Tieto slová vysloví jaskyniar Pavel Herich, keď ideme po klzkých schodoch do útrob svetoznámej jaskyne. Po nedočkavých krokoch, kedy tú veľrybu uvidím, sa pošmyknem, dobreže si nezlámem nohy.
Opis sedí presne. Na zemi sa rozkladá bezútešná sivá matéria. Akoby more vyplavilo obrovskú mršinu. „Ak chce niekto vidieť ľad v Demänovskej ľadovej jaskyni, tento rok má možno poslednú šancu. Toto je totiž rok, keď celoročná ľadová výplň končí,“ zhasne Pavel čelovku. Ale uvedomujeme si vôbec, čo sme to zazreli?
List budúcim
Vatnajökull! Okjökull! Moja dcéra sa na mape zabáva na islandských pomenovaniach ohňa a ľadu, ľadovcov a lávových polí. Hovorím jej, že Dimmuborgir – meno lávového poľa – si za svoje zobrala nórska metalová kapela. A jej breznianski fanúšikovia, moji spolubývajúci na vysokoškolskom internáte, ktorí mali tendenciu všetko prísne poslovenčovať, premenili názov tejto kapely na – Dym z burgyne.
Dcérin úžas neustáva, keď vymenúvam slovenské ekvivalenty niektorých islandských názvov – Temné mestá, Peklo, Roklina smrti, Lávové pole zločinu!
Prstom sa vráti k ľadovcu Okjökull, skrátene Ok. „Tento už zmizol, nie?“ Áno, zmizol, bol vyhlásený za ,mŕtvy’ už v roku 2014. Islandský spisovateľ Andri Snær Magnason napísal text plakety mŕtveho ľadovca s názvom List budúcnosti. „Vieme, čo sa deje a čo je potrebné spraviť. Iba vy viete, či sme to zvládli.“ Magnasonovi nedávno vyšla krásna kniha O čase a vode v slovenčine. Je strhujúcim putovaním cez topiace sa ľadovce a mrznúce srdcia ľudí.
Čítajte viac Zem sa otepľuje, pretože človek má srdce z ľaduA potom jej ukážem, že zmizne aj Vatnajökull, ľadovce v Himalájach, Antarktíde, Grónsku. „A stúpne hladina oceánov,“ doplní ma. „Áno a predstav si, že ešte za tvojho života začne miznúť pobrežie, na ktorom dnes stoja najväčšie metropoly, najväčšie kultúrne poklady, kde žijú desiatky miliónov ľudí. Bude to preč,“ povedal som vtedy s takou absurdnou samozrejmosťou.
Netreba cestovať na Island. Ľadové dedičstvo sa topí aj na Slovensku. V Demänovskej ľadovej jaskyni, hoci jej ľad možno nie je taký starý, ako mal Okjökull. Ale topí sa z rovnakého dôvodu ako ľadovce na celom svete.
Tento rok je posledným, kedy môžu návštevníci v Demänovskej ľadovej jaskyni uvidieť celoročný ľad.
Slovensko dvakrát rýchlejšie ako svet. V otepľovaní
„Na Slovensku sa od roku 1880 oteplilo o 2,2 stupňa. Ale keď sa pozrieme na kratší interval, za posledných 40 rokov stúpla priemerná ročná teplota na Slovensku o 2,5 stupňa! Otepľujeme sa dvakrát rýchlejšie, ako je priemer sveta!“ poškriabe sa po brade Pavel. Tento fakt mi už pred časom potvrdil klimatológ Jozef Pecho.
Topia sa všetky slovenské ľadové jaskyne. V stovkách jaskýň sa zjari objavujú ľadové výtvory, ale len vyše 40 jaskýň bolo takých, kde sa ľad vyskytoval celoročne. Takéto prudké oteplenie „neprežije“ žiadna z nich vrátane našich svetovo slávnych.
