Už len vidieť šafran zblízka je zážitok, lebo je to veľmi vzácna a drahá rastlina. Keď sme farmu nedávno navštívili, bol práve čas zberu.
Za stolmi sedelo dvanásť brigádnikov, ktorí trpezlivo triedili zozbieraný šafran, skladom sa šírila jemná vôňa a regály plné fialových kvetov boli pastvou pre oči. Komu by napadlo, že sa do takého malého priestoru zmestí až stotisíc cibuliek tejto výnimočnej koreniny?
Tajomstvom úspechu je práve moderný, vertikálny spôsob pestovania. Rastliny sa nesadia do zeme, ale ukladajú sa do regálov a tie sú umiestnené zvislo nad sebou, takže vytvárajú sedem poschodí. V sklade je dokopy až 70 poličiek.
Vertikálna farma na šafran v Rovinke je plná červeného zlata.
„Tieto poschodia alebo veže zaberajú 50 štvorcových metrov, z ktorých sme spravili asi 380 štvorcových metrov čistej pestovateľskej plochy,“ privítal nás Miroslav Hronček, generálny riaditeľ a spoluzakladateľ spoločnosti Veles Farming, ktorej farma patrí.
Ako vysvetlil jeho kolega, prevádzkový riaditeľ firmy Viktor Kulcsár, vďaka vertikálnemu pestovaniu majú na ploche 3,3 až 3,5 tony cibuliek šafranu. Keby také množstvo chceli zasadiť vonku na zemi, potrebovali by na to pole s rozlohou približne 5 000 štvorcových metrov.
„To je výhoda pestovania vnútri. Aj hustota sadeníc je vyššia. Obyčajný farmár má asi 50 rastliniek na štvorcový meter, my ich máme až 400,“ porovnal Kulcsár.
Vertikálne pestovanie v sklade má i ďalšie prednosti. Oproti klasickému spôsobu sa pri ňom napríklad minie oveľa menej vody, takže je ekologickejšie.
Tradičný farmár je navyše vydaný na milosť a nemilosť počasiu, preto ani nedokáže odhadnúť, aký bude zber. „My vieme z jednej tony cibuliek dopestovať 800 gramov až jedno kilo, kým farmár vonku len okolo 300 až 500 gramov,“ priblížil Kulcsár.
Podľa Hrončeka by pritom využiteľnú plochu v sklade mohli ešte rozšíriť. Poschodia teraz stoja pevne na mieste, nedá sa s nimi hýbať, v budúcnosti by ich však chceli položiť na kolieska.
Tým by získali ešte viac miesta, pretože by bolo viac radov a uličku medzi nimi by spravili iba tam, kde by bolo treba. Celková plocha by sa tak mohla zväčšiť až na vyše 550 štvorcových metrov.
Skúšali aj ženšen či papáju
Pestovať šafran nie je u nás bežné. Ako sa k tomu študenti dostali? Prečo si vybrali práve túto rastlinu, a nie voľačo tradičnejšie?
Obaja študujú ekonómiu a inovácie na univerzite v Amsterdame, kde začali pestovať výhonky, bylinky a listovú zeleninu pre reštaurácie, ale počas pandémie koronavírusu bol s podnikaním koniec, pretože všetky prevádzky zatvorili.
„Vrátili sme sa na Slovensko a rozmýšľali, čo ďalej. Keďže u nás sa ľudia pri nakupovaní rozhodujú najmä podľa ceny, hľadali sme rastliny s vyššou pridanou hodnotou, ktoré by sme vedeli pestovať. Vyskúšali sme vanilku, ženšen, wasabi či papáju, no potom sme narazili na šafran a prišli sme na spôsob, ako to robiť lepšie a kvalitnejšie. Venujeme sa tomu už dva roky,“ opísal Kulcsár.
Čítajte viac Príbeh otca a syna, ktorí majú farmu na južnom Slovensku, kde im Filipínci a ďalší cudzinci doja kravy
Prácu popri štúdiu vraj zvládajú, na škole majú isté výhody. Obaja sú v bakalárskom ročníku. Kulcsára vlani v novembri ocenili aj na súťaži Študentská podnikateľská cena. Stal sa jej absolútnym víťazom, vďaka čomu postúpil na medzinárodné podujatie, kde vypadol v osemfinále.
„Odvtedy sme boli na rôznych ďalších súťažiach, kde sme vyhrali – na Slovensku i v Európe. Chodili sme aj po rôznych konferenciách,“ zhrnul mladý Bratislavčan.
Ako dodal, ich šafran má naozaj vysokú kvalitu, čo dokazujú takzvané testy ISO. ISO je skratka Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu. Tá vytvára medzinárodné normy, ktoré pomáhajú zvyšovať kvalitu a bezpečnosť tovaru aj služieb.
Jeden z testov ISO sa týka práve šafranu. Merajú pri ňom bioaktívne látky a podľa toho určia stupeň. „My pestujeme tú najvyššiu úroveň,“ pochválil sa Kulcsár.
