Je druhým najprekladanejším anglickým autorom – hneď po Shakespearovi. Gilbert Keith Chesterton (1874 – 1936) – jeden z najlepších novinárov a esejistov – bol u nás dlhé desaťročia neprávom zabudnutý, pričom vo svete neustále vychádzal v nových a nových vydaniach. Eva Baloghová, prekladateľka z angličtiny, výtvarníčka a stredoškolská profesorka na gymnáziu v Prievidzi, našla recept, ako ho priblížiť súčasným študentom: „Používam na to Agatu Christie a Karla Čapka. Boli jeho veľkými obdivovateľmi.“
Osvedčila sa jej „pozícia“- nestavať samu seba na učiteľský piedestál, ale debatovať s nimi, nebáť sa prejaviť ani nadšenie z autora či témy, ktorú prináša. „Neštítim sa pred nimi povedať, čo som prežívala pri konkrétnej poviedke. A oni si vážia úprimnosť,“ delí sa o skúsenosti slovenská „chestertonologička.“
Čítajte viac Kde miznú kríže a cintoríny ožívajú: Ján Lofaj mapuje Slovensko cez svoj objektív
Vymyslel originálneho detektíva
A čím si učiteľku Baloghovú získal charizmatický Angličan? „V žánri detektívky vymyslel originálneho detektíva, ktorý nemá obdobu. Okrem inteligencie zapája táto postava do svojho povolania aj cit pre ľudskú povahu. Je ňou kňaz, Otec Brown. Chesterton majstrovsky využil fakt, že kňazovi ľudia hovoria o svojich najhorších vlastnostiach, pozná tie najhlbšie zákutia duše. Vie sa vcítiť do toho, čoho je človek schopný, keď je v úzkych alebo keď nechá zlu priestor. Aj populárny Hercule Poirot má niektoré prvky z Chestertonovho Otca Browna. Rada študentom poukazujem aj na Chestertonov zmysel pre humor,“ dozvedáme sa od ženy, ktorá preložila jeho knihy Večný človek i Muž, ktorý bol Štvrtok.
Obľúbeného Angličana číta aktívne už dvanásť rokov. „Najviac ma pobavili iné jeho knihy, ale kniha Večný človek zásadne zmenila pohľad na veľa vecí v mojom živote. A dostalo sa mi tej výsady, že som ju nakoniec aj mohla prekladať, ale až po prečítaní takmer celej jeho knižnej tvorby,“ poznamená. Priznáva, že pri preklade jeho kníh treba počítať s dlhšími vetami, so slovnými hračkami, častými aforizmami, epigramami, pretransformovať ich do slovenčiny nie je jednoduché.
Foto: Archív E. Baloghovej a M. Šveca
„Ovplyvnil nesmierne množstvo vynikajúcich autorov. Okrem J. R. R. Tolkiena a C. S. Lewisa jeho vplyv cítime v tvorbe Evelyna Waugha a Grahama Greena (1904¤-¤1991), ktorých diela sa dodnes umiestňujú medzi tým najlepším, čo vyprodukovala anglická literárna scéna. Aj v Čapkových Povídkách z jedné a druhé kapsy nájdete Chestertona. On zasieva do ľudí, ktorí ho čítajú alebo prekladajú, niečo, čo v nich klíči v čosi pekné, pozitívne. Človeka to posúva ďalej. Zlo má tendenciu končiť v slepej uličke, ale dobro neraz plodí ešte viac dobra. On mal podľa mňa dar inšpirovať ľudí. Sám sa priznal, že bol inšpirovaný Georgeom McDonaldom, pôvodne kalvinistickým kazateľom. Prezradil, že jeho kniha Princezná a goblin mu zásadne zmenila pohľad na celú existenciu. Preto položartom – polovážne hovorím: dávajte si pozor, lebo keď sa začítate do Chestertona, môžete sa stať fanatikom! Slovo fanatik má síce negatívnu konotáciu, ale ak ho posúvame do tej roviny, že vám začne horieť srdce za dobré ideály, akými sú pravda, krása, dobro, môže sa z fanatika stať až svätec. Aj o tom hovorí Chesterton,“ zápalisto vysvetľuje Eva Baloghová. Nezabudne pripomenúť, že Chesterton už prešiel vyše storočným testom času a jeho tvorba pretrvala.
Čítajte viac Kto a čo drží kopanice nad vodou? Aká bola cesta vitálneho osemdesiatnika od belgického piva k slovenským slivkám v čokoláde
Najlepší český chestertonovec
Najlepší český znalec Chestertona, vydavateľ, publicista, politológ Alexander Tomský, ktorý prežil desaťročia života v Británii ako emigrant a vystúpil pred časom aj na Slovensku s prednáškou o tejto osobnosti, ju nazýva slnečnou krajinou zdravého rozumu. „Môj otec mal veľmi rád Chestertona. Mal doma veľkú knižnicu a občas nám deťom z jeho kníh citoval pri jedle, keďže nemohol prednášať. Pred vojnou bol Chesterton v Čechách nesmierne populárnym autorom. Bol to ťažký bestsellerista a nesmierne úspešný už počas života. Zo začiatku, keď som sa ho pokúšal čítať, nešlo mi to pre katastrofálne preklady jeho diel. A preto som sa oňho nezaujímal. Ale keď som bol v Londýne, otec chcel, aby som mu z antikvariátov nosil Chestertonove knihy – v originálnom jazyku. Otec žil totiž v Nemecku, bol profesorom archeológie, paleontológie a geológie. No a v antikvariátoch to mali za pár centov. A tak som začal čítať jeho knihy a omámila ma najmä jeho zábavnosť, múdrosť, hĺbka,“ prezradil Alexander Tomský.
Za najväčší problém prekladateľov označuje ich neznalosť vlastného, rodného jazyka. „Každý zlý preklad spoznám okamžite. Niekedy si hovorím: ako tam mohla dať prekladateľka také nevhodné prídavné meno? Pozriem si na internete slovník, kde má dané prídavné meno sedem významov a ona, samozrejme, automaticky siahne po tom prvom! A pritom mala vybrať práve ten tretí,“ rozhorčuje sa. Na otázku, či sa žije s chestertonovským pohľadom na život a svet ľahšie alebo ťažšie, odpovedá bez zaváhania: „Je to nádhera! Je to hlboko morálny autor. A je to aj autor veľkej fantázie. Svet kreslí v ohromných prirovnaniach. Obhajuje cnosti a je veľký logik. V jeho paradoxoch sa objavuje logika. Posúďte sami z výroku: Človek nevie, čo tvrdí, kým nevie, čo netvrdí. To sú jeho typické paradoxy.“
Foto: Archív E. Baloghovej a M. Šveca, Z. JURKEMIKOVÁ
A čo podľa publicistu Tomského najviac vystihuje tohto nedostižného autora? „Istý vydavateľ ma požiadal, aby som jednou vetou charakterizoval Chestertona a jeho videnie sveta. Myslel som si, že to nie je možné vtesnať do jednej vety. Ale napokon som napísal toto: „Až keď pochopíme život ako dar, svet ako zázrak, ráno ako počiatok dobrodružnej cesty a druhého človeka ako radostné stretnutie a príležitosť, stávajú sa obyčajné veci neobyčajnými. A v tomto zmysle je Chesterton priam návodom na život,“ presviedča Alexander Tomský s dôvetkom, že by ho mali predpisovať aj do nemocníc ako liek.
Čítajte viac Zabudnuté denníky Slováka Makovického, ktorý zatlačil oči Tolstému