Je to napríklad Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá zadržiava najväčší objem ľadu spomedzi všetkých jaskýň na svete – vyše 110-tisíc kubických metrov. Alebo Silická ľadnica, ktorá uchovávala celoročný ľad nepredstaviteľne nízko nad morom, pod 500 metrov, čo je v miernom pásme takisto svetová rarita.
Demänovská ľadová jaskyňa bola do dnešných dní treťou najvýznamnejšou ľadovou jaskyňou Slovenska. Jaskyniari radi spomínajú najmä na rok 2006. Hovoria, že to bol dobrý rok, lebo ľadová výzdoba bola pôsobivá a krásna. Ale umelá.
A teraz dýchajte zhlboka
Každá jaskyňa dýcha. Pocítite to na vchode a východe. A v „ľadovke“ cítiť jej ľadový dych.
Je najstaršou verejnosti sprístupnenou jaskyňou na Slovensku (aj keď o tomto prvenstve sa vedú polemiky). V polovici 20. storočia v rámci snáh o ešte lepšie sprístupnenie do jaskyne prekopávali nové vchody. Dýchanie jaskyne to ovplyvnilo, a to v kombinácii so slabými zimami na prelome 40. a 50. rokov spôsobilo dramatický pokles objemu ľadu, už vtedy sa takmer roztopil.
Počas silnejších zím objem stúpal nad 1 000 kubíkov, potom striedavo klesol len na pár stoviek. Do dnešných dní sa však ľad v „ľadovke“ udržal len vďaka človeku. Jaskyniari sa dlhodobo snažili „opraviť“ dýchanie jaskyne. Stavali múry, manipulovali s otváraním a zatváraním otvorov, zväčšovali ich, niekde osádzali mreže. Sneh z úbočí plnili do vriec a vhadzovali ho do jaskyne. Len pred pár rokmi dokonca do jaskyne „pálilo“ snežné delo.
„Ľad do dnešných dní prežil len preto, lebo mu desaťročia výrazne pomáhame. Bez týchto opatrení by ľad v ľadovke už nebol,“ poskakuje po schodíkoch Pavel. A – už nikdy ani nebude?
„Ak sa objaví séria silnejších zím, môže sa objaviť ľad. Ale ak sa nezmení klimatický trend, šanca na návrat niekdajšej celoročnej ľadovej výzdoby je nulová. Očakávame, že prídeme o ľad vo všetkých ľadových jaskyniach Slovenska. Poslednou zostane Dobšinská, kde sú obrovské objemy ľadu, ale aj z toho každým rokom ubúda. Ľadové jaskyne Slovenska zanikajú. Je to ďalšia výstraha, že sa niečo so svetom deje. A že treba niečo robiť.“
Zatváranie očí pred holokaustom
Neodvážim sa stúpiť na posledný ľad. Nechcem na veľrybe zanechať stopu, nie uhlíkovú, nijakú. Ale najmä pre tušenie, že po všetkých tých výkladoch nasýtených dátami o teplotách, objemoch ľadu podstata stále uniká. Alebo úcta? K minulému, ktoré s budúcim neprepája tak hmatateľne nik iný ako my súčasníci.
Kto našiel odvahu a prešiel sa po demänovskom ľade, objavil kosti, medveďa hnedého a podaktoré možno jaskynného, sčerneté vyliezajú spod ľadu po storočiach. Ako asi budú vyzerať budúce kosti v roztopenej realite?
Magnason sa pridáva k autorom, podľa ktorých jazyk prechádza veľkou zmenou. Sme len na začiatku uvedomenia si významu výrazov ako okysľovanie oceánov, otepľovanie, rozširovanie púští, pokles hladín podzemnej vody, strata biodiverzity. Strata ľadu. Všetko, čo sa dotýka samotnej podstaty bytia v bezútešnom vesmíre, je ohrozené. Ale najmä preto, že je to nepochopené, nevypočuté.