Trvalky až do dôchodku
Šafran zatiaľ zbierajú dvakrát do roka, pretože jeho cibuľky rastú na južnej i severnej pologuli. Ročné obdobia sú tam presne naopak – keď je u nás leto, na južnej hemisfére vládne zima, čo sa dá pri pestovaní využiť.
Kým v októbri a novembri minulého roka zbierali kvety z cibuliek dovezených z Holandska, v apríli tohto roka prišiel na rad šafran z Juhoafrickej republiky.
Podľa Hrončeka bolo medzi nimi vidieť rozdiely. Cibuľky z Holandska boli o dosť väčšie, a keďže ich tam zo zeme zobrali v rovnakom čase, naraz aj vykvitli.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Cibuľky z Južnej Afriky naproti tomu pochádzajú z viacerých polí a rôznych regiónov, kde ich zozbierali v rozličných časoch, takže na farme v Rovinke kvitli postupne.
„Cibuľky sme teraz doviezli preto, lebo máme nový priestor a potrebovali sme ho zaplniť. Je to vlastne prvá sada, ktorú sme museli kúpiť, ale cibuľky potom vydržia – normálne osem rokov, no my ich budeme používať iba päť rokov. Neskôr sú, ako tomu hovoríme, "na dôchodku“ – už sú menej produktívne, ľahšie chytia choroby a podobne," priblížil Kulcsár.
Čítajte viac Najväčší farmár v strednej Európe je zo Slovenska: zásobujeme východ, Prahu aj Budapešť. Expandujeme aj do Rumunska
Na budúci rok by tak na farme mali mať už štyri zbery a o rok neskôr dokonca šesť. Celý cyklus pestovania trvá zhruba pol roka. Prvá fáza zaberie dva mesiace, potom príde kvitnutie, čo trvá mesiac až mesiac a pol, a potom nastúpi vegetatívne obdobie (propagácia). Rastlinám vtedy vyrastú listy a ešte sa zalievajú.
„Máme na to špeciálny nutričný mix prispôsobený pre šafran. Podáva sa cibuľkám, zalieva sa to asi dva mesiace. Cibuľky absorbujú všetko, čo potrebujú, a potom idú na pol roka spať,“ vysvetlil Kulcsár. V čase ich odpočinku už len kontrolujú, či nemajú nejaké choroby.
Triedenie je drina
Pestovanie šafranu je veľmi náročné, lebo rastlina je nesmierne citlivá na zmenu podmienok. Počas rastu ich preto treba meniť tak, aby vždy dostala to, čo treba. Na rozdiel od klasického pestovania vonku, nie je šafran na regáloch zasadený v hline ani v substráte.
„Najdôležitejšia je teplota, preto tu máme špeciálne zariadenie, ktoré ju kontroluje, rovnako ako vlhkosť a obsah CO2. Na základe toho a v kombinácii so svetlom vieme dať šafranu v správnom čase to, čo potrebuje,“ objasnil Kulcsár.
Čo sa týka vody, na to je už rastlina menej náročná. Je vlastne iba jedna časová perióda – počas vegetatívneho obdobia, keď šafran treba zalievať, no ani to netreba robiť každý deň, stačí len raz za týždeň.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Najviac roboty je s triedením, šúpanie kvetov trvá naozaj dlho. Na farme by si síce začiatkom budúceho roka chceli zadovážiť stroj, do ktorého by sa celý zber hodil a on by ho vytriedil, no dovtedy to treba robiť manuálne.
A to je skutočne drina. Veď na jedno kilo sušeného šafranu treba až 130– či 150-tisíc kvetov. A všetky treba ručne obrať, pretriediť a dať vysušiť.
Brigádnici najprv z rastlín oberú kvety, ktoré majú niekoľko častí. Najcennejšie je tzv. červené zlato alebo super negin. To je tá „áčková“ časť, prémiový šafran, ktorého je extrémne málo – v každom kvete iba tri červené čnelky.
Okrem toho je tam žltooranžová časť – na farme ju volajú „béčko“. Aj to je šafran, ale menej kvalitný, nemá toľko aktívnych látok. Väčšinou sa používa do koreninových zmesí.
Čítajte viac Milan Jurky: Na pôde predkov sme doma
Ručné triedenie majú na starosti brigádnici. A hoci je to pomalá, piplavá robota, nesťažujú sa. „Rukavice vám to sfarbí do žlta, no je to krásna práca s jednou z najdrahších korenín na svete. A k tomu ešte lahodná vôňa,“ zverila sa brigádnička Karin. Pre ňu ide už o druhý zber, prvý raz tu bola v októbri.
Ako priznala, práve vďaka šafranu v sebe našla cit k rastlinám. S kolegami údajne spočítali, že asi za osemnásť poldní (pracujú štyri až päť hodín denne) nazbierajú také množstvo, z ktorého je po vysušení približne kilo šafranu.
