez ohľadu na to, aký významný štátnik ste, iste máte ľudí, na ktorých vám záleží. Nikdy sa nesmú použiť jadrové zbrane na vašich blízkych. Bez ohľadu na to, čo sa stane, musím na to apelovať z vlastnej skúsenosti,“ zdôraznila mierová aktivistka.

© Autorské práva vyhradené

75 debata chyba
Viac na túto tému: #Japonsko #Rusko #hirošima #Vladimir Putin #jadrové zbrane #Ukrajina #G7 #vojna na Ukrajine #Teruko Jahataová