Podľa Magnasona slovo holokaust nemalo v 30. rokoch 20. storočia plný význam, prišiel až neskôr. Spojenci sa o Osvienčime dozvedeli vďaka dvom Slovákom, Alfredovi Wetzlerovi a Rudolfovi Vrbovi. Prvotným zmienkam mnohí nechceli veriť, bolo to príliš surové.
Čítajte viac Klimatológ Matejovič: Život, ako ho poznáme, môže prestať existovaťPodľa amerického novinára Davida Wallace-Wellsa (napísal knihu Neobývateľná Zem) nikto nechce veriť nadchádzajúcim holokaustom. Rozdiel medzi oteplením planéty o 1,5 stupňa a 2 stupne predstavuje podľa štúdie vo vedeckom časopise Nature Climate Change „stávku“ o dodatočných 150 miliónov obetí klimatickej zmeny. „Najlepším možným scenárom je smrť a utrpenie v rozsahu 25 holokaustov a najhorším scenárom je, že sa dostaneme na pokraj vyhynutia,“ okomentoval Wells.
Magnason pripomína kritiku, ktorá sa zosypala na novinára Wellsa. Jeden klimatológ vyčítal, že ak ľudí vystrašíme, zostanú paralyzovaní. Na to sa ozval profesor psychológie, ktorý klimatológa vyzval, aby doložil výskumy, podľa ktorých hrozivé úlohy ľudí paralyzujú. Klimatológ odpoveď nemal a psychológ pokračoval: „To sa vari klimatológovia spoliehajú na amatérsku psychológiu, keď nás pred svojimi výsledkami chránia zo strachu z imaginárnej paralýzy ľudstva?“
Ale komu bude chýbať ľad?
Vedci dnes už hovoria nie o dvoch, ale o troch svetových póloch, tretím je Tibetská náhorná plošina. V celých Himalájach, mohutnom horstve od Afganistanu až po Čínu, sú tisícky ľadovcov. Topia sa najrýchlejšie na svete. A pritom sýtia Indus, Gangu, Brahmaputru a ďalšie rieky. Od ľadu je závislá podstatná časť ľudstva. Ale aká veľká?
Spisovateľ a dokumentarista Magnason (mimochodom, horúci kandidát na prezidenta Islandu v roku 2016) sa stretol dvakrát s dalajlámom a v knihe O čase a vode prináša oba rozhovory.
V jednom dalajláma spomína štúdie vedcov, podľa ktorých po oteplení atmosféry a roztopení ľadovcov obrovské územia zmetú povodne a následne niektoré rieky vyschnú. „Ak sa predpovede naplnia a ak si nedáme pozor, môže sa stať, že miliarda ľudí z nasledujúcej generácie túto hrozbu zažije na vlastnej koži,“ varuje vodca Tibetu.
Čítajte viac Planéta zametá najprv s tými, čo jej ublížili najmenej. Volajú o pomocJeho vyjadrenie spresňuje správa Medzinárodného centra pre integrovaný horský rozvoj (ICIMOD), podľa ktorej do konca storočia zmizne 30 percent ľadovcov, aj keby sa oteplenie Zeme podarilo udržať pod 1,5 stupňa. A správa neuvádza jednu miliardu ohrozených ľudí, ale dve!
Podľa dalajlámu sa všetko mení. Slnko, planéta, príroda. „Ale podľa serióznych prírodovedcov sa teplota na Zemi náhle zmenila a očividne na tom má svoj podiel človek.“
Precízne sformulované obavy vychádzajúce z vedeckého poznania priniesol v roku 2015 aj pápež František vo svojej druhej encyklike Laudato si’. A podobne ako dalajláma navrhuje riešenia, láskavé.
Z ľadovej Čierna
Dobrovoľní jaskyniari z Liptova celkom pragmaticky, neláskavo navrhujú, aby sa zmenil názov jaskyne. Veď ľad už nemá. A názov Demänovská ľadová je aj tak „umelá záležitosť“ stará iba 100 rokov.