Dopraje si túto špecialitu i doma? „Áno. Dá sa pripraviť perfektné šafranové rizoto, šafranové kurča alebo šafranový vývar. Ide o korenie, ktoré má v sebe 14 liečivých zložiek. Je to vlastne liek aj zdravá výživa,“ zhodnotila Karin.
Korenie, lieky a krémy
Keď šafran na farme vytriedia, putuje do Trnavy, kde ho sušia v certifikovaných priestoroch. Až potom je pripravený na dodanie odberateľom. Produkt má široké využitie, či už v oblasti kozmetiky, farmácie, alebo potravinárstva.
Vo farmácii sa z neho robia napríklad rôzne extrakty, ktoré sa dávajú do liekov alebo do očných kvapiek. V kozmetike sa zase často používa do krémov, lebo má protizápalové a upokojujúce účinky.
„Zužitkujeme i fialové kvety, v ktorých sa nachádzajú rôzne bioaktívne látky. Aj tie sa po spracovaní využívajú vo farmácii, pôsobia napríklad ako antidepresant,“ upozornil Hronček.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
V čase, keď sa na farme nemusia venovať šafranu, pestujú exotické huby, o ktoré je tiež záujem vo farmaceutických firmách, pretože majú pozitívne účinky na ľudské zdravie.
Prioritou je však, samozrejme, šafran. A niet sa čomu čudovať, že je taký vzácny. Veď aj keď v Rovinke pri jesennom zbere mali viac ako 135-tisíc cibuliek, ktoré dokopy vážili 3,3 tony, po vysušení z toho zostali len tri kilá šafranu.
A z jarného zberu zo 120-tisíc cibuliek (2,3 tony) to boli asi dve kilá. To znamená, že z jednej tony cibuliek sa dopestuje menej ako kilogram.
Stojí to za tú námahu? Nepochybne. Šafran ide na dračku. „Európa je jeden z najlepších trhov. Cena šafranu sa tu pohybuje vo vyšších sumách, teda od 25 do 50 eur za gram. My sme na vrchole, lebo ponúkame najvyššiu kvalitu. V Japonsku teraz napríklad cena vystrelila tak, že sa tam gram predáva dokonca až za 200 eur. Mení sa to aj podľa sezóny,“ poznamenal Kulcsár.
Čítajte viac Farma nie je dielom okamihu. Ako funguje model z farmy na vidličku?
Veles Farming vyváža šafran hlavne v rámci Európy. Najmä do Švajčiarska, Nemecka a Francúzska. To sú krajiny, kde jeho kvalitu viac oceňujú, takže si tam možno vypýtať aj vyššiu cenu.
V minulosti zásobovali šafranom i štyri alebo päť reštaurácií na Slovensku, no po tom, čo získali potrebné certifikáty na dodávky v oblasti farmácie, zostali pri tomto segmente.
„S gastroprevádzkami bol problém v tom, že tam ide o 20– alebo 50-gramové objednávky, a my máme kilové množstvá, takže to nebolo výhodné. Naši odberatelia si navyše vedia predobjednať kilá i na roky dopredu,“ zdôvodnil Kulcsár.
Smelé plány
Zdá sa, že sa študenti rozhodli správne, keď si pred dvoma rokmi vybrali šafran. A pestovať ho vertikálne bol nápad, ktorý sa oplatil. Sú síce aj iné firmy, čo to tak robia, no nemajú taký bohatý zber.
„V Európe sú ešte dve vertikálne farmy, o ktorých vieme. Jedna, kontajnerová, je v Taliansku, ale produkuje len pár stoviek gramov, úplné minimum. Potom sú Švédi, ktorí pracujú na robotickom zbere. Majú celkom iný koncept ako my, ale tiež malú produkciu, menej ako 50 gramov. Iba začínajú. My sme momentálne najväčšia vertikálna farma na svete. Nevravím, že sme unikátni, no robíme niečo, čo sa vo svete nevidí,“ zhodnotil Kulcsár.
Čítajte viac Z rybárov lovcov sú farmári
A ako správni podnikatelia majú aj títo mládenci smelé plány. Naďalej sa chcú sústreďovať na šafran, ale plánujú zvýšiť produkciu – zbierať ho až šesťkrát za rok. Chceli by tiež prebrať vedľajšie sklady, aby mohli rozšíriť plochu na pestovanie. Okrem toho sa začínajú rozhliadať za možnosťami v zahraničí.
„Na budúci rok budeme asi stavať i jednu farmu v Katare, a potom ešte jednu v Kanade,“ prezradil Kulcsár. Spolu s kolegom o šafrane rozprávajú tak zasvätene, presvedčivo a s takým zanietením, ako by sa tomu venovali od nepamäti. A pritom majú iba 25 rokov.
Keď človek opúšťa ich malú veľkú farmu, nevdojak si uvedomí, že možno práve toto je cesta k úspechu. Mať dobrý nápad a odvahu začať. Potom treba už len trochu šťastia. Lenže ako je známe, naozaj jedinečných nápadov je ako šafranu…