Demänovské jaskyne v 18. storočí skúmal polyhistor Georg Buchholtz mladší, narodený v Kežmarku, prispievateľ do diela Mateja Bela – Posol starého a nového Uhorska. Buchholtz si do mapy poznačil ľudový názov – Veľká a Malá Čierna jaskyňa.
Čítajte viac Krajina drakov chrlí najčistejšiu vodu. Dokedy?Pretože je čierna. Od dymu. Od sadzí, faklí, ohňov dávnejších bádateľov a možno požiarov na povrchu. Často zaznieva veta – chcete vari, aby sa ľudstvo vrátilo do jaskyne?! Nie, bolo by fajn, keby z čiernej jaskyne začadenej od fosílnych palív konečne vyšlo.
Ešte pred Demänovskou dolinou sledujem, čím lákajú bilbordy do najbližších volieb. Boj proti zákazu spaľovacích motorov, domáce úlohy nemajú byť povinné, slušnosť, tolerancia, bezpečné, slušné Slovensko, dôstojná budúcnosť.
Kedy politici nájdu odvahu, aby zavadili o tému číslo jeden? Môže zaznieť námietka, že politici predkladajú len to, čo ľudia chcú počuť. Ak je to pravda, tak by mali byť bilbordy plné prírody, zdravia, životného prostredia. Toto sú tri top témy, o ktoré sa podľa robustného prieskumu Slovenská klíma 2022 zaujímajú Slováci.
Exotika
Poprosím Pavla, nech rozvinie nedokončenú myšlienku – čo sa dá robiť? „Z pohľadu malého Slovenska možno spraviť prekvapivo veľa. Znížiť emisie, sme bohatá krajina, máme na to investície a ukazuje sa, že sa aj z ekonomického hľadiska sa oplatí dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.“ Ale veľký potenciál je podľa neho aj tak v inom.
„Ak rozčleníme obrovské lány polí medzami, ak do krajiny vrátime mokrade a rybníky, ak prestaneme v chránených územiach ťažiť drevo, ak zlepšíme hospodárenie na pôde, dokážeme stiahnuť CO2 do pôdy a tam ho nadlho udržať. Slovensko nemá megalopolisy, stále má veľa prírody, veľa nezastavanej krajiny. Zatiaľ.“
Ako dôkaz mi ukáže jeden z najkrajších výhľadov kúsok za ľadovou jaskyňou. Len škoda, že za protiľahlými kopcami je, odtiaľto síce nevidený, ďalší typický výhľad Slovenska, kde bujnejúca výstavba v Demänovskej doline požiera kedysi najdivokejšie údolie Nízkych Tatier. Aj samotná krajina sa topí ako ľad.
Magnason napísal, že v budúcnosti budú ľadovce exotickým javom, vzácne ako bengálsky tiger. Ľad v slovenských jaskyniach bude možno exotický ako hlucháň.
S ľadovými jaskyňami pritom vyprchá extrémne vzácny a starý život. Tvory, ktoré po ústupe ľadového príkrovu v dobách ľadových našli posledné útočisko práve v sieňach chladu. Stvorenia, ktoré vedci ešte len teraz začínajú objavovať a o ktorých vedia málo, podobne ako o živote v najväčších oceánskych hĺbkach.
Pritom práve ľadové jaskyne sú perfektným miestom, kde možno hľadať odpovede na otázky evolúcie. Sú ako dokonalé laboratóriá so stabilnými podmienkami.
Lenže ľadové útočisko zaniká a s ním aj živé zrkadlo ľadovej doby. Prepadá sa celé oddelenie knižnice, do ktorého sme nestihli poriadne nazrieť.
Ľad miznúci z Demänovskej ľadovej jaskyne možno neprináša povodeň ani nezanecháva vyschnutú rieku ako v Himalájach. Ale môže byť zrkadlom vyschnutej duše. Alebo povodňou inšpirácie, že ešte stále je čas